Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-35-2012.pdf
PDF · 102.88 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: Z. D., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom S. 8, J., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom A.. O. G., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 565,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 20.9.2007 č. C v bode 2, 2.3 dodatku k zmluve o pripojení v znení: "Záujemca, resp. Účastník a Poskytovateľ sa dohodli, že ak Záujemca, resp. Účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, Záujemca, resp. Účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.311,- Sk", je ako neprijateľná n e p l a t n á.
II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 156,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 55,63 Eur od 1.4.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 54,65 Eur od 3.5.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 24,50 Eur od 1.6.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 21,91 Eur od 28.6.2008 do zaplatenia.
III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
IV. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
V. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania 39,96 Eur, k rukám advokáta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 28.4.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 565,34 Eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 55,63 Eur od 1.4.2008 do zaplatenia, s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 54,65 Eur od 3.5.2008 do zaplatenia, s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,50 Eur od 1.6.2008 do zaplatenia, s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,91 Eur od 28.6.2008 do zaplatenia a náhradu trov.
Nakoľko bolo zistené, že odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a jeho súčasný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť ani po vykonaní všetkých dostupných šetrení, uznesením č. k. 26C/35/2012 - 92 zo dňa 5.10.2012 bol žalovanému ustanovený opatrovník pre konanie v záujme ochrany jeho práv a možnosti pokračovania v konaní.
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.2.2012 oznámilo vstup do konania na strane odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti odporcu, vedľajšieho účastníka na strane odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 11.12.2008 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na navrhovateľa ako postupníka pohľadávku voči odporcovi.
Navrhovateľ uviedol, že žiada, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 565,34 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 55,63 Eur od 1.4.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 54,65 Eur od 3.5.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 24,50 Eur od 1.6.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 21,91 Eur od 28.6.2008 do zaplatenia. Navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení v znení jej dodatku, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách odporcovi a odporca sa zaviazal platiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy riadne nesplnil a neuhradil faktúry za poskytnuté služby spolu v sume 156,69 Eur, čím sa dostal do omeškania, a preto si navrhovateľ okrem istiny 156,69 Eur uplatňuje aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Navrhovateľ si uplatňuje aj zmluvnú pokutu v zmysle článku 2.3 Dodatku v sume 408,65 Eur (12.310,99 Sk). V prípade, že by súd nepriznal túto sumu ako zmluvnú pokutu, navrhovateľ si to uplatňuje ako náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že odpredal odporcovi mobilný telefón v hodnote 6.797,- Sk za 1,- Sk.
Vedľajší účastník na strane odporcu podaním doručeným súdu dňa 23.4.2012 uviedol, že čo sa týka zmluvnej pokuty 408,65 Eur, považuje ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú neplatnú a preto v tejto časti žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vláda Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal do omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená Zmluva o pripojení podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení jej dodatku.
Zmluvné podmienky upravené touto zmluvou, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie žalovanej ako spotrebiteľa nad rámec práv a povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.
Spotrebiteľská zmluva má osobitný režim právnej úpravy, ktorá vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu a to spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Podľa článku 3 odsek 1 Smernice č. 93/13/EHS, za nekalú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, potom je neplatná. Zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, pokiaľ by si zmluvné strany dohodli v spotrebiteľskej zmluve podmienky odchylne od dispozitívneho ustanovenia zákona v neprospech spotrebiteľa, takéto dojednanie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a ak sa nedal na takéto dojednanie uplatniť inštitút čiastočnej neplatnosti, spôsobovalo by to neplatnosť zmluvy ako celku. Zákon umožňuje súdu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy vysloviť aj bez návrhu neprijateľnosť niektorej z podmienok použitých v spotrebiteľskej zmluve, pričom sa jedná o povinnosť súdu. Súd v prípade že určí niektorú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, neprizná plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo uloží povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, pričom výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Zmluva o poskytovaní služieb elektronických komunikácií je inominátnou zmluvou, ktorú je potrebné posudzovať podľa jej obsahu, na základe ktorej sa poskytovateľ zaväzuje k poskytovaniu služieb užívateľovi a tiež predať mobilný telefónny prístroj za zníženú akciovú cenu užívateľovi a užívateľ sa zaväzuje za služby poskytovateľovi riadne a včas platiť po dobu viazanosti a ak to neurobí, môže byť zmluva zo strany poskytovateľa ukončená.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť iba čiastočne a to v časti o zaplatenie dlhu odporcu, ktorý vznikol v súvislosti s poskytovaním služieb zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, keď právny predchodca navrhovateľa si riadne splnil svoju povinnosť a poskytol odporcovi služby v dohodnutom rozsahu a odporca sa zaviazal využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa, ale svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej zmluvy si riadne a včas nesplnil, keď nezaplatil cenu poskytovaných služieb v sume 156,69 Eur za obdobie od marca 2009 do júna 2008. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že nárok na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb poskytnutých právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi je dôvodný, a preto súd v tejto časti vyhovel návrhu navrhovateľa a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Nakoľko odporca nezaplatil navrhovateľovi cenu služieb v lehote splatnosti faktúr a ani v dodatočnej lehote poskytnutej žalobcom v zmysle pokusu o pokonávku, žalobca má právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď výška diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 4,25%, preto súd v tejto časti vyhovel návrhu navrhovateľa a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Navrhovateľ si okrem vyfakturovaných a nezaplatených cien služieb uplatnil voči odporcovi za porušenie zmluvných povinností v zmysle Dodatku k zmluve o pripojení aj zmluvnú pokutu v sume 408,65 Eur.
Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to neprijateľné podmienky.
Súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy o pripojení a jej dodatku, ktorý uzavreli právny predchodca navrhovateľa a odporca dospel k záveru, že záväzok odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle bodu 2, 2.3 dodatku k zmluve o pripojení v znení: "Záujemca, resp. Účastník a Poskytovateľ sa dohodli, že ak Záujemca, resp. Účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, Záujemca, resp. Účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.311,- Sk", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pokiaľ by totiž súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, navyše by došlo k porušeniu zákona, nakoľko podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok; miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ (s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade poskytovateľ služby ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú poskytovateľ služby žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva účastníkovi pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, keď k porušeniu zmluvných podmienok zo strany účastníka dôjde v poslednom mesiaci viazanosti, pričom poskytovateľ služby si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške rovnako, ako voči účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky napr. po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu a preto podmienky, za akých poskytovateľ služby dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú účastníka ako spotrebiteľa. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok na náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s účelom Smernice, aby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie; rozhodujúce potom je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4, ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností, čo sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7, ods. 1 Smernice: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Poskytovateľa služby by podľa názoru súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná (§ 545a Občianskeho zákonníka), predsa by ale zostala, a aj naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov - aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako neprimeranej zmluvnej podmienke je neplatné, a potom z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, a preto súd nárok navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil voči odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 408,65 Eur zamietol.
Navrhovateľ v konaní uviedol, že ak by súd zamietol sumu 408,65 Eur ako zmluvnú pokutu, uplatňuje si ju ako náhradu škody, ktorú žiadnym spôsobom nešpecifikoval, neodôvodnil výšku škody, porušenie právnej povinnosti a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a ani v tomto smere nenavrhol žiadnym spôsobom doplniť dokazovanie a preto súd v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi, ktorí bol čiastočne úspešní v konaní (odporca bol úspešný v 72,20%, navrhovateľ bol úspešný v 27,80%, potom čistý úspech odporcu bol v 44,40% (72,20% - 27,80%), súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.
Súd priznal náhradu trov konania čiastočne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 39,96 Eur ( podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia 20.1.2012 á 29,87 Eur + režijný paušál á 7,63 Eur, vyjadrenie 6.4.2012 á 29,87 Eur + režijný paušál á 7,63 Eur + 20% DPH zo sumy 75 Eur vo výške 15 Eur 90 Eur x 44,40% ), ktoré v súlade s ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal žalobcu zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.