Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-844-2023.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Subarea
27Ek/844/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: D. C., F.: XX.XX.XXXX, H. XXX/ X, XXX XX S., o vymoženie 320,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Bíla, Hlavná 115, 04001 Košice, IČO: 42 099 170, pod číslom XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.04.2023, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 320,00 Eur na základe exekučného titulu
- Rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie č. Z.-P.-Z.-XXXX/XXXXXX zo dňa 28.02.2020, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 06.04.2020; Rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie č. Z.-P.-Z.-XXXX/ XXXXXX zo dňa 28.02.2020, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 06.04.2020; Rozhodnutie Okresného úradu Košice č. Z.-P.-Z.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 11.01.2021, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 16.02.2021; Rozhodnutie Okresného úradu Košice č. Z.-P.-Z.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 11.01.2021, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 16.02.2021; Rozhodnutie Okresného úradu Košice č. Z.-P.-Z.- XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 26.05.2021, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 21.07.2021; Rozhodnutie Okresného úradu č. Z.-P.-Z.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 26.05.2021, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 21.07.2021 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 05.04.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Bíla, Hlavná 115, 04001 Košice, IČO: 42 099 170 (ďalej len ako „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor dňa 13.06.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z doručenky obsiahnutej v spisovom materiály vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 25.04.2023, pričom povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie už dňa 10.05.2023. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie podal z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku existencie iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Dňa 04.05.2023 mal povinný požiadať súdneho exekútora o zaslanie dokumentov: exekučné tituly; návrh oprávneného na vykonanie exekúcie; poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 09.05.2023 mu mali byť doručené Exekučné tituly, no neboli mu doručené - návrh na vykonanie exekúcie a poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa vyjadrenia povinného sa ten chce relevantne vyjadriť vo veci, čo nemá byť možné pred doručením vyžiadaných dokladov. Povinný si rovnako uplatnil nárok na trovy konania.
5. Súdny exekútor vyzval oprávneného aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený ako vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaslal vyjadrenie právneho predchodcu oprávneného spolu s doručenkami exekučných titulov.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
13. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku.
14. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučného titulu nesplnil. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
15. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Oprávnený sa nesprávne domnieval, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo spochybnenie doručenia exekučných titulov a tým ich formálnej vykonateľnosti. V skutočnosti totiž povinný namietal nedoručenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a poverenie na vykonanie exekúcie, ktorých doručenie má byť podľa názoru povinného nevyhnutné na zaujatie postoja k exekúcii a odôvodnenie návrhu na zastavenie exekúcie samotnej.
17. V uvedenom smere dáva súd povinnému do pozornosti, že exekučné konanie môže začať a exekúciu viesť len na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov (formálne a materiálne). Na to, aby mohol exekučný titul disponovať formálnou vykonateľnosťou, musí byť (o.i.) exekučný titul povinnému náležite doručený. Súd mal v tomto smere z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako ja z vyjadrenie povinného k žiadosti súdu o súčinnosť zo dňa 19.06.2023 a z predložených dokladov za preukázané, že exekučné tituly boli povinnému náležite doručené. S obsahom vymáhaných exekučných titulov tak povinný mal možnosť sa oboznámiť ešte pred začatím exekučného konania a proti ich obsahu či podstate sa účinne brániť. Po začatí exekúcie sa povinnému v súlade s § 61b exekučného poriadku doručuje (už len) upovedomenie o začatí exekúcie, z ktorého je pre povinného zrejmý predmet vymáhaného nároku ako aj samotný dôvod jeho vzniku. Argumentácia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie je preto absurdná. Pre zaujatie postoja k exekúcii a podaniu dôvodného návrhu na zastavenie exekúcie je povinnému nevyhnutná známosť výlučne exekučných titulov, ktoré, ako súd vo výklade vyššie uviedol, boli povinnému náležite (nevyhnutne) doručované. Vedomosť či nevedomosť povinného o skutočnostiach uvedených v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie či poverení na jej vykonanie je pre súd irelevantná. Nemenej dôležitým je fakt, že skutočnosti uvádzané v návrhu na vykonanie exekúcie v podrobnostiach kopírujú upovedomenie o začatí exekúcie ako aj poverenie na vykonanie exekúcie (porovnaj § 48 ods. 3, 56 ods. 1 a 61a ods. 1 Exekučného poriadku). Inými slovami, skutočnosti, ktoré sú oprávneným uvádzané v návrhu na vykonanie exekúcie v rozsahu nevyhnutnom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora nepredstavujú skutočnosti, ktoré by neboli uvádzané v exekučných tituloch a ako také neposkytnú povinnému väčší rozsah možnej procesnej obrany.
18. Súd ma tak za to, že povinný neuniesol povinnosť tvrdenia, na ňu nadväzujúcu dôkaznú povinnosťou a im zodpovedajúci korelát v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, nepreukázal dôvody neprípustnosti exekúcie, neposkytol súdu relevantné skutkové tvrdenia a tieto nepreukázal relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
19. Na základe preskúmania namietaných skutočností, exekučného titulu, príloh a návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd dospel k záveru, že povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný a preto ho v celom rozsahu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu,
d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,
e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina,
f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
24. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
25. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
26. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
27. Základným predpokladom na priznanie trov dotknutému subjektu je práve jeho zastúpenie advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie či predmet svojej podnikateľskej činnosti. Je to práve výkon takejto činnosti - za odmenu (peniaze), ktorý je predurčujúci a nevyhnutný pre vynesenie výroku súdu o priznaní náhrady trov úspešnému subjektu, ktoré musel, či sa rozhodol vynaložiť na uplatnenie alebo bránenie práva. Inými slovami, súd trovy dotknutej strane prizná, ak boli uplatnené, boli uplatnené dôvodne, teda za zastupovanie advokátom, boli účelne vynaložené a konkrétna strana bola v konaní (aspoň čiastočne) úspešná. Súd v predmetnej veci poukazuje, že povinný nielenže nebol v exekučnom konaní v rozsahu bránenia sa proti exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie úspešný, no nebol ani len zastúpený advokátom. Z uvedeného dôvodu súd nemôže povinnému trovy priznať. Zjednodušene povedané totiž povinnému v konaní žiadne trovy nevznikli v súvislosti s bránením svojho práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.