Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoP-47-2023.pdf
PDF · 153.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/47/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov, matky C. D. D., narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/X, F., zastúpenej AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 861 359 a otca G. H. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. X, I., zastúpeného Synergy Lawyers – advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 16791/28, Bratislava, IČO: 51 796 562, v konaní o návrhu matky a vzájomnom návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/44/2020-570 zo dňa 27.04.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok r u š í a v e c v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia budú oprávnení zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach, výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého od 17.07.2020 do 31.08.2021 sumou 250 eur mesačne k rukám matky, pričom zročné výživné za obdobie od 17.07.2020 do 31.08.2021 v sume 2 022,58 eur je otec povinný zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku, výrokom IV. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého od 01.09.2021 sumou 350 eur mesačne k rukám matky, a to vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, pričom zročné výživné za obdobie od 01.09.2021 do 30.04.2022 v sume 2 000 eur je otec povinný zaplatiť v lehote 60 dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku, výrokom V. určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do pondelka 08:00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy 15:00 hod. do piatka 08:00 hod., s tým, že miestom prevzatia maloletého bude školské zariadenie, inak bydlisko matky, výrokom VI. určil, že počas vianočných prázdnin určených vyhláškou MŠ SR, je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v párnom roku od 24.12. od 17:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod., a v nepárnom roku od 23.12. od 10:00 hod. do 24.12. do 17:00 hod., výrokom VII. zamietol návrh matky v jeho zvyšku, výrokom VIII. zamietol návrh otca a vo výroku IX. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou článku 5, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že matka maloletého sa návrhom doručeným dňa 17.07.2020 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorého navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi žiadala uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 450 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu. Styk upraviť nenavrhla. Otec maloletého vzájomným návrhom doručeným
dňa 27.11.2020 navrhol zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v dvojtýždňových intervaloch s osobitnou úpravou počas vianočných prázdnin. Súhlasil s návrhom matky, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné na maloletého navrhol počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčiť. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Styk považoval za dôvodné upraviť každý týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do pondelka 08:00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy 15:00 hod. do piatka 08:00 hod. s tým, že miestom prevzatia maloletého bude školské zariadenie, inak bydlisko matky. Výživné na maloletého navrhol určiť otcovi vo výške 400 eur mesačne od 01.09.2021.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2018. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/6/2019-22 zo dňa 11.06.2019, v spojení s opravným uznesením č.k. 3P/6/2019-28 zo dňa 05.08.2019 súd na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. tak, že si maloletého preberie zo školského zariadenia a v prípade, ak sa maloletý v určenom čase nebude nachádzať v školskom zariadení, preberie si otec maloletého v mieste bydliska matky, kde ho po ukončení styku odovzdá matke a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku do nedele tak, že si maloletého v piatok o 16:00 hod. preberie zo školského zariadenia a v prípade, že sa maloletý v určenom čase nebude nachádzať v školskom zariadení, preberie si otec maloletého v mieste bydliska matky a v nedeľu o 18.00 hod. maloletého v mieste bydliska matky odovzdá. Matke bola uložená povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať. Maloletý A. je žiakom J. základnej školy K. L. H. XX A. F.. Je zdravý až na chybné držanie tela, axiálnu hypotóniu a plochonožie. Pravidelné mesačné výdavky na maloletého vyčíslil súd prvej inštancie na sumu 741 eur. Matka maloletého je H. M. H.. Má vysokoškolské vzdelanie. Podniká prostredníctvom obchodných spoločností N. O. M., P.. P. Q. R. a P., P. v oblasti M. H. – H. S.. V oboch spoločnostiach je jednou z dvoch spoločníkov a zároveň konateľkou. V spoločnosti N. O. M., P.. P. Q. R. je aj zamestnaná. Z potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti bol zistený úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov matky za rok 2019 v sume 6 233,98 eur, čo mesačne predstavuje príjem 519,49 eur v hrubom, za rok 2020 v sume 3 638,20 eur, čo mesačne predstavuje príjem 303,18 eur v hrubom a za rok 2021 v sume 5 308,06 eur, čo mesačne predstavuje 442,34 eur v hrubom. Z účtovnej závierky P., P. k 31.12.2019 bol zistený majetok spolu vo výške 348 413 eur, výnosy z hospodárskej činnosti spolu vo výške 208 187 eur a výsledok hospodárenia po odpočítaní nákladov dosiahol po zdanení sumu 3 269 eur. Podľa daňového priznania N. O. M., P.. P. Q. R. za rok 2021 bol súčet výnosov spoločnosti z hospodárskej a z finančnej činnosti v sume 20 991,57 eur s tým, že spoločnosť vykázala v daňovom priznaní náklady v sume 20 922,46 eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením bol potom 69,11 eur. Obdržala dotácie z N. M. poskytnuté P., P. za rok 2020 vo výške 130 000 eur, za rok 2021 vo výške 483 000 eur a N. O. M., P.. P. Q. R. za rok 2020 vo výške 13 000 eur. Počas pandémie došlo k poklesu jej príjmu z podnikania i závislej činnosti. Otec jej poukázal finančnú výpomoc. Matka býva s maloletým v byte na E. L. A. F., ktorý matka vlastní. Matka je tiež podielovou spoluvlastníčkou (o veľkosti podielu 1) bytu na I. L. A. F., výlučnou vlastníčkou garáže v F. a výlučnou vlastníčkou nebytového priestoru (apartmánového typu) v K. T.. Otec pracuje na C. U. H. P. Q.. Má vysokoškolské vzdelanie. Priemerný čistý mesačný príjem otca bol za obdobie od 10/2019 do 09/2020 vo výške 1 283,12 eur, za obdobie od 01/2021 do 12/2021 vo výške 1 825,64 eur a za obdobie od 01/2022 do 02/2022 vo výške 2 505,47 eur. Mzda otca bola počnúc 01.09.2021 s nástupom do funkcie generálneho riaditeľa sekcie zvýšená na sumu v priemere 2 450 eur mesačne. Otec mal tiež v rozhodnom období okrem príjmu z hlavnej pracovnej činnosti príjem z dohody o pracovnej činnosti za obdobie od 10/2019 do 12/2019 v priemere vo výške 160,86 eur mesačne v čistom a za obdobie od 01/2020 do 09/2020 v sume 51,07 eur mesačne v čistom. Pracoval tiež na základe dohôd o vykonaní práce, z ktorých mal čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 01/2020 do 09/2020 spolu 56,24 eur. Otec býva v byte na C. L. v obci I.. Byt vlastní, financoval ho z hypotekárneho úveru s výškou mesačnej splátky v sume cca 415 eur. Z pohovoru s maloletým dňa 11.10.2021 súd prvej inštancie zistil, že maloletý v súčasnosti s otcom stretáva každý druhý víkend a niekedy u neho prespí aj cez týždeň na základe dohody rodičov. Zvyčajne ho otec vyzdvihne zo školy v piatok. V pondelok potom preňho príde mama. Cestovanie k otcovi, ktorý býva v obci I. nevníma negatívne. Pokiaľ ide o konkrétny režim času tráveného s rodičmi sám sa nevie rozhodnúť, privítal by keby za neho rozhodli rodičia, on s tým v podstate žiaden problém nemá. Uviedol, že by mu vyhovovalo byť aj týždeň u otca a týždeň u mamy, ale nevie sa rozhodnúť, vyhovuje mu aj ako je to teraz, ale s otcom by chcel tráviť viac času. S rodičmi má dobrý vzťah, taktiež so sestrou. Otec žije s novou priateľkou, ktorá s ním taktiež trávi čas, čo nevníma negatívne. U mamy žije so sestrou, s
ktorou má tiež dobrý vzťah. Nahlas zvažoval možnosti, keď uviedol, že možno by mu vyhovoval režim, každý druhý víkend u otca, pondelok, utorok a možno aj stredu u otca a zvyšok u mamy jeden týždeň a druhý týždeň pondelok, utorok, streda, štvrtok u otca a zvyšok u mamy, lebo s otcom sa nestretáva tak často. V rozhovore sa A. vyjadril k návšteve krúžkov. Navštevuje výtvarnú, vedecké pokusy, plávanie a kravmagu. Čo sa týka školských povinností, učia sa s ním obaja rodičia. K téme škola maloletý uviedol, že s niektorými chlapcami si nerozumie, robia mu zle, ale berie to tak, že je v škole nový a minulý rok kvôli pandémii bol v škole len pár týždňov. Má aj pár kamarátov, ktorí ho prijali medzi seba. K téme škola a vzťahy v nej sa A. venoval najobšírnejšie, čo z pohľadu súdu prvej inštancie zrejme znamená, že A. nie je poznačený a traumatizovaný rodičovským konfliktom, má šťastné detstvo a rieši preto bežné veku prináležiace problémy a práve rovesnícke vzťahy sú to, čím sa zaoberá najviac. Maloletý sa vyjadril, že má dôveru v oboch rodičoch, obom sa rovnako zveruje so svojím prežívaním. Platí to aj vo vzťahu k sestre maloletého.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že keďže rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletému je dôvodné, aby tieto práva a povinnosti upravil súd. Dospel tiež k záveru, že boli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu matky v otázke zverenia maloletého. Maloletý je od rozchodu rodičov v októbri 2018 v osobnej starostlivosti matky, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. S otcom sa pravidelne stretáva aj nad rámec súdom nariadeného neodkladného opatrenia, najmä počas víkendov, počas pracovného týždňa u otca prespí, ak sa tak rodičia dohodnú. Maloletý sa v pohovore vyjadril, že by chcel tráviť viac času so svojim otcom, pričom mu neprekáža ani cestovanie do školy zo I., kde otec býva. Vo vzťahu k striedavej osobnej starostlivosti bol postoj v čase pohovoru 9,5 ročného A. nejednoznačný. Jednoznačne však bolo zistené, že maloletý má kvalitný citový vzťah vrátane veľkej dôvery k obidvom rodičom. Tvrdenia otca ohľadom faktického zabezpečovania starostlivosti o maloletého vo forme striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov sa v konaní nepotvrdili. V rozpore s týmto tvrdením je aj tvrdenie maloletého, že s otcom, s výnimkou prázdnin trávi prevažne čas počas víkendov, ako aj jeho želanie tráviť s otcom viac času. V danom prípade súd prvej inštancie nezistil žiadnu objektívnu prekážku pre širokú úpravu styku otca s maloletým a naplnenie práva dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku. Takáto úprava styku otca s maloletým (v percentuálnom vyjadrení viac ako 40% času za kalendárny mesiac) naplní potrebu maloletého verbalizovanú pred súdom, tráviť s otcom viac času a súčasne sa tak poskytne priestor na prípadný plynulý prechod do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v budúcnosti. Pre jej úspešnú realizáciu je však nevyhnutný príspevok rodičov v podobe riadnej komunikácie a vzájomného rešpektu, preto by mali upustiť od neefektívnej komunikácie zistenej súdom z predložených sms správ. Ako bolo zistené, rodičia sa vedia zhodnúť na styku otca s maloletým počas školských prázdnin, ktorý úspešne dlhodobo realizujú aj bez súdnej úpravy. Konsenzus nenašli len ohľadom styku počas vianočných prázdnin, kde sa predstava matky nestretla so zákonným právom dieťaťa na rovnocenný styk s obidvomi rodičmi. Súd prvej inštancie preto upravil styk otca počas vianočných prázdnin. Rodičia sa zhodli v otázke zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku, čo súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí rešpektoval. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že zistené zárobkové a majetkové pomery matky dávali dostatočný podklad pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti otca, preto súd nevykonal v tomto smere dokazovanie v zmysle návrhov otca, a to účtovnými denníkmi N. O., M., P.. P. Q. R., výpismi z bankového účtu matky a dopytom na R. I. P. M. N. E. N.. Ich vykonanie vyhodnotil s poukazom na článok 12 CMP ako nehospodárne, nadbytočné, ktoré by zbytočne zaťažilo nielen matku, ale aj tretie osoby. Súd prvej inštancie odlišne od matky ustálil pravidelné mesačné výdavky na maloletého, ktoré uznal ako dôvodné v sume 741 eur oproti matkou uplatnenej sumy 921 eur. Výdavky maloletého teda súd prvej inštancie „zreálnil“ aj vzhľadom na zistené príjmy matky. Zdôraznil, že súd pri určení výživného vychádza nielen zo skutočného príjmu, ale aj možností a schopností obidvoch rodičov daných ich vekom, vzdelaním a miestnymi pomermi. Z dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že otec maloletého mal do 01.09.2021 zo závislej činnosti priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 283,12 eur. Od tohto času došlo k významnej zmene jeho zárobkových pomerov, keď sa jeho priemerný čistý mesačný príjem zdvojnásobil na sumu 2 505,47 eur. S ohľadom na takto zistené skutočnosti, náklady na maloletého vo výške ustálenej súdom v sume 741 eur ako zodpovedajúce veku a zohľadňujúce odôvodnené potreby maloletého, s prihliadnutím na lekárom odporučené aktivity, súd určil výživné otca na maloletého v sume 250 eur mesačne za obdobie od 17.07.2020 do 31.08.2021 (pred zvýšením príjmu), čím vyhovel návrhu matky, čo sa tohto obdobia týka. Odlišne potom súd určil výživné otca na maloletého, počnúc dňom podstatného zvýšenia príjmu otca, t.j. od 01.09.2021, ktoré určil v sume 350 eur mesačne k rukám matky, a to vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred. Zohľadnil pritom
nielen zárobkové pomery otca a odôvodnené výdavky maloletého, ale aj podiel otca na starostlivosti o maloletého nielen na základe širokej úpravy styku danej týmto rozsudkom, ale aj tej realizovanej do času rozhodnutia. Bolo totiž preukázané, že najmä pokiaľ ide o školské prázdniny, otec realizuje rovnocenný styk s maloletým, s ktorým trávi polovicu školských prázdnin. Matka navrhla určiť výživné otcovi od 01.09.2021 vo výške 450 eur mesačne. Vo zvyšku preto súd návrh matky zamietol, keď ustálil, že matkou navrhovaná výška výživného nezodpovedá zisteným odôvodneným mesačným nákladom maloletého a nezohľadňuje ani skutočnosť, že otcovi náklady na maloletého vznikajú a budú vznikať aj v súvislosti so široko realizovaným stykom, ktorý je v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 40% za kalendárny mesiac. V nadväznosti na uvedené súdu prvej inštancie vypočítal zročné výživné za jednotlivé obdobia.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, a to v celom rozsahu z dôvodu jeho nezákonnosti. Otec v prvom rade namieta, že napriek tomu, že boli splnené všetky podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie bez rozumného dôvodu uprednostnil jeho zverenie do starostlivosti matky so „širokou úpravou styku otca“. Jediným potenciálne relevantným dôvodom, na ktorý súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal, je údajný „nejednoznačný postoj maloletého“ k striedavej osobnej starostlivosti. Takéto zistenie súdu je nesprávne. Počas úvah o svojich predstavách styku s otcom maloletý vyjadril želanie, že by s ním v priebehu dvoch týždňov rád strávil sedem dní (jeden týždeň pondelok, utorok a stredu a druhý pondelok, utorok, streda, štvrtok). Maloletý tak jasne vyjadril želanie, že by v období dvoch týždňov rád strávil s otcom sedem dní. Nehovoriac o tom, že maloletý v tejto súvislosti povedal, že by u otca rád strávil aj víkend. Svoje želanie doplnil aj tým, že „by mu vyhovovalo byť aj týždeň u otca a týždeň u mamy“. Takýto postoj maloletého je celkom jednoznačný. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že v čase výsluchu išlo o 8,5 ročné dieťa, od ktorého nie je úplne možné očakávať exaktné vyjadrovanie. Osobitne, ak ide o vyjadrenie k téme, ktorá sa bytostne týka jeho vzťahu s oboma rodičmi. Z komplexného vnímania postoja maloletého je evidentné, že so striedavou osobnou starostlivosťou nemá absolútne žiaden problém a takáto starostlivosť by bola v jeho záujme. Súd prvej inštancie tiež rezignoval na akékoľvek ďalšie dokazovanie a de facto kvôli jednému jedinému dňu, ktorý maloletý strávi u matky navyše, bezdôvodne porušuje právo maloletého na rovnocenný a rovnoprávny styk s oboma rodičmi. Pokiaľ aj súd prvej inštancie mal z nejakých dôvodov pochybnosti o „jednoznačnosti“ postoja maloletého, mal vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by bolo možné údajné pochybnosti odstrániť. Súd prvej inštancie nepriamo podmienil „úspešnú“ realizáciu striedavej osobnej starostlivosti dosiahnutím stavu „riadnej komunikácie a vzájomného rešpektu“ medzi rodičmi. V tejto súvislosti poukázal na SMS komunikáciu medzi rodičmi a vyhodnotil ju ako „neefektívnu“. Ktoré z konkrétnych predložených správ mal súd na mysli a ako súd v tejto súvislosti vyhodnotil postoje rodičov prezentované počas konania a počas mediácie, ktorú rodičia absolvovali, z odôvodnenia rozsudku zrejmé nie je. Avšak ani absencia alebo horšia úroveň komunikácie rodičov nemôže sama o sebe viesť k vylúčeniu striedavej osobnej starostlivosti, pretože by sa jednalo o ústupok vzájomnej rivalite rodičov a otváral by sa priestor k zneužitiu postavenia rodičia, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti. Naopak, aj samotné zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti môže byť impulzom k posilneniu komunikácie a spolupráce rodičov (napr. nález ÚS ČR, spis. zn. I. ÚS 3065/21, z 03.05.2022). Súdom prvej inštancie zvolené riešenie ponecháva matke priestor a argument na to, aby svoje názory a postoje na výchovu maloletého stavala nad názory a postoje otca s odôvodnením, že maloletý „bol zverený jej“. Súd prvej inštancie skonštatoval sám, že maloletý „nie je poznačený a traumatizovaný rodičovským konfliktom“. Z toho vyplýva, že obaja rodičia sa (správne) snažili strániť maloletého od negatívnych dopadov vzájomných nezhôd, ktoré sa medzi nimi vyskytli. Otec navyše nerozumie, aký kvalitatívny rozdiel je medzi komunikáciou rodičov v prípade navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti s týždňovým intervalom striedania a v prípade súdom zvoleným „širším“ stykom, ak rozdiel medzi týmto riešeniami spočíva v jednom dni. Výsledkom rozhodnutia súdu prvej inštancie je tak stav, kde maloletý namiesto navrhovaných sedem dní strávi u otca (bez pár hodín) šesť dní a namiesto toho, aby v dvojtýždňovom intervale absolvoval len dva presuny medzi otcom a matkou, absolvuje kvôli jedinému dňu takéto presuny štyri, a to počas týždňa. Nelogickosť riešenia zvoleného súdom podčiarkuje aj vyjadrenie súdu, z ktorého vyplýva, že má ísť o akési „prechodné riešenie“, kým sa nevytvorí priestor na prípadný „plynulý prechod do striedavej osobnej starostlivosti“. Súd prvej inštancie tak namiesto stabilného vyriešenia otázky styku s maloletým zaviedol medziobdobie, ktoré s ohľadom na doterajšie postoje matky a jej neochotu akceptovať požiadavky maloletého na širší styk s otcom v krátkom čase pravdepodobne vyvrcholí aj tak novým súdnym konaním. Rozsudok je v tomto ohľade aj v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, ktorá za takýchto okolností namiesto „nadštandardnej“ úpravy styku s nerezidentným rodičom preferuje striedavú osobnú starostlivosť (napr. nález ÚS ČR, spis. zn. I. ÚS 3065/21). Súd okrem toho nedostatočne zisťoval skutočné zárobkové a majetkové pomery
matky a nezákonne odmietol vykonať dokazovanie, ktoré za týmto účelom otec navrhol. Rozsudok sa tak opiera aj o nesprávne a neúplné skutkové zistenia. Z dokazovania totiž vyplynulo, že príjmy matky nestačia na pokrytie ňou deklarovaných životných nákladov (už vôbec nie jej obvyklému spôsobu života). Súd napriek tomu nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie za účelom zistenia jej skutočných majetkových pomerov. Otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tým spôsobom, že maloletého zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že párny kalendárny týždeň bude maloletý v osobnej starostlivosti matky a nepárny kalendárny týždeň bude maloletý v osobnej starostlivosti otca, s výnimkou vianočných a novoročných sviatkov, kedy v párnom kalendárnom roku v čase od konca vyučovania posledného školského dňa pred začatím zimných prázdnin do 30.12. do 16:00 hod. bude maloletý v osobnej starostlivosti matky a od 30.12. od 16:00 hod. do konca zimných prázdnin bude maloletý v osobnej starostlivosti otca a v nepárnom kalendárnom roku v čase od konca vyučovania posledného školského dňa pred začatím zimných prázdnin do 30.12. do 16:00 hod. bude maloletý v osobnej starostlivosti otca a od 30.12. od 16:00 hod. do konca zimných prázdnin bude maloletý v osobnej starostlivosti matky, ak nie je určené inak, rodičia si maloletého odovzdajú a preberú vždy v nedeľu o 16:00 hod. v bydlisku toho rodiča, ktorému končí striedavá osobná starostlivosť, obaja rodičia majú právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že otec aj obsahom svojho odvolania potvrdzuje, že nie je schopný reflektovať tú podstatnú skutočnosť, že v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých vždy bol a aj je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Rigidné presadzovanie inštitútu striedavej starostlivosti, bez reflektovania špecifickosti rodinnej situácie a potrieb toho – ktorého konkrétneho dieťaťa môže viesť k neskorším ťažkostiam takto „opatrených“ detí, ako sú napr. pocit vykorenenia, chýbanie pocitu domova, bezpečia, narušenie vzťahov a pod. Matka sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvej inštancie, a to, že bolo jasne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že toho času nie sú dané dôvody na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia zabezpečujú starostlivosť o maloletého v súdom stanovenom režime od rozhodnutia súdu prvej inštancie (27.04.2022), pričom tento sa osvedčil, maloletý si naň zvykol a vniesol do dovtedy napätých a neistých vzťahov medzi rodičmi stabilitu a praktickosť. V súvislosti s akoukoľvek zmenou tohto režimu matka vytkla otcovi nedostatočnú prípravu maloletého do školy a to, že z domácnosti otca prichádza maloletý unavený a často chorý. Matka sa stotožnila s posúdením súdu prvej inštancie, že vyjadrenie maloletého vo veci bolo nejednoznačné. Za maximálne necitlivú voči maloletému považuje matka otcovu výhradu (z ktorej je možné vydedukovať, že otec zjavne očakáva, že by súd mal opäť maloletého vypočúvať), že súd prvej inštancie nepoložil maloletému jednoznačne formulovanú otázku, a to, či si vie predstaviť, že by trávil u oboch rodičov rovnaký čas, keď maloletý v rámci pohovoru uviedol, že „pokiaľ ide o konkrétny režim času tráveného s rodičmi, sám sa nevie rozhodnúť, privítal by, keby za neho rozhodli rodičia“. Dieťa má právo byť v súdnom konaní vypočuté, jeho výpoveď je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím k jeho veku ako aj rozumovej vyspelosti. Žiadne z ustanovení zákona o rodine, či CMP explicitne neupravuje, že súd o striedavej osobnej starostlivosti rozhodne vždy vtedy, keď to „chce maloleté dieťa“ a tak, ako „to chce maloleté dieťa“. Naopak, vo všetkých relevantných zákonných ustanoveniach je jasne stanovené, že súd musí v prvom rade zohľadňovať, či takáto starostlivosť bude v záujme maloletého dieťaťa a či takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Matka sa nestotožňuje s názorom otca, že úroveň komunikácie medzi rodičmi nie je rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi absentuje. Otec sa napr. nezajíma o situáciu v škole, o krúžky, taktiež matka v konaní preukázala otcov pasívny postoj v súvislosti so šikanou, ktorej bol maloletý vystavený v predchádzajúcej škole. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie a pokiaľ mal otec výhrady, mal možnosť sám navrhnúť ďalšie dokazovanie, čo však neučinil. K námietke otca, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie za účelom zistenia matkiných skutočných majetkových pomerov matka uviedla, že v tejto súvislosti vysvetlila, ako aj jednoznačne preukázala a predložila všetky doklady, ktoré od nej súd prvej inštancie žiadal na preukázanie svojich príjmov, vrátane dokladov, preukazujúcich výdavky na maloletého. Výživné, ktorým súd prvej inštancie zaviazal otca platiť v konečnom dôsledku nepredstavuje ani 15% otcovho mesačného netto príjmu a matka ho v tomto okamihu považuje za voči otcovi mimoriadne ústretové, keď je to v tomto prípade výlučne matka, ktorá v plnom rozsahu zabezpečuje všetky platby, týkajúce sa výdavkov na maloletého v súvislosti s návštevou
školy, voľnočasovými aktivitami, či zdravotnou starostlivosťou a pod. S poukazom na vyššie uvedené matka navrhla, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.
7. V odvolacej replike otec uviedol, že matka ničím nepodložila svoje tvrdenia o tom, že sa so synom neučí, resp., že maloletý prichádza unavený a chorý z jeho domácnosti. V tejto súvislosti otec priložil komunikáciu s matkou, ktorej práve on avizuje rodičovské združenie, ktorého sa aj osobne zúčastnil. Namietal tiež nedostatok komunikácie medzi rodičmi, keďže už teraz komunikujú denne o odovzdávaní maloletého, o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách a rovnako o týchto veciach budú komunikovať ak dôjde k rozšíreniu styku.
8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril tak, že široko nastavený styk otca s maloletým súdom prvej inštancie je v najlepšom záujme maloletého.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok; ďalej len „CMP“) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len „CSP“ a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
10. Predmetom konania je návrh matky a vzájomný návrh otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na tejto úprave sa nevedia dohodnúť.
11. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania otca voči rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, keďže jeho vzájomný návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v dvojtýždňových intervaloch s osobitnou úpravou počas vianočných prázdnin s tým, že výživné sa neurčí, súd prvej inštancie zamietol.
12. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, otec vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie týmito vadami skutočne trpí, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nesprávne.
13. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
16. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
17. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
18. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
20. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Rodičovské práva majú v zmysle ZoR obaja rodičia v rovnakom rozsahu. Ich obsahom je predovšetkým právo vychovávať a starať sa o svoje maloleté dieťa. Separácia rodičov so sebou vždy prináša nutnosť riešiť vhodný model starostlivosti o dieťa tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi. Striedavú starostlivosť si môžu rodičia dohodnúť alebo o nej rozhodne autoritatívnym rozhodnutím súd. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské i osobnostné požiadavky, ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti.
22. Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne starať nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na prospech dieťaťu. ZoR vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i proti vôli jedného z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa, 2. vývinové potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 ZoR je záujmom dieťaťa v tomto ohľade najmä právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Je potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Striedavá starostlivosť tiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V danom prípade
je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce realizovať osobnú starostlivosť. Dieťa by sa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomnej nenávisti. Rodičia by mali byť schopní spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb dieťaťa a nevytvárať pre dieťa hostilné prostredie. Počas konania sa súd musí pokúsiť o odstránenie negatívnych vplyvov a sledovať účinnosť prijatých opatrení. V prípade splnenia všetkých špecifikovaných zákonných podmienok kumulatívne by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu vyššie zákonmi a medzinárodnými dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je potrebné vždy primárne sledovať.
23. V odvolaní otec namieta, že súd prvej inštancie rozumne nezdôvodnil, prečo nezveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Opieral sa iba o údajne nejednoznačný postoj maloletého a neefektívnu komunikáciu medzi rodičmi. Súd prvej inštancie jednak nesprávne interpretoval názor maloletého a pokiaľ aj mal pochybnosti o jeho názore, v tejto veci nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie za účelom odstránenia týchto pochybností. Otec taktiež spochybnil úvahu súdu prvej inštancie o postupnom prechode zo širšej úpravy styku otca s maloletým do striedavej osobnej starostlivosti, najmä ak rozdiel medzi týmito riešeniami spočíva v jednom dni.
24. Predmetná odvolacia námietka otca je podľa odvolacieho súdu plne opodstatnená. Odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je nedostatočné, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zamietnutie vzájomného návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti rodičov súd prvej inštancie odôvodnil nejednoznačným postojom maloletého k tejto forme, neefektívnou komunikáciou medzi rodičmi a tým, že osobná starostlivosť matky so širšou úpravou styku otca poskytne priestor pre plynulý prechod do striedavej osobnej starostlivosti. Pritom súd prvej inštancie sa mal vysporiadať so všetkými zákonnými kritériami, ktoré sa posudzujú pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti tak ako sú podrobne opísané v odseku 22 tohto rozhodnutia. Potom aj úvaha súdu prvej inštancie o prechode zo širšej úpravy styku otca s maloletým do striedavej osobnej starostlivosti je neopodstatnená, keďže primárne riadne neodôvodnil pre aké dôvody vôbec vylúčil striedavú osobnú starostlivosť.
25. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou otca, že súd prvej inštancie rezignoval na vykonanie ďalších dôkazov, keď aj dospel k záveru, že postoj maloletého k striedavej osobnej starostlivosti je nejednoznačný. V každom konaní pred súdom má dieťa právo dostať všetky relevantné informácie prijateľným a zrozumiteľným spôsobom, byť dopytované na svoj názor a môcť ho samostatne vyjadriť bez účasti rodičov, byť informované o možných následkoch konania v súlade s týmito názormi a o možných následkoch jeho akéhokoľvek rozhodnutia a aby jeho názorom bola venovaná dostatočná pozornosť. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevenoval tomuto právu dieťaťa, keď vyhodnotil názor maloletého v tomto smere ako nejednoznačný. Mal postupovať tak, aby jeho názor bol súdom prvej inštancie pochopený a správne interpretovaný. Neobstojí ani obava matky z opakovaného pohovoru s maloletým. Sú to rodičia, ktorí nevyvinuli dostatočnú snahu dohodnúť sa na úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletému. Súd je tak povinný zistiť skutočný stav veci, pri rešpektovaní práv účastníkov a pohovor zrealizovať citlivým spôsobom, aby dieťa nebolo vystavené stresu, ktorý už prežíva samotným prebiehajúcom sporom svojich rodičov. Od zisťovania názoru maloletého (11.10.2021) uplynuli takmer dva roky a styk otca s maloletým podľa vyjadrenia matky už vyše roka prebieha v režime podľa rozsudku súdu prvej inštancie. Maloletý je teda starší, vyše roka je v režime, pri ktorom súd prvej inštancie predpokladal postupný prechod do striedavej osobnej starostlivosti, je preto namieste opätovne vykonať pohovor s maloletým. Matka namietala, že otec nenavrhol v tomto smere žiadne ďalšie dôkazy. V tomto smere odvolací súd s poukazom na článok 6 CMP uvádza, že súd je povinný postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci, a teda vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
26. Otec ďalej nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že prekážkou pre realizáciu striedavej starostlivosti má byť neefektívna komunikácia medzi rodičmi, keď rozdiel medzi osobnou starostlivosťou matky so širšou úpravou styku otca a striedavou osobnou starostlivosťou spočíva v jednom dni, čiže rodičia už predsa komunikujú o veciach maloletého a súd prvej inštancie nekonkretizoval, čo konkrétne považoval za neefektívnu komunikáciu.
27. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že pri striedavej osobnej starostlivosti by úroveň komunikácie mala byť aspoň na takej úrovni, že dochádza k výmene informácií, ktoré sú potrebné pre jej realizáciu. Podrobnejšie sa tejto téme venoval Ústavný súd Českej republiky, na ktorého rozhodnutie poukazoval aj otec (nález sp. zn. I. ÚS 3065/21 zo dňa 03.05.2022, aj nález sp. zn. I. ÚS 1554/14). Ani odvolací súd nenachádza tak relevantný rozdiel medzi potrebnou úrovňou komunikácie pri širokej úprave styku a pri striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že komunikácia rodičov je relevantnou prekážkou striedavej osobnej starostlivosti, mal konkretizovať z akých dôvodov je táto komunikácia neefektívna, akú súčinnosť účastníkom v tomto smere súd prvej inštancie ponúkol za účelom jej zlepšenia, aký bol postoj účastníkov k ponúknutej súčinnosti a aké boli účinky týchto opatrení. Preto aj táto námietka otca je dôvodná.
28. Podľa § 62 ods. 1 až 6 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
29. Podľa § 63 ods. 1 a 2, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
30. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval skutočné zárobkové a majetkové pomery matky a nezákonne odmietol vykonať dokazovanie, ktoré za týmto účelom otec navrhol, aj táto je dôvodná. Ich vykonanie súd prvej inštancie vyhodnotil s poukazom na článok 12 CMP ako nehospodárne, nadbytočné, ktoré by zbytočne zaťažilo nielen matku, ale aj tretie osoby. Aj v tomto prípade odvolací súd pripomína povinnosť súdu predovšetkým zistiť skutočný stav veci a postup súdu smerujúci k naplneniu tohto zákonného ustanovenia nemožno hodnotiť ako nadbytočný a nehospodárny. Súd prvej inštancie nejednoznačne určil rozhodné obdobie pre účely určenia vyživovacej povinnosti a príjem rodiča v tomto období, nedostatočne zistil príjmy matky, a tak ani nemohol pristúpiť k hodnoteniu čiastkových a neúplných dôkazov. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté a dôkazy, ktoré mal vykonať z úradnej povinnosti a boli významné pre rozhodnutie a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Závery súdu sú preto minimálne predčasné. Aj vzhľadom na čas, ktorý uplynul od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, dokazovanie je potrebné doplniť v takom rozsahu, že jeho doplnenie odvolacím súdom je neúčelné.
33. Vedený týmito úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci tak povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Súd prvej inštancie bude postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania s cieľom zistiť skutočný stav veci.
34. Z dokazovania vyplynulo, že súd prvej inštancie sa opakovane pokúšal o zmierenie účastníkov, o čom svedčí aj počet pojednávaní vo veci a priestor vytvorený účastníkom na prezentáciu svojich návrhov a vyjadrení. Rodičia preukázali schopnosť dohodnúť sa na úprave zastupovania maloletého a správe jeho majetku, styku s maloletým počas prázdnin, s výnimkou vianočných sviatkov. Postoje rodičov k ostatným aspektom starostlivosti, výchovy a výživy nie sú v takom príkrom rozpore, aby účastníci neboli schopní sa opätovne pokúsiť o uzatvorenie rodičovskej dohody. Preto súd prvej inštancie sa oboznámi s aktuálnymi návrhmi účastníkov a predovšetkým sa pokúsi viesť rodičov k uzatvoreniu rodičovskej dohody. Súd prvej inštancie tiež zváži prijatie opatrení za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. V prípade, že sa rodičom podarí uzatvoriť rodičovskú dohodu, súd prvej inštancie vyzve rodičov, resp. kolízneho opatrovníka, aby oboznámili maloletého o jej obsahu a súdu následne prezentovali jeho názor. Pri absencii rodičovskej dohody súd prvej inštancie opätovne vykoná pohovor s maloletým spôsobom podľa CMP v súlade s kritériami uvedenými v odseku 25 tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie posúdi všetky zákonné predpoklady striedavej osobnej starostlivosti a v súlade s princípom právnej predvídateľnosti rozhodnutia umožní účastníkom sa vyjadriť ku každej prípadnej prekážke striedavej osobnej starostlivosti namietanej druhým účastníkom, resp. zistenej súdom prvej inštancie. Za účelom posúdenia vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému súd prvej inštancie zabezpečí nasledovné dôkazy: - listinné dôkazy o príjme rodičov zo závislej činnosti a z iných zdrojov, vrátane dotácií, darov, daňového bonusu, za obdobie od 01.07.2019 (t.j. je potrebné zhodnotiť obdobie 12 mesiacov pred začatím určenia vyživovacej povinnosti do rozhodnutia), pričom súd prvej inštancie určí jednu sumu priemerného čistého mesačného príjmu, vrátane príjmu z podnikateľskej činnosti, a to až do času, kedy došlo k významnejšej zmene príjmu; - daňové priznania a účtovné denníky spoločností P., P. a N. O. M., P.. P. Q. R., za rok 2019 až za rok predchádzajúci rozhodnutiu; - urobí dopyt na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnu poisťovňu o poberaní sociálnych dávok a prídavkov rodičmi od roku 2019 do súčasnosti; - získa informácie od rodičov, či došlo k zmene ich rodinnej, osobnej situácie a vo výdavkoch rodičov a maloletého. Ak účastník označí zdroj príjmu a uvedie, že nie je schopný zabezpečiť predmetný dôkaz, zabezpečí tento dôkaz súd prvej inštancie. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zohľadní aj podiel osobnej starostlivosti rodiča o maloletého a ktorý z rodičov uhrádza pravidelné výdavky, najmä v súvislosti so školou a zdravotnou starostlivosťou a ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd prvej inštancie zároveň vyzve účastníkov, aby v sudcovskej lehote navrhli súdu dôkazy, ktoré chcú v konaní vykonať a zváži zabezpečenie lustrácie bankových účtov rodičov, k čomu dá účastníkom možnosť sa na pojednávaní vyjadriť. Súd prvej inštancie svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Súd prvej inštancie vyhotoví rozhodnutie v zákonnej lehote.
35. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).