Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13P-7-2013.pdf
PDF · 93.05 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-13P/7/2013
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti súdu o mal. R. E., U.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov matky: D.. R. E., U.. XX.X.XXXX, R. A. Č.. XXXX/XX, D., občianka SR, zastúpená Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107 a otca: B.. R. E., U.. XX.XX.XXXX, R. A. Č.. XXXX/XX, D., občan SR, o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia , takto
rozhodol:
Súd vydáva toto predbežné opatrenie:
Súd d o č a s n e zveruje mal. R. E., U.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného otcovi vedeného na OS Piešťany pod sp. zn. 13P/7/2013.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. E., U.. XX.XX.XXXX sumou 300 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto uznesenia.
Súd návrh matky v časti určenia, že len matka bude zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok z a m i e t a.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na súd dňa 10.4.2013 domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým súd na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného otcovi vedeného na OS Piešťany pod sp. zn. 13P/7/2013: zverí mal. R. do jej osobnej starostlivosti, určí len jej oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviaže otca povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa sumou 300 eur mesačne.
Matka návrh odôvodnila tým, že na súde sa vedie pod sp. zn. 13P/7/2013 jej návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému R. na čas po rozvode, ktorú súdu doručila 24.01.2013. V merite veci sa domáha zveriť dieťa jej do osobnej starostlivosti, lebo otec sa zdržiava v Nemecku, nerealizuje striedavú osobnú starostlivosť o maloletého určenú pri rozvode, finančne na výživu dieťaťa neprispieva. Ďalej žiada vo veci samej určiť len jej oprávnenie dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok a otcovi určiť výživné 600 eur s účinnosťou od 7.10.2012. Návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že v októbri 2012 sa otec dieťaťa odsťahoval z ich domácnosti, prestal sa podieľať na striedavej osobnej starostlivosti o malého, nestretáva sa s ním a ani len žiadne výživné na dieťa neposiela. V čase odchodu otca bola matka nezamestnaná, zamestnala sa od 01.11.2012 s netto mesačným príjmom 521,88 eur, ale od 18.2.2013 je dlhodobo práceneschopná mesačne p oberajúc len nemocenské 356,21 eur. Jej terajší príjem jej nestačí ani len nájom 470 eur, tobôž nie na výživu maloletého R., je dokázaná finančne na rodinu. Žiadosť o určenie výživného otcovi predbežným opatrením 300 eur odôvodnila tým, že otec je zamestnaný v firme Kamp SK s.r.o, pracuje v Nemecku a má vysoký príjem. Na preukázanie jeho príjmu doložila ich e mailovú komunikáciu, v ktorej
otec písal, že má podobný príjem ako v Rumunsku. Podľa vyjadrenia matky ma v v čase , keď pracoval v Rumunsku, mesačne netto čistý príjem 2.600 eur.
Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu OS Piešťany sp. zn. 9P/10/2012 ( týka sa rozvodu a úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu na čas po rozvode), potvrdením o príjme matky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 1.3.2013, pričom zistil tento skutkový stav:
Mal. R. pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom OS Piešťany č. k. 9P/10/2012 - 23 zo dňa 12. 9. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2012. Súd schválil rodičovskú dohodu, že zveril mal. R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov striedavo v 2-týždňových intervaloch, súd výživné žiadnemu z rodičov neurčil. Zároveň bolo rozhodnuté, že každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 9P/10/2012 a z obsahu zápisnice z 12.9.2012 mal súd preukázané, že otec sám uvádzal v tom čase svoj mesačný príjem netto 1500 eur. Matka bola v tom čase nezamestnaná. Mal. R. nemal zdravotné problémy, navštevoval 9. ročník základnej školy. Za obedy v škole mu matka platila mesačne cca 22 eur, navštevoval skautský krúžok, s ktorým má zvýšené výdavky hlavne cez leto. Z obsahu spisu sp. zn. 13P/7/2013 mal súd preukázané, že matka je od 1.11.2012 zamestnaná ,je jej mesačný netto príjem je za 11/2012 sume 596,25 eur, v 12/2012 v sume 606,71 eur, v 1/2013 v sume 602,60 eur. Z správy Sociálnej poisťovne z 19.2.2013 mal súd preukázané, že otec dieťaťa nepoberá dávky v nezamestnanosti a nie je v evidencii poistencov Sociálnej poisťovne. Z správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 1.3.2013 súd zistil, že otec dieťaťa nie je evidovaný ako nezamestnaný. Z matkou predloženej PN-ky súd zistil, že je od 18.02.2013 doposiaľ práceneschopná. Z obsahu e mailu z 13.12.2012 posielaného otcom matke dieťaťa (čl. 40) mal súd preukázané, že otec uvádzal, že má v Nemecku príjem podobný tomu v Rumunsku.
Podľa § 76 ods. 3 veta prvá O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania.
Podľa § 102 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), (1) Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. (2) V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
Podľa § 74 ods. 1, 2, O.s.p., (1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. (2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa § 75 ods. 1-5, 7,8 O.s.p., (1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. (2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a. Návrh podľa
odseku 9 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. (3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu. (4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s návrhom, ktorý má náležitosti podľa odseku 2 zaplatený súdny poplatok, do 30 dní od zaplatenia súdneho poplatku. (5) Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. (7) Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. (8) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1, 2, 3 O.s.p., (1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. (2) Predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. (3) Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že predbežným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom predbežných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Predbežné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Podľa § 25 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní..
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie treba, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením.
Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť predbežným opatrením. Existencia ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. nevylučuje možnosť vydania predbežného opatrenia, na základe ktorého súd dočasne zverí dieťa do osobnej starostlivosti rodiča, u ktorého sa dieťa práve nachádza. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. dieťaťa, ktorý je smerodajný. V danom prípade je zrejmé, že napriek problémom a nezhodám, ktoré medzi rodičmi detí pretrvávajú, obaja rodičia majú záujem podieľať sa na výchove svojich detí. Je nepochybné, že obaja rodiča majú rovnaké práva a povinnosti k deťom a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o deti a stýkať sa s deťmi, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje práva voči mal. deťom zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom mal. detí. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom nie sú prvoradé záujmy rodičov a ich predstavy, s kým má dieťa bývať, ale práve záujem detí, ktorí sa do nepriaznivej situácie svojich rodičov dostali bez akéhokoľvek zavinenia. Rozhodnutie vo veci samej si bude vyžadovať širšie dokazovanie. Súd pri rozhodovaní komu dočasne zverí dieťa do osobnej starostlivosti prihliadol na vek maloletého a skutočnosť, kto o nej v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť.
Vzhľadom k tomu, že súd dočasne zveril mal. R. do osobnej starostlivosti matky, určil otcovi dieťaťa platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.) prihliadajúc na možnosť a schopnosti otca. Súd mal z vyjadrenia otca poňatého do zápisnice dňa 12.9.2012 v konaní vedenom o rozvod jeho manželstva ( sp. zn. 9P/10/2012 ) preukázané, že v tom čase mal netto príjem 1500 eur. Matka bola
prítomná a nespochybňovala otcom uvádzanú výšku príjmu. Z obsahu e mailu zasielaného 13.12.2012 mal súd preukázané, že otec deklaruje svoj príjem, ktorý má v Nemecku a to porovnávajúc ho slovne s príjmom, ktorý mal v Rumunsku slovom „podobný“. Súd si z toho jednoznačne ustáli, že otec je zamestnaný, pracuje v Nemecku a jeho príjem je minimálne 1500 eur. Súd pri rozhodovaní o výške výživného predbežným opatrením prihliadal na to, že síce sa otec dostavil na pojednávanie 18.3.2013, ale nepredložil žiadne potvrdenie o svojom príjme. Súd určil výživné žiadané matkou v sume 300 eur vzhľadom k tomu, v zmysle zaužívanej súdnej praxe má výživné na dieťa tvoriť 30 % z netto mesačného príjmu otca a to sa delí medzi počet mal. detí, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Doposiaľ nebolo v konaní preukázané, že by mal otec okrem mal .R. in maloleté deti. Matka síce uvádza, že otec sa nanovo oženil, ale keďže v spise nie je založený sobášny list a otec súdu túto skutočnosť nepotvrdil, súd nemôže ani na túto skutočnosť prihliadať. Sumu 300 eur výživné na dieťa vzhľadom na otcov príjem súd hodnotí ako primerané, berie do úvahy vek a potreby maloletého a preto i určil otcovi výživné v takejto sume , pričom takto určené výživné bude otec povinný platiť až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V konečnom dôsledku matka sa môže samostatným návrhom na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu domáhať určenia i vyššieho výživného od otca, ale v tom prípade súd vykoná dokazovanie i ohľadom výšky príjmov a výdavkov oboch rodičov, resp. zváži možnosť tvorby úspor.
Doba trvania tohto predbežného opatrenia je viazaná na § 77 ods. 1 písm. b) alebo c) O.s.p.
Povinnosť plniť výživné určil súd odo dňa doručenia tohto uznesenia, nakoľko týmto dňom je predbežné opatrenie vykonateľné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.