Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-218-2012.pdf
PDF · 93.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/218/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobkyne: J. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. 5, XXX XX H., zastúpeného JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava proti žalovanému: C. G., nar. X.X.XXXX, bytom D. 5, XXX XX H., zastúpenému JUDr. Denisom Koprdom, advokátom, Holubyho 18, 811 03 Bratislava, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému na účet advokáta JUDr. Denisa Koprdu, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v G. G., a.s., trovy konania 201,15 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žiadala za trvania manželstva zo závažných dôvodov súdnym výrokom zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, účastníkov konania. Skutkovo svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný počas manželstva požíval alkohol, je už na ňom závislý, je fajčiarom, neúspešne sa podroboval protialkoholickému liečeniu v roku 2002, 2004, 2008, 2009 a 2011, v roku 2012 sa trikrát liečil na psychiatrickom oddelení štátnej nemocnice, v čase podania návrhu sa liečil v Psychiatrickej nemocnici v C.. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný naposledy pracoval v H. družstve C., odkiaľ musel odísť pre požívanie alkoholu. Konanie žalovaného hodnotila ako nezodpovedné, keď za roky 2008 až 2011 zaplatil dopravnému podniku na pokutách vymáhaných prostredníctvom exekútorov 1,414,14 Eur, od roku 1993 neprispieval pravidelne na domácnosť, neskôr prestal plniť vyživovaciu povinnosť k synovi Z., nezúčastňuje sa na zveľaďovaní majetku a na financovaní domácnosti sa podieľa výlučne žalobkyňa. Ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa žalobkyne odporuje dobrým mravom za stavu, kedy sa žalovaný nezúčastňuje na jeho nadobúdaní a zveľadení, míňa peniaze na alkohol a stáva sa spoluvlastníkom vecí nadobudnutých za finančné prostriedky, ktoré získala žalobkyňa svojou prácou.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že v H. družstve C. pracoval od roku 2002 do roku 2012 ako vrátnik informátor. Práca bola časovo náročná, mesačne odpracoval 200 - 250 hodín. Pre systém striedania iba s jedným kolegom si nemohol riadne čerpať ani dovolenku, ktorú si presúval do ďalších rokov. Ako informátor zvládal veľký nápor ľudí a neustálych telefonátov. Aby sa z pracovného stereotypu a stresu odreagoval, občas a veľmi nepravidelne po pracovnej dobe požil nejaký alkoholický nápoj. Keďže jeho organizmus bol veľmi citlivý na alkohol a už menšie množstvá alkoholu mu spôsobovali
problémy, opakovane sa podrobil detoxikačnej procedúre. Za posledných desať rokov bol na takejto detoxikačnej procedúre nie viac ako 5 krát. Na protialkoholickom liečení bol iba v roku 2012, pričom išlo iba o jedno kontinuálne liečenie, z ktorého bol prepustený 7.12.2012. Detoxikáciu ako aj liečenie absolvoval dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy. Ďalej poukazoval na to, že počas trvania manželstva bol nepretržite zamestnaný 38 rokov, výplatu odovzdával žalobkyni do roku 1990 osobne do rúk. Neskôr mu bola mzda od zamestnávateľov posielaná na bankový účet, ku ktorému mala žalobkyňa dispozičné oprávnenie, bankomatovú kartu mala neustále v držbe a mohla vyberať kedykoľvek ľubovoľné sumy. Z tohto účtu sa hradili prevádzkové náklady na domácnosť. Podľa vyjadrenia žalovaného od roku 2010 do roku 2012 bankovú kartu nemal k dispozícii, touto disponovala iba žalobkyňa. Z účtu, na ktorý bola vyplácaná mzda žalovaného, dostávali na životné potreby aj synovia účastníkov, pretože určitú dobu boli obaja nezamestnaní. Žalovaný mal na účte ponechané pre osobné potreby najviac 20 Eur mesačne. Žalovaný popieral tvrdenie žalobkyne, že sa nestaral o zveľaďovanie spoločného majetku, poukazujúc na to, že počas manželstva vymieňali v spoločnom byte postupne plastové okná, kuchynskú linku, balkónové dvere, vymurovali balkón, položili nové obklady, vymenili sanitu na WC, vymieňali sa koberce, televízor, parkety, zakúpila sa nová sedacia súprava. Na zabezpečovaní obnovy sa žalovaný podieľal nielen finančne, ale aj fyzicky. Žalovaný býva v spoločnom byte na D. ul. spolu so synom Z., žalobkyňa býva u svojej sestry. Účastníci konania hradia náklady spojené s prevádzkovou réžiou bytu na D. ul. každý v jednej polovici tak, že celú sumu platí žalobkyňa zo svojho účtu a žalovaný jej na tento účet poukazuje 50% všetkých výdavkov. Z dôvodu, aby nebolo možné spochybňovať polovičnú účasť žalovaného na platení všetkých výdavkov na predmetný byt, polovica všetkých nákladov na prevádzkovú réžiu bytu je hradená z účtu N. G., brata žalovaného. Na takomto spôsobe financovania sa účastníci dohodli. Platby sú vykonávané pravidelne každý mesiac, čo medzi účastníkmi sporné nebolo. Spoločný byt účastníkov nezaťažuje žiadny dlh. Žalovaný zabezpečuje starostlivosť o syna Z., ktorý s ním býva v spoločnej domácnosti a ktorý získal zamestnanie až v súčasnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich sobášnym listom, prepúšťacou správou C. nemocnice, Y. drogových závislostí zo dňa 7.12.2012, potvrdením o dĺžke zamestnania a výške exekučných zrážok žalovaného u zamestnávateľa H. družstvo C., ambulantnou správou-nálezom ošetrujúceho lekára žalobkyne zo dňa 18.2.2013, zápisom o kontrole zamestnanca ( žalovaného ) podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, upozornením na porušenie pracovnej disciplíny žalovaným zo dňa 14.5.2012, výpoveďou z pracovného pomeru žalovaného zo dňa 15.5.2012, návrhom žalobkyne na začatie konania o rozvod manželstva zo dňa 10.7.1995, upovedomením o začatí exekúcie Ex 5008/06 z 3.7.2006, Ex 5069/06 z 14.3.2006, Ex 1767/08 z 23.4.2008, Ex 267/11 z 23.2.2011, výpismi z účtu žalovaného za mesiac 08/2008, 07/2008, 06/2008, 05/2008, 04/2008 a 03/2008, účtovnými dokladmi o platbách cestovného s pokutou vykonaných v prospech S. podniku H., a.s., listinou o vymáhaní dlhu 3.476,64 Sk spoločnosťou G. U., a.s., evidovaným k 27.2.2008, osvojil si zhodné tvrdenia účastníkov. Vykonanie iných dôkazov účastníci v tomto konaní nežiadali.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 26.3.1977, u oboch ide o manželstvo prvé, toto manželstvo doposiaľ právne trvá.
Z manželstva účastníkov sa dňa 8.11.1978 narodil syn Marcel a dňa 19.3.1988 syn Z.. Počas trvania manželstva účastníci nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva X-izbový byt na D. ul. č X v H. a jeho zariadenie a vybavenie. Iný spoločný majetok nemajú. Manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, bývajú oddelene. Žalovaný býva v spoločnom byte na D. ul. spolu so synom Z., žalobkyňa sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, obáva sa bývať so žalovaným. Býva u svojej sestry. Žalobkyňa trpí depresívnou poruchou, od roku 2003 sa lieči ambulantne v psychiatrickej ambulancii. Je dôchodkyňou, poberá starobný dôchodok, iný príjem neuviedla. Žalobkyňa má záujem riešiť si otázku bývania. Doposiaľ sa o predaji spoločného bytu so žalovaným nedohodli. Žalobkyňa nemá záujem nadobúdať ďalší majetok do spoluvlastníctva so žalovaným. Dôvodom podania návrhu na zrušenie BSM bola najmä jej obava, aby žalovaný, pokiaľ by sa svojej závislosti na alkohole nezbavil, nezačal rozpredávať spoločný majetok za účelom získania financií na alkohol, cigarety, tipovanie LOTA, KENA a pod., aby v budúcnosti neručila spoločným majetkom za dlhy žalovaného, ktoré by mohol žalovaný v budúcnosti založiť a spôsobiť svojím nezodpovedným správaním. Žalobkyňa v roku 1995 podala návrh
na rozvod manželstva účastníkov, ktorý odôvodňovala alkoholizmom žalovaného a jeho nezáujmom tento stav riešiť. Návrh nakoniec zobrala späť. Doposiaľ nový návrh napriek dlhodobo nefunkčnému manželstvu nepodala.
Žalovaný je toho času nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce. Posledný pracovný pomer žalovaného trval od 1.7.2002 do 27.8.2012 u zamestnávateľa H. družstvo C.. Ku dňu skončenia pracovného pomeru sa žalovanému započítalo 38 rokov a 329 dní trvania pracovného pomeru. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bola výpoveď zo strany zamestnávateľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď dňa 14.5.2012 počas pracovnej doby sa zdržiaval na pracovisku po konzumácii alkoholu. Po dovŕšení veku 60 rokov (4.8.2013 ) hodlá požiadať o predčasný starobný dôchodok. Žalovaný žiadny majetok vo výlučnom vlastníctve neuviedol, tento ani nebol protistranou tvrdený. Býva v spoločnom byte účastníkov spolu s mladším synom Z., ktorý sa pred mesiacom zamestnal. V čase od 19.9.2012 do 7.12.2012 bol hospitalizovaný na Klinike drogových závislosti, liečbu predčasne ukončil z osobných dôvodov. Z vlastného rozhodnutia abstinuje a prejavil snahu abstinovať trvalo. Posledný zamestnávateľ žalovaného zrazil zo mzdy žalovaného titulom exekúcie spolu 10.602.- Sk, v prepočte na euromenu 351,92 Eur, od 1.1.2008 do ukončenia pracovného pomeru neboli u zamestnávateľa evidované žiadne exekúcie. Dôvodom exekúcie boli pohľadávky S. podniku H., a.s. proti žalovanému ako čiernemu pasažierovi MHD.
Účastníkov konania nezaťažuje žiadny spoločný dlh, ani jeden z účastníkov netvrdil individuálny záväzok z úverového ( pôžičkového ) vzťahu.
Podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
Za závažný dôvod súdna prax považuje napríklad nehospodárne nakladanie jedného z manželov so spoločným majetkom alebo skutočnosť, že jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku alebo z príčin tkvejúcich v jeho osobe sa nestará o potreby rodiny a spoločnej domácnosti. V takýchto prípadoch možno usudzovať, že ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva by odporovalo dobrým mravom. Závažným dôvodom na zrušenie majetkového spoločenstva môže byť aj skutočnosť, že jeden z manželov sa sústavne zadlžuje, čo by pri uspokojovaní pohľadávok veriteľa zo spoločného majetku mohlo viesť k ohrozeniu bezpodielového spoluvlastníctva.
Súd v prejednávanej veci vychádzajúc z tvrdení účastníkov a dôkazov nimi produkovaných nezistil existenciu závažných dôvodov, pre ktoré by mohol za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Nezistil dôvody, pre ktoré inštitút bezpodielového spoluvlastníctva nezabezpečuje rovnoprávne postavenie oboch manželov v majetkovej oblasti. Zistené skutkové okolnosti o pomeroch v manželstve účastníkov, o ich vzájomnom vzťahu i o správaní žalovaného viedli súd k záveru, že v danom prípade neboli dané podmienky na vyhovujúce rozhodnutie.
Celkovú výšku exekúcií za uvádzané desaťročné obdobie, ktorými argumentovala žalobkyňa, súd nepovažoval za tak vysokú sumu, aby ju bolo možné akceptovať ako závažný dôvod pre zrušenie BSM. Zistenie, že manželia žijú oddelene, nestačí pre záver, že sú dané dôvody na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. Zrušenie spoločnej domácnosti samo osebe nie je dôvodom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný v dôsledku sústavného a nadmerného požívania alkoholu nestaral o potreby rodiny a spoločnej domácnosti, pokiaľ ju účastníci viedli, nebolo ani preukázané, že by sa žalovaný sústavne zadlžoval. V konaní nebol preukázaný ani len pokus žalovaného nakladať so spoločným majetkom a vybavovať iné než bežné veci týkajúce sa spoločných vecí. Preto obava žalobkyne v tomto smere sa javila súdu ako nespôsobilá pre záver, že konanie žalovaného pri nakladaní so spoločným majetkom ohrozuje ich bezpodielové
spoluvlastníctvo. Prihliadajúc na úvahy a hlavný dôvod, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktoré vyslovila v konaní prostredníctvom právnej zástupkyne, súd poukazuje na iné právne inštitúty, ktoré umožňujú žalobkyni právne riešiť otázku vlastníctva k veciam, ktoré ešte len hodlá nadobudnúť, nie však do majetkového spoločenstva so žalovaným.
Podľa § 120 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( O.s.p. ) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Pre toto konanie ako pre konanie sporové platí prejednávacia zásada, podľa ktorej tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy, je vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. ) a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania, postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní bez všetkých pochybností preukázaná.
Súd zruší bezpodielové spoluvlastníctvo za trvania manželstva len vtedy, ak sú na to splnené závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie tohto majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom. Po vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých okolností prípadu súd existenciu závažných dôvodov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezistil. Preto návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. V spore úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za prevzatie zastúpenia dňa 17.12.2012, písomné vyjadrenie k žalobe dňa 18.12.2012 a účasť na meritórnom pojednávaní dňa 15.4.2013 vo výške 2 x 58,69 Eur + 2 x režijný paušál 7,63 Eur + 1 x 60,07 Eur + 1 x 7,81 Eur, t.j. spolu v sume 201,15 Eur podľa § 11 ods. 1, písm. a/, § 14, ods. 1, písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov.
Tieto úkony súd považoval za nevyhnutné v súvislosti s procesným postojom žalovaného k predmetu konania a jeho procesnú obranu proti tvrdenému nároku. Nepriznal náhradu trov za úkon zo dňa 10.4.2013 ( druhé rokovanie s klientom v trvaní 2 hodiny l5 minút ), ktorý nepovažoval vzhľadom na predmet právnej veci za úkon, ktorého trovy by mali byť hradené protistranou, hoci v konaní neúspešnou, s poukazom na to, že predmetom náhrady trov sú len trovy potrebné na účelné bránenie práva.
O povinnosti žalobkyne zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalovaného súd rozhodol podľa § 149 ods. l O.s.p.
Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odôvodnené odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
z podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
v odvolaní je potrebné uviesť, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).