Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-464-2012.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/464/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270 proti odporcovi E. Y., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom M., Y. F. XXXX/XX o zaplatenie 1 298,23 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 059,23 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 18.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 48,96 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 1 059,23 eur za neuhradené služby a 239 eur titulom náhrady škody. Uviedol, že odporca s ním uzatvoril zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej mu navrhovateľ poskytol elektronické komunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť za ne riadne a včas cenu podľa platného cenníka. Odporca titulom nezaplatenej ceny vyúčtovaného hovorného dlží navrhovateľovi 1 059,23 eur. Okrem toho navrhovateľ odporcovi odpredal mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa odporca zaviazal zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnil, riadne a včas cenu poskytnutých služieb neplatil a navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu a ich trhovou cenou.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Z oboznámených listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil, vyplýva nasledovné:
Účastníci spolu dňa 17.5.2007 uzatvorili zmluvu o pripojení č. E Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné zmluvné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti navrhovateľa. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ zapožičal odporcovi jeden kus SIM karty, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo a zaviazal sa odporcovi umožniť prístup do siete svojej spoločnosti a užívanie svojich služieb v rámci zvoleného užívateľského programu. Odporca sa v zmysle všeobecných zmluvných podmienok vydaných navrhovateľom, ktoré sú súčasťou zmluvy, zaviazal platiť za poskytované služby cenu podľa zmluvy a cenníka navrhovateľa, ktorá cena mu bude navrhovateľom vyúčtovaná vo forme faktúry po skončení zúčtovacieho obdobia. Dňa 6.2.2010 uzatvorili účastníci k predmetnej zmluve o pripojení dodatok, podľa obsahu ktorého sa okrem iného dojednali na predaji koncového telekomunikačného zariadenia LG GW520 odporcovi za cenu 1 euro. Podľa interného dokladu predloženého navrhovateľom bola nezľavnená predajná cena uvedeného koncového telekomunikačného zariadenia u navrhovateľa 240 eur. Odporca sa v predmetnom dodatku v zmluve o pripojení zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom 24 mesiacov.
Z výpisu nezaplatených faktúr, ako aj zo samotných faktúr navrhovateľa na odporcu č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.12.2010 na cenu 584,30 eur so splatnosťou dňa 22.12.2010, č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.1.2011 na cenu 1,33 eur so splatnosťou dňa 22.1.2011, č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2010 na cenu 134,59 eur so splatnosťou 22.11.2010, č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.1.2011 na cenu 339,01 eur so splatnosťou dňa 22.1.2011 vyplynulo, že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi cenu za služby poskytnuté mu v zmysle vyššie uvedených zmlúv 1 059,23 eur. Túto sumu odporca navrhovateľovi v dňoch splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil.
Keďže odporca v lehotách splatnosti jednotlivých faktúr cenu hovorného nezaplatil, navrhovateľ mu zaslal pokus o pokonávku zo dňa 3.3.2011, v ktorom ho žiadal, aby do 17.3.2011 zaplatil vyfakturovanú cenu služieb. Podľa predloženej doručenky odporca uvedenú upomienku prevzal dňa 7.3.2011.
Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa uvedených ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne.
Odporca sa zmluvne zaviazal platiť navrhovateľovi za poskytnuté služby dohodnutú cenu. Z ceny poskytnutých služieb, ktoré navrhovateľ vyfakturoval odporcovi vyššie uvedenými faktúrami, však odporca neuhradil v lehote splatnosti jednotlivých faktúr spolu 1 059,23 eur. Neurobil to ani v navrhovateľom dodatočne poskytnutej lehote do 17.3.2011.
Navrhovateľ sa teda v tejto časti v súlade s citovaným ustanovením § 80 písm. b) O.s.p. domáha, aby súd rozhodol o splnení povinností, ktoré odporcovi vyplývajú z uzatvorených zmlúv - záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, konkrétne povinnosti zaplatiť cenu poskytnutých služieb. Preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie navrhovateľom uplatnenej ceny služieb 1 059,23 eur.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr.
Keďže odporca v stanovenej lehote do 17.3.2011 /podľa pokusu o pokonávku/ nezaplatil navrhovateľovi dlžnú cenu služieb 1 059,23 eur, dostal sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od nej v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj úrok z omeškania z dlžnej sumy. Pretože si navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil aj toto právo na zaplatenie úroku z omeškania a úrok z omeškania určil v súlade so zákonom, súd odporcu zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej istiny 1 059,23 eur, a to vo výške 9 % ročne od 18.3.2011 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Takto súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 1 059,23 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.3.2011 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o ďalší z uplatnených nárokov navrhovateľa, nárok na náhradu škody v sume 239 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, tu súd dospel k záveru, že navrhovateľovi právo na náhradu uvedenej škody nevzniklo. Zo skutkového vymedzenia uvedeného nároku navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ sa náhrady tejto škody domáha z dôvodu, že odporcovi odpredal mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu oproti cene trhovej, za čo sa odporca zaviazal zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu po dojednanú dobu viazanosti, čo ale nesplnil a tiež riadne a včas cenu poskytnutých služieb neplatil a navrhovateľovi tak mala vzniknúť škoda spočívajúca v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho trhovou cenou. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa citovaného § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nárok na náhradu škodu spôsobenej porušením právnej povinnosti. Ide o tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorej predpokladom sú protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie škodcu, ktoré sa prezumuje. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ v danej veci nepreukázal existenciu škody, ktorej náhrady sa domáha a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu, ktorým mal porušiť svoju právnu povinnosť a vznikom škody. Čo sa týka existencie škody, túto navrhovateľ vidí v rozdiele medzi zľavnenou kúpnou cenou, za ktorú predal odporcovi mobilné telefóny a nezľavnenou kúpnou cenou, za ktoré tieto mobilné telefóny inak predával. Takýto rozdiel podľa navrhovateľa pravdepodobne predstavuje tzv. skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Podľa názoru súdu však za skutočnú škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilný telefón za cenu nižšiu ako skutočnú. Takýto cenový rozdiel nemôže byť majetkovou ujmou navrhovateľa v zmysle skutočnej škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. S tým úzko súvisí aj nedostatok ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu - odporcu a vznikom škody. Navrhovateľom tvrdená škoda, uvedený rozdiel v cenách mobilného telefónu, celkom zjavne nie je dôsledkom protiprávneho konania odporcu /v tom zmysle, že porušil zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dojednanú dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb/, ale je dôsledkom dojednania takejto zľavnenej kúpnej ceny v dodatku k zmluve o pripojení. O nedostatku príčinnej súvislosti svedčí aj to, že vznik tvrdenej škody predchádza porušeniu právnej povinnosti zo strany odporcu, teda tvrdená škoda vznikla navrhovateľovi ešte skôr ako odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, ktoré porušenie malo vznik škody vyvolať.
Na základe vyššie uvedených záverov súd návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady škody 239 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.3.2011 do zaplatenia zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danej právnej veci bol v konaní pomerne úspešnejší navrhovateľ, keď súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 239 eur a vyhovel mu v časti o zaplatenie 1 059,23 eur.
Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov konania a túto mu súd priznal proti odporcovi v pomernej časti 63,10 % /čistý úspech navrhovateľa je 820,23 eur (1 059,23 eur - 239 eur), čo v pomere k predmetu konania predstavuje 63,10 %/. Trovy navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume 77,50 eur, z čoho 63,10 % je 48,96 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.