Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2P/54/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci navrhovateľky: L. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. občan SR, zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Zavackým, so sídlom: Hradné námestie č. 29, Kežmarok proti odporcovi: J. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., občan SR, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: u matky, zastúpený kolíznou opatrovníčkou Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov L. nar. XX.X.XXXX a J. nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 23.10.2010, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku 22, ročník 2010, na strane 94, pod poradovým číslom 161 r o z v á d z a.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Na čas po rozvode sa mal. V., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa

z a v ä z u j e prispievať na jeho výživu počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku mesačne sumou 100,- EUR vždy do každého 20 dňa v mesiaci k rukám matky.

III. Styk otca s maloletým V. sa n e u p r a v u j e.

IV. Trovy konania súd účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol. Maloletého V. zveril do jej výchovy a odporcu zaviazal prispievať na jeho výživu. Uviedla, že

manželstvo bolo uzavreté po relatívne krátkej známosti a od počiatku nebolo harmonické, ale bolo plné nedorozumení, rozdielnych názorov, hádok a nepochopení. Uviedla, že odporca s ňou odmieta akúkoľvek komunikáciu a aj v intímnej oblasti ju odmieta. Je tu problém tiež pokiaľ ide o financie z odporcovej strany. Uviedla, že má sklony k agresivite a veľakrát sa jej vyhrážal podpálením. V záujme maloletého syna pôvodne mala záujem udržať manželstvo za predpokladu, že odporca zmení svoj postoj, preukáže záujem o rodinu. Keďže sa tak nestalo jej city k nemu ochladli. Na pojednávaní právny

zástupca navrhovateľky trval na podanom návrhu. Uviedol, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a vážne rozvrátené. Manželia nevedú spoločnú domácnosť a nie je nádej na obnovenie spolužitia. Uviedol, že došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k mal. synovi navrhol dieťa na čas po rozvode zveriť do výchovy matke a upraviť styk otca tak, že ten bude oprávnený sa stýkať s maloletým každú druhú sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. V tejto súvislosti poukázala na zdravotné problémy, kt. V. má a síce alergiu na mlieko a atopický ekzém. Toto všetko si vyžaduje špeciálnu stravu, spôsobuje mu to zmenu nálad. Stravu si často vyžaduje aj v noci a v súčasnosti nie je na otca zvyknutý. Uviedol, že matka nebráni styku otca s dieťaťom a vzhľadom na uvedené v takom rozsahu v akom navrhol uviedol, že matka poberá ešte rodičovský príspevok, je ešte a materskej dovolenke. Doposiaľ otec prispieval dobrovoľne na syna okrem mesiaca apríl 2013 výživným 100,- EUR mesačne. Túto sumu navrhol aj ponechať. Uviedol, že matka platí škôlku 75,- EUR mesačne a v súvislosti s ochorením sú ďalšie výdavky asi 50,- EUR mesačne na lieky a podobne. Predložila súdu lekársku správu gastroenteorológa a od kožnej lekárky tiež správu ohľadom zdravotného stavu dieťaťa.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil a tiež so zverením mal. V. do výchovy matke. Nesúhlasil s navrhovanou úpravou styku, ani s tým, žeby syn naňho nebol zvyknutý. Uviedol, že za ním chodí raz do mesiaca na celý deň od rána až do 19.00 hod. večer, kedy sa zdržiavajú buď u svokrovcov alebo u manželky. Keď bude mať lekárske správy bude vedieť podávať synovi všetko čo potrebuje. Vzdialenosť medzi jeho bydliskom a bydliskom jeho syna nie je až taká veľká. Ide o 170 km, aby ju 2-krát do mesiaca s prestávkami aj so synom nezvládol. Styk si predstavoval od soboty rána od 9.00 hod. do nedele večera do 18.00 hod. Nesúhlasil tiež s navrhovanou výškou výživného. Predložil súdu Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.12.2012 a rozhodnutie ÚPS V a R, z 18.1.2013, v zmysle ktorého bol zaradený do zoznamu uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2013. Dňa 5.3.2013 uzavrel novú pracovnú zmluvu s nástupom práce 7.3.2013 na dobu určitú do konca roku 2013 v zmysle článku V bod 1. Zmluvy súd zistil, že základná mzda pre vykonanú prácu bola dohodnutá na sumu 337,- EUR mesačne. K tomu odporca uviedol, že deň pred pojednávaním mal 1 výplatu a v čistom to činilo cca 275,- EUR. Kolízna opatrovníčka sa k rozvodu nevyjadrovala. Súhlasila so zverením dieťaťa matke. Pokiaľ ide o úpravu styku bola zato, žeby sa otec čo najviac stýkal s dieťaťom. Uviedla, že nepozná lekársku správu a stanovisko lekára, ale keď bol za celý rok syn s otcom 10-krát tak by styk mohol byť upravený tak, žeby sa stýkali jeden celý víkend v mesiaci. Výživné navrhovala vo výške 60,- EUR. Navrhovateľka uviedla, že nebráni tomu, aby sa otec so synom stýkal. Môže prísť aj každý deň len syn je na ňu veľmi naviazaný. Je problém ho dávať vôbec do škôlky stále plače. Nevie si predstaviť, žeby mal ísť 170 km do prostredia, kt. vôbec nepozná, medzí ľudí, kt. vôbec nepozná. Uviedla, že keď bude starší situácia bude iná a tiež, že jeho ochorenia si skutočne vyžadujú zvýšenú starostlivosť. Nestačí len vedieť diagnózu z lekárskej správy, treba si naštudovať čo to obnáša, pretože napríklad atopický ekzém sa prejavuje u každého inač. Právny zástupca navrhovateľka sa vyjadroval k navrhovanej výške výživného 50 alebo 60 EUR tak, že toto by bola suma prijateľná ako minimálna výška pre zdravé dieťa. Toto

dieťa si vyžaduje zvýšené náklady na lieky, maste a podobne. Jeho klientka žije v sociálnom byte, za ktorý platí 275,- EUR mesačne a má príjem len z rodičovského príspevku 190,- EUR. Musí platiť aj škôlku, ďalšie bežné výdavky, stravu, ošatenie. Odporca uviedol, že nevlastní žiaden majetok len osobné motorové vozidlo zakúpené pred uzavretím manželstva. On sa zaujímal o bezlaktózovú diétu.

V priebehu pojednávania súd umožňuje účastníkom rozhovor, z ktorého vystal návrh na rodičovskú dohodu tak, že styk otca s dieťaťom upravený nebude, nakoľko sa rodičia vedia dohodnúť na styku a výživné bude určené sumou 100,- EUR mesačne k 20 dňu v mesiaci k rukám matky. Kolízna opatrovníčka navrhla schváliť takúto rodičovskú dohodu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu účastníkov, zo sobášneho listu, rodného listu mal. V., zo zmluvy o nájme mestského bytu uzavretej medzi STAVBYTHERM s.r.o., Kežmarok a navrhovateľkou ako nájomkyňou, z potvrdenia Mesta Kežmarok, že účastníci nemali spoločné bydlisko, z tlačiva pre dokladovanie pomerov navrhovateľky pre potreby oslobodenia od súdneho poplatku, z pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel odporca, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 23.10.2010. Spoločné bydlisko nemali, ale zo Zmluvy o nájme

obecného bytu prenajímateľa SPRAVBYTHERM s.r.o., Kežmarok a nájomkyne L. je zrejmé, že prenajímateľ prenajímal byt nájomcovi na dobu určitú od 1.10.2011 do 30.09.2014, teda na 3 roky a z mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenia súvisiace s výkonom správy platné od 1.10.2011 je zrejmé, že v tomto byte bývali 3 osoby, teda účastníci spoločne bývali v Kežmarku. Z manželstva sa dňa 30.11.2010 narodil syn V. To, že manželstvo dlhodobo neplní svoje spoločenské funkcie a nie je dobrým prostredím pre výchovu a vývoj maloletého dieťaťa a že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a vážne rozvrátené tak, že v súčasnosti už ani jeden nemá záujem na obnovenie manželského spolužitia je zrejmé z vyjadrení účastníkov konania, ktorí spolu už dlhšiu dobu ani nežijú. Príčinou rozvratu manželstva sú názorové a povahové rozdiely medzi manželmi. Navrhovateľka je na materskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 190,- EUR. Za byt uhrádza mesačne 275,- EUR. Ďalšie náklady má v súvislosti s ochorením dieťaťa a síce z alergiou na mlieko a atopickým ekzémom. Za škôlku uhrádza mesačne 75,- EUR a má ďalšie bežné výdavky. Odporcovi predchádzajúci pracovný pomer skončil dňa 14.12.2012. V zmysle rozhodnutia ÚPS V a R v Michalovciach z 18.1.2013 bol zaradený do zoznamu uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2013 a dňa 5.3.2013 s nástupom do práce dňa 7.3.2013 uzavrel novú pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej bola základná mzda zamestnanca, teda odporcu za vykonanú prácu dohodnutá na sumu 337,- EUR mesačne. Na pojednávaní uviedol, že deň pred pojednávaním mal 1 výplatu, čo v čistom predstavovalo asi 275,- EUR. V priebehu konania sa účastníci dohodli o úprave práv a povinností k mal. V. na čas po rozvode navrhli schváliť rodičovskú dohodu tak, že mal. bude zverený do výchovy matke a otec bude prispievať na jeho výživu mesačne sumou 100,- EUR. Dohodli sa tiež na tom, že styk otca s mal. V. nie je potrebné upravovať, nakoľko na tomto sa rodičia dohodnúť vedia.

Podľa §23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa §23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa §23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa §24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa §24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa §24 ods.4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa §62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a)sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho ) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.