Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoZm-1-2023.pdf
PDF · 81.48 KB
Case nature
Subarea
6CoZm/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Ivany Neviďanskej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX Y., zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa o zaplatenie 18 436,80 eura s príslušenstvom a odmeny zo zmenky a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/1169/2015-95 zo dňa 15.06.2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie proti I. časti výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/1169/2015-95 zo dňa 15.06.2020 z a s t a v u j e . II. Krajský súd v Bratislave II. výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/1169/2015-95 zo dňa 15.06.2020 p o t v r d z u j e . III. Krajský súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a 100 % náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresného súdu Bratislava V (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) dňa 05.11.2015, sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 18 436,80 eura spolu s úrokom 6 % ročne od 07.10.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 61,46 eura a náhrady trov konania.
2. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 3CbZm/1169/2015-95 zo dňa 15.06.2020 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“), zastavil konanie a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že Okresný súd Prešov vyhlásil na majetok žalovaného dňa 27.02.2017 konkurz uznesením sp. zn. 2K/4/2017 a ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 45/2017 dňa 06.03.2017. Následne Okresný súd Prešov v konaní o povolení oddlženia dňa 16.07.2019 vydal uznesenie sp. zn. 4NcKR/12/2017, ktorým žalovaného ako dlžníka oddlžil, čím sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, stali voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu v ktorom ho Okresný súd Prešov zbavil dlhov a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené v konkurze (ust. § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len ako „ZKR“). Poukázal na to, že na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi v zmysle prvej vety ust. § 166e ods. 4 ZKR, súd prihliada aj bez námietky dlžníka. Uviedol, že v danom prípade predmetom konania bolo zaplatenie zmenky, ktorú vystavil žalovaný a ktorá sa stala splatnou pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, a preto mohla byť uspokojená iba v konkurze. Rozhodnutím o oddlžení žalovaného tak vznikol stav, ktorý neumožňuje súdu pokračovať v konaní a autoritatívne rozhodnúť vo veci samej, nakoľko pohľadávka, ktorú si žalobca v konaní uplatnil, síce nezanikla, ale stala sa voči žalovanému nevymáhateľnou. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie v napadnutom uznesení odôvodnil tým, že dôvodom zastavenia konania bolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, resp. jeho oddlženie, pričom zodpovednosť za zavinenie by mal niesť práve žalovaný. Ďalej argumentoval, že z osobitnej povahy samotného
oddlženia ako dôvodu pre zastavenie konania však nemožno priamo pričítať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania ani jednej zo strán, a preto o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 257 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) tak, že nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.
3. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie napadol žalovaný v celom rozsahu včas podaným odvolaním zo dňa 19.06.2020 a ktorý navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“), napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie resp. aby zastavil konanie a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaný v odvolaní voči napadnutému uzneseniu uviedol, že konkurzné konanie vedené na jeho majetok sa nespravovalo štvrtou časťou prvej hlavy ZKR, tak ako to uviedol v odôvodnení súd prvej inštancie, ale ZKR v znení platnom a účinnom v roku 2017, a preto ho považuje z uvedeného dôvodu za nevykonateľné. Ohľadom trov konania žalovaný poukázal na obdobný prípad - na rozhodnutie Okresného súdu Rožňava - uznesenie sp. zn. 4Csp/65/2016 zo dňa 22.05.2017, ktorým zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania a ktoré Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/251/2017 zo dňa 27.04.2018, zmenil vo výroku o trovách konania a žalovanému proti žalobcovi priznal ich plnú náhradu. Ďalej žalovaný uviedol, že trovy konania zavinil jednak súd prvej inštancie tým, že vydal neoprávnene rozsudok pre zmeškanie voči ktorému musel podať kvalifikované odvolanie a jednak preto, že žalobca si svoju pohľadávku uplatnil u správkyni konkurznej podstaty. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania tak, že mu prizná ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 17.12.2020, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.12.2020 a ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a aby súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že mal zaviniť zastavenie konania a zdôraznil, že svojho nároku voči žalovanému sa domáhal žalobou už v roku 2015, pričom konkurzné konanie voči žalovanému ešte nebolo začaté. Dôvodil, že taktiež nemohol vedieť, že právny zástupca žalovaného prevzal právne zastúpenie a doručil vyjadrenie, ktoré mu nebolo zaslané. Mal za to, že žaloba bola v danom čase podaná dôvodne a ak by žalobu zobral späť z dôvodu vyhlásenia konkurzu pred vydaním rozsudku pre zmeškanie, mohol si nárokovať náhradu trov konania voči žalovanému. Vyjadril sa k rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/251/2017 zo dňa 27.04.2018, na ktoré poukazoval žalovaný a mal za to, že daný prípad je diametrálne odlišný oproti skutkovému stavu v tomto konaní a z tohto dôvodu považuje použitie ust. § 257 zákona CSP súdom prvej inštancie v tomto konaní za správne.
6. Žalovaný podaním zo dňa 21.12.2020 vzal späť svoje odvolanie čo do výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým súd zastavil konanie. Uviedol, že síce konanie malo byť zastavené podľa ZKR v znení účinnom v roku 2017 a nie podľa novely - štvrtej časti prvej hlavy ZKR, napriek tomu zo zastavením konania súhlasil.
7. Podaním zo dňa 26.07.2022 žalovaný zaslal súdu dupliku k vyjadreniu žalobcu zo dňa 17.12.2020 a uviedol, že s jeho vyjadrením súhlasí a taktiež zastáva názor, že by mu mali byť priznané trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby spolu vo výške 1 581,39 eura.
8. Súd prvej inštancie dňa 13.07.2023 predložil vec Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu (ust. § 34 CSP) na rozhodnutie o odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu č. k. 3CbZm/1169/2015-95 zo dňa 15.06.2020.
9. Podľa § 124 ods.1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
15. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
16. Podľa § 369 ods. 3 CSP, sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
17. Podľa § 369 ods. 4, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22. S poukazom na ust. § 369 ods.1, 2, 3, 4 CSP a skutočnosť, že žalovaný podaním zo dňa 21.12.2020 vzal späť svoje odvolanie proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 3CbZm/1169/2015-95 zo dňa 15.06.2020, odvolací súd odvolacie konanie v späťvzatej časti zastavil a rozhodoval len o napadnutom výroku II. o trovách konania.
23. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu je v II. časti výroku o trovách konania vecne správne, a preto odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
24. Odvolací súd poznamenáva, že účelom osobného bankrotu o ktorý sa v danom prípade jedná, je možnosť zbavenia sa záväzkov v prípade predlženia, resp. umožnenia predlženým fyzickým osobám zbaviť sa svojich záväzkov. Ďalej odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie tento dôvod správne považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, a preto nepriznal žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania. Hoci žaloba bola podaná pred vyhlásením konkurzu a teda by sa dalo prezumovať, že žalovaný zavinil trovy konania spojené s podaním žaloby, priznanie ich náhrady žalobcovi by bolo v rozpore s účelom osobného bankrotu či už vo forme „malého“ konkurzu alebo oddlženia, ktorým nie je vytváranie nových záväzkov/dlhov v prípade predĺženia, čo aj formou trov konania.
25. Zároveň odvolací súd uvádza, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného posúdil podľa obsahu a z ktorého vyplýva, že sa stotožnil s použitím ust. § 257 CSP súdom prvej inštancie, hoci v petite svojho vyjadrenia tento žiadal o priznanie trov odvolacieho konania žalovanému. Rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sleduje účel oddlženia žalovaného - zbavenie sa dlhov a z toho
dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, keď nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Tvrdenie žalovaného, že nezavinil trovy konania spojené s odvolaním proti rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol vydaný neoprávnene, nakoľko nebolo do spisu doložené jeho vyjadrenie, nemá vplyv na priznanie náhrady za tento úkon či na rozhodnutie o trovách konania ako také.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 255 a 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že ich plnú náhradu priznal žalobcovi. Dôvodom pre priznanie 100 % náhrady trov odvolacieho konania je skutočnosť, že žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu, ktoré bolo zastavené v jeho prospech, čo si s oneskorením uvedomil žalobca, ktorý zobral späť svoje odvolanie voči napadnutému uzneseniu v časti výroku I., a preto odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie zastavil, keďže však vo zvyšnej časti II. výroku napadnutého uznesenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa vec potvrdil, riadiac sa pomerom úspechu, priznal náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi.
27. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).