Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/53/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Š. XXX, t.č. bytom T., D.. J.. T. X, v konaní právne zastúpenej JUDr. Vierou Čápovou, advokátkou so sídlom v Martine, ul. Hviezdoslavova 9, proti odporcovi: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Š. XXX, v konaní právne zastúpenom JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom v Martine, ul. J. Kráľa 8, za účastí maloletého H. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, pracovisko Turčianske Teplice v konaní o návrhu o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky L. P., G.. L., nar. XX.XX.XXXX s odporcom T. P., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom V. Š. zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX pod por. č. X r o z v á d z a.

Maloleté dieťa H. P., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá je povinná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa, zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého H. P., nar. XX.XX.XXXX mesačne 170 eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku splatných vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým H. P., nar. XX.XX.XXXX:

- každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod., kedy otec maloletého prevezme v bydlisku matky do nedele 18.00 hod., kedy ho odovzdá v bydlisku matky

- každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod., kedy dieťa prevezme v materskej škole do štvrtku 08.00 hod., kedy dieťa odovzdá v materskej škole

- každý párny týždeň od pondelka od 15.00 hod., kedy dieťa prevezme v materskej škole do utorka 08.00 hod., kedy dieťa odovzdá v materskej škole

- každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod., kedy dieťa prevezme v materskej škole do štvrtku 08.00 hod., kedy dieťa odovzdá v materskej škole

V prípade, ak materská škola bude v dňoch úpravy styku zavretá, otec v určených časoch dieťa p r e v e z m e v bydlisku matky a po ukončení styku o d o v z d á dieťa matke v bydlisku matky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom uzavreté dňa XX.XX.XXXX a aby zároveň zveril mal. H. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne. Navrhla, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každú stredu odpoludnia do štvrtka rána tak, že maloletého vyzdvihne popoludní v škôlke a vo štvrtok ráno zavedie dieťa späť do škôlky. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že po uzavretí manželstva postupom času u odporcu sa stupňovali prejavy žiarlivosti. Odporca navrhovateľku neustále kontroloval, neskôr zistila, že si zadovážil odpočúvacie zariadenie. Navrhovateľka stratila voči nemu dôveru aj citovú náklonnosť, pociťuje voči nemu neprekonateľný odpor a strach. Situáciu mala snahu riešiť za pomoci psychológa a psychiatra, no neprinieslo to pozitívny výsledok. Mal. H. v dôsledku situácie, ktorá vznikla v ich manželstve, je neustále vystavovaný hádkam, ani jeho výchove neprospieva napäté a neusporiadané prostredie. Navrhovateľka ďalej upozornila, že vzťah otca k dieťaťu je dobrý a úpravu styku navrhuje najmä z toho dôvodu, aby odporca v budúcnosti nezneužíval návštevy dieťaťa na konanie zamerané voči navrhovateľke. Zároveň požiadala aby odporca bol povinný nahradiť jej trovy konania.

Navrhovateľka pripojila k návrhu potvrdenie Obecného úradu V. Š. o trvalom pobyte manželov, sobášny list a rodný list maloletého.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.04.2013. Uviedol, že s rozvodom jeho manželstva s navrhovateľkou súhlasí. Poprel však údaje, ktoré navrhovateľka uvádzala v návrhu. Uviedol, že s navrhovateľkou mali pekný harmonický vzťah, z ktorého sa narodil ich spoločný syn. Matka bola s dieťaťom na materskej a následne rodičovskej dovolenke. Nakoľko chcela ísť pracovať skôr ako dieťa malo tri roky, s otcom s dohodli, že bude navštevovať materskú školu a ona bude pracovať. Otec s tým súhlasil, každé ráno vozil matku a dieťa z miesta ich bydliska z V. Š. do T.. V poobedných hodinách ich odviezol domov. Stav sa zmenil v lete roku 2012, kedy matka zmenila pracovnú pozíciu vo svojom zamestnaní. Od tohto obdobia sa menej zaujímala o dieťa a o odporcu ako o svojho manžela. Bola častejšie v práci, nechcela, aby jej otec počas dňa volal. Odporca nadobudol podozrenie, že trávi čas v spoločnosti iných mužov. Podľa jeho informácií má matka priateľa aj v súčasnosti. Pripustil, že matke vložil odpočúvacie zariadenie do kabelky, nakoľko mal podozrenie, že matka sa stýka s iným mužom a uvedené sa otcovi aj potvrdilo. Iným spôsobom by sa o matkinej nevere nebol dozvedel. Ostatné spôsoby prenasledovania otec poprel. Poprel tiež. že by voči nej niekedy použil násilie. Potvrdil, že obaja sa zúčastnili sedenia u psychológa, poprel však, že by sa liečil v psychiatrickej ambulancii. Uviedol, že psychiatra navštívil, aby mu predpísal lieky na upokojenie, nakoniec ich však neužíval a neužíva. Ohľadom maloletého zdôraznil, že jeho vzťah k dieťaťu je veľmi dobrý, chce s ním tráviť čím viac času, vždy, keď otec od syna odchádza, tento plače. Maloletý je zvyknutý na prostredie V. Š., kde žil s rodičmi od narodenia. Má dobrý vzťah aj k rodičom otca, ktorí mu môžu pomôcť so starostlivosťou o maloletého. Z tohto dôvodu odporca uviedol, že sa chce podieľať na osobnej starostlivosti o syna rovnako ak matka. Upozornil, že má vytvorené všetky podmienky na striedavú osobnú starostlivosť a má za to, že tento model starostlivosti je jednoznačne v záujme dieťaťa. Ohľadom náhrady trov konania navrhol, aby súd aplikoval ust. , nakoľko má za to, že priznanie náhrady trov nie je odôvodnené žiadnymi okolnosťami daného prípadu ani pomermi navrhovateľky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, aby mal. H. zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že matka bude povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň od nedele 17.00 hod. do nasledujúcej nedele 17.00 hod. a otec každý párny týždeň od nedele od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele 17.00 hod., pričom súd výživné na mal. dieťa neurčuje.

Kolízny opatrovník sa vo veci nevyjadril, svoju prítomnosť na pojednávaní ospravedlnil zo zdravotných dôvodov.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 15.04.2013. Navrhovateľka aj odporca zotrvali na svojich stanoviskách. Navrhovateľka uviedla, že tvrdenia odporcu uvedené v jeho písomnom vyjadrení považuje za zavádzajúce. Zopakovala, že odporca ju opakovane prenasleduje a z tohto dôvodu bola nútená obrátiť sa orgány činné v trestnom konaní. Odporca odpočúval nielen súkromné hovory navrhovateľky ale aj hovory, ktoré viedla v rámci zamestnania. Ohľadom nariadenia striedavej osobnej starostlivosti upozornila, že maloletý navštevuje materskú školu v Martine aj matka má súčasné bydlisko v T. a uviedla tiež, že podľa jej názoru otec nemá predpoklady vykonávať starostlivosť o dieťa v rozsahu striedavej osobnej starostlivosti. Navrhla, aby sú prípadne zvážil znalecké dokazovanie ohľadom psychického

stavu odporcu a jeho schopnosti vykonávať starostlivosť o dieťa. Matka zároveň prezentovala náklady, ktoré jej vznikajú na zabezpečenie starostlivosti o maloletého.

Odporca na pojednávaní zotrval na svojom návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Upozornil, že má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletého a skutočnosť, že maloletý navštevuje materskú školu v Martine, nebol problém ani doposiaľ, keď odporca denne zabezpečoval odvoz matky a dieťaťa do Martina a v poobedných hodinách ich odvoz naspäť do V. Š.. Zdôraznil, že dieťa je na neho zvyknuté, reaguje plačom. pokiaľ otec odchádza. Majú vytvorený dobrý vzťah. Upozornil, že matka sama v nedávnom období navrhla takú úpravu styku, kedy by si otec bral dieťa od pondelka poobede zo škôlky do utorka rána, v stredu poobede zo škôlky do štvrtka rána a v piatok poobede zo škôlky so soboty do 18.00 hod. s tým, že by platil výživné 200 eur. Uviedol, že k tejto dohode nepristúpil z dôvodu navrhovaného výživného. Má však za to, že pokiaľ matka navrhla takýto rozsah stretávania, tak jej argumenty o tom, že odporca nemôže vykonávať starostlivosť o maloletého sú účelové. Otec zároveň prezentoval výšku svojich mesačných nákladov a výšku svojho príjmu.

Matka na pojednávaní pripustila, že dva týždne pred konaním tohto pojednávania otcovi navrhla taký rozsah styku, ako bol prezentovaný. Uviedla, že to bolo z toho dôvodu, že sa dozvedela o návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní však už súhlas s týmto svojim návrhom nevyjadrila. Rodičia po vzájomnej komunikácii na pojednávaní pripustili, že v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matke by prichádzala do úvahy rozšírená úprava styku otca s dieťaťom tak, aby sa otec mohol stretávať s maloletým každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod., kedy ho prevezme v materskej škole do štvrtka rána, kedy ho v materskej škole odovzdá a ďalej každý párny týždeň od pondelka, kedy ho prevezme v materskej škole do utorka rána, kedy ho v materskej škole odovzdá, od stredy poobedia, kedy ho prevezme v materskej škole do štvrtka rána, kedy ho v materskej škole odovzdá. Sporný ostal rozsah styku počas párnych víkendov, kedy otec navrhoval, aby mohol vykonávať starostlivosť o dieťa od soboty od 09.00 hod. až do pondelka, kedy by ho zaviezol do materskej školy, zatiaľ čo matka trvala na tom, aby otec dieťa priviezol v nedeľu večer k nej do domácnosti. Ohľadom výšky výživného otec navrhoval určenie vyživovacej povinnosti vo výške 100 eur mesačne. Matka zotrvala na svojom návrhu vo výške 200 eur mesačne. Z nákladov, ktoré matka uplatnila na zabezpečenie potrieb dieťaťa, otec namietol náklady na súkromnú materskú školu a požiadal, aby súd prihliadol aj k nákladom, ktoré má otec na prepravu do Martina a naspäť a ktoré mu vzniknú počas vykonávania starostlivosti o maloletého.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s výškou príjmov navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa s výškou nákladov na zabezpečenie potrieb maloletého, oboznámením sa s výškou mesačných nákladov navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa so sobášnym listom, s rodným listom dieťaťa, potvrdením o spoločnom bydlisku manželov ako aj s obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v V. Š.. Z manželstva sa narodil dňa XX.XX.XXXX mal. H. P.. Posledné spoločné bydlisko manželov bola V. Š.. Manželstvo bolo harmonické približne do roku 2012, kedy manželia vzájomne stratili voči sebe dôveru a ich vzťahy sa začali vyostrovať. Odporca nedôveru voči manželke riešil intenzívnou snahou o jej kontrolu vrátane využitia odpočúvacieho zariadenia, v dôsledku čoho navrhovateľka sa obrátila aj na orgány činné v trestnom konaní. Odporca s navrhovateľkou sa pokúsili stav riešiť návštevami u psychológa, avšak neúspešne. Vzájomné vzťahy medzi nimi sa zhoršili natoľko, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť aj s maloletým a zabezpečila si nájomné bývanie v meste T.. Obaja manželia sa vyjadrili, že súhlasia s rozvodom a uviedli, že prípadná manželská poradňa by už nemohla odstrániť stupeň nedôvery medzi nimi. Maloletý H. žije s matkou v 1-izb. byte, ktorý si matka prenajala na ul. T. P. T.. Navštevuje súkromnú materskú školu I.. Opakovane býva chorý. Vzťah maloletého k otcovi je veľmi dobrý, pri odchode otca plače.

Matke vznikajú náklady na zabezpečenie potrieb maloletého - platba nájomného za byt je 250 eur mesačne, takže v jednej polovici na jednu osobu je to 125 eur mesačne, náklady na materskú školu sú 100 eur mesačne poplatok za škôlku, okrem toho na začiatku školského roka sa platí jednorazový poplatok za pranie 7 eur, triedny fond 15 eur, hygienické potreby na celý školský rok 12 eur, spolu 34 eur, čo v prepočte na jeden mesiac vychádza 2,83 eur. Okrem toho sa v škôlke každý mesiac platí

poplatok 5 eur na ovocie a podobné potreby detí v triedach. Poplatok za stravu je 2,13 eur na deň, pri priemernom počte pracovných dní 20 je tak stravný náklad 42,60 eur mesačne. Oblečenie a obuv dieťa matka odhadla na 20 - 30 eur mesačne v priemere, reálna výška nákladov závisí do ročného obdobia. Poistka dieťaťa 25,06 eur mesačne, doplatok na lekára 10 eur mesačne, náklady na stravu dieťaťa v domácnosti 40 eur mesačne, náklady na hygienu 5 eur mesačne, náklady na voľnočasové aktivity dieťaťa 10 eur mesačne. Matke okrem toho vznikajú náklady na splácanie pôžičky 100 eur mesačne, ktorú si manželia brali v súvislosti s pokazeným autom v predchádzajúcom období. V práci jej vznikajú náklady na zabezpečenie stravných lístkov cca 35 eur mesačne, vznikajú jej tiež náklady na zabezpečenie osobných potrieb ako je jej strava, oblečenie, hygiena, na prevádzku automobilu a podobne vo výške, ktorú presne nešpecifikovala. Matka je zamestnankyňou Sociálnej poisťovne, jej priemerný čistý mesačný príjem je 433,25 eur mesačne.

Otec žije v domácnosti svojich rodičov, ktorým prispieva mesačne 70 eur na ubytovanie, vznikajú má náklady na prevádzku osobného auta, kde platí zákonné poistenie motorového vozidla 133,87 eur ročne, havarijnú poistku 258,88 eur ročne, poistenie za čelné sklo 44,10 eur ročne, celkový ročný náklad je 436,85 eur, takže 36,40 eur mesačne. Ďalej si platí životnú poistku 21,58 eur mesačne v Č. a poistku 22,37 eur mesačne v W., náklady na hygienu a oblečenie má 40 eur mesačne, na lieky v priemere minie 20 eur mesačne, dieťaťu platí stavebné sporenie podľa možností 20 - 30 eur mesačne, zakupuje dieťaťu oblečenie, prípadne hračky a platí jeho voľnočasové aktivity, pokiaľ sú spolu, orientačne vo výške 30 eur mesačne. Upozornil, že mu vznikajú aj náklady na cestu za dieťaťom do Martina. Otec má podľa daňového priznania príjmy z podnikania 3.897,25 eur za rok 2012 a výdavky 2.122,91 eur, základ dane mal otec 1.774,34 eur. V zmysle tohto daňového priznania by bol priemerný čistý mesačný príjem otca 147,86 eur mesačne v roku 2012.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZOR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4, prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa , prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov.

Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že medzi účastníkmi sú splnené predpoklady pre rozvod manželstva, vyžadované Zákonom o rodine. Ako súd zistil, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že manželstvo nemôže ďalej plniť svoj účel a od manželov tiež nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia vzájomne voči sebe stratili dôveru a nie sú schopní pokračovať v partnerskom spolužití. Z tohto dôvodu súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo rozviedol.

Ohľadom práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd vyhodnocoval stanovisko otca aj stanovisko matky, prihliadal k veku dieťaťa, ku skutočnosti, že doposiaľ o dieťa intenzívnu starostlivosť vykonávala matka, ktorá s ním bola na materskej a neskôr na rodičovskej dovolenke a zároveň k tomu, že dieťa má vybudovaný silný vzťah k svojmu otcovi ako aj k starým rodičom zo strany otca, s ktorými bolo do rozpadu spoločnej domácnosti rodičov v intenzívnom kontakte.

Otec vo svojom stanovisku k rozvodu navrhoval nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Súd má za to, že vzhľadom na vek dieťaťa nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by bolo pre dieťa príliš zaťažujúce. I keď je zrejmé, že dieťa vyrastalo od narodenia v domácnosti otca, má tam vytvorené vhodné podmienky a je na túto domácnosť zvyknuté, zatiaľ čo na novú domácnosť matky si musí postupne zvykať, napriek tomu je citovo silne naviazané na matku, ktorá od narodenia o neho denne vykonávala osobnú starostlivosť. Odlúčenie od matky na dlhšie časové obdobia napr. jedného týždňa tak ako to bolo navrhované v stanovisku otca k rozvodu, súd považuje pre psychiku dieťaťa v tomto veku za príliš zaťažujúce. Súd má za to, že dieťa je schopné zvládnuť odlúčenie od matky v periodicite jednej noci, avšak dlhšie odlúčenie by mohlo v dieťati vzbudzovať neistou, pretože si zatiaľ nedokáže predstaviť plynutie času, takže informácia, že bude s matkou opäť o týždeň alebo o tri dni, nemá pre dieťa výpovednú hodnotu, ktorú by dokázalo spracovať. Súd tiež prihliadol k tomu, že pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti musí byť vzťah medzi rodičmi natoľko korektný, aby boli schopní vykonávať jednotnú výchovu a dokázali spolu intenzívne komunikovať, čo v prípade navrhovateľky a odporcu vzhľadom na stupeň narušenia ich vzájomného vzťahu v tomto momente nie je možné. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti nevyhovel a dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke.

Zároveň však súd prihliadol k tomu, že dieťa má vytvorenú silnú citovú väzbu k otcovi a je nevyhnutné, aby túto citovú väzbu dieťa udržiavalo a upevňovalo tak, aby skutočnosť, že spoločná domácnosť rodičov sa rozpadla, nemala negatívny vplyv na citové väzby dieťaťa k otcovi. Rovnako súd v tejto súvislosti bral do úvahy právo otca podieľať sa na výchove dieťaťa, na formovanie jeho osobnosti, aby napriek rozpadu spoločnej domácnosti stále vnímalo otca ako osobu, ktorá mu poskytuje bezpečie a náklonnosť. Zároveň rozšírená úprava styku otca s dieťaťom umožní dieťaťu udržiavať citové väzby k starým rodičom zo strany otca a napriek odchodu z V. Š. to pre neho bude predstavovať určitý stupeň kontinuity predchádzajúceho a nového života. Ohľadom rozsahu úpravy styku otca s dieťaťom súd považuje a pozitívne, že rodičia boli počas pojednávania schopní dospieť k určitému modelu vzájomného stretávania sa. Kladne súd hodnotí aj skutočnosť, že obaja rodičia vykonali určité ústupky zo svojich predstáv pre úpravu styku s dieťaťom. Rodičia boli ochotní akceptovať situáciu, kedy sa otec v jednom týždni bude s dieťaťom stretávať počas dvoch nocí spôsobom, že dieťa vyzdvihne v materskej škole poobede a na druhý deň ho do materskej školy odvedie, následne sa bude s dieťaťom stretávať počas víkendu a v ďalším týždni potom počas jednej noci od poobedia jedného dňa, kedy dieťa odvedie z materskej školy do rána ďalšieho dňa. Sporná ostala noc z nedele na pondelok v čase, kedy bude dieťa počas víkendu u otca, kedy otec navrhol, že by dieťa priamo odviedol v pondelok ráno do škôlky, čo

by bolo pre neho ekonomicky výhodnejšie, aby nemusel absolvovať cestu do Martina, zatiaľ čo matka trvala na tom, aby dieťa prišlo v nedeľu naspäť. V tejto súvislosti súd vzhľadom na skutočnosť, že dieťa doposiaľ prespávalo bez matky najviac jednu noc, má za to, že úprava styku na dve noci v tomto momente ešte nie je vhodná a zároveň súd akceptuje aj skutočnosť, že dieťa sa návratom k matke v nedeľu večer opätovne aklimatizuje pred začiatkom nového pracovného týždňa a nástupu do škôlky v pondelok ráno. Súd má za to, že keď bude dieťa v staršom veku a bude už lepšie chápať časové súvislosti, potom bude aj z ekonomických dôvodov vhodnejšia úprava styku do pondelka rána. V tomto veku dieťaťa však má súd za to, že je vyhovujúcejšia úprava, ktorá bude zahŕňať styk s otcom od soboty rána do nedele večera s návratom k matke o 18.00 hod.

Ohľadom určenia vyživovacej povinnosti otca rodičia nedospeli k dohode. Otec s poukazom na výšku príjmu, ktorý, ako vyplýva z daňového priznania je približne vo výške 150 eur mesačne v čistom, požadoval, aby mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 100 eur mesačne. Matka vzhľadom na výšku nákladov na mal. dieťa požadovala, aby súd určil výživné vo výške 200 eur mesačne.

Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb maloletého, výšku príjmu oboch rodičov, životnú úroveň oboch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov sa o dieťa osobne stará a pri určení konkrétnej výšky výživného prihliadol tiež na finančné náklady a možnosti otca.

Súd má za to, že náklady uplatnené matkou vzhľadom na svoju štruktúru a výšku zodpovedajú veku dieťaťa. Z nákladov, ktoré matka uplatnila odhadom, t.j. oblečenie a obuv dieťaťa, kde uviedla interval 20

- 30 eur mesačne, súd započítaval priemernú sumu 25 eur mesačne. Ohľadom nákladov, ktoré matka uplatnila ako platbu poistky pre mal. dieťa 25,06 eur mesačne, súd bral do úvahy, že otec prispieva na stavené sporenie dieťaťa v rozsahu medzi 20 - 30 eur mesačne, čiže bral v priemere 25 eur mesačne, keďže každý z rodičov iniciatívne platí tieto typy platieb, ktoré sú nastavené pre budúcnosť dieťaťa, teda matka poistku a otec stavebné sporenie, súd má za to, že nie je dôvod, aby sa rodiča navzájom podieľali na týchto platbách pomernou čiastkou a preto túto platbu matky do celkových nákladov, z ktorých bude vypočítaná vyživovacia povinnosť otca, nezapočítaval.

Súd tak vychádzal z nákladov na ubytovanie 125 eur mesačne, náklady na škôlku 150,43 eur mesačne, oblečenie a obuv 25 eur mesačne, doplatky na lieky 10 eur mesačne, strava 40 eur mesačne, hygiena 5 eur mesačne, iné platby súvisiace s voľnočasovými aktivitami 10 eur mesačne. Celkove tak náklady, ktoré matka platí na dieťa, sú 365,43 eur mesačne. Matke z toho prispieva štát prídavkami na deti vo výške 23,10 eur mesačne, takže celkové náklady ktoré musia uhradiť rodičia sú 342,33 eur. jedna polovica tejto sumy predstavuje hodnotu 171,17 eur. Súd má preto za to, že je spravodlivé, aby otec prispieval minimálne vo výške 170 eur mesačne.

Súd pri tom pripomína, že je to matka, kto vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa, čím čiastočne kompenzuje povinnosť podieľať sa na finančnom zabezpečení dieťaťa, i keď túto finančnú povinnosť nekompenzuje v plnej výške. Súd rozhodol o tom, že otec je povinný platiť polovicu nákladov a nie nadpolovičnú časť nákladov s prihliadnutím na skutočnosť, že otcovi vznikajú ďalšie skryté náklady pri preprave z miesta jeho bydliska v V. Š. do Martina a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sám zabezpečuje určité potreby dieťaťa ako sú voľnočasové aktivity počas vzájomného styku, resp. náklady vznikajúce pri starostlivosti o dieťa, pokiaľ bude sa realizovať styk otca s dieťaťom a tiež prípadné zakupovanie oblečenia alebo hračiek, ktoré otec doposiaľ vyčíslil približne v hodnote 30 eur mesačne. Samotné náklady na platenie stavebnej poistky súd nezapočítal, ako vyššie odôvodnil, rovnako ako v prípade matky nezapočítaval náklady na poistku. Celkove má preto súd za to, že na príspevok 170 eur mesačne na potreby dieťaťa zo strany otca je spravodlivý a primeraný potrebám dieťaťa.

Súd následne musel vyhodnotiť, či je v otcových možnostiach a schopnostiach prispievať takto určeným výživným. Súd si je vedomý skutočnosti, že podľa daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok bol čistý príjem otca na úrovni cca 150 eur mesačne. V tejto súvislosti však súd zároveň konštatuje, že príjem otca či už z jeho podnikateľskej činnosti alebo za pomoci rodinných príslušníkov musí byť rádovo vyšší a to už len vzhľadom na náklady, ktoré otec sám uviedol, že mu mesačne opakovane vznikajú. Náklady na poistenie automobilu 36,40 eur mesačne, otcove poistky 43,95 eur mesačne, bývanie 70 eur mesačne, otcova strava 100 eur mesačne, hygiena a oblečenie 40 eur mesačne, doplatok na lieky 20 eur mesačne, cestové do Martina 100 eur mesačne, platenie stavebného sporenia maloletému 25

eur mesačne, hračky a iné potreby 30 eur mesačne, splátka spotrebného úveru uvedeného na č.l. 30, P. X. 65 eur mesačne, splátka úveru U. 100 eur mesačne, tieto náklady predstavujú 630,35 eur mesačne. Okrem toho otec v súlade s vlastným vyjadrením aj doposiaľ platil mal. H. poplatok za materskú školu 100 eur mesačne a stravné 50 eur mesačne. Je teda zrejmé, že už doposiaľ mal náklady 150 eur mesačne na mal. syna, čo spolu s vyššie uplatnenými nákladmi predstavuje 780,35 eur mesačne. Pri takto nastavenej životnej úrovni má súd za to, že príspevok 170 eur mesačne na potreby syna odráža životnú úroveň otca a nie je v rozpore so skutočnosťou, že otec má na základe daňového priznania deklarovaný príjem 150 eur mesačne. Je zrejmé, že otec je schopný získať prostriedky na zabezpečenie svojej životnej úrovne z iných zdrojov, takže pokiaľ si z nich dokáže udržať vyčíslenú životnú úroveň, je povinný primerane prispievať aj na potreby svojho dieťaťa. Súd zároveň pripomína, že otec už doposiaľ uhrádzal materskú školu u maloletého H. nielen mesačne poplatok ale aj poplatok za stravu, čo predstavovalo platbu 150 eur mesačne, je teda zrejmé, že aj doposiaľ v priebehu roka 2012 napriek deklarovanej výške príjmu bol schopný takouto sumou prispievať.

Čo sa týka námietky otca, že nie je nevyhnutné, aby dieťa navštevovalo súkromnú materskú školu, pri ktorej matka musí uhrádzať platby v celkovej výške 150 eur mesačne, súd iba konštatuje, že túto materskú školu vybrali rodičia dieťaťu spolu, dieťa ju navštevovalo aj v čase trvania manželstva, otec voči tejto materskej škole zrejme nenamietal, keďže sám osobne platil poplatky s ňou súvisiace a dieťa denne do tejto škôlky vozil a zabezpečoval aj jeho odvoz do miesta bydliska. Pokiaľ doposiaľ s takto zvolenou materskou školou súhlasil, nie je dôvod, aby teraz platby do tejto materskej školy namietal ako neoprávnene vysoké.

Ohľadom navrhovanej výšky výživného 100 eur mesačne, ktorú otec navrhol, súd konštatuje, že táto platba by nepokryla ani náklad na materskú školu, čo znamená, že zvyšok nákladov na materskú školu a celé náklady na bývanie, ošatenie a stravu dieťaťa by musela hradiť matka, čo by nebolo spravodlivé. Je zrejmé, že rodiča pre dieťa nastavili pomerne vysoký životný štandard, keďže okrem súkromnej materskej školy dieťa navštevuje súkromného lekára (ORL), má platenú poistku, stavebné sporenie, takže rodičia doposiaľ v záujme dieťaťa investovali aj čiastky, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho základných potrieb. Bola to voľba rodičov a samotný rozpad spoločnej domácnosti rodičov nie je dôvodom na to, aby dieťaťu takto nastavenú životnú úroveň znižovali, osobitne pokiaľ obaja rodičia svoju životnú úroveň zachovávajú v pôvodnej výške.

Z uvedených dôvodov má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať výživným v sume určenej ako jedna polovica opakovaných nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa a preto súd určoval výživné vo výške 170 eur mesačne.

Ohľadom skutočnosti, že otec platí navyše náklady dieťaťa, pokiaľ bude počas rozšíreného styku v jeho domácnosti, resp. mu zakupuje navyše hračky a iné potreby, súd iba konštatuje, že v každom prípade, pokiaľ aj otec reálne investuje do dieťaťa nadpolovičnú sumu jeho celkových potrieb, matka rovnako musí platiť skryté náklady na dieťa, ktoré sa nedajú presne vyčísliť a nie sú opakované a zároveň zabezpečuje denne osobnú starostlivosť o dieťa, čím kompenzuje svoju povinnosť finančne prispievať.

V priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla súdu, aby zvážil nariadenie znaleckého dokazovania ohľadom psychického stavu otca, aby zistil, či je otec schopný vykonávať starostlivosť o dieťa. Súd má za to, že nariadenie takéhoto znaleckého dokazovania by nebolo efektívne ani hospodárne. Súd pri tom vychádzal z toho, že matka sama písomne navrhla otcovi určitý rozsah styku, učinila tak v časovom období dva týždne pred konaním pojednávania, čo znamená, že v tomto období musela byť už presvedčená o tom, že otec je schopný zabezpečovať starostlivosť o dieťa, inak by predsa neriskovala odovzdanie dieťaťa niekomu, kto z dôvodov psychických alebo iných problémov nie je schopný zodpovedne sa o dieťa postarať. Súd s prihliadnutím na tieto skutočnosti znalecké dokazovane nenariaďoval.

Matka v návrhu na rozvod zároveň požiadala, aby súd zaviazal odporcu nahradiť jej trovy konania a zaplatiť ich na účet právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti súd postupoval podľa , podľa ktorého účastníci v zásade nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, toto právo im môže súd priznať v prípade, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Okolnosti prípadu však neviedli súd k presvedčeniu, že príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi sa dajú pričítať výlučne odporcovi a preto by bolo odôvodnené zaviazať odporcu náhradou

trov konania navrhovateľke. Súd má za to, že narušenie vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom je situácia, na ktorej sa svojím podielom zúčastnili obaja a preto tento dôvod pre náhradu trov konania súd neakceptoval. Rovnako má súd za to, že pomery navrhovateľky či už osobné alebo majetkové, neodôvodňujú zaviazať odporcu podieľaním sa na trovách konania a to vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je zamestnaná, má svoj príjem a k podaniu návrhu na rozvod sa dobrovoľne rozhodla po zodpovednom uvážení situácie s vedomím všetkých následkov. Celkove preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhrad trov konania, čo znamená, že navrhovateľka aj odporca si hradia trovy právneho zastúpenia a navrhovateľka znáša trovy zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.