Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23CoE-31-2013.pdf
PDF · 69.92 KB
Case nature
Subarea
23CoE/31/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti povinnému: O. M., bytom O.. S. XXX/XX, X., o vymoženie 1.306,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 4Er/2321/2008-78 zo dňa 16. novembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol. Uviedol, že keďže konanie bolo právoplatne skončené, nie je možné ho prerušiť a v rámci konania predkladať Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky. Prerušenie skončeného konania a predkladanie prejudiciálnych otázok po skončení konania by bolo nelogické, nedôvodné, ba až absurdné. Uvedený dôvod zamietnutia návrhu oprávneného je jednoznačný a je bezpredmetné, neúčelné a nehospodárne zaoberať sa dôvodmi, pre ktoré oprávnený navrhoval konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky. Nie je namieste preto sa zaoberať s právnou argumentáciou a komplexne hodnotiť právnu argumentáciu oprávneného, ktorou svoj návrh odôvodnil. Súčasťou návrhu na prerušenie konania je aj doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. K tomuto súd prvého stupňa uviedol, že takéto doplnenie je bezpredmetné, pretože v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie, pričom v čase podania návrhu na prerušenie konania bolo už o odvolaní oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekúcie rozhodnuté odvolacím súdom a uznesenie o zastavení exekúcie bolo právoplatné. Postup oprávneného, keď tento navrhuje prerušenie konania po tom, čo bolo konanie právoplatne skončené a dopĺňanie dôvodov odvolania po tom, čo už bolo o jeho odvolaní rozhodnuté odvolacím súdom, je nepochopiteľný, zjavne neopodstatnený, a týmto postupom dochádza iba k zbytočnému zvyšovaniu trov oprávneného, ale aj súdu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že uznesenie je v časti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nevyhnutné považovať za arbitrárne, svojvoľne, a tým priamo zasahujúce do základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, tento oprávneným prednesenú podstatnú argumentáciu odôvodňujúcu nutnosť prerušenia konania za účelom uskutočnenia postupu podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ právne neposúdil. Mal za to, že uznesenie nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. Je nepochybné, že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu
konania, ktoré pred ním prebieha a bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Zvýraznil, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty, vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Konanie je v štádiu prejednávania odvolania možné prerušiť v záujme účastníkov na zbavení právnej neistoty, vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej jeho aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky, a to podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Oprávnený tvrdí, že jeho uplatnená požiadavka na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ktorej cieľom je predloženie prejudiciálnej otázky vo formulovanom znení Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je legitímna a súd sa ňou musí riadne zaoberať a právne ju posúdiť na základe komplexného zhodnotenie celej právnej argumentácie oprávneného. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuť.
Podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 36 ods. 5 Ex. por., ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Pre exekučné konanie, ktoré je druhom sporového konania, platia v zásade rovnaké procesné zásady, ako pre vyhľadávacie konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku. Použitie určitých procesných inštitútov však vylučuje zákon. Citované ustanovenie § 36 ods. 5 Ex.por. reaguje na výnimku z pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania, ktorá je obsahom právnej úpravy v § 14 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa citovaného ustanovenia začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. To sú aj účinky začatia reštrukturalizačného konania podľa § 114 zákona č. 7/2005 Z.z. Z toho vyplýva, že na súdnu exekúciu netreba aplikovať § 47 cit. zákona, ktorý prerušenie konaní spája s vyhlásením konkurzu. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu je aj to, že už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa dňom vyhlásenia konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, akoby konkurz nebol vyhlásený.
Odvolací súd na základe aplikácie citovaného ustanovenia § 36 ods. 5 Ex.por. v nadväznosti na ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. uzaviera, že v predmetnej exekučnej veci ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto odvolanie oprávneného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.