Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-95-2012.pdf
PDF · 137.27 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/95/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľa: L.. F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ľ.X. D. XXX/XX, N., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Adrianou Grendovou, advokát, Mickiewiczova 2, Bratislava, proti odporkyni: O. B., rodená S., narodená XX.XX.XXXX, bytom Ľ.X. D. XXX/XX, N., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Alžbetou Čalfovou, advokát, Tatranská Lesná 10, Vysoké Tatry, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom Ľ. D. XXX/XX, N., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa: L.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, rod.č.: XXXXXX/XXXX a odporkyne: O. B., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, rod.č.: XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 21.05.1988 na býv. Obvodnom národnom výbore Bratislava IV. zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 12, roč. 1988, str. 266, por. č. 188 rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov, súd upravuje výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nasledovne:
Maloleté dieťa: H. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa: H. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 150 euro mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných najneskôr k 15.dňu v mesiaci vopred, k rukám matky.
Otec má právo styku s maloletým dieťaťom: H. B., nar. XX.XX.XXXX bez obmedzenia.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 20.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a aby upravil práva a povinnosti účastníkov konania k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľ bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne a bude oprávnený stretávať sa s maloletým bez obmedzenia. Počas konania súd pripustil zmenu návrhu v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode tak, že odporkyňa bude maloletého H. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvoril po asi dvojročnej známosti, z manželstva sa narodili tri deti. V manželstve sa neprejavovali vážnejšie nezhody či nedorozumenia. Po skončení materskej dovolenky po maloletom H. však odporkyňa nemala záujem ani snahu nájsť si prácu. Navrhovateľ finančne zabezpečoval rodinu z príjmov zo svojho podnikania, z čoho je zrejmé, že odporkyňa mala takú životnú úroveň, že vlastne nebola nútená pracovať. Uvedené bolo dôvodom konfliktov a hádok medzi manželmi, ktoré napokon viedli k odsťahovaniu sa navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v priebehu roku 2009. Navrhovateľ mal za to, že v čase jeho problémov v podnikaní necítil zo strany odporkyne žiadnu podporu. V júni roku 2011 navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva, ktorý však neskôr stiahol, nakoľko mal za to, že je tu šanca na obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou a na stabilizáciu ich vzájomného vzťahu. K uvedenému však nedošlo a od roku 2009 žijú manželia oddelene, intímne sa nestýkajú a nehospodária spolu. Starostlivosť o maloletého H. zabezpečuje matka, pričom rodičia mali už počas manželstva upravený výkon ich rodičovských práv a povinností súdnym rozhodnutím, podľa ktorého bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletého zastupovala a spravovala jeho majetok a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne. Rovnako i k obom plnoletým deťom má navrhovateľ súdnym rozhodnutím určené výživné, ktoré si riadne a včas plní. Z uvedených skutočností je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva považoval zo svojho pohľadu citové ochladnutie medzi manželmi ako i ekonomické fungovanie rodiny, kde sa v prevažnej miere na úhrade nákladov rodiny podieľal navrhovateľ. Rozvod manželstva bude i v záujme maloletého H., z ktorého dôvodu navrhovateľ žiadal, aby súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Odporkyňa súhlasila s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo považovala za úplne nefunkčné avšak nesúhlasila s dôvodmi jeho rozvratu uvádzané navrhovateľom v návrhu. Uviedla, že po ukončení materskej dovolenky s maloletým H. mala veľký záujem nastúpiť do zamestnania, do práce však nenastúpila z dôvodu, že navrhovateľ sa odmietal spolupodieľať na chode domácnosti a starostlivosti o deti. S odstupom času to odporkyňa vníma tak, že navrhovateľ nikdy nemal pozitívny prístup k navrhovateľke a rodine ako takej, uprednostňoval svoju vlastnú sebarealizáciu, venoval sa podnikateľskej činnosti. Odmietal sa spolupodieľať aj na zdravotnej starostlivosti detí, vrátane návštevy zdravotníckych zariadení. Mala za to, že navrhovateľ výrazným spôsobom zmenil svoju povahu, svoje správanie a nezachoval si svoje predošlé povahové vlastnosti. V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletému H. na čas po rozvode súhlasila s tým, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom ona bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým bude bez obmedzenia. Nesúhlasila však s navrhovateľom navrhovanou výškou výživného na maloletého H. vo výške 150,- eur a túto žiadala upraviť na sumu 280,- eur mesačne. Uviedla, že len priame náklady na výchovu a starostlivosť o maloletého predstavujú sumu cca 537,- eur mesačne, vrátane školného, ktoré sa platí ročne vo výške 1 720,- eur, t. j. 172,- eur mesačne. Navrhovateľom navrhovaná suma vo výške 150,- eur mesačne nie je adekvátna odôvodneným potrebám a záujmom maloletého H., ktorý má okrem iného právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Životná úroveň navrhovateľa je vyššia, než ako deklaruje pred súdom, na starostlivosti o maloletého H. sa navrhovateľ okrem súdom stanoveného výživného žiadnym spôsobom nepodieľa a nepodieľa sa ani na jeho mimoriadnych výdavkoch. Poukázala na výstavbu rodinného domu v N. „N.“, ktorý rodinný dom je síce vo vlastníctve matky navrhovateľa, avšak pozemok na ktorom dom stojí spolu s rozostavaným domom v minulosti na svojich rodičov previedol práve sám navrhovateľ a zabezpečoval jeho výstavbu. Rovnako tiež bol vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré zakúpil počas manželstva, pričom s odporkyňou vždy uzatvoril dohodu o zúžení BSM na všetky tieto nehnuteľnosti, z čoho jej zrejmé, že zo strany navrhovateľa šlo o dlhodobý a cielený postup. Poukázala na to, že ona sama je nezamestnaná a nepoberá ani žiadne dávky v nezamestnanosti, či iné sociálne dávky. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa vo svojom vyštudovanom odbore nie je schopná zamestnať, vzhľadom na špecifickosť predmetného odboru, pokúšala sa o rekvalifikáciu, aby si našla uplatnenie na trhu práce, urobila si masérske kurzy a v súčasnosti sa snaží nájsť si klientelu. Rovnako sa pokúšala nájsť si prácu aj v iných odvetviach, v rámci životnosti vykonávala administratívne práce pre jednu firmu, ktorá však bola zlikvidovaná.
Navrhovateľ nesúhlasil s návrhom odporkyne v časti určenia výživného na maloletého H. vo výške 280,- eur mesačne. Poukázal na to, že všetkým trom deťom poukázal sumu po 45 333,- eur (t. j. celkom 136 000,- eur), ktoré získal z odpredaja svojho obchodného podielu v spoločnosti OIL Partners, s ktorými vkladmi disponovala matka. V súčasnosti s vkladom maloletého H. disponuje najstarší syn, ktorý tento zhodnocuje na termínovanom vklade. Uviedol, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, dosahuje len príjem zo živnosti v oblasti autoservisných služieb, pričom svoje výdavky si čiastočne uspokojuje z úspor.
Súd vypočul ako svedka O. B., najstaršieho syna účastníkov konania, ktorý uviedol, že je pravdou, že mu otec prispieva sumou 250,- eur mesačne na jeho výživu, ktoré mu poukazuje k jeho rukám. Rodinné prídavky na neho poberá matka. Je študentom 2. ročníka Univerzity vysoké učení technické v Brne. Navrhovateľ jemu i jeho dvom súrodencom poukázal sumu cca po 40 000,- eur ako dar, ktoré v prípade maloletého H. spravuje on. Suma 18 000,- eur je uložená na termínovanom účte a suma cca 25 000,- eur je uložená doma a nikto ich nevyužíva. Po dosiahnutí plnoletosti budú všetky peniaze predané H.. Svedok sám si zo svojho podielu zakúpil jednoizbovú bytovú jednotku nachádzajúcu sa v rodinnom dome jeho starej matky v F..
Svedkyňa U. B., dcéra účastníkov konania zaslala súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že je pravdou, že obdržala od navrhovateľa sumu 43 333,- eur, ktorou disponuje spolu s bratom O. a o ktorej vie i maloletý H.. Hradí si z nej mimoriadne výdavky týkajúce sa jej štúdia.
Svedkyňa G. O., sestra navrhovateľa uviedla, že je pravdou, že opakovane poskytla svojmu bratovi peňažné pôžičky. Naposledy mu poskytla pôžičku vo výške 22 000,- eur v priebehu minulého roku, ktorú vyplatil jednorazovo z odpredaja pozemku. Pokiaľ ide o dedičstvo po ich otcovi toho sa navrhovateľ i jeho sestra vzdali v prospech ich matky.
Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel, manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletého H.Š. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Uvedenú formu zastupovania maloletého a správy jeho matku navrhli z dôvodu poskytnutých finančných prostriedkov zo strany otca vo výške cez 40 000,- eur. Styk otca s maloletým bude upravený bez obmedzenia a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne.
Právna zástupkyňa odporkyne žiadala súd, aby manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletého H. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým bude ponechaný bez obmedzenia a navrhovateľ bude povinný prispievať na jeho výživu sumou 280,- eur mesačne. Poukazovala na konanie navrhovateľa počas posledných desiatich rokoch manželstva, kedy navrhovateľ systematicky prevádzal akýkoľvek majetok získaný aj za pomoci jeho manželky na svojich rodičov, presvedčil odporkyňu, aby sa vzdala akéhokoľvek nároku na rodinný dom na N., s čím všetkým odporkyňa vždy súhlasila v záujme pokoja v rodine ako i z dôvodu, že žili s navrhovateľom usporiadane a nenapadlo ju, že zo strany navrhovateľa pôjde o dlhodobý a cielený plán pripraviť ju o všetko, čo spoločne počas manželstva nadobudli. Taktiež poukázala na to, že v daňovom priznaní za rok 2012 navrhovateľ udáva príjem vo výške 14 640,- eur, odvody vo výške 1 762,76 €, daň vo výške 641,53 € a paušálne výdavky vo výške 40%, t. j. 5 863,- eur, ktoré odporkyňa spochybňovala, keďže tieto neboli preukázané, a to ani čo do ich účelu a ani čo do ich výšky. Navrhovateľ uvádza svoje mesačné výdavky vo výške 740,- eur + 600,- eur výživné, z čoho je zrejmé, že tieto by nebol schopný financovať len s ním uvádzaného príjmu. Sám navrhovateľ taktiež uviedol, že zo svojich vlastných úspor financoval práce na rodinnom dome v N., a to minimálne vo výške 11 900,- eur. Je zrejmé, že navrhovateľ sa dobrovoľne vzdával majetku, ktorý nadobudol aj za pomoci svoje manželky a detí tým, že ho prevádzal na svojich rodičov. Bol nútený odpredať svoj podiel v spoločnosti OIL partners, čím sa vzdal výnosnej práce a vzdal sa tiež majetkového prospechu tým, že sa vzdal dedičstva po svojom otcovi v prospech svojej matky. Na druhej strane odporkyňa je už skoro rok nezamestnaná, pričom si však aktívne hľadá prácu. Výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého H., pričom výdavky na jeho odôvodnené potreby a záujmy predstavujú mesačne sumu 572,- eur. Zákon o rodine stanovuje, že ak maloleté dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať druhého rodiča aj na plnenie všetkých preukázateľných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že v danom prípade si matka plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti o dieťa a uspokojovania jeho bytových potrieb. Zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnej stará.
Kolízny opatrovník uviedol, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletého H.. V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode manželstva doporučil, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že bude zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V starostlivosti odporkyne o maloletého H. neboli zo strany kolízneho opatrovníka zistené žiadne nedostatky ani závady. Výživné navrhovateľa voči maloletému H. doporučil upraviť vo výške 180,- eur mesačne a styk maloletého s otcom upraviť tak, že tento bude bez obmedzenia.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 20.09.2012, sobášnym listom manželov, rodnými listami detí, potvrdením o zdravotnom stave maloletého H., potvrdením o návšteve školy u maloletého H.Š., potvrdením o výške školného u maloletého H., potvrdením o pozastavení prevádzkovania živnosti na strane odporkyne zo dňa 04.05.2012, rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava o zaradení odporkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 04.05.2012, potvrdením Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti na strane odporkyne, rozpisom mesačných výdavkoch na maloletého H., rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 37P/98/2011 - 52, zo dňa 24.01.2012, vyjadrením odporkyne k návrhu zo dňa 28.12.2012, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 29.01.2013, rozpisom mesačných výdavkov na strane navrhovateľa, daňovým priznaním navrhovateľa za rok 2011, rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 37P/97/2011 - 142, zo dňa 07.06.2012, daňovým priznaním navrhovateľa za rok 2012, písomnými prehláseniami zo dňa 23.03.2013 a 26.03.2013, daňovým priznaním odporkyne za rok 2012, výpismi z účtu navrhovateľa, vyjadrením odporkyne zo dňa 14.04.2013 a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 21.05.1988 na Obvodnom národnom výbore Bratislava IV. U oboch účastníkov konania sa jedná o manželstvo prvé. Navrhovateľka aj odporca sú obaja štátnymi príslušníkmi SR. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na adrese Ľ. D. XX, N., kde doposiaľ býva odporkyňa. Z manželstva pochádzajú tri deti, plnoletý O. B., nar. XX.XX.XXXX, plnoletá U. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý H., nar. XX.XX.XXXX.
Maloletý H. je v školskom roku 2012/2013 študentom 2. ročníka Bilingválneho gymnázia C.S. Lewisa, kde ročný poplatok predstavoval čiastku 1 720,- eur, t. j. 172,- eur mesačne. Ďalšími výdavkami na strane maloletého je doprava do školy, kde matka uhrádza sumu 20,- eur mesačne. Maloletý sa stravuje v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku 30,- eur mesačne. V rámci stravy matka zakupuje maloletému bezlaktózové mlieko, nakoľko má intoleranciu laktózy a ktoré mlieko mu zakupuje v sume cca 20,- eur mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, na lieky a probiotiká matka vydá sumu 15,- eur mesačne. V rámci voľného času sa maloletý venuje športovým aktivitám, kde mesačné náklady predstavujú čiastku cca 61,- eur a náklady na kultúrne vyžitie maloletého predstavujú čiastku 15,- eur mesačne. Matka taktiež zabezpečuje maloletému veci na ošatenie a obuv v sume cca 50,- eur mesačne. Strava v domácom prostredí, vreckové a mimoriadne výdavky predstavujú u maloletého podľa vyjadrenia matky sumu 150,- eur mesačne.
Navrhovateľ je živnostníkom s predmetom činnosti autoservisné služby, z ktorej činnosti vykázal podľa daňového priznania za rok 2012 príjem cca 6 380,- eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Svoje mesačné výdavky vyčíslil v sume 1 200,- eur, ktorá pozostávala s úhrady výživného na všetky tri deti v sume 600,- eur, úhrady nákladov za bývanie a stravu vo výške 200,- eur, odvody vo výške 165,-
eur mesačne, daň z príjmu vo výške 130,- eur mesačne, elektrika vo výške 50,- eur, lieky vo výške 30,- eur, pohonné hmoty vo výške 110,- eur a telefón vo výške 35,- eur. Svoje výdavky čiastočne vykrýval z úspor. Odpredal svoj obchodný podiel v spoločnosti OIL partners za sumu cca 136 000,- eur, ktorú bezo zbytku rozdelil rovným dielom medzi svoje tri deti. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty, okrem osobného automobilu.
Odporkyňa je od 04.05.2012 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom do októbra roku 2012 poberala dávku v nezamestnanosti v priemernej sume cca 180,70 € mesačne. V súčasnosti nemá žiaden príjem, poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške 67,50 € mesačne, výživné na maloletého H. zo strany otca vo výške 150,- eur mesačne a nájom za garáž, ktorú prenajíma vo výške 120,- eur mesačne. Vzala si však pôžičku od súkromnej osoby vo výške 7 000,- eur, ktorú v súčasnosti nespláca a bližšie ju nešpecifikovala. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome na adrese Ľ. D. XX, N., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 253,75 € mesačne + 30,- eur UPC a internet a 35,- eur telefón. Na zabezpečene stravy pre celú domácnosť potrebuje odporkyňa mesačne sumu cca 350,- eur.
Obaja manželia majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti k plnoletým deťom O. a U., kde O. navštevuje druhý ročník Vysokého učení technického v Brne, prebýva na internáte v Brne a navrhovateľ si k nemu plní vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- eur mesačne. U. navštevuje posledný ročník bilingválneho gymnázia a hlási sa na vysokú školu v Prahe a navrhovateľ si k nej plní vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- eur mesačne.
Rozsudkom OS Bratislava III č.k.: 37P/98/2011-52 zo dňa 24.01.2012 (právoplatnosť 01.03.2012) je maloletý H. na čas do rozvodu rodičov zverený do výchovy matke, ktorá ho zastupuje a spravuje jeho majetok. Otec je povinný platiť na mal. H.Š. výživné vo výške 150,-eur mesačne.
Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil vzájomné citové odcudzenie manželov, nesúlad v ekonomických otázkach rodiny a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od nich požadovať adekvátnu obnovu ich manželského spolužitia. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletého dieťaťa, z tohto manželstva pochádzajúceho.
Vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému H. B. na čas po rozvode manželstva obaja rodičia súhlasili s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto bude zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Právo styku otca s maloletým H. súd ponechal bez obmedzenia, pričom uvedenú úpravu styku navrhli zhodne obaja rodičia. Spornou medzi rodičmi zostala len otázka výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému H., vyčíslenie nákladov na starostlivosť a uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého a majetkové pomery otca, z ktorých by mal súd vychádzať pri určení výšky vyživovacej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov maloletého dieťaťa, pričom výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej ako i po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy maloletého dieťaťa a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane maloletého dieťaťa. Ide o osobné právo dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať, pričom ako už bolo uvedené vyššie, miera potrieb každého dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, vzdelania, formy prípravy na budúce povolanie a pod.
Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené s jeho zdravotným stavom, so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odôvodnenými potrebami sú však aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Naproti tomu ani určovanie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je bez obmedzení, nakoľko výživné nie je možné určiť v sume vyššej, než sú preukázané náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa. To znamená, že určovanie výšky výživného sa odvíja od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a je obmedzená skutočnými potrebami maloletého dieťaťa.
Súd zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre určenie výživného zo strany navrhovateľa na maloletého H. z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb ako i z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je odkázaný. Matka počas konania vyčíslila náklady na výchovu a starostlivosť o maloletého H. vo výške cca 572,- eur mesačne, pričom súd tieto matkou preukazované výdavky vyhodnotil a dospel k záveru, že určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého v matkou navrhovanej výške nie je primerané a adekvátne, vzhľadom k preukázaným a zo strany súdu zisteným výdavkom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého H.. Náklady na odôvodnené potreby maloletého H. preukazované matkou boli zo strany súdu vyhodnotené ako do istej miery nadhodnotené. Jedná sa napríklad o výdavky na voľnočasové športové aktivity maloletého v sume dovedna 61,- eur, ktorých vynakladanie odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, či už sa jedná o návštevu posilňovne alebo športy ako bicyklovanie či snowboarding. Nadôvažok sa jedná o športové aktivity, kde v prípade ak maloleté dieťa disponuje výbavou potrebnou k týmto športom, tieto športy so sebou už ďalšie výdavky neprinášajú, resp. tieto sú v minimálnej miere v prípade, že toto maloleté dieťa sa predmetným športovým aktivitám nevenuje v rámci organizovanej športovej činnosti, ktorú skutočnosť však matka nepreukazovala a ani ňou výdavky maloletého v tejto oblasti nezdôvodnila. Rovnako tiež mimoriadne výdavky na maloletého H. neboli zo strany matky špecifikované či konkretizované. Pokiaľ ide o úhradu školného, ktoré predstavovalo podstatnú časť vyčíslených nákladov na odôvodnené potreby maloletého zo strany matky, toto je uhrádzané po vzájomnej dohode rodičov a nie je predmetom každomesačných výdavkov na maloletého, keďže je hradené z finančných prostriedkov, ktoré maloletému H. poskytol otec ako dar. V zmysle zákona je zrejmé, že poskytnutie dobrovoľného daru v podobe obnosu finančných prostriedkov nie je v prípade maloletého dieťaťa plnením si vyživovacej povinnosti, keďže darovanie nie je vynútiteľné zákonom a závisí plne od vôle darcu, avšak ak na základe dohody rodičov sú tieto finančné prostriedky používané na úhradu jeho výdavkov súvisiacich v danom prípade so vzdelaním, je potrebné na túto skutočnosť prihliadať ako na plnenie si vyživovacej povinnosti v tom rozsahu, ktorý sa dotýka úhrady školného na strane maloletého H. a toto potom nie je možné zahŕňať opätovne ešte aj do rozpisu mesačných výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletého, keďže je zrejmé, že z týchto finančných prostriedkov by predmetné školné hradené nebolo.
Príjem otca v súčasnosti činí podľa predloženého daňového priznania cca 531,- eur mesačne, pričom má tri vyživovacie povinnosti, na ktoré dovedna prispieva matke sumou 600,- eur mesačne, pričom svoje výdavky kryl z úspor, ktoré mal z podnikania ako i z pôžičiek, poskytovaných mu zo strany jeho sestry. Na strane otca pritom neboli zistené žiadne nadštandardné majetkové hodnoty, či venovanie sa nákladným záľubám, prípadné akékoľvek iné aktivity, ktoré by ukazovali na výrazne nadštandardnú životnú úroveň otca, ktorá by odôvodňovala určenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému H. vo výške, ktorá by predstavovala náklady na všetky odôvodnené potreby a záujmy maloletého H..
Matka poukazovala na výkon osobnej starostlivosti o maloletého H. a zabezpečenia mu jeho bytových potrieb, čo by malo byť v zmysle Zákona o rodine postavené na roveň plneniu si vyživovacej povinnosti zo strany otca formou peňažného plnenia a tento by mal byť teda zaviazaný na úhradu všetkých odôvodnených potrieb a záujmov maloletého H., keďže osobnú starostlivosť o neho vykonáva výlučne matka. Pri rozhodovaní o určení a úprave výšky výživného súd samozrejme prihladia i na mieru osobnej starostlivosti rodiča o maloleté dieťa, kde v danom prípade je vzhľadom na vek maloletého H. a s tým súvisiacu značnú mieru samostatnosti zrejmé, že osobná starostlivosť matky o maloletého za posledné obdobie do značnej miery poklesla a matka ju už nevykonáva v takej miere ako tomu v čase, keď bol maloletý H.Š. v nižšom veku. Nemožno osobnú starostlivosť o maloletého H. vykonávanú v súčasnej miere zo strany matky postaviť na roveň finančnému plneniu zo strany otca, keďže by došlo k hrubému nepomeru v plnení si vyživovacej povinnosti zo strany rodičov voči maloletému dieťaťu. Taktiež nie je možné zaviazať otca ako povinného rodiča na úhradu všetkých nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého s ohľadom na skutočnosť, že matka je nezamestnaná a nepoberá žiaden príjem a sociálne dávky. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a každý si z nich si ju plní podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Súd mal v danom prípade za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach matky pracovať a z takto získaných príjmov si plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému v primeranom rozsahu. Skutočnosť, že matka nie je zamestnaná nie je bez ďalšieho dôvodom k tomu, aby bol druhý rodič zaviazaný na úhradu prevažných, resp. až všetkých potrieb na strane maloletého dieťaťa.
Súd má za to, že suma 150,- eur mesačne, ktorou bude otec povinný prispievať na výživu maloletého H.Á. je dostatočná k odôvodneným a preukázaným potrebám maloletého a umožní matke, spolu s plnením si jej vyživovacej povinnosti, uhrádzať pomernú časť nákladov na odôvodnené potreby maloletého H. spojené s bývaním, stravovaním, zabezpečením ošatenia a obuvi ostatných nákladov na potreby a záujmy maloletého tak, ako boli počas konania preukázané. Rovnako je potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že maloletý má darom od otca majetok vyšších hodnôt, s ktorou peňažnou sumou, t.č. účelne a efektívne hospodári so súhlasom matky tým, že tieto ponecháva bez ekonomického zhodnotenia doma, hoci aj z týchto peňazí má možnosť maloletý prostredníctvom úrokov v banke získať ďalšie prostriedky na svoje potreby.
Záverom súdu považuje za potrebné uviesť, že účastníci konania poukazovali v rámci vykonávaného dokazovania na skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli a týkali sa majetkových vzťahov medzi oboma manželmi. V danom konaní súd pojednával a rozhodoval o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, kde hoci sa jedná aj o otázku určenia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, nie je možné prihliadať na nevyporiadané majetkové vzťahy medzi manželmi, ktoré, ak sa na nich manželia nedohodnú, budú predmetom samostatného konania, ktoré s týmto nesúvisí. Preto ani nie je možné, aby súd na tieto vzťahy prihliadal pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zo strany rodiča voči jeho maloletému dieťaťu a aby stanovenie konkrétnej výšky výživného vychádzalo z posúdenia týchto vzťahov a aby tak prostredníctvom určenia výživného na maloleté dieťa z tohto manželstva pochádzajúceho, došlo k sanovaniu nezhôd a sporov manželov v majetkovej oblasti ich vzájomných vzťahov. Z uvedeného dôvodu sa súd v rozsudku s týmito skutočnosťami nezaoberal a ani na ne pri svojom rozhodovaní neprihliadal.
Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, OSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.