Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4P-291-2012.pdf
PDF · 88.15 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-4P/291/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci navrhovateľa B. N., bytom K. XXX/XX I. W. I. O., proti odporkyni F. N.Í., bytom K. XXX/XX, I. W. I. O., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému T. N., nar.XX.XX.XXXX a N. N., nar.XX.XX.XXXX, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov B. N., nar. XX.XX.XXXX a F. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
II. „Maloletý T. a mal. N. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu mal. T. sumou 120,- Eur mesačne a na výživu mal. N. sumou 120,- Eur mesačne, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám odporkyne“.
IV. Súčasťou tohto rozsudku je dohoda rodičov o úprave styku navrhovateľa s maloletými deťmi tohto znenia:
„Navrhovateľ má právo sa stretávať s maloletými deťmi každý párny týždeň, v stredu od 16,00 hod. do 7,30 hod. rána nasledujúceho dňa a každý nepárny týždeň v pondelok od 16,00 hod. do 7,30 hod. rána nasledujúceho dňa. A tento týždeň aj od piatka od 16,00 hod. do nedele 18,30 hod., s výnimkou kalendárnych mesiacov júl, august, vianočných sviatkov, obdobia Veľkej noci a vybraných dní v roku, v ktorých je stretávanie upravené osobitne. Navrhovateľ má právo s maloletými deťmi sa stretnúť každý rok v čase vianočných sviatkov od 26.12. od 9,00 hod. do 02.01. do 18,30 hod a každý rok v čase Veľkej noci od Veľkonočného piatka 9,00 hod. do pondelka do 18,30 hod.
Navrhovateľ má právo na styk s mal. deťmi v kalendárnych mesiacoch júl a august od prvého piatku v kalendárnom mesiaci júl od 16,00 hod. na dobu 14 dní do 18,30 hod. a od prvého piatku v kalendárnom mesiaci august od 16,00 hod na dobu 14 dní do 18,30 hod.
Navrhovateľ má právo stretávať sa s mal. deťmi v čase vianočných sviatkov od 21.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 9,00 hod. a každý rok v čase Veľkej noci víkend pred veľkonočnými sviatkami trávia deti s odporkyňou, rovnako deti trávia s odporkyňou aj posledný víkend /t. j. v sobotu a v nedeľu/ v kalendárnom mesiaci jún a prvý víkend v kalendárnom mesiaci september.“
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou z dôvodu, že sa pred uzatvorením manželstva dobre nepoznali, nepodarilo sa im rozvíjať spoločné záľuby, povahovo sú odlišní ľudia. Približne rok trvajúce snahy o riešenie nedosiahli priaznivý výsledok. Hádky a nezhody medzi manželmi pretrvávajú, čo nemá dobrý vplyv na výchovu detí, spoločný domov už im nie je zázemím. Z tohto dôvodu odišiel v septembri 2012 zo spoločnej domácnosti, prenajal si byt v B.. Pre vzájomné citové odcudzenie a chlad spolu intímne nežijú od júla 2012.
Maloleté deti pochádzajúce z manželstva navrhol zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne s tým , že maloletým T. a N. bude platiť výživné vo výške 80,- Eur mesačne na každé dieťa.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Uviedla, že problémy v manželstve nastali potom, ako krátko po narodení druhého syna ochorela, nemohla chodiť, stal sa z nej ležiaci pacient, musela byť operovaná. Bolo nevyhnutné, aby pomohli jej rodičia, ktorí prichádzali do ich domácnosti denne, z čoho neboli ani jeden z účastníkov nadšený. Navrhovateľ ju vyčleňoval zo svojho života, uvedomila si, že sa za ňu hanbí. V lete 2012 sa pokúsili začať znovu, ale odporca jej opakovane znovu vyčítal veci, ktoré ona už považovala za uzavreté. V septembri 2012, počas jej rehabilitačného pobytu si odporca pobalil veci a odsťahoval sa, pričom ho nezaujímalo ako bude ďalej zvládať starostlivosť o deti. Odporca je jej v súčasnosti absolútne ľahostajný, za východisko z tejto situácie považovala rozchod. Súhlasila so zverením maloletých detí do jej starostlivosti, výšku výživného žiadal určiť na sumu 140,- Eur mesačne na každé dieťa, s poukazom na to, že bude schopná sa s navrhovateľom po rozvode vysporiadať s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve len ak bude výživné v uvedenej výške.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti odporkyni, výšku výživného navrhol 140,-Eur mesačne na každého.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletých detí, s potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, so správou o príjme navrhovateľa, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4P/262/2012 sp.zn. 4P/264/2012, dokladmi o výdavkoch účastníkov a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX U navrhovateľa išlo o prvé manželstvo, u odporkyne druhé. Obaja majú slovenské štátne občianstvo a sú slovenskej národnosti. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na adrese: I. W. I. O., K. XXX/XX. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, T. a N..
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/262/2012-122 zo dňa 14.02.2013, bola schválená rodičovská dohoda účastníkov, podľa ktorej sa obe maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 100,- Eur mesačne. Pri schvaľovaní dohody o výške výživného, súd vychádzal z príjmu matky, ktorý pozostával z rodičovského príspevku vo výške 194,70 Eur a prídavkov na dve deti a čiastočného invalidného dôchodku vo výške 148,90 Eur. Otec detí bol zamestnaný s priemerným čistým zárobkom vo výške 835,- Eur.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.4P/264/2012 zo dňa 14.02.2013 bola uložená povinnosť manželovi prispievať na výživu manželky sumou 60,- Eur mesačne, a to z dôvodu zachovania rovnakej životnej úrovne manželov. Obaja účastníci sa podieľali na spoločných výdavkoch spojených s užívaním bytu a uhrádzaním splátok spoločných úverov, každý v jednej polovici, každý sumou 346,82 Eur.
Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd zistil, že navrhovateľ prestal uhrádzať uvedenú sumu s poukazom na to, že sa mu za posledné obdobie znížil príjem o cca 200,- Eur a v prvom rade musí uhrádzať
vlastné výdavky s bývaním v B.. Navyše odporkyňa neakceptuje jeho žiadosť znížiť mesačnú splátku stavebného úveru z 350 na 120,- Eur.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že účastníci uzavreli manželstvo po krátkej známosti, pričom išlo o dvoch ľudí s rozdielnymi povahovými vlastnosťami a odlišnými predstavami o manželskom spolužití. Po krátkom čase začali v manželstve problémy, konflikty, hádky, ktoré vyústili do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v septembri 2012. Odvtedy účastníci neobnovili manželské spolužitie.
Príčinu rozpadu manželstva súd videl v názorových rozdieloch účastníkov, ktoré vyústili vo vážnu manželskú krízu. Účastníci sa citovo odcudzili, z manželstva sa vytratila vzájomná úcta, láska, dôvera a porozumenie. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na jednoznačný postoj oboch účastníkov, nie je možné predpokladať, že by účastníci v budúcnosti boli schopní plniť povinnosti z manželstva vyplývajúce, teda žiť spolu, vzájomne si pomáhať, rešpektovať vzájomne svoju dôstojnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie, v ktorom majú manželia žiť vo vzájomnej zhode a citovom zblížení.
Maloleté deti súd zveril na čas po rozvode, najmä s poukazom na ich útly vek, odporkyni, pričom neboli doposiaľ zistené žiadne nedostatky v jej osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, kto z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča,súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výšky výživného, vychádzal súd z príjmových i majetkových schopností oboch rodičov. Navrhovateľ je zamestnaný s priemerným mesačným čistým zárobkom 835,- Eur. Prechodné zníženie jeho príjmu za posledné mesiace navrhovateľ nepreukázal.
Odporkyňa podľa vlastného vyjadrenia si od 01.04.2013 vybavila živnostenské oprávnenie, mieni podnikať v činnosti podnikateľských a ekonomických poradcov a vedení účtovníctva. Jej príjem sa od poslednej úpravy výživného v opatrovanskom konaní nezmenil, naďalej pozostáva z rodičovského príspevku, prídavkov na dve deti a čiastočného invalidného dôchodku.
S poukazom na zmenu pomerov, ktorá nastala vo sfére uspokojovania spoločných nákladov na spoločný byt a splátok úveru , ako aj na to, že vyživovaciu povinnosť má manžel na manželku len počas trvania manželstva, súd zvýšil výšku výživného na maloleté deti z pôvodnej sumy 100,- na sumu 120,- Eur na každé dieťa. Pokiaľ žiadala odporkyňa výživné v sume 140,- Eur na každé dieťa, súd poukazuje na to, že pri určovaní výživného vychádza z veku a potrieb detí v čase rozhodnutia, pričom nemôže prihliadať na otázku budúceho vyporiadania spoločného majetku manželov.
Na úprave styku navrhovateľa s maloletými deťmi, sa rodičia dohodli. Uvedenú dohodu súd pojal do rozsudku ako IV. výrok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p. a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko išlo o konanie o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca,
§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.