Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-71-2011.pdf
PDF · 160.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/71/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: U.. O. A., narodený XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, Z., proti žalovanému: MS Massimmo, s.r.o., Vajanského 617/22, Trnava, IČO: 36 281 751, zastúpený: JUDr. Stela Wildeová, advokátka, Palárikova 3, Košice, o zaplatenie 79,25 eur s príslušenstvom, takto,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 77,75 eur, úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 49,90 eur od 1.4.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 27,85 eur od 27. 5. 2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. O náhrade trov konania rozhodne súd samostatne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9. 12. 2010 v spojení s upresnením doručeným súdu dňa 31. 1. 2011 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 79,25 eur, úroku z omeškania 8,50 % ročne z sumy 79,25 eur od 31. 1. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Dňa 4. 2. 2011 súd vydal platobný rozkaz č. k. 13Rob/73/2010-23, ktorým návrhu vyhovel.
Dňa 3. 3. 2011 podal žalovaný vo veci, v ktorom okrem iného uviedol, že dňa 6. 12. 2008 predal dámsku vychádzkovú obuv, dňa 30. 12. 2009 si spotrebiteľ uplatnil právo na reklamáciu tovaru z dôvodu prasknutého zvršku na ľavej topánke. Reklamáciu zamietol a tovar bol vrátený spotrebiteľovi, pričom bol spotrebiteľ oboznámený s odborným posúdením vykonaným určenou osobou na odborné posúdenie. Spotrebiteľ spôsobil zbytočné náklady, keď si napriek stanovisku určenej osoby, s obsahom ktorého bol oboznámený, dal vyhotoviť posudok spoločnosťou VIPOTEST, s.r.o. Navrhol návrh zamietnuť.
Rozsudkom č. k. 8C/71/2011-91 zo dňa 14. 7. 2011 bolo rozhodnuté tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 49,90 eur, úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 49,90 eur od 1. 4. 2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/71/2011-102 zo dňa 16. 8. 2011 súd rozhodol o náhrade trov konania.
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/325/2011-164 zo dňa 21. 12. 2012 bolo rozhodnuté tak, že rozsudok súdu prvého stupňa a dopĺňujúci rozsudok sa rušia a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. V odôvodnení je uvedené, že úlohou súdu prvého stupňa bude náležite zistiť skutkový stav, aby bolo preskúmateľné musí jednotlivé vykonané dôkazy hodnotiť jednotlivo i v ich súhrne podľa ustanovenia § 132 O.s.p., zdôvodniť rozhodnutie podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a vyložiť potom ako sa vo veci vyjadril žalobca, potom čo uvedie, čoho sa žalobca domáhal a správne vychádzajúc z jeho návrhu, vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného, svedkýň A. G., P. D., A. J., W. D., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom z 20.11.2010, odporom žalovaného zo dňa 2.3.2011, pokladničným blokom na sumu 27,85 eur, reklamačným lístkom z 30.12.2009, odborným posudkom č. 16/10 zo dňa 19.2.2010, faktúrou zo dňa 18.2.2010 na sumu 47,40 eur, podacím lístkom odosielateľ A. G. na č.l. 9, písomnosťou podanie odborného vyjadrenia 580/2010 znalec U.. O. M. na č.l. 10, doručenkou na č.l. 11, písomnosťou pokus o zmier a mimosúdne vyrovnanie zo dňa 25.5.2010, žiadosťou o prešetrenie postupu predávajúceho vo veci reklamácie tovaru na č.l. 13, žiadosťou o opätovnú reklamáciu a vyplatenie nákladov spojených s reklamáciou z 27.2.2010, písomnosťou prešetrenie podnetu odpoveď - Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove 17.5.2010 na č.l. 15, odporom žalovaného voči platobnému rozkazu zo dňa 2.3.2011, stanoviskom k reklamácii č. 131 z 9.1.2010, rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie z 23.7.2010, podaním žalobcu z 22.5.2011, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Žalobca uviedol, že žalovaná suma pozostáva z ceny zakúpených topánok 27,85 eur, uhradenej faktúry v sume 47,40 eur za odborný posudok č. 16/10 zo dňa 19.2.2010 a poštovného 4,- eurá, /pozostávajúce zo sumy 2,50 eura a sumy 1,50 eura/. Dňa 6.12.2008 v predajni žalovaného v Prešove zakúpil dámske čižmy v sume 27,85 eur. Dňa 30.12.2009 reklamoval topánky v predajni z dôvodu prasknutého zvršku. Topánky zobrali na reklamáciu a povedali, že predmetná topánka bude poslaná na adresu uvedenú v reklamačnom lístku, má do 30 dní zastaviť a vydali mu reklamačný lístok. Dňa 25.1.2010 prišiel do predajne, obuv mu bola vrátená v pôvodnom obale s konštatovaním, že reklamáciu neuznali. Nebolo mu dané k nahliadnutiu odborné vyjadrenie U.. K. G., ktoré žiadal. Pracovníčka mu oznámila, že mu nemôžu urobiť kópiu, prečítala mu časť z odborného stanoviska, že k poškodeniu zvršku došlo nosením a používaním. Jeho priateľka A. G. požiadala Vipotest s.r.o. o vypracovanie odborného posudku, ktorý bol aj vypracovaný. Dňa 27. 2. 2010 aj s odborným posudkom č. 16/10 v sprievode priateľky išiel do predajne, mal so sebou aj topánky, kvôli podaniu opätovnej reklamácie a predloženiu odborného posudku č. 16/10. Pracovníčka odmietla prevziať odborné stanovisko, mal sa tam dostaviť v pracovný deň do 15.30 hod. Dňa 1.3.2010 sa opätovne dostavil do predajne, avšak vedúca odmietla tovar aj odborný posudok prevziať s odôvodnením, že Vipotest s.r.o. nepozná, nie je záväzný. Napísal list na Inšpektorát slovenskej obchodnej inšpekcie s tým, aby boli pri tom, keď bude opäť topánky reklamovať. Prišiel do predajne, pracovníčky SOI stáli opodiaľ, komunikoval s vedúcou. Požiadal ju o opätovnú reklamáciu topánok, keď topánky priniesol spolu so stanoviskom Vipotestu. Vedúca mu to opätovne odmietla prevziať. Následne si dal vypracovať znalecký posudok U.. M.. Žiadne iné písomnosti už žalovanému potom nezasielal vo svojom mene. Písomnosti, ktoré sú založené v spisovom materiáli odosielala aj jeho priateľka A. G., s ktorou sa v korešpondencii striedali. Toho času sú predmetné topánky u žalobcu. Právnou zástupkyňou žalovaného bolo prvýkrát potvrdené, že nebol vypracovaný odborný posudok K. G., ale iba stanovisko medzi žalovaným a Obuv Hric, následne bolo tvrdené, že autorizovanou osobou je U.. G., ktoré nespochybňuje. Tvrdenie všetkých troch svedkýň je v rozpore so závermi a tvrdením SOI zo dňa 23.7.2010, keď v ňom je uvedené, že odmietli prijať reklamáciu, hoci uviedli, že každá z nich je oprávnená prijať reklamáciu.V danom reklamačnom lístku zo dňa 30.12.2009, nie je uvedené, resp. nie je zrejmé, komu v prípade neuznania reklamácie môže dať tovar odborne posúdiť. Pokiaľ ide o odborné posúdenie pána G., dávam do pozornosti posudok pána M., ktorý tovar posúdil opačne ako pán G.. Poukázal na § 2 ods. 1 písm. e/ zákona 250/2007, kedy má za to, že takouto akreditovanou osobou je aj Vipotest. Obuv Hric nie je v zozname znalcov, je tam iba U.. K. G. tak, ako je tam U.. M.. Rozhodnutie SOI zo dňa 23.7.2010 je zverejnené na stránke SOI a je právoplatné. Na osoby K. G. alebo K. G. na adrese L. XX, D. sa neobrátil. Nebolo mu jasné, že táto osoba je osobou poverenou
na vypracovanie odborného posúdenia po zamietnutí reklamácie, keď z uvedeného reklamačného lístka to nevyplýva.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že s návrhom navrhuje zamietnuť v celom rozsahu. Žaloba trpí nedostatkom aktívnej legitimácie, bola podaná predčasne, nakoľko k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Spoločnosť Vipotest s.r.o, nebola v čase vypracovania odborného posudku č. 16/10 oprávnenou osobou na vypracovanie odborného posudku v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný nad rámec svojich povinností v zmysle zákona dal posúdiť reklamované topánky osobe oprávnenej na posúdenie a záverom bolo stanovisko k reklamácii č. 131/DEC/PO z 9.1.2010, ktorým bola vedúca predajne viazaná. Na podklade stanoviska z 9.1.2010 bola reklamácia zamietnutá s ohľadom na závery stanoviska, jednalo sa o mechanické poškodenie topánky. Vedúca predajne bola presvedčená o postupe, ktorý zvolila aj v súvislosti s druhou reklamáciou, keď mala k dispozícii stanovisko z 9.1.2010. Za pokus uplatnenia druhej reklamácie považuje pokus za prítomnosti žalobcu a pracovníčok SOI, keď vedúca predajne odmietla akceptovať odborný posudok Vipotest s.r.o. a trvala na závere odborného posudku z 9.1.2010 a mala za to, že nebol preukázaný opak ako je uvedené v stanovisku k reklamácii č. 131/DEC/PO zo dňa 9.1.2010 a tak reklamáciu odmietla prijať. Nemá vedomosť, že zo strany žalobcu od marca 2010, by boli žalovanému doručené, resp. doručená reklamácia žalobcu na uplatnenie vady. Nespochybňuje, že žalovanému bola doručená písomnosť označená pokus o zmier a mimosúdne vyrovnanie návrh z 25.5.2010 odosielateľ A. G.. Pokiaľ ide o U.. X., nespochybňuje, že je znalkyňou, avšak faktúru na sumu 47,40 eur nevystavovala U.. X.. Nespochybňuje skutočnosť, že Vipotest s.r.o. je autorizovanou osobou, avšak autorizácia neznamená oprávnenie vypracovania znaleckého posudku, znamená posúdenie zhody výrobkov. Pokiaľ ide o U.. G., tento nevystupoval ako poverená osoba v tomto konaní, ako poverená osoba vystupovala K. G., čo vyplýva aj z výpisu zo živnostenského registra.
Svedkyňa A. G. uviedla, že žalobca je jej priateľ. Žalobca čižmy zaplatil a kúpil pre svedkyňu. Nosila ich viac ako 12 mesiacov, nakoľko mali vadu, poverila ho, aby uplatnil reklamáciu on, nakoľko pracuje v Prešove. Na druhý deň ako sa vyskytla vada, reklamovala sa. Reklamáciu podal žalobca. Výsledok reklamácie prevzali spoločne. Pani nám v predajni povedala, že reklamácia nebola úspešná, stanovisko nevideli, iba na reklamačný lístok napísala výsledok. Na základe toho podala žiadosť na vypracovanie posudku do Vipotest s.r.o., nakoľko má na to nárok v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Zaplatila cenu za vypracovanie tohto stanoviska. Následne s odborným stanoviskom opätovne išlo so žalobcom do predajne, bolo to v sobotu a chceli uplatniť reklamáciu. Prítomná pani to odmietla prevziať, mali prísť ďalší pracovný deň poobede o 15.30 hod. Opätovnú reklamáciu na poverenie svedkyne mal uskutočniť žalobca, ktorý jej povedal, že pani v predajni ju odmietla prevziať. Spoločne so žalobcom dospeli k záveru, že do toho zapoja SOI, v ich prítomnosti sa pokúsia znovu o opätovnú reklamáciu. To sa uskutočnilo v marci, bol s nimi žalobca a opätovne to bolo neúspešne.
Svedkyňa P. D. uviedla, že na reklamačnom lístku zo dňa 30. 12. 2009 je jej podpis. K reklamácii sa nevie vyjadriť. Podpis na reklamačnom lístku zo dňa 25. 1. 2010 nie je jej, konečné riešenie reklamácie so zákazníkom neriešila. Žalobcu si nepamätá a nevie, či sa objavil v predajni aj po prijatí reklamácie, resp. jej vybavení s tou istou reklamáciou alebo s inou. Údaj o U.. K. G., Obuv Hric do reklamácie vpísala pri jej prijímaní v zmysle pokynov zamestnávateľa, pričom v týchto pokynoch nebola uvedená iná osoba. Veci so Slovenskou obchodnou inšpekciou riešila vedúca alebo zástupkyňa. Každá zamestnankyňa, predavačka mohla vybavovať, prijímať reklamácie, nebolo stanovené, že reklamácie vybavuje vedúca alebo jej zástupkyňa.
Svedkyňa A. J. uviedla, že na reklamačnom lístku zo dňa 25. 1. 2010 je jej podpis. K tejto reklamácii sa nevie vyjadriť, ale je taký postup, že keď má posudok, tento prečíta zákazníkovi. Je možné, aby zákazník dostal posudok k prečítaniu, ale ako to bolo v tomto prípade, to si už nepamätá. Nepamätám sa, či žalobca bol opätovne v súvislosti s tou reklamáciou v predajni. Každá predavačka je oprávnená reklamáciu prijať. Nie je určené, že by konkrétne reklamácie vybavoval vedúci predajne. Osoba, ktorá vypracovala odborné stanovisko, s ktorým oboznámila zákazníka, táto je uvedená na reklamačnom lístku ako U. Obuv Hric, ale tento zápis však do reklamačného lístku nevykonávala. Oboznamovala s odborným posudkom vypracovaným K. G., F. G. a k tomu, že je na reklamačnom lístku uvedené U.. K. G., Obuv Hric sa nevie vyjadriť. Nevie o tom, že by žalobcovi nedala nahliadnuť do odborného posudku. Prax
je taká, že zákazník si nemôže zobrať odborný posudok, majú k dispozícii len jedno vyhotovenie kvôli SOI a ďalšie vyhotovenie je na firme. Pokiaľ ide o reklamačný lístok, do neho vpísala dátum, svoj podpis a ku konečnému riešeniu reklamácie uviedla: Na základe stanoviska reklamácia neuznaná, bol tovar vydaný. Prvú polovicu reklamačného lístka vypisuje ten zamestnanec, ktorý reklamáciu prijíma, a keďže nevypisovala potvrdenie U., Obuv Hric, tento údaj musela vpísať osoba, ktorá reklamáciu prijímala.
Svedkyňa W. D. uviedla, že je vedúca prevádzky žalovaného od 28.3.2008. Predmetnú reklamáciu si nepamätá, na reklamačnom lístku zo dňa 30.12.2009, z 25.1.2010. nie je jej podpis. Nevie, či po 25.1.2010, bola opätovne reklamovaná reklamácia uvedená z 30.12.2009. Keďže v zázname SOI o preverovaní tejto reklamácie je uvedené jej meno, so SOI komunikovala. Nikdy sa nestalo, aby osobne, ústne odmietla prijať reklamáciu. Ktokoľvek na predajni bol oprávnený prijímať reklamáciu a oznamovať jej výsledok. Na reklamačný lístok vždy uviedli osobu, kde si môže dať zákazník vec posúdiť, aby mal prehľad o tom, kde mu tá obuv bola posudzovaná. Údaj o tom, kto je určenou osobou na odborné posúdenie sa vypisuje hneď na reklamačný lístok a vypisuje ju osoba, ktorá reklamáciu prijíma. Stále aj v roku 2009 bola určenou osobou Obuv Hric. Dňa 17.3.2010 určite neodmietla prijať reklamáciu žalobcu, keď reklamácie prijímala a SOI nechodila v sprievode zákazníka. Majú možnosť zamietnuť reklamáciu, keď príjmu tovar na reklamáciu a následne po odbornom posúdení je zistené mechanické poškodenie. Takúto reklamáciu opätovne nepríjmu. Pokiaľ ide o reklamovanie tovaru po 12 mesiacoch, prax je taká, že do reklamačného lístku sú povinní uviesť, pre zákazníka osobu, kde si môže dať tovar posúdiť. Na reklamačnom lístku zo dňa 30. 12. 2009 je uvedená osoba, ktorá má vykonať odborné posúdenie Ing. Vladimír Hric, Obuv Hric. Tovar na posúdenie sa posielal na adresu Ing. Vladimír Hric, Obuv G.. Pokiaľ vie, odborné posúdenie robia K. Hric alebo K. G.. Aj v súčasnosti je adresa stále tá istá, posielajú tovar na odborné posúdenie na adresu Ing. K. G., Obuv Hric. K. G. a K. sú manželia a spolupracujú. Nevie, ktorá osoba bola podpísaná a uvedená na odbornom posúdení v roku 2009, 2010, v súčasnosti keď chodia posudky, sú podpísané K. G.. Bolo im povedané, že Vipotest nie je oprávnená spoločnosť vyjadrovať sa k tomu, či došlo napr. k mechanickému poškodeniu tovaru, nemá právo hodnotiť reklamácie, vyjadruje sa k tomu, či určitý tovar zodpovedá tomu, aby mohol ísť ďalej na trh. Aj v prítomnosti SOI bude tvrdiť, že žalobcovi neodmietla prijať reklamáciu.
Z pokladničného bloku zo dňa 6. 12. 2008 vyplýva cena za tovar 839 Sk /27,85 eur/.
Zo záručného listu zo dňa 6. 12. 2008 vyplýva záručná doba v dĺžke 24 mesiacov od dátumu predaja.
Z reklamačného lístka č. 0042346 zo dňa 30.12.2009 vyplýva žalobca reklamoval dňa 30. 12. 2009 ľavú topánku - prasknutý zvršok, zakúpenú dňa 6. 12. 2008 za cenu 27,85 eur. Obsahuje pečiatku s obsahom „v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. spôsob reklamácie bude určený do 30 dní od uplatnenia reklamácie“. Pri popise reklamácie je uvedený údaj „Ing. Vladimír Hric OBUV HRIC, Furčianska 36, Košide“. Dňa 25. 1. 2010 ako konečné riešenie reklamácie - na základe stanoviska reklamácia neuznaná, tovar vydaný.
Z odborného posudku č. 16/10 zo dňa 19.2.2010 /VIPOTEST s.r.o./ vyplýva zadávateľ A. G., predajca žalovaný. Obhliadkou bolo zistené poškodenie vrchového materiálu ľavého polpáru . Uvoľnenie vrchnej vrstvy - bubliny sú viditeľné približne v rovnakej výške i na dielci z nohy i cca 30 mm nad popísaným poškodením. Neprimeraný mechanický zásah nebol zistený. Chybu hodnotíme podľa STN 79 5010-4 „obuvnícke názvoslovie, časť 4: chyby obuvi“, čl. 2.2. - materiálová chyba obuvi - chyba spôsobená použitím nekvalitného materiálu na výrobu obuvi, čl. 2.3. - skrytá chyba obuvi - chyba sa nedá zistiť vizuálne ani hmatom a prejaví sa v priebehu skúšania alebo nosenia, čl. 2.6. - funkčná chyba obuvi - viditeľná alebo skrytá chyba, ktorá znižuje užitkové vlastnosti obuvi, čl. 2.10 - neodstrániteľná chyba obuvi - chyba ktorej odstránenie je technicky nemožné alebo ekonomicky neprijateľné. Obuv v súčasnosti nie je funkčná. Na obuvi sa objavila neodstrániteľná materiálová chyba. Vznik chyby nebol ovplyvnený spôsobom užívania obuvi zo strany zákazníka.
Z faktúry č. 62010070 zo dňa 18. 2. 2010 vyplýva, že VIPOTEST s.r.o. fakturoval A. G. sumu 47,40 eur so splatnosťou 4. 3. 2010 za vypracovanie odborného posudku.
Z podacieho lístka na č.l. 9 vyplýva cena za výplatné 2,50 eur /odosielateľ A. G., adresát VIPOTEST, s.r.o/.
Z podania odborného vyjadrenia 580/2010 /znalec U.. O. M. - odbor: kože a kožušiny, obuv/ zo dňa 11. 9. 2010 vyplýva, že vyzuálnym posúdením zistil poškodenie uvolnenie vrchnej syntetickej časti vrchového materiálu na LP v smere do nohy v rozsahu cca 6 cm2 nad vrchným okrajom a detto z nohy cca 30 mm od podrážky. Vada je prejavená ako tvorba bublín. Vada olupovania je preukázaná ako vada použitím chybného materiálu alebo netechnologičnosťou výrobku.
Z doručenky na čl. 11 vyplýva, že A. G. ako odosielateľ zaslala písomnosť žalovanému za cenu 1,50 eura.
Z pokusu o zmier a mimosúdne vyrovnanie zo dňa 25.5.2010 na č.l. 12 vyplýva, že A. G. vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 80,25 eur (zakúpený tovar 27,85 eur, odborný posudok 47,40 eur, poštovné 2 x 2,50 eur).
Zo žiadosti na č.l. 13 vyplýva, že žalobca požiadal SOI o prešetrenie postupu predávajúceho vo veci reklamácie tovaru zo dňa 30. 12. 2009.
Zo žiadosti o opätovnú reklamáciu a vyplatenie všetkých nákladov spojených s reklamáciou zo dňa 27. 2. 2010 na č.l. 14 vyplýva, že A. G. žiadala od žalovaného úhradu sumy 77,75 eur (suma za obuv 27,85 eur, suma za odborný posudok 47,40 eur, poštovné 2,50 eur).
Z odpovede Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove zo dňa 17. 5. 2010 vyplýva, že inšpektormi boli vykonané kontroly v spoločnosti MS - Massimo, s.r.o., prevádzkáreň Obuv, kožená galantéria ALTERO. Kontrola bola vykonaná za prítomnosti spotrebiteľa, ktorý si chcel uplatniť opätovnú reklamáciu potom, čo odborným posúdením preukázal zodpovednosť predávajúceho za vady výrobku. Predávajúci túto reklamáciu odmietol prijať.
Z poverenia na č.l. 29 vyplýva, že žalovaný poveril Veroniku Hricovú OBUV - HRIC, IČO 14395401 vykonávaním odborného posudzovania a záručných opráv.
Zo stanoviska k reklamácii č. 131/DEC/PO na čl. 30 vyplýva, že dodávateľ Obuv Hric Košice, IČO 14 396 401 dňa 9. 1. 2010 zistil, že sa jedná o mechanické poškodenie zapríčinené užívateľom - doporučil reklamáciu neuznať.
Z rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 23. 7. 2010 vyplýva, že žalovanému bola porušená pokuta vo výške 1000 eur pre porušenie povinnosti predávajúceho - umožniť spotrebiteľovi znova uplatniť reklamáciu uplatnenú po 12 mesiacoch od kúpy a vybavenú zamietnutím v prípade, ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu podľa § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že dňa 17. 3. 2010 bola vykonaná kontrola išpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, pri ktorej bol zistený nedostatok, za ktorý zodpovedá účastník konania. VIPOTEST s. r.o. je akreditovanou osobou podľa zákona č. 264/1999 Z.z., ktorej stanovisko je odborným posúdením podľa § 2 písm. n) zákona.
Z oznámenia Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 28. 6. 2011 vyplýva, že úrad je orgánom príslušným na udeľovanie autorizácie na výkon posudzovania zhody podľa zákona č. 264/1999 Z.z. a nie úrad na udeľovanie oprávnenia pre znalcov na vydávanie odborných posudkov a podobne v zmysle § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z.z. Ku dňu 19. 2. 2010 bola
spoločnosť VIPOTEST, s. r. o., autorizovaná na posudzovanie zhody osobných ochranných výrobkov podľa nariadenia vlády č. 35/2008 Z. z.
Z výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zo dňa 16. 5. 2011 vyplýva, že U.. K. G. je zapísaný ako znalec v odbore kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv.
Z výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zo dňa 16. 5. 2011 vyplýva, že U.. G. X. je zapísaná ako znalec v odbore kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv.
Z výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zo dňa 16. 5. 2011 vyplýva, že U.. O. M. je zapísaný ako znalec v odbore kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 612 Občianskeho zákonníka na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 <../../Program Files/E-Poradca Febru?2010/Data/2010/zas2010/2/> sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až 627 <../../Program Files/E-Poradca Febru?2010/ Data/2010/zas2010/2/>.
Podľa ustanovenia § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena, ods. 2 ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).
Podľa ustanovenia § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty, ods. 4 na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe.
Podľa ustanovenia § 621 Občianskeho zákonníka záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci, začne záručná doba plynúť až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosť.
Podľa ustanovenia § 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť, ods. 2 kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevzniknú neprimerané náklady vzhľadom na cenu tovaru alebo závažnosť vady, ods. 3 predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú, ak to kupujúcemu nespôsobí závažné ťažkosti.
Podľa ustanovenia § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať, ods. 2 ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci.
Podľa ustanovenia § 625 Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre spotrebu príslušníkov svojej domácnosti, písm. b) bod 1 predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výroky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, písm. l) reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby, písm. m) vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie, písm. n) odborným posúdením vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej voľnosti.
Podľa ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby, ktorá je povinná reklamáciu vybaviť.
Podľa ustanovenie § 18 ods. 3 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení v prevádzkarni a u určenej osoby podľa odseku 2 musí byť počas prevádzkovej doby prítomný zamestnanec poverený vybavovať reklamácie.
Podľa ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu, na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr, vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.
Podľa ustanovenie § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacov od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamácie nemožno zamietnuť.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 8 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 6. 12. 2009 kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a žalobca ako kupujúci kúpil od žalovaného ako predávajúceho dámsku zimnú obuv za cenu 27,85 eur /839 Sk/ pre svoju priateľku /svedkyňu A. G./. V súlade s § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca dňa 30. 12. 2010 teda po 12 mesiacoch od kúpy reklamoval v prevádzkarni žalovaného na základe splnomocnenia svoje priateľky v súlade s § 18 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa ním zakúpené dámske čižmy, a konkrétne reklamoval vadu prasknutý zvršok na ľavej topánke. Z výpovede svedkyne P. D. vyplýva, že táto ako zamestnankyňa žalovaného prijala reklamáciu žalobcu zo dňa 30. 12. 2010 a vpísala do reklamačného lístka údaj „Ing. Vladimír Hric, OBUV HRIC a oznámila, že topánka bude zaslaná na adresu uvedenú v reklamačnom lístku. Žalovaný predmetnú reklamáciu vybavil tak, že ju zamietol a to dňa 25. 1. 2010, keď uvedené oznámila svedkyňa A. J. ako zamestnankyňa žalovaného žalobcovi, ktorá uviedla vo svojej výpovedi, že zákazníka oboznámila s odborným posudkom U.. K. G.. Nepotvrdila, že zákazníkovi nedala nahliadnuť do odborného posudku, ale potvrdila, že zákazník si nemôže zobrať odborný posudok. Potvrdila skutočnosť, že hornú časť reklamačného lístka vypisuje osoba, ktorá prijíma reklamáciu a zvyšnú časť vypisuje osoba, ktorá oznamuje výsledok vybavenia reklamácie. Z výpovedí svedkýň P. D., A. J. a W. D. vyplýva, že každá zo zamestnankýň bola oprávnená prijímať reklamácie a oznámiť výsledok reklamácie zákazníkom. Svedkyňa W. D. ako vedúca predajne potvrdila skutočnosť, že údaj o určenej osobe na odborné posúdenie sa vypisuje hneď na reklamačný lístok osobou, ktorá reklamáciu prijíma. Síce poprela skutočnosť, že dňa 17. 3. 2010 odmietla prijať reklamáciu žalobcu za prítomnosti zamestnankýň Slovenskej obchodnej inšpekcie, ale uviedla, že v roku 2010 chodievala SOI do predajne často. A zároveň uviedla, že ak príjmu reklamáciu a po odbornom posúdení je zistené mechanické poškodenie, teda reklamácia je zamietnutá, takúto reklamáciu znovu nepríjmu. Svedkyňa A. J. potvrdila výpoveď žalobcu, že pri zamietnutí reklamácie mu zamestnankyňa čítala z odborného stanoviska U.. K. G.. Z uvedených skutkových zistení má súd za preukázané, že žalovaný si pri zamietnutí reklamácie dňa 25. 1. 2010 nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď v doklade o vybavení reklamácie, hoci ten obsahuje v predtlači položku v jeho dolnej polovici „odborné posúdenie reklamovaného výrobku“ neuviedol komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie, resp. vykonaným dokazovaním nebolo žalovaným preukázané, že túto povinnosť by si splnil čo aj ústnym oznámením pri zamietnutí reklamácie. Svdkyňa A. J. dňa 25. 1. 2010 vo svojej výpovedi netvrdila, že
pri zamietnutí reklamácie dňa 25. 1. 2010 oznámila ústne žalobcovi osobu, ktorej možno zaslal topánku na odborné posúdenie. Zamestnankyňa žalovaného P. D. podľa bežnej praxe žalovaného pri prijímaní reklamácie dňa 30. 12. 2009 napísala do reklamačného lístka údaj „Ing. Vladimír Hric, OBUV HRIC“ bez toho aby k tomuto údaju písomne uviedla bližšie informácie, a dôvod ich zapísania do reklamačného lístka. Žalobca však potvrdil, že svedkyňa P. D. mu pri prijímaní reklamácie oznámila, že topánka bude zaslaná na adresu uvedenú v reklamačnom lístku. Skutočnosť, že žalovaný za účelom vybavenia reklamácie zo dňa 30. 12. 2009 si nechal vyhotoviť stanovisko k reklamácii č. 131/DEC/PO zo dňa 9. 1. 2010 u osoby označenej ako Obuv Hric Košice, IČO: 14396401, keď má za tom, že uvedené bolo nad rámec jeho povinností, nezbavuje žalovaného povinnosti v zmysle § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorú ako už bolo vyššie skonštatované podľa názoru súdu si nesplnil.
Nakoľko zo strany žalovaného nebola žalobcovi poskytnutá náležitá informácia ohľadom označenia osoby za účelom odborného posúdenia, spotrebiteľ postupoval tak, že nechal si na vlastné náklady vyhotoviť odborný posudok č. 16/10 zo dňa 19.2.2010, spoločnosťou VIPOTEST s.r.o. /posudzovateľ U.. G. X./, z ktorého vyplýva, že obuv nie je funkčná a má neodstrániteľnú materiálovú chybu. Následne využil žalobca podľa jeho vyjadrenia ako aj vyjadrenia svedkyne A. G. svoje právo a opätovne sa dvakrát v dňoch 27. 2. 2010 a 1. 3. 2010 pokúsil reklamovať tovar a teda znovu uplatniť vadu, avšak nebol úspešný. Podľa jeho vyjadrení mu reklamáciu, tovar aj odborný posudok odmietli v predajni prevziať, čo však žalobca v konaní nepreukázal, keď svedkyne uvedené nepotvrdili. Až následne dňa 17. 3. 2010 u žalovaného opäť reklamoval predmetný tovar - obuv, keď zamestnankyňa žalovaného - svedkyňa W. D. reklamáciu odmietla prijať, avšak súd má za preukázané, že došlo k jej riadnemu uplatneniu a to aj za prítomnosti zamestnancov Slovenskej obchodnej inšpekcie, hoci reklamácia bola odmietnutá. Svedkyňa W. D. síce poprela odmietnutie reklamácie zo dňa 17. 3. 2010, avšak nepoprela, že v zázname SOI je uvedené jej meno, keď so SOI komunikovala a v tom období do predajne chodili zamestnanci SOI často. Zároveň svedkyňa pripustila bežnú prax žalovaného ohľadom možnosti odmietnuť znovu uplatnenú reklamáciu, v prípade zamietnutia prvotnej reklamácie pri zistení mechanického poškodenia. Samotná právna zástupkyňa nespochybnila vo vyjadrení na pojednávaní dňa 9. 6. 2011, že za pokus uplatnenia druhej reklamácie považuje pokus za prítomnosti žalobcu a pracovníčok SOI, keď vedúca predajne odmietla prijať reklamáciu a odmietla akceptovať odborný posudok Vipotest, s.r.o., čo sa zhoduje podľa skutkových okolností s dňom 17. 3. 2010. Uvedeným konaním a to už samotným odmietnutím reklamácie žalovaný porušil aj povinnosť v zmysle § 18 ods. 7 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z., keď znovu uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť.
Napriek stanovisku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 21. 5. 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza, že autorizácia sa vzťahuje len na výkon posudzovania zhody podľa príslušného nariadenia vlády a nie na vydávanie odborných posudkov /predložený žalovaným/ pokiaľ ide o autorizovanú osobu SKTC-111 VIPOTEST s.r.o., sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý namietol posudok vyhotovený Vipostest s.r.o. č. 16/10. Keď súd mal za preukázané, že predmetný posudok spadá pod vymedzenie v zmysle ustanovenia § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z. ako „určená osoba“ aj s poukazom na zákon č. 264/1999 Z. z. /o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov/, konkrétne § 11 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. f), keď stanovisko zo dňa 21. 5. 2009 sa netýka reklamácie zo dňa 30. 12. 2009, ktorá bola uplatnená neskôr ako deň stanoviska. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 28. 6. 2011 sa vyjadril na dopyt súdu v tejto veci, že nie je príslušným orgánom na udeľovanie oprávnení v zmysle § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z. Záver súdu podporuje aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá v rozhodnutí číslo P/0172/07/10 zo dňa 23. 7. 2010, v jeho odôvodnení uvádza, že Vipotest s.r.o, Partizánske, je akreditovanou osobou podľa zákona č. 264/1999 Z.z., ktorej stanoviskom je odborným posúdením podľa § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z.
Súd má za to, že žalobca preukázal svoje právo na znovu uplatnenie zamietnutej reklamácie zo dňa 17. 3. 2010, keď odborným posúdením č. 16/10 zo dňa 19. 2. 2010 podporeným odborným vyjadrením U. O. M. /znalca v odbore kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv/ preukázal zodpovednosť predávajúceho za vadu v zmysle ustanovenia § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z., keď predmetné posúdenia obsahujú záver, že vada nie je zapríčinená mechanickým používaním na rozdiel od záveru stanoviska k reklamácii č. 131/DEC/PO, ktoré obsahuje záver, že sa jedná o mechanické poškodenie zapríčinené užívateľom.
Súd dáva do pozornosti, že ani K. G., ktorá podala stanovisko k reklamácii nie je zapísaná v zozname znalcov MS SR.
Súd priznal žalobcovi náhradu za vyhotovenie odporného posudku č. 16/10 zo dňa 19. 2. 2010 spoločnosťou Vipotest s. r. o., za ktorý bola fakturovaná suma 47,40 eur, ktorú zaplatila svedkyňa A. G. - priateľka žalobcu. Odôvodnenosť tohto nároku vyplýva opäť z § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď s ohľadom na obsah odborného posúdenia č. 16/10 zo dňa 19. 2. 2010 ako aj vyššie uvedené, bola preukázaná zodpovednosť žalovaného ako predávajúceho za reklamovanú vadu obuvy zo dňa 30. 12. 2009 a následne dňa 17. 3. 2010, a žalovaný je povinný uhradiť všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie a aj účelne vynaložené náklady, ktoré v tomto konaní predstavujú sumu 47,40 eur / fakturovaná cena za odborný posudok/ + 2,50 eur /poštovné, keď bez zaslania posudzovanej topánky, by nebolo možné vykonať odborné posúdenie/ spolu sumu 49,90 eur, ktorú súd považoval za preukázanú a preto v tejto časti návrhu vyhovel. Odôvodnenosť priznania tejto čiastky možno subsumovať aj pod ustanovenie § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., keď konanie žalovaného v súvislosti s prijímaním reklamácie a podaním informácií žalobcovi zo dňa 30. 12. 2009 ale predovšetkým postup žalovaného v súvislosti s odmietnutím reklamácie zo dňa 17. 3. 2010 napĺňa konanie ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, keď konanie je príkladmo bližšie špefikované v ustanovení § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., a jej nepriznanie by bolo v neprospech spotrebiteľa ak slabšieho vo zmluvnom vzťahu, ktorý požíva zvýšenú ochranu svojich práv.
Skutočnosť, že dňa 17. 3. 2010 žalovaný odmietol prijať znovu podanú reklamáciu vady tovaru, spolu s vadným tovarom, čím v podstate svojím konaním resp. neriešením reklamácie porušil ustanovenie zákona, keď znovu podanú reklamáciu nemožno zamietnuť. Uvedený postoj žalovaného nemôže byť v neprospech spotrebiteľa, keď s ohľadom na obsah odborných posúdení /Vipotest s.r.o., U./ predloženými žalobcom súd považuje vadu za neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu riadnemu používaniu veci, preto súd priznal žalobcovi cenu tovaru 27,85 eur, keď uvedený postup spotrebiteľa s ohľadom na písomnosť zo dňa 25. 5. 2010, ktorou sa spotrebiteľ domáha vrátenia ceny tovaru v sume 27,85 eur, ktorého doručenie žalovanému potvrdila aj právna zástupkyňa žalovaného, pričom súčasťou doručenej písomnosti bol aj odborný posudok č. 16/10 zo dňa 19. 2. 2010 posúdil súd podľa jeho obsahu aj v súvislosti s podaním žalobného návrhu ako odstúpenie od zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi a týka sa predmetnej obuvi. Uvedenú skutočnosť deklaruje aj konanie žalobcu, ktorý aj pri odmietnutí prijať reklamáciu dňa 17. 3. 2010 predkladal žalobcovi aj predmetnú obuv, ktorá takisto ako reklamácia bola žalovaným odmietnutá na jej prijatie. Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že žalobca má naďalej u seba predmetnú obuv, avšak z dôvodu, že žalovaný túto odmietol prevziať. Súd má za to, že spotrebiteľ prejavil svoju vôľu odstúpiť od zmluvy v zmysle písomnosti zo dňa 25. 5. 2010, ktorá bola doručená žalovanému dňa 26. 5. 2010, t. j. toho dňa sa do sféry dispozície žalovaného dostala predmetná písomnosť a toho dňa spotrebiteľ odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi sumu 27,85 eur. Súd návrh vo zvyšnej časti a to požadovanej poštovného v sume 1,50 eura ako nedôvodný zamietol, keď uvedenú požiadavku súd nepovažoval za dôvodnú pokiaľ ide predmet vo veci samej, keď táto čiastka predstavuje poštovné za doručenie písomnosti žalovanému zo dňa 25. 5. 2010, uvedenú čiastku možno zohľadniť žalobcovi v náhrade trov konania a nie ako súčasť predmetu konania vo veci samej. Súd sa nestotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, súd má za to, že žalobca preukázal, že je nositeľom práva hmotnoprávneho práva na ochranu spotrebiteľa v zákona na ochranu spotrebiteľa, keď iný výklad by bol príliš formálny a nezodpovedal by zmyslu predmetného zákona a uvedené potvrdila aj svedkyňa A. G., pre ktorú boli topánky určené, a ktorá poverila žalobcu ako svojho priateľa na vybavenie reklamácie, pričom žalobca bol osobou, ktorá predmetné topánky u žalobcu zakúpila pre svedkyňu A. G.. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 125 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka a výsluch účastníkov.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaný podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Deň vzniku omeškania s úhradou sumy 49,90 eur a to 1. 4. 2010 mal súd preukázanú v súlade s § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď dňa 17. 3. 2010 žalovaný znova uplatnil reklamáciu a žalovaný bol do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie povinný zaplatiť sumu 49,90 eur, teda dňom 1. 4. 2010 bol v omeškaní s úhradou. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného 1. 4. 2010 bola vo výške 1 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>., t. j. 1 % + 8 bodov spolu výška 9 % ročne. Avšak súd bol viazaný návrhom, preto priznal požadovanú výšku úroku z omeškania 8,5 % ročne. Súd priznal úrok z omeškania 8,5 % ročne z priznanej sumy 49,90 eur od 1. 4. 2010 do zaplatenia. Návrh v časti úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 49,90 eur od 31. 1. 2010 do 31. 3. 2010 ako nedôvodný zamietol. Súd priznal žalobcovi sumu 27,85 eur, a priznal mu aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 27. 5. 2010, keď žalovanému bolo dňa 26. 5. 2010 doručené podanie s požiadavkou na zaplatenie sumy a deň nasledujúci po doručení sa najskôr mohol dostať do omeškania. Výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného 27. 5. 2010 bola vo výške 1 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>., t. j. 1 % + 8 bodov spolu výška 9 % ročne. Avšak súd bol viazaný návrhom, preto priznal požadovanú výšku úroku z omeškania 8,5 % ročne. Návrh v časti úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 27,85 eur od 31. 10. 2010 do 26. 5. 2010 ako nedôvodný zamietol. Nakoľko súd nepriznal istinu v sume 1,50 eur, požiadavku na úrok z omeškania zo sumy 1,50 eur ako nedôvodný zamietol. Na základe uvedeného rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
O náhrade trov konania súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď najskôr musí byť právoplatne rozhodnuté o náhrade svedočného svedkýň P. D., A. J. W. D..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.