Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TN-26Sa-6-2022.pdf
PDF · 158.64 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-26Sa/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XXX, XXX XX B. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRPZ-TN- KDI-17/2022-P zo dňa 24.05.2022, takto
rozhodol:
Správny súd v Banskej Bystrici rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, krajský dopravný inšpektorát č. p.: KRPZ-TN-KDI-17/2022-P zo dňa 24.05.2022 zrušuje a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím č. ORPZ-PB-ODI2-133/2022-SK zo dňa 03.03.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici ako prvostupňový správny orgán rozhodol o prejednaní priestupku tak, že obvinený z priestupku - žalobca dňa 05.10.2021 v čase 09:08:03 hod. viedol vozidlo motorové vozidlo zn. BMW ev. č. B. po ceste II/517 v Považskej Bystrici v smere do centra mesta na Rajec, pričom pri dome č. 2770/2017 v Považskej Bystrici prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci o 51 km/h o 51 km/h, nakoľko jazdil rýchlosťou 101 km/h. Fotodokumentácia k priestupku bola vyhotovená cestným radarovým rýchlomerom zn. TruCam LTI 20/20 výrobné číslo: TC001202 s platným overením č. 0826/312.04/21; následne dňa 13.11.2021 v čase 10:55:29 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo zn. Porsche Panamera, ev. č. B. po diaľnici D1 v smere na Bratislavu, pričom v 44 km diaľnice D1, v úseku kde je najvyššia povolená rýchlosť obmedzená na 110 km/h, prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy o 38 km/h, nakoľko jazdil rýchlosťou 148 km/ h. Fotodokumentácia k priestupku bola vyhotovená cestným radarovým rýchlomerom zn. TruCam LTI 20/20 výrobné číslo: TC006705 s platným overením č. 0235/312.04/21. Žalobca ako obvinený týmto svojim konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 4 a § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj ako „zákon č. 8/2009 Z.z.) a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2, h bod 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. bola žalobcovi ako obvinenému uložená pokuta vo výške 800 Eur a zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Okrem toho podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z.z., bol žalobca povinný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. V rozhodnutí prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na priebeh administratívneho konania a na jednotlivé dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní prvostupňového rozhodnutia a ktoré tvorili jeho podklad, ktoré boli vyhodnotené samostatne i vo vzájomnej súvislosti a boli získané zákonným spôsobom. Konkrétne poukázal na vyjadrenie žalobcu na ústnom pojednávaní, na ktorom uviedol, že prekročenie rýchlosti bolo mimo zastavaného územia obce, nemal vedomosť, že na tachometri vozidla bola rýchlosť cez 100 km/h a daný skutok ľutuje. Nebola mu sprístupnená fotodokumentácia k nameraj rýchlosti, skutkom nedošlo k ujme na zdraví a majetku, blokovú pokuta odmietol zaplatiť, keďže podľa sadzobníka mu bola uložená pokuta za prekročenie rýchlosti v obci. V písomnom vyjadrení žalobca namietal právnu kvalifikáciu priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 05.10.2021, ktorý mal byť správne kvalifikovaný v zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. h) bod 2 zákona č. 372/1990 Z.z., a nie podľa 22. ods. 1 písm. h bod 3) zákona č. 372/1990 Z.z, avšak podľa obvineného mal byť správne kvalifikovaný. Bola mu nameraná rýchlosť 101 km/h. Z Certifikátu o overení č. 0826/312.04/2i je zrejmé, že v prípade laserového merača rýchlosti, ktorý bol v danom prípade použitý, je najväčšia dovolená chyba merania rýchlosti pri overení da 100km/h ±3 km/h a nad 100km/h ± 3 % z meranej hodnoty rýchlosti. Laserový merač, ktorý bol použitý pri meraní rýchlosti motorového vozidla nie je 100 % presný, pričom aj pri jeho použití je nutné vziať do úvahy odchýlku. Žalobca uviedol, že tak nešiel rýchlosťou 101 km/h ale rýchlosťou cca 97 km/h. Poukázal na to, že priestupkové konanie je ovládané zásadou in dubio pro reo, v zmysle ktorej je v prípad pochybností na mieste tieto vyhodnotiť v prospech obvineného. K uvedenej námietke prvostupňový správny orgán uviedol, že pri kvalifikácii priestupkov vychádzal z § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z.z., podľa ktorého pri používaní určeného meradla na účel podľa odsekov 1 a 2 je hodnotou meranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom. Meradlo sa používa bez odrátavania na predpísaný účel podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 157/2018 Z.z., ktoré súvisí s platbami a podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 157/2018 Z.z. pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia. Prvostupňový správny orgán poukázal na Správu o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 05.10.2021 a zo dňa 13.11.2021, na fotodokumentáciu z týchto dní, úradné záznamy hliadky z týchto dní a na certifikáty o overení laserových meračov. Z uvedených dôkazov boli zistené podrobné údaje o dopravnom priestupku, tak ako sú popísané vo výrokovej časti. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol kritéria, ku ktorým prihliadal pri ukladaní druhu a výšky sankcie, keď v predmetnej veci bolo možné uložiť pokutu od 500 Eur do 1000 Eur a zákaz činnosti od šesť mesiacov do troch rokov. V neprospech obvineného zobral do úvahy najmä to, že prekročením dovolenej rýchlosti znižuje schopnosť bezpečne reagovať na situáciu v cestnej premávke, čím vytvára potenciálne nebezpečenstvo pre seba aj iných účastníkov cestnej premávky. V prospech obvineného zohľadnil, že uvedenými skutkami nebol nikto zranený a nedošlo k hmotným škodám, obvinený na ústnom pojednávaní prejavoval ľútosť na svojím konaním, a preto žalobcovi uložil pokutu v hornej polovici možnej sadzby a sankciu zákazu činnosti v dolnej hranici s prihliadnutím na jeho potrebu vodičského preukazu v zamestnaní majúc za to, že tieto sankcie budú primeraným a zároveň dostatočným postihom.
2. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. p.: KRPZ-TN-KDI-17/2022-p zo dňa 24.05.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej veci ako celku, ako aj dôkazov v ňom zhromaždených jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu dospel k záveru, že žalobca sa dopustil priestupkov tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia o priestupku, a síce že ako vodič motorového vozidla prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci 50 km/hod. o 51 km/hod a následne ako vodič motorového vozidla prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy na diaľnici Dl 130 km/hod., ktorá bola obmedzená dopravným značením na 110 km/hod. o 38 km/ hod. Spáchanie priestupku žalobcom zo dňa 5.10.2021 je potvrdené záznamom - fotodokumentáciou z cestného laserového merača rýchlosti zn. Micro Digi-Cam, LTI I 20-20 TruCam, výr. číslo TC001202 zo dňa 05.10.2021 v čase 09.08 hod., záznamom z uvedeného priestupku na CD nosiči, spoločne so správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 5.10.2021 a úradným záznamom hliadky OO PZ Považská Bystrica zo dňa 05.10.2021, následne aj záznamom o podaní vysvetlenia člena hliadky PZ, ktorá zistila a zadokumentovala dopravný priestupok – E. C. F. zo dňa 04.02.2022, osvedčením o
absolvovaní školenia z obsluhy príslušného merača rýchlosti menovaným a aj vyjadreniami samotného žalobcu. Žalovaný považoval za nepochybnú správnosť a presnosť merania tak, ako to uvádza protokol - fotodokumentácia z merača rýchlosti, ktorý preukazuje čas merania, nameranú rýchlosť, rýchlostný limit, typ vozidla, ako aj miesto merania (vo forme GPS súradníc). Meranie rýchlosti bolo vykonávané overeným a certifikovaným meračom rýchlosti - laserovým rýchlomerom Micro Digi-Cam, LTI I 20-20 TruCam, výr. č. TC001202, ktorý zodpovedal schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 34 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o meradlách a metrologickej kontrole") a ustanoveniam zákona o metrológii. Predmetné meradlo podlieha pravidelnému overovaniu, pričom podľa predloženého certifikátu o overení predmetného laserového rýchlomera č. 0826/312.04/21 bol tento merač rýchlosti dňa 03.09.2021 overený so záverom, že meradlo zodpovedá schválenému typu a zákonným požiadavkám. Platnosť overenia merača rýchlosti končí dňom 03.09.2022. Žalovaný považoval za nesporne zistené, že dňa 05.10.2021, t.j. v čase zadokumentovania rýchlosti jazdy vozidla ev. č.: B., vedeného žalobcom, cestný laserový rýchlomer bol plne spôsobilý k svojej činnosti, pričom mal platný certifikát o jeho overení, tento prístroj zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám vyplývajúcim z platnej vyhlášky o meradlách a metrologickej kontrole ako aj zákona o metrológii. Cestný laserový rýchlomer zn, Micro Digi-Cam, LTI I 20-20 TruCam, výr. č. TC001202 v čase merania rýchlosti obsluhoval E. C. F., ktorý bol dostatočne odborne spôsobilý k práci a obsluhe uvedeného meradla (o čom svedčia osvedčenia o absolvovaní školenia obsluhy príslušného merača rýchlosti zo dňa 30.08.2017, resp. 18.09.2019). Žalovaný konštatoval, že samotný obvinený mal možnosť vyjadriť akékoľvek svoje námietky priamo na mieste zistenia a dokumentovania daného skutku, čo však nevykonal, kde do správy o výsledku objasňovania priestupku po tom, čo bol oboznámený so skutkom, ktorý mu bol kladený za vinu, t.j. prekročením najvyššej povolenej rýchlosti jazdy v obci 50 km/hod. o 51 km/hod. uviedol: „Vyššia rýchlosť bola z dôvodu obiehania vozidla predo mnou, svoj skutok ľutujem". Žalovaný následne tvrdenie žalobcu, že uvedené neznamená, že sa doznal ku skutku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti jazdy o 51 km/hod., ale iba ku tomu, že išiel vyššou rýchlosťou, považoval za ničím nepodložené. Spáchanie priestupku žalobcom zo dňa 13.11.2021 je potvrdené záznamom- fotodokumentáciou z cestného laserového merača rýchlosti zn. Micro Oigi-Cam, LTI I 20-20 TruCam, výr. číslo TC006705 zo dňa l3.l1.2021 v čase 10.55 hod., spoločne so správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 13.11.2021, úradným záznamom hliadky DO PZ v Trnave zo dňa 13.11.2021, fotodokumentáciou z miesta spáchania priestupku, a v konečnom dôsledku a aj vyjadreniami samotného žalobcu. Žalovaný považoval za nepochybnú správnosť a presnosť merania tak, ako to uvádza protokol - fotodokumentácia z merača rýchlosti, ktorý preukazuje čas merania, nameranú rýchlosť, rýchlostný limit, typ vozidla, ako aj miesto merania (vo forme GPS súradníc). Meranie rýchlosti bolo vykonávané overeným a certifikovaným meračom rýchlosti - laserovým rýchlomerom Micro Digi-Cam, LTI I 20-20 TruCam, výr. č. A., ktorý zodpovedal schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 34 k vyhláške o meradlách a metrologickej kontrole a ustanoveniam zákona o metrológii, Predmetné meradlo podlieha pravidelnému overovaniu, pričom podľa predloženého certifikátu o overení predmetného laserového rýchlomera č. 0235/312.04/21 bol tento merač rýchlosti dňa 05.03.2021 overený so záverom, že meradlo zodpovedá schválenému typu a zákonným požiadavkám Platnosť overenia merača rýchlosti končí dňom 5.3.2022. Žalovaný považoval za nesporne zistené dňa 13.11.2021, t.j. v čase zadokumentovania rýchlosti jazdy vozidla ev.č.: B., vedeného žalobcom, cestný laserový rýchlomer bol plne spôsobilý k svojej činnosti, pričom mal platný certifikát o jeho overení, čo znamená, že tento prístroj zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám vyplývajúcim z platnej Vyhlášky o meradlách a metrologickej kontrole, resp. zákona o metrológii. Žalovaný mal za to, že ak certifikovaný prístroj zaznamená prekročenie rýchlosti jazdy vozidla a túto rýchlosť jazdy zaznamená v zázname z merania, nemá žiaden dôvod takúto hodnotu spochybňovať, pripadne zaoberať sa otázkou, či certifikované meradlo, s platným certifikátom o jeho overení vyhodnotí rýchlosť jazdy správne. S odvolacou námietkou žalobu, že prvostupňový správny orgán bol povinný zohľadniť odchýlku merania, ktorá je uvedená priamo v certifikáte o overení - a síce najväčšia dovolená chyba merania pri overení do 100 km/hod. ± 3 km/hod. a nad 100 km/hod. ± 3% z meranej hodnoty, sa žalovaný nestotožnil. Žalobcovi dal do pozornosti d ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z.z o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého pri používaní určeného meradla na účel podľa odsekov l a 2 je hodnotou meranej veličiny hodnota o materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom. Údaj o hodnote rozšírenej chyby merania sa využíva len v procese následného overenia ako mechanizmus na zabezpečenie požadovanej presnosti nameraných hodnôt,
ktorý v závislosti od hodnoty štandardnej chyby (odchýlky nameranej hodnoty od hodnoty referenčného etalónu) znižuje najväčšiu dovolenú chybu, ktorú chyby prístroja nesmú prekročiť, ak má prístroj vyhovieť definovaným požiadavkám. V praxi to znamená, že ak metrologická organizácia vydá certifikát o overení meradla, kde vo výsledku overenia konštatuje, že meradlo zodpovedá schválenému typu a metrologickým požiadavkám na daný druh, meradlo sa používa na predpísaný účel bez odrátavania akejkoľvek povolenej chyby meradla alebo hodnoty rozšírenej chyby merania uvedenej v certifikáte o overení od nameranej hodnoty. Tak tomu v konečnom dôsledku bolo aj v uvedenom konkrétom prípade, čím jednak príslušníci PZ na mieste samom v oboch prípadoch a následne aj prvostupňový správny orgán postupovali plne v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný zdôraznil, že ani policajti na mieste samom, ani pracovníci prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, ako ani žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca nedisponujú príslušnými odbornými znalosťami, aby mohli spochybňovať skutočnosti zistené certifikovaným pracoviskom, a ním vydaný doklad o uvedených skutočnostiach, v uvedenom prípade certifikáty o overení konkrétneho cestného laserového rýchlomera, ktoré sú vo svojej podstate časovo obmedzeným dokladom o tom, že konkrétny cestný rýchlomer spĺňa zákonné požiadavky pre zisťovanie okamžitej rýchlosti vozidiel, ktorý je vydaný orgánom na to príslušným, v tomto prípade Slovenskou legálnou metrológiou, n.o., laboratóriom mechanického pohybu, Bratislava. Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery, nakoľko nesúhlas s uloženou sankciu, najmä čo sa týka uloženého zákazu činnosti viesť motorové vozidlá tvorili primárnu, resp. podstatnú časť podaného odvolania, majúc za to, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, ktorá je vo svojej podstate vyjadrená v zákone, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, na spoločenskú nebezpečnosť, ako aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti prípadu, teda dostatočne sa zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch v § 12 ako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje.
Konanie pred správnym súdom
3. Žalobou vo veciach správneho trestania zo dňa 18.07.2022 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu skutkovo a právne odôvodnil nasledovne. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, že skutkový stav zo strany žalovaného bol nedostatočne zistený, keď je aj v rozpore s obsahom administratívneho spisu a následne bol nesprávne právne posúdený a zároveň došlo tiež k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo tiež za následok nezákonnosť rozhodnutia. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí písomne vyhotovené rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na základe ktorého bude účastníkovi administratívneho konania umožnené oboznámiť sa s tým ako prebiehalo administratívne konanie, a teda aké dôkazy správny orgán vykonal, ku akým skutočnostiam dospel, ako tieto právne posúdil a tiež to ako sa vysporiadal s argumentmi produkovanými účastníkom v rámci konania. Bez toho, aby rozhodnutie správneho orgánu neposkytovalo účastníkovi konania jasnú a určitú odpoveď vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam nemožno ho považovať za zákonné. Účastníkovi konania je totiž pri absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia upretá možnosť pochopiť skutkové a právne závery správneho orgánu, čo nepochybne spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že vyššie uvedené náležitosti musí obsahovať aj rozhodnutie o priestupku, keďže v tomto konaní sa Správny poriadok subsidiárne aplikuje, čo napokon potvrdil v rámci svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd SR, keď v rámci uznesenia, sp. zn. 8 Sžo 527/2009 zo dňa 11.03.2010, ktoré bolo publikované pod R 88/2011. Žalobca už v rámci odvolania poukazoval práve na to, že rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže prvostupňový správny orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami v tom smere, že pokiaľ má spáchanie priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 05.10.2021 preukazovať fotodokumentácia vyhotovená cestným radarovým rýchlomerom zn. TruCam LTI 20/20 výrobné číslo TC001202 (ďalej aj ako „Radar“), tak je nutné vziať do úvahy, a tú skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu je Certifikát o overení Laserový merač rýchlosti zn. TruCam LTI20/20 č. 0826/312.04/21 (ďalej aj ako „Certifikát“), v ktorom je jasne uvedené, že Radar nemeria so 100 % presnosťou, ale počíta s najväčšou dovolenou chybou merania rýchlosti pri overení do 100 km/h ± 3 km/h a nad 100 km/h ± 3 % z meranej hodnoty rýchlosti a zároveň má aj rozšírenú neistotu merania U= 1,2 km/h. Pokiaľ má spáchanie priestupku zo dňa 05.10.2021 zo strany žalobcu podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona č. 372/1990 Zb. preukazovať práve fotodokumentácia z Radaru, tak bolo povinnosťou prvostupňového orgánu, aby sa vysporiadal s námietkou žalobcu, že Radarom nameraná hodnota nie je 100 % presná. Dôvodnosť námietky žalobcu bola pritom o to
závažnejšia, že konanie žalobcu bolo kvalifikované ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 3 zákona č. 372/1990 Zb. Žalobca mal naplniť podľa prvostupňového orgánu skutkovú podstatu tohto priestupku z toho dôvodu, že mal ísť rýchlosťou o 1 km/h vyššou oproti konaniu, ktoré má napĺňať priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2. zákona č. 372/1990 Zb. K tomuto záveru prvostupňový správny orgán dospel výlučne na základe fotodokumentácie z Radaru, pri ktorom aj odborne spôsobilá osoba Slovenská legálna metrológia predpokladá odchýlku v meraní oproti skutočnosti o 3 km/h do 100 km/h a tiež rozšírenú neistotu merania. Žalobca pritom poukazoval v rámci svojho vyjadrenia v prvostupňovom konaní aj na zásadu in dubio pro reo, ktorá sa nepochybne v priestupkovom konaní aplikuje. Napriek tomu správny prvostupňový správny orgán len stroho poukázal na znenie ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 157/2018 Z. z.) bez toho, aby poskytol žalobcovi akékoľvek zdôvodnenie, prečo v tomto konaní neaplikoval zásadu in dubio pro reo, ktorá je imanentnou súčasťou prezumpcie neviny zakotvenej priamo v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako tak postupoval aj žalovaný. I keď je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsiahle, tak žalovaný sa v ňom opätovne žiadnym spôsobom nevyspsriadal s aplikáciou zásady in dubio pro reo, a to napriek tomu, že žalobca aj v rámci podaného odvolania poukazoval na tento nedostatok zo strany prvostupňového správneho orgánu. Žalobca mal za to, že aj v prípade, že sa správne orgány odvolali na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z., tak pri jeho výklade a aplikácií museli rešpektovať Ústavu SR, kde je jasne zakotvená zásada prezumpcie neviny, ktorej súčasťou je aj zásada in dubio pro reo. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom nie sú pre žalobcu zrejmé ani žiadne právne úvahy, ktoré by žalovaný použil pri aplikácii ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) bod 2. a bod 3. zákona č. 372/1990 Zb. a taktiež z neho nie je zrejmé, ako žalovaný posúdil naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupkov, ktorých sa mal dopustiť. Tieto myšlienkové postupy žalovaného sú pritom tou najpodstatnejšou časťou rozhodnutia. K námietke nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu v rozpore s administratívnym spisom žalobca podrobnejšie uviedol, že realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). Žalobca je toho názoru, že v rámci administratívneho konania neboli tieto základné princípy správneho trestania rešpektované, čo má za následok nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav. V prípade ak by žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vzal do úvahy všetky skutočnosti vyplývajúce z Certifikátu, nie len tie o platnosti overenia Radaru, tak by nepochybne dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalobca prekročil povolenú rýchlosť o viac ako 50 km/h pri skutku, ku ktorému malo dôjsť dňa 05.10.2021. Prekročenie rýchlosti o túto hodnotu napokon popiera od počiatku aj sám žalobca. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na správu o objasnení priestupku a tvrdí, že v rámci nej sa žalobca mal priznať k spáchaniu priestupku, tak daná skutočnosť nezakladá na pravde a je tiež v rozpore so samotným obsahom správy, v ktorom žalobca jasne uviedol, že vyššia rýchlosť bola z dôvodu obchádzania, avšak nekonkretizoval o akú rýchlosť sa malo jednať a vôbec už nepotvrdil, že by to bola práve rýchlosť 101 km/h. Posúdenie tej otázky, či došlo k prekročeniu rýchlosti zo strany žalobcu o viac ako 50 km/h je najpodstatnejšie pre náležité zistenie skutkového stavu. Bez toho, aby žalovaný vo vzťahu k tejto skutočnosti presne a úplne zistil skutkový stav, nemôže uznať žalobcu vinným zo spáchania priestupku ako k tomu došlo. Za situácie, kedy žalobca popiera, že by povolenú rýchlosť prekročil o viac ako 50 km/h a súčasťou spisu je Certifikát vydaný odborne spôsobilou osobou, ktorý predpokladá odchýlku v meraní, bolo podľa názoru žalobcu, túto skutočnosť potrebné vyhodnotiť v súlade so zásadou in dubio pro mitius. Žalobca je pritom toho názoru, že v prípade, ak žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca spochybňuje správnosť výsledkov merania Radarom, pričom túto skutočnosť aj objektívne preukázal Certifikátom, a nechcel aplikovať zásadu in dubio pro reo, bolo povinnosťou žalovaného doplniť dokazovanie, a to v tom smere, aby overil správnosť a presnosť výsledkov merania Radarom a vyžiadal si odborné vyjadrenie od alebo znalecký posudok od Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, k čomu však opätovne nepristúpil. Žalobca ďalej namietal, že podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia nebol ani záznam z Radaru, ktorým mal byť priestupok zo dňa 05.10.2021 zaznamenaný, čo potvrdzuje aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, na strane 5 prvostupňového rozhodnutia sú jasne uvedené dôkazné materiály, z ktorých prvostupňový správny orgán vychádzal pri jeho vydaní, pričom záznam v nich absentuje. Uvedená skutočnosť je z pohľadu žalobcu o to podstatnejšia, že vymedzením podkladov pre rozhodnutie zo strany prvostupňového správneho orgánu bol daný rozsah podkladov, ku ktorým sa žalobca v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 SP vyjadroval. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že zo strany žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď došlo k porušeniu ustanovenia §
22 ods. 1 písm. h) bod 3. zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s ustanovením § 73 ods. 1 cit. zákona v neprospech žalobcu. Keďže výsledky merania Radarom objektívne spochybňuje Certifikát vydaný odborne spôsobilou osobou, z ktorého vyplýva odchýlka v meraní oproti skutočnosti o 3 km/h do 100 km/ h a tiež rozšírená neistota merania, ktoré však žalovaný nevzal do úvahy, tak porušil ustanovenie § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., keďže v pochybnostiach postupoval v neprospech žalobcu, a to bez toho, aby čo i len doplnil dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Žalobca je pritom toho názoru, že v prípade, ak existovali pochybnosti o tom, či žalobca skutočne prekročil rýchlosť o viac ako 50 km/h z dôvodov vyššie uvedených, tak bolo na mieste, aby žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a tieto vyhodnotil v jeho prospech. Nič na tom podľa žalobcu nemení ani tá skutočnosť, keď žalovaný poukazuje na znenie § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z.z. Ako už žalobca uviedol aj v podanom odvolaní, tak prezumpcia neviny a zásada in dubio pro reo vyplýva priamo z čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a rovnako tak z čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na ústavný princíp prezumpcie neviny, ktorý má byť aplikovaný aj v tomto konaní je nepochybné, že výklad a aplikácia ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z.z. prvostupňovým správnym orgánom a žalovaný je v priamom rozpore s Ústavou SR, keďže nimi došlo k porušeniu zásady in dubio pro reo. Vzhľadom na rýchlosť, ktorá mala byť Radarom žalobcovi nameraná, a to 101 km/h je zrejmé, že táto hodnota neprekračuje ani len rozšírenú neistotu merania a už vôbec nie dovolenú odchýlku v meraní, čo tiež vylučuje, že by mal svojim konaním spáchať priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) a bod 3 zákona č. 372/1990 Zb. Kvalifikovanie jehokonania ako priestupku ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) a bod 3 zákona č. 372/1990 Zb. predstavuje aj nesprávne právne posúdenie veci, ktoré bolo spôsobené formálnou a striktnou aplikáciou zákona, čo je však v priamom rozpore s ustanovením čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.08.2022 zrekapituloval priebeh priestupkového konania a nosné argumenty rozhodnutí. Poukázal na to, že námietky žalobcu sú viac menej totožné s jeho námietkami uvádzanými v konaní o priestupku, resp. v podanom odvolaní. Vzhľadom na to, že sa správne orgány sa vysporiadali s jeho námietkami týkajúcimi sa aplikácie zásady „in dubio pro reo“, a s tým súvisiacimi tvrdeniami o nerešpektovaní odchýlky merania vyjadrenej v príslušných certifikátoch o overení meračov rýchlosti, resp. ani s rozšírenou neistotou merania a pod. sa už podrobne zaoberal v jednotlivých častiach rozhodnutia o odvolaní a považoval žalovaný za neúčelné opakovane sa k nim detailne vyjadrovať. Žalovaný mal za to, že správne orgány oboch stupňov riadne a a náležite zistili skutkový stav veci a vo svojich rozhodnutiach sa náležite vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu vyslovenými v celom priebehu konania o priestupku. V súvislosti s opakovane vyslovenou námietkou o nerešpektovaní odchýlok merania uvedených v certifikáte o overení, resp. o nerešpektovaní rozšírenej neistoty merania rovnako vyplývajúcej z predmetných certifikátov, kde argumentáciu správnych orgánov ustanovením § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii nepovažoval žalobca sa za vysporiadanie sa s uvedenými jeho námietkami žalovaný uviedol, že s predmetnými námietkami sa nestotožnil. Práve naopak s odkazom na citované ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o metrológii správne orgány oboch stupňov Žalovaný opakovane, tak ako to v konečnom dôsledku uviedol aj v napadnutého rozhodnutí uviedol, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 citovaného zákona pri používaní určeného meradla na účel podľa odsekov 1 a 2 je hodnotou meranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom. Podľa ods. l citovaného ustanovenia o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie a) pri meraní, ktoré súvisí s platbami, b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia, c) pri príprave spotrebiteľského balenia, d) v inej oblasti verejného života, kde môžu vzniknúť' konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávny výsledok merania môže poškodiť' záujmy fyzickej osoby, právnickej osoby alebo verejnosti, alebo e) pri meraniach, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia meranie súvisiace s platbami je najmä meranie a) v obchodných vzťahoch, b) na určovanie ceny pri priamom predaji spotrebiteľovi alebo c) na účely výpočtu ceny, poplatkov, taríf, cla, daní, zvýhodnení, pokút, náhrad, odškodnenia, poistenia alebo podobných platieb. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody sa určené meradlo nesmie uviesť na trh a používať. Žalovaný tak má za to, že správne orgány oboch stupňov postupovali plne v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou a pre rozhodnutie si obstaral potrebné podklady, pričom prihliadali na všetky platné právne predpisy, vrátane Ústavy SR, ako aj všetky zásady správneho konania, vrátane poukazovanej zásady in dubio pro reo. V súvislosti s námietkou, že podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nebol ani záznam z radaru, ktorým mal byť priestupok zaznamenaný, túto považoval žalovaný za ničím nepodloženú. Žalobcovi ako aj jeho splnomocnenému zástupcovi bol v priebehu konania opakovane predložený
kompletný spisový materiál, s ktorým sa nepochybne mali možnosť oboznámiť, o čom svedčí jednak napr. úradný záznam o nazretí so spisu zo dňa 08.02.2022, resp. aj zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 03.03.2022. Skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v podkladoch rozhodnutia nevymenoval kompletne všetky podklady, ktoré sú súčasťou spisového materiálu neznamená, že na ne v konaní neprihliadal, resp. prihliadať nemohol. Aj keď uvedený podklad bol súčasťou spisového materiálu mal žalovaný za málo pravdepodobnú považuje skutočnosť, že by sa s ním žalobca v priebehu konania nemal možnosť oboznámiť'. Rovnako uvedené po prvý krát namietal až v podanej žalobe, pričom je nepochybné, že celý spisový materiál mu bol predložený na začiatku ústneho pojednávania o priestupku, o čom svedčí zápisnica z ústneho pojednávania a to podklad rozhodnutia prvostupňový správny orgán ani priamo nevymenovával. Rovnako je nezvyčajné, že žalobca má problém iba s uvedeným jedným podkladom rozhodnutia, ktorý nebol priamo vymenovaný v rozhodnutí o priestupku, kde prvostupňový správny orgán tu napr. neuvádzal ani záznam o podaní vysvetlenia E. C. F. zo dňa 04.02.2022, osvedčenie o absolvovaní školenia a obsluhy laserového merača uvedeným policajtom a pod. V súvislosti so žiadosťou o doplnenie dokazovania odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok od Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline v uvedenej veci žalovaný uvádza, že na takýto postup nevidel a naďalej nevidí dôvod, nakoľko skutkový stav veci považoval a naďalej považuje za dostatočne zistený vykonanými dôkaznými prostriedkami
5. Žalobca v replike zo dňa 14.09.2022 zotrval na námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal, že v rámci ústneho prejednania priestupku neboli prehrané záznamy z laserového merača, nie sú uvedené ani ako podklad, ktorý by vzal prvostupňový orgán do úvahy pri vydaní svojho rozhodnutia. Súčasťou administratívneho spisu je Certifikát o overení Laserový merač rýchlosti zn. TruCam LTI20/20 č. 0826/312.04/21, v ktorom je jasne uvedené, že Radar nemeria so 100 % presnosťou, ale počíta s najväčšou dovolenou chybou merania rýchlosti pri overení do 100 km/h ± 3 km/h a nad 100 km/h ± 3 % z meranej hodnoty rýchlosti a zároveň má aj rozšírenú neistotu merania U= 1,2 km/h. Žalobca opätovne zdôraznil, že Certifikát ako listinný dôkaz, ktorý nepochybne podkladom pre rozhodnutie bol, potvrdzuje, že meranie nie je 100 % presné.
6. Žalovaný v duplike zo dňa 22.09.2022 uviedol, že minimálne zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku je nepochybné, že žalobcovi bol predložený celý spisový materiál, ktorý si podľa vlastného prehlásenia v predmetnej zápisnici celý prečítal. Jeho následné opakované tvrdenia o tom, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu nebol predložený, resp. prehraný záznam z cestného laserového merača, resp. že uvedený dôkaz nebol vykonaný a nebolo mu umožnené sa k nemu vyjadriť, žalovaný naďalej považoval za ničím nepodložené.
7. Na nariadenom pojednávaní dňa 08.08.2023 sa zúčastnili právny zástupca žalobcu, žalobca a poverená zamestnankyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutočnosti, ktoré uviedol v podanej správnej žalobe, pričom je toho názoru, že táto je v plnom rozsahu dôvodná a poukazuje na dôvody podania žaloby, tak ako sú vymedzené v písomnej žalobe, a teda dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorý podľa je jednak daný tým, že správny orgán, a v tomto prípade žalovaný, sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu spočívajúcu v tom, že laserový merač radar má najväčšiu dovolenú chybu merania pri overení do 100 km 3 km/hod. a pri overení nad 100 km 3 %. S touto skutočnosťou sa nevysporiadal, aj keď poukazovali na tú skutočnosť, že meranie nie je 100 % presné. Nie je dostačujúce, aby poukázal na konkrétne ustanovenia zákona v metrológii, ktoré podľa názoru žalobcu sú aj v rozpore s Ústavou, resp. výklad tak ako k nim pristúpil žalovaný, by bol v rozpore s Ústavou. K námietke nepreskúmateľnosti je treba poukázať ešte aj na tú skutočnosť, že v rámci odôvodnenia či prvostupňového rozhodnutia, alebo aj rozhodnutia druhostupňového, nie je náležite preukázané, akým konkrétnym konaním mali byť naplnené základné znaky skutkovej podstaty priestupku, ktorý je kladený žalobcovi za vinu, a teda objektívna stránka, subjektívna stránka a tieto tu absentujú, a to najmä z pohľadu aplikácie ust. § 22 ods. 1 písm. b) a § 22 ods. 2 bod 2 a 3 zákona o priestupkoch. Ďalší dôvod je nedostatočné zistenie skutkového stavu a zistenie skutkového stavu v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca sa od počiatku tohto konania bránil tým, že podľa jeho názoru nešiel rýchlosťou väčšou ako 100 km/hod. pri tom prvom priestupku, ale nikdy neuznal svoju vinu tak ako tvrdil prvostupňový orgán, resp. žalovaný. On povedal, že prekročil rýchlosť, ale nepovedal, že by to bolo prekročené o 100 km. To zo žiadneho nášho podania nevyplýva a v tomto smere sme stále poukazovali na tú skutočnosť, že nebol prehraný kamerový záznam, ktorý by mal ten daný priestupok preukazovať a čo je aj podstatné a z prvostupňového rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, že prvostupňový orgán tento kamerový záznam nezobral ako podklad svojho rozhodnutia. Keď sa oboznámime s obsahom prvostupňového rozhodnutia, tam je jasne definované, ktoré skutočnosti bral ako podklad pre rozhodnutie, túto chybu sa snažil konvalidovať žalovaný tým spôsobom, že vinu alebo spáchanie priestupku zo strany žalobcu sa snažil preukazovať aj na základe kamerového záznamu, ale pokiaľ ho aj zobral za podklad svojho rozhodnutia, tak predtým nedal možnosť žalobcovi sa k nemu vyjadriť v zmysle § 32 Správneho poriadku, pričom je nemysliteľné, aby sa žalobca ako účastník konania nemohol vyjadrovať k skutočnostiam, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia. Rovnako sme tak poukázali na tú skutočnosť, že rozhodnutie je v rozpore s administratívnym spisom. Certifikát o overení radaru je potrebné brať do úvahy ako celok. Nemožno si z neho zobrať len skutočnosti vyplývajúce v neprospech žalobcu, ako v tomto prípade spravil žalovaný, a to tým spôsobom, že poukázal na to, že radar mal byť overený a mohlo byť ním merané, ale na druhej strane absolútne ignoroval počas celého toho konania tú skutočnosť, že aj v certifikáte vydanom oprávnenou osobou sa jasne uvádza, že ten radar má dovolenú odchýlku merania. Či už policajný orgán alebo zákonodarca si nemôže zjednodušiť prácu tým, že povie si, že keď sa jedná o priestupky a meranie radarom, tak nebudeme odčítavať. Lebo keď sa pozrieme aj na právnu úpravu v okolitých štátoch, či je to Česká republika alebo iné štáty, stále sa odpočítava a stále sa rieši to, že máme in dubio pro reo v správnom trestaní a to in dubio pro reo tu absolútne nebolo brané do úvahy. Keď už aj budeme hovoriť o právnom posúdení veci, máme stále zásadu materiálnej pravdy, kde správny orgán musí dostatočne zistiť skutkový stav veci, a to aj v prípade keby by bol žalobca v konaní neaktívny, čo tomu tak v tomto prípade ani nebolo. Poukazovanie na paragraf zákona o metrológii neobstojí. Keď sa žalobca dozvedel z rozhodnutia o odvolaní tú skutočnosť, že zobral ako podklad pre vydanie rozhodnutia odvolací orgán do úvahy aj záznam z priestupku, alebo ten kamerový, ktorý predtým braný nebol, tak bolo jeho úlohou vykonať aj dôkaz a vyžiadať si buď odborné vyjadrenia alebo znalecký posudok ústavu súdneho inžinierstva k tomu samotnému radaru a k tomu kamerovému záznamu, či skutočne to tak je. Ďalej žalobca akcentoval dôvod nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva v tom, že koliduje tu právna úprava, ktorá je nejakým spôsobom daná, so základnými právami a slobodami, ktoré vyplývajú z Ústavy a keď sme v oblasti správneho trestania, tak jednoznačne sa tu upravuje prezumpcia neviny a jej súčasťou je aj zásada in dubio pro reo, pokiaľ sa dostaneme do situácie, že máme kolidujúcu Ústavu a ústavné práva vo vzťahu k nejakej zákonnej úprave, ktorá je nižšie právnej sily ako Ústava, tak potom prvoradou úlohou toho každého jedného orgánu, a nielen súdu, ale aj každého správneho orgánu, ktorý vykladá zákony, vykladať ho tým spôsobom, aby bol v súlade s Ústavou. V prípade ak to nie je možné vyriešiť takýmto spôsobom, tak sme stále toho názoru, že v tomto prípade by nebolo možné aplikovať ústavný daný princíp in dubio pro reo – prezenciu neviny, tak potom je na zvážení súdu, či by nemal byť daný podnet na preskúmanie súladu ustanovenia zákona o metrológii s Ústavou, a to konkrétne s článkom, ktorý hovorí o prezumpcii neviny, keď na základe ustanovenia § 11 ods. 4 tohto zákona o metrológii neprihliadajú správne orgány na prezumpciu neviny. Poverená zamestnankyňa žalovaného uviedla, že v priebehu konania o priestupku a následne aj pri samotnom rozhodovaní o odvolaní postupoval žalovaný plne v súlade s platnou právnou úpravou. Náležite zistili skutkový stav a na jeho základe bolo vydané zákonné rozhodnutie obsahujúce v podstate všetky predpísané náležitosti tak, ako to ukladajú jednotlivé ustanovenia zákona o správnom konaní. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal v podstate so všetkými relevantnými námietkami, ktoré boli zo strany p. žalobcu vyslovené v priebehu konania o priestupku, resp. následne v podanom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Trvala na tom, že v uvedenom prípade, v prípadoch prekročenia rýchlosti jazdy, tak ako to teda uvádza konkrétne ustanovenie zákona o metrológii, je hodnota indikovaná určením meradla. Takto to nie je iba v prípade teda príslušníkov Policajného zboru na území Trenčianskeho kraja, využíva sa to, postupuje sa v takomto prípade rovnakým spôsobom na území celej Slovenskej republike. V podstate aj na základe tohto bola potom žalobcovi na základe takto zisteného skutkového stavu uložená príslušná sankcia v príslušnej výške aj druhu tak, ako to v ustanovení v konkrétnom zákone o priestupkoch opäť stanovil zákonodarca. Prvostupňový správny orgán žalobcovi poskytol celý spisový materiál, o čom svedčí minimálne úradný záznam, ktorý je založený v spisovom materiáli a rovnako aj zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku, kde samotný žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca prehlásili, že teda sa s ním mali možnosť oboznámiť. Poverenej pracovníčke žalovaného nebolo známe, prečo by prvostupňový správny orgán vyňal z týchto podkladov alebo z celého spisového materiálu konkrétny dôkazný prostriedok – jeden dôkazný prostriedok, a to je záznam zaznamenaný na CD nosiči, ale minimálne sú tam teda výstupy z oboch prekročení rýchlosti jazdy zaznamenané jednotlivými meračmi rýchlosti v podobe fotodokumentácie, kde sa nachádzajú všetky relevantné podklady svedčiace o prekročení rýchlosti
jazdy v konkrétnom dni, v konkrétnom mieste, a v tomto prípade nie je pochybnosti o tom, že v oboch prípadoch, nespochybnil to ani samotný žalobca, že vozidlo viedol v oboch prípadoch on. Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že žiada, aby súd podanej žalobe vyhovel. Len v krátkosti poukázal na to, že jednoznačne zo strany 5 prvostupňového rozhodnutia, a to časti odôvodnenie, je preukázané, ktoré skutočnosti vzal prvostupňový orgán do úvahy pri rozhodovaní o spáchaní priestupku zo strany žalobcu a je nepochybné, že ten samostatný kamerový záznam tam nie je. Jedna vec je inštitút nazerania do spisov v rámci administratívneho konania, druhá vec je právo vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie. Nebol podkladom pre rozhodnutie a v prípade, že ho vzal ako podklad pre rozhodnutie druhostupňový orgán, tak bolo jeho povinnosťou dať žalobcovi možnosť sa k nemu vyjadriť, k čomu nedošlo. Navrhol žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Poverená zamestnankyňa žalovaného v záverečnom návrhu uviedla, že žiada, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
8. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, po oboznámení sa s obsahom a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a ďalej prednesmi účastníkov konania na pojednávaní, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:
Právny rámec
9. Podľa § 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
10. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
15. Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením 1. v obci najviac o 20 km h-1 alebo mimo obce najviac o 30 km h-1, 2. v obci o 21 až 50 km h-1 alebo mimo obce o 31 až 60 km h-1, 3. v obci o viac ako 50 km h-1 alebo mimo obce o viac ako 60 km h-1
16. Podľa § 11 zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie a) pri meraní, ktoré súvisí s platbami, b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia, c) pri príprave spotrebiteľského balenia, d) v inej oblasti verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávny výsledok merania môže poškodiť záujmy fyzickej osoby, právnickej osoby alebo verejnosti, alebo e) pri meraniach, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. (2) Meranie súvisiace s platbami je najmä meranie a) v obchodných vzťahoch, b) na určovanie ceny pri priamom predaji spotrebiteľovi alebo c) na účely výpočtu ceny, poplatkov, taríf, cla, daní, zvýhodnení, pokút, náhrad, odškodnenia, poistenia alebo podobných platieb. (3) Bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody1) sa určené meradlo nesmie uviesť na trh a používať. (4) Pri používaní určeného meradla na účel podľa odsekov 1 a 2 je hodnotou meranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom.
17. Podľa bodu 4.2 prílohy č. 34 – Cestné rýchlomery vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 61/2019 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole, najväčšia dovolená chyba je a) +-3 km/h pri meraní rýchlosti do 100 km/h, b) +-3% z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/h.
Posúdenie veci správnym súdom
18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Správny súd považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované v cit. ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníka konania. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí zrozumiteľne odôvodnil dôvody, na základe ktorých považoval spáchanie skutku žalobcom na za pochybné. Rovnako tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného reaguje na všetky v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky žalobcu a zrozumiteľne sa s nimi vysporadúva. Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, prečo nemienili vyhovieť námietke žalobcu a priznať mu odpočítavanie odchýlky, a to s poukazom na ust. § 11 ods. 4 zákona o metrológii, čím z pohľadu správnych orgánov nebola žiadna pochybnosť o spáchaní skutku žalobcom a naplnení všetkých znakov v skutkovej podstaty priestupku, a teda logicky nepripadala do úvahy aplikácia zásady in dubio pro reo, keďže správne orgány dostatočne zrozumiteľne odvodňovali, prečo nie je daný priestor vôbec uvažovať o potrebe aplikácie tejto ústavnej zásady.
19. V tomto smere správny súd je tohto názoru, že je potrebné pristúpiť k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia z meritórneho hľadiska, teda z pohľadu, či správne orgány vec správne právne posúdili. Otázka náležite zisteného skutkového stavu je v okolnostiach jednotlivostí predmetného prípadu v zásade sekundárna, keď by správne orgány správne právne odôvodňovali aplikáciu ust. § 11 zákona o metrológii, nebol by dôvod na doplnenie skutkového stavu a to ani v kontexte procesnej námietky žalobcu, že správny orgán sa nezaoberal kamerovým záznamom. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že tento je jeho obsahom a na jeho podklade bola vytvorená potrebná fotodokumentácia.
Zároveň nie je súdu zrejmé, čo by žalobca chcel týmto záznamom preukázať, keď z údajov tohto záznamu boli vygenerované údaje o prekročení rýchlosti v nadväznosti na konkrétne súradnice GPS.
20. Správny súd vychádzajúc z výsledkov dokazovania, z ktorých nepochybne vyplynulo, že vodičom zastaveného vozidla, ktorému bola nameraná rýchlosť jazdy 151 km/hod., bol žalobca, že v danom úseku bola povolená maximálne rýchlosť jazdy 50 km/hod., že použitý cestný laserový rýchlomer typu Micro Digi-Cm, LTI I 20/20 TruCam výrobné číslo TC001202 podľa predloženého Certifikátu o overení predmetného laserového rýchlomera č. 0826/312.04/21 bol opatrený certifikátom bezporuchovosti platným do 03.09.2021 a v súlade s týmto certifikátom a vyhláškou Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z.z., bodom 4.2 Prílohy č. 34- Cestné rýchlomery, je najväčšia dovolená chyba + 3% z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km.h-1., nemal za nepochybne preukázané spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod č. 3 v spojení s § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch žalobcom, a to na skutkovom základe vymedzenom v prvostupňovom rozhodnutí vzťahujúcom sa ku skutku zo dňa 05.10.2021.
21. Správny súd v súvislosti s opakovane vyslovenou námietkou žalobcu ako v odvolacom konaní, tak aj v správnej žalobe, o nerešpektovaní odchýlok merania uvedených v certifikáte o overení, resp. o nerešpektovaní rozšírenej neistoty merania rovnako vyplývajúcej z predmetných certifikátov, vyhodnotil ako dôvodnú. Argumentáciu správnych orgánov ustanovením § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii'), tvrdiac, že správny orgány oboch stupňov nemali v uvedenej veci možnosť výberu, a síce či na predmetné namietané odchýlky prihliadnu alebo nie, nepovažoval správny súd za vysporiadanie sa s uvedenou námietkou a zároveň za nesprávne právne posúdenie veci.
22. Rýchlosť, ktorá mala byť dňa 05.10.2021 v čase 09:08:03 žalobcovi nameraná Radarom je nielen v rámci najväčšej dovolenej chyby merania, ale zároveň neprekračuje ani len rozšírenú neistotu merania vyplývajúce z Certifikátu. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je správny súd názoru, že kvalifikovanie jeho konania ako priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) a bod 3 zákona č. 372/1990 Zb. predstavuje nesprávne právne posúdenie veci, ktoré bolo spôsobené formálnou a striktnou aplikáciou zákona o metrológii, čo je však v priamom rozpore s ustanovením čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.
23. V prípade, že existovali pochybnosti, resp. žalobca opakovane tvrdil, že neprekročil rýchlosť o 51 km/ h a aplikácia ust. § 11 ods. 2 zákona o metrológii nebola správna, bolo namieste buď doplniť dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu alebo postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo, ktorá vyplýva priamo z čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a rovnako tak z čl. 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ohrane ľudských práv a slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté druhostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
25. Po vrátení veci sa žalovaný pri zohľadnení okolnosti tohto prípadu, kedy je zrejmé, že vina žalobcu má byť ako jediným objektívnym dôkazov preukazovaná meraním Radaru, pri ktorom je predpoklad jeho chybovosti. čo vyplýva aj z Certifikátu, je podľa názoru správneho súdu nepochybne na mieste, aby sa žalovaný vysporiadal s jeho argumentáciou a námietkami vo vzťahu kolízie ústavou garantovaného princípu a striktne formálneho výkladu zákona ako prameňa práva nižšej právnej sily, ktorý musí Ústavu SR rešpektovať.
26. Žalobca bol úspešným účastníkom v tomto konaní, a preto má podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu prostredníctvom Správneho súdu v Banskej Bystrici O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.