Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/228/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený advokátom JUDr. Oliverom Balážom so sídlom Zámocká 10, Bratislava proti odporcovi: F. B., narodený XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XX, toho času na neznámom mieste, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 852,57 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 852,57 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9% ročne od 21.9.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 482,04 eur (trovy právneho zastúpenia 431,04 eur a iné trovy 51,- eur), ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.3.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia 852,57 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9% ročne od 21.9.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dve zmluvy o pripojení, odporca využíval ním poskytované telekomunikačné služby, pričom navrhovateľovi nezaplatil hovorné, mesačné poplatky a zmluvnú pokutu, a to ani potom ako bol odporcovi doručený pokus o zmier s rozpisom neuhradených faktúr.

Na návrh vydal súd dňa 15.3.2012 platobný rozkaz, ktorý nebol odporcovi doručený na adrese, ktorú uviedol navrhovateľ. Preto súd platobný rozkaz podľa zrušil. Pobyt odporcu sa zistiť nepodarilo, preto bolo uznesením zo dňa 8.3.2013 podľa rozhodnuté tak, že písomnosti určené odporcovi sa budú doručovať uložením v súdnom spise. K takto doručenému návrhu sa odporca nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 27.11.2012 a to tak, že žiadal návrh zamietnuť a to sčasti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 580,89 eur, a to z dôvodu, že ide o zmluvnú pokutu, pričom dojednanie o tejto zmluvnej pokute považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo aj bolo právoplatne rozhodnuté viacerými súdnymi rozhodnutiami. Okrem toho považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neurčité.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal listinné dôkazy, ktoré označil navrhovateľ a ktorých kópie priložil k návrhu: zmluva o pripojení (čl. 4), dodatok k zmluve o pripojení (čl. 5 ), zmluva o pripojení (čl.

6), dodatok k zmluve o pripojení (čl. 6), faktúry (čl. 7 - 18), pokus o zmier (čl. 19), cenníky (čl. 95 - 100). Z vykonaného dokazovania mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporca dňa 16.8.2005 uzavreli zmluvu o pripojení. Na základe zmluvy navrhovateľ odporcovi odovzdal do užívania SIM kartu, ktorej pridelil telefónne číslo 0911 580 033. Podľa dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 4.11.2009 navrhovateľ previedol na odporcu mobilný telefón Nokia 5530, ktorý sa v tom čase predával za 239,- eur, len za 1,- euro. Za to sa odporca zaviazal po dobu 24 mesiacov dodržiavať zmluvné povinnosti, predovšetkým včas platiť cenu služieb vyfakturovanú navrhovateľom za zvolený program služieb s názvom Podľa seba 7 (3000), za užívanie ktorého bola v tom čase určená mesačná odplata vo výške 39,99 eur. Dodržiavanie tejto povinnosti, teda záväzok odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby si plniť svoje povinnosti voči navrhovateľovi tak, aby nedošlo k ukončeniu tejto zmluvy, bolo zabezpečené dojednaním, podľa ktorého je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur.

Navrhovateľ a odporca dňa 21.11.2007 uzavreli zmluvu o pripojení. Na základe zmluvy navrhovateľ odporcovi odovzdal do užívania SIM kartu, ktorej pridelil telefónne číslo 0911 931 307. Podľa dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 28.8.2009 navrhovateľ previedol na odporcu mobilný telefón Sony Ericsson C 510j black, ktorý sa v tom čase predával za 159,- eur, len za 29,- eur. Za to sa odporca zaviazal po dobu 24 mesiacov dodržiavať zmluvné povinnosti, predovšetkým včas platiť cenu služieb vyfakturovanú navrhovateľom za zvolený program služieb s názvom 100Viac, za užívanie ktorého bola v tom čase určená mesačná odplata vo výške 26,43 eur. Dodržiavanie tejto povinnosti, teda záväzok odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby si plniť svoje povinnosti voči navrhovateľovi tak, aby nedošlo k ukončeniu tejto zmluvy, bolo zabezpečené dojednaním, podľa ktorého je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Navrhovateľ odporcovi faktúrou vyúčtoval za obdobie od 1.12.2009 do 31.12.2009 čiastku 99,11 eur splatnú do 20.1.2010. Navrhovateľ odporcovi faktúrou vyúčtoval za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010 čiastku 109,62 eur splatnú do 20.2.2010. Navrhovateľ odporcovi faktúrou vyúčtoval za obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010 čiastku 61,29 eur splatnú do 20.3.2010. Navrhovateľ odporcovi faktúrou vyúčtoval za obdobie od 1.3.2010 do 31.3.2010 čiastku 1,66 eur splatnú do 20.4.2010. Odporca mu takto vyúčtované čiastky nezaplatil a preto navrhovateľ pokusom o zmier zo dňa 31.3.2010 odporcovi oznámil, že ak svoje záväzky do 12.4.2010 neuhradí, odstupuje od oboch zmlúv o pripojení a dodatočne mu vyúčtuje dojednanú zmluvnú pokutu. Faktúrou zo dňa 1.9.2010 od odporcu žiadal zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 580,89 eur splatnej do 20.9.2010.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa nariadenia č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ poskytol odporcovi telekomunikačné služby na základe dvoch zmlúv o pripojení, za ktoré mu vyúčtoval odplatu, pričom odporca mu nezaplatil za takto vyúčtované služby celkom čiastku 271,68 eur. Nezaplatením odplaty za poskytnuté služby porušil odporca voči navrhovateľovi svoje zmluvné povinnosti, čo malo za následok to, že odporca od zmlúv o pripojení odstúpil. Takéto porušenie zmluvy o pripojení a dodatku bolo zabezpečené vznikom zmluvných pokút vo výške 331,94 eur a 248,95 eur. Preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi celkom 852,27 eur. Odporca bol so zaplatením tejto sumy v omeškaní k 20.9.2010, a preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania z tejto sumy v sadzbe podľa nariadenia č. , keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala počas celého obdobia, v ktorom sa odporca dostával do omeškania so zaplatením jednotlivých súm, 1 % ročne. Preto súd návrhu v celkom rozsahu vyhovel.

Neboli dôvodné argumenty vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktoré vychádzajú z právneho záveru, podľa ktorého je súd v tomto prípade viazaný rozsudkami Okresného súdu Bardejov v konaní sp.zn. zo dňa 7.12.2011, ktorým bola vyhlásená za neprijateľnú dohoda o zmluvnej pokute vo výške 497,61 eur a v konaní sp.zn. zo dňa 6.11.2011, ktorým bola vyhlásená za neprijateľnú dohoda o zmluvnej pokute vo výške 331,94 eur. Nemožno sa stotožniť s právnymi závermi, podľa ktorých by mal byť súd viazaný právnymi závermi v týchto rozhodnutiach, a to tak, že by mal posudzovať navrhovateľom tvrdené zmluvné dojednania bez ďalšej úvahy za neplatné. Ak niektorý iný súd konštatoval neprijateľnosť určitej zmluvnej podmienky, priamo neobsahuje žiadnu takú normu, z ktorej by bolo možné vyvodiť to, že takýmito rozhodnutiami je viazaný aj iný súd. Právny následok súdneho rozhodnutia o neprijateľnosti určitej zmluvnej podmienky je vyjadrený len v hmotnom práve, a to v prvá veta , podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že povinnosť navrhovateľa zdržať sa uplatňovania určitej zmluvnej podmienky môže vzniknúť až potom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o určení neplatnosti takejto zmluvnej podmienky. Navrhovateľom tvrdené zmluvné podmienky boli určené ako neplatné až v priebehu roka 2012, pričom k ich dojednaniu medzi navrhovateľom a odporcom došlo v priebehu roka 2009. Práve pod dojednaním určitej zmluvnej pokuty treba rozumieť používanie zmluvnej podmienky. Výkon práva na základe určitej zmluvnej podmienky, či už vo forme vyúčtovania zmluvnej pokuty faktúrou alebo uplatnením si práva na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je jej používaním podľa prvá veta . Inak povedané navrhovateľ neporušoval svoju povinnosť podľa , ak si s odporcom v priebehu roka 2009 dojednal zmluvné podmienky, ktorých neplatnosť bola právoplatne konštatovaná až v roku 2012. Z jednoznačne a doslovne vyplýva to, že kontrola zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách pôsobí len následne, po právoplatnosti rozhodnutia o určení takýchto zmluvných podmienok ako neplatných, a to len tak, že dodávateľovi zakazuje používanie, teda opätovné dojednávanie si takejto zmluvnej podmienky. Opačný výklad by bol nielen nad rámec znenia , ale týmto opačným výkladom o záväznosti súdnych rozhodnutí by sa vytváral i celkom z ústavného hľadiska neudržateľný stav, v ktorom by bola vytvorená súdnym rozhodnutím všeobecne záväzná a iným procesom, či už súdnym alebo zákonodarným nezmeniteľná norma, ktorá by na neurčito zakazovala zmluvné dojednanie určitého druhu. Pritom v našom ústavnom systéme nie je úlohou súdov vytvárať všeobecne záväzné a už vôbec nie nezmeniteľné normy. V tejto súvislosti sa javí ako neudržateľný ani taký výklad, ktorý odvodzuje záväznosť súdnych rozhodnutí o neprijateľnosti určitých zmluvných podmienok z , podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Každé súdne rozhodnutie je záväzné pre účastníkov súdneho konania, v ktorom bolo takéto súdne rozhodnutie vyhlásené. Z materiálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia nemožno vyvodiť to, že by sa právny záver použitý v určitom súdnom rozhodnutí mal bez ďalšieho použiť v inom súdnom konaní, v ktorom konanie neprebieha medzi tými istými účastníkmi konania a predovšetkým jeho predmetom nie sú rovnaké skutkové okolnosti. Záver, ktorý rozširuje záväznosť judikovaných právnych názorov, podľa ktorých je určité zmluvné dojednanie neplatné, aj na akúkoľvek inú aplikáciu zákona súdom v podobnom prípade, je celkom v rozpore s ústavnou zásadou, podľa ktorej sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní viazaní zákonom. Výklad prvá veta v spojení s

ods. 3 a 4, , podľa ktorého by mal byť súd viazaný aj iným súdnym rozhodnutím je nielen ústavne nekonformný, ale jeho aplikácia by viedla k celkom absurdným situáciám, keď by prípadným právoplatným rozhodnutím ktoréhokoľvek okresného súdu o neplatnosti určitej zmluvnej podmienky, musel byť v inom konaní viazaný nielen iný okresný súd, ale aj odvolací, prípadne dovolací súd bez toho, aby bolo možné už raz prijatý právny záver v súdnom rozhodnutí zmeniť.

Vychádzajúc z uvedeného preto súd musel riešiť otázku prijateľnosti zmluvných dojednaní navrhovateľa a odporcu v rovine súladnosti s . Odporca sa vo vzťahu k navrhovateľovi v dvoch dodatkoch k zmluve o pripojení zaviazal, že za to, že navrhovateľ mu za zjavne hodnote veci nezodpovedajúcu cenu prevedie do vlastníctva telekomunikačné zariadenie, po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, ktorý mu bude poskytovať ním zvolené služby, za ktoré bude on pravidelne platiť mesačnú odplatu. Uvedené dojednanie súd posúdil ako zmluvu podľa , keďže obdobné záväzky nie sú upravené v žiadnom zmluvnom type podľa . Odporca svoju povinnosť podľa dodatkov k zmluve porušil, navrhovateľovi nezaplatil odplatu za poskytnuté služby, čo malo za následok to, že navrhovateľ podľa ich zmluvného dojednania odstúpil od zmluvy o pripojení.

Z uvedeného je zrejmé, že pri posúdení vzťahov účastníkov treba riešiť otázku, či možno za primerané v rovine súladnosti s považovať v spotrebiteľských vzťahoch také dojednanie účastníkov, podľa ktorého sa spotrebiteľ zaviaže užívať určité služby dodávateľa na viazanú určitú dobu za záväzok dodávateľa previesť na spotrebiteľa vlastnícke právo k veci, ktorá je potrebná na užívanie takejto služby a ktorá je zastupiteľná tak, že si spotrebiteľ túto vec môže obstarať inde za trhovú cenu, ktorú nemusí platiť dodávateľovi, keďže voči nemu sa zaviazal na iné plnenie spočívajúce v zmluvnej viazanosti. Na túto otázku možno odpovedať len zistením hodnoty plnení, na ktoré sa účastníci zaväzujú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hodnota veci, ktorú navrhovateľ previedol na odporcu bola aj s daňou z pridanej hodnoty po odpočítaní symbolickej odplaty 238,- eur, resp. 130,- eur, pričom odporca mal zostať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom pri mesačných odplatách za poskytnuté služby vo výške 39,99 eur a vo výške 24,63 eur po dobu 24 mesiacov. Služby mobilnej telefónnej siete sú prirodzene využívané po dobu dlhšiu a voľba rozsahu poskytovaných služieb je predmetom úvahy o individuálnej osobnej potrebe týchto služieb na dlhšiu dobu. Nemožno od priemerného spotrebiteľa čakať, že bude riešiť výhodnosť zvoleného programu telekomunikačných služieb pravidelne niekoľkokrát do roka. Doba 24 mesiacov nie je nijak neprirodzene dlhá tak, aby v priebehu takéhoto časového obdobia bolo možné predpokladať výraznú zmenu potrieb spotrebiteľa. Preto hodnota viazanosti na takéto obdobie pre priemerného spotrebiteľa neznamená tak závažnú hodnotu, ktorá by bola v nepomere k tomu, že spotrebiteľ takmer zadarmo dostane zariadenie v hodnote 239,- resp. 156,- eur. Ak by súd pripustil úvahu o tom, že takéto dojednanie je neprijateľné, zásadne by konštatoval to, že by dodávateľom zakazoval poskytovať spotrebiteľom výrazné výhody pri nadobudnutí mobilného telefónu spočívajúce v takmer bezodplatnom nadobudnutí takéhoto zariadenia. Priemerný spotrebiteľ (prevažná väčšina spotrebiteľov), ktorý je ochotný zaviazať sa na používanie určitého programu na dobu 24 mesiacov za nadobudnutie mobilného telefónu, teda zariadenia, ktoré je obvykle spôsobilé slúžiť po dobu viac ako 24 mesiacov, chápe poskytnutie mobilného telefónu za symbolickú odplatu ako výhodu neporovnateľnú so záväzkom využívať určité služby konkrétneho dodávateľa po dobu 24 mesiacov, a to pri zrejmej úvahe o tom, že takéto služby sú pre priemerného spotrebiteľa nevyhnutné a v zásade za porovnateľných podmienok dosiahnuteľné u ďalších poskytovateľov služieb mobilnej telefónnej siete. Pritom vo vzťahoch dodávateľa a spotrebiteľa telekomunikačných služieb je spotrebiteľovi daná možnosť uzavrieť aj takú zmluvu o pripojení, ktorá nie je uzavretá na viazané obdobie. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že v uvedenom prípade pri záväzku navrhovateľa ako dodávateľa a záväzku odporcu ako spotrebiteľa nemožno hovoriť o takom ustanovení, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže hodnote záväzku navrhovateľa previesť na odporcu mobilné zariadenie zodpovedá hodnota zmluvnej dvojročnej viazanosti odporcu. Je na zvážení spotrebiteľa, či sa k viazanosti zaviaže a nadobudne takmer bezodplatne mobilný telefón, alebo sa k viazanosti nezaviaže a obstará si mobilný telefón inak. Záver o tom, že takéto dojednanie o viazanosti na dobu 24 mesiacov je neprijateľné by väčšine spotrebiteľov znemožnilo nadobudnúť telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu. Na strane druhej by takýto záver chránil menšinu tých, ktorí nie sú schopní pri voľbe programu služieb zvážiť svoje potreby telekomunikačných služieb a finančne schopnosti na najbližších 24 mesiacov, resp. tých, ktorý nemajú záujem o telekomunikačné služby, ale len záujem o takmer bezodplatné nadobudnutie mobilného telefónu.

Ďalšou otázkou, ktorú súd musel riešiť pri posúdení súladnosti zmluvných dojednaní účastníkov je otázka, či možno záväzok odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom zabezpečiť zmluvnou pokutou vo výške 331,91 eur , resp. 248,95 eur, a to v rovine súladnosti tohto dojednania s . Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca za svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov a takto mu za celé obdobie trvania zmlúv zaplatiť 959,76 eur a 634,32 eur dostal hodnotu mobilného telefónu vo výške 238,- eur, resp. 130,- eur. Inak povedané, navrhovateľ dojednaním zmluvnej pokuty s odporcom vo výške 331,91 eur, resp. 248,95 eur si zabezpečoval to, že odporcovi za jeho záväzok poskytol hodnotu 238,- eur a 130,- eur v očakávaní, že mu odporca za 24 mesiacov zaplatí za poskytnuté služby najmenej 959,76 eur a 634,32 eur. Výška zmluvnej pokuty nepresahuje dvojnásobok hodnoty mobilného telefónu, ktorý na odporcu ako svoj záväzok previedol navrhovateľ a je približne len tretinou, resp. pätinou toho, čo by odporca zaplatil navrhovateľovi za jeho služby za obdobie zmluvnej viazanosti 24 mesiacov. Porušením povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom môže teda navrhovateľovi priamo vzniknúť majetková ujma vo výške hodnoty mobilných telefónov, teda vo výške 238,- eur a 130,- eur a nepriamo ujma v podobe ušlého zisku z platieb odporcu za poskytované služby po dobu 24 mesiacov vo výške 959,76 eur a 634,32 eur. Preto dojednaná zmluvná pokuta na prvý pohľad výrazne nepresahuje škodu, ktorá by bola navrhovateľovi spôsobená v prípade nedodržania zmluvnej viazanosti odporcu. Preto ani nemožno dospieť k záveru, že by takto dojednaná zmluvná podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže zmluvným dojednaním o zmluvnej pokute je zabezpečený taký záväzok spotrebiteľa, ktorého porušenie spotrebiteľom je schopné spôsobiť na strane dodávateľa takú škodu, ktorej výška sa blíži výške dojednanej zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie, že spotrebiteľ nemá možnosť voľby pri uzavieraní a určení obsahu dodatku k zmluve o pripojení, keďže je zrejmé, že spotrebiteľ má možnosť užívať služby navrhovateľa aj bez toho, aby sa zaviazal k viazanosti.

Rovnako neobstojí ani taký argument, ktorý vychádza z tvrdení, že výška zmluvnej pokuty nie je určená podľa toho, ako dlho odporca dodržal viazanosť podľa dodatku k zmluve o pripojení. Každá aplikácia inštitútu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody môže viesť k tomu, že dojednaná zmluvná pokuta bude vyššia ako spôsobená škoda a v jednotlivých prípadoch môže byť jej aplikácia neprimeraná. Zistenie o neprimeranosti zmluvnej pokuty v konkrétnom prípade v závislosti od toho, ako dlho bola dodržaná viazanosť však nemôže viesť k tomu, aby bolo dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotené ako neprimerané v zmysle , keďže zistenie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty má za následok jej zníženie podľa .

Nebol dôvodný ani argument o tom, že dojednanie zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení je neurčité, keďže dojednania jasne špecifikujú povinnosť odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu viazanosti a vznikom nároku na zmluvnú pokutu sú sankcionované len také porušenia zmluvy, ktoré majú za následok porušenie tejto zmluvnej povinnosti odporcom.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu trov konania. Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol úspešný v celom rozsahu svojho návrhu a preto má právo na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 51,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 431,04 eur určené podľa č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa vo výške 51, eur a náhrada podľa vo výške 7, eur, (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby - návrh podľa vo výške 51, eur a náhrada podľa vo výške 7, eur, (iii) tarifná odmena za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 15.4.2013 podľa vo výške 51, eur a náhrada podľa vo výške 7, eur, náhrada za stratu času podľa za osem začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z Bratislavy do Prievidze a späť vo výške 8 x 13,01 eur, čo je 104,08 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z Bratislavy do Prievidze vo výške 78,14 eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,153 eur x 370 km = 56,61 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe nafty 4,8 l x 370km/100km x priemerná cena nafty vo výške 1,212 eur = 21,53 eur), čo je spolu 359,20 eur, k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty z tejto sumy vo výške

71,84 eur. Náhradu trov konanie je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.