Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu Mahias development, spol. s r. o., IČO: 53 885 210, so sídlom Slovnaftská 12354/106, 821 07 Bratislava

- Podunajské Biskupice, v konaní zast. URBÁNI & Partners, spol. s r. o., IČO: 36 646 181, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Mesto Kremnica, IČO: 00 320 781, so sídlom Šafárikovo námestie 1/1, 967 01 Kremnica, v konaní zast. JUDr. Janka Vasiľová, advokátka, Kudlovská 1, 066 01 Humenné, o zaplatenie 94.800,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -262 zo dňa 1. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -262 zo dňa 1. decembra 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konanie v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete žalobu žalobcu zamietol. V druhej výrokovej vete žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou v upomínacom konaní dňa 29.09.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 94.800,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 94.800,- Eur odo dňa 24.09.2021 až do zaplatenia. Pohľadávku voči žalovanému žalobca nadobudol z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Sayrus, s. r. o. Bratislava zo dňa 24.08.2021. Právny predchodca žalobcu v postavení zhotoviteľa a žalovaný v postavení objednávateľa uzatvorili dňa 25.02.2021 zmluvu o dielo podľa a nasl. , podľa ktorej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal realizovať zhotovenie diela - obnova „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kremnici - Budova 4 - OVZS“ za dohodnutú cenu vo výške 319.000,- Eur bez DPH, cena s DPH 382.800,- Eur (ďalej aj len „Zmluva“ alebo „Zmluva o dielo“). Právny predchodca žalobcu dňa 21.07.2021 od Zmluvy odstúpil pre omeškanie žalovaného, ktoré spočívalo v neodovzdaní staveniska, a preto s poukazom na uplatnil nárok na zaplatenie sumy, ktorá predstavuje nárok na zmluvnú cenu diela dohodnutú zmluvne v rozsahu 382.800,- Eur, od ktorej odpočítal náklady ušetrené nevykonaním diela formou subdodávky spoločnosťou Varox, s. r. o., ktorej cena subdodávky predstavovala sumu 288.000,- Eur.

3. Žalovaný namietal platnosť odstúpenia od Zmluvy, keďže žalovaný sa nedostal so svojím plnením do omeškania, právny predchodca žalobcu odmietol prevziať stavenisko a neexistoval zákonný ani zmluvný

dôvod, pre ktorý by mohol zhotoviteľ od Zmluvy odstúpiť. Žalovaný argumentoval aj o neexistencii pohľadávky, resp. nedôvodnosti uplatňovaného nároku s odkazom na zmluvné dojednania v čl. 6 Zmluvy. Žalovaný tiež zdôraznil, že zhotoviteľ nezrealizoval z predmetu diela nič a rovnako nesplnil ani svoju zmluvnú povinnosť a ku dňu odstúpenia od Zmluvy nerealizoval finančné vysporiadanie vzájomných záväzkov a pohľadávok.

4. Žalobca ďalej v konaní zdôraznil, že určitý termín začatia prác na diele nebol v Zmluve konkrétne dojednaný, začatie prác mal zhotoviteľ realizovať dňom prevzatia staveniska, a teda s odkazom na zhotoviteľ bol oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzatvorení Zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiada. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že ešte pred podpisom Zmluvy zhotoviteľ a žalovaný prerokovali podmienky odovzdania a prevzatia staveniska tak, že dielo sa bude realizovať počas prevádzky jednotlivých ambulancií a v tejto súvislosti odkázal na vydané stavebné povolenie Stavebným úradom Obec Horná Ves pod č. zo dňa 26.11.2008, kde boli jasne určené podmienky stavby, stavba má byť realizovaná v zmysle projektovej dokumentácie J..E.. J. X. Žalovaný, ktorý vymedzil, že stavebný objekt je možné uviesť do prevádzky až po skončení stavebných prác a kolaudácie. Žalobca pripustil, že evidoval žiadosti o navádzanie zo strany objednávateľa vykonávať dielo počas plnej prevádzky, avšak na to nepristúpil. Tiež uviedol, že by sa jednalo o podstatnú zmenu Zmluvy, ktorá by narušila i hospodársku súťaž čím by došlo k obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní.

5. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že Ministerstvo zdravotníctva SR žalovanému poskytlo na účel rekonštrukcie príspevok vo výške 700.161,49 Eur, a preto žalovaný po stretnutí so zhotoviteľom komunikoval s Ministerstvom zdravotníctva SR ohľadom upresnenia podmienok odovzdania a prevzatia staveniska z dôvodu vzniku sporu, ktorý vzišiel z požiadavky zhotoviteľa na odovzdanie staveniska vyprataním všetkých prevádzok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nachádzajúcej sa v budove Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný zdôraznil, že už pred podpísaním Zmluvy mal zhotoviteľ vedomosť o tom, že toto bude vykonávané po častiach z dôvodu nemožnosti úplného vypratania a že bude realizovať dielo pri zachovaní prevádzky jednotlivých ambulancií. Až následne zmenil zhotoviteľ svoj postoj, a tiež nevôľu na zmierlivom vyriešení situácie o čo sa snažil žalovaný. Zhotoviteľ dňa 28.06.2021 napriek všetkým uvedeným skutočnostiam neprevzal stavenisko a začal požadovať od žalovaného jeho vypratanie, a preto sa žalovaný nedostal so svojím plnením do omeškania. Do omeškania sa žalovaný nemohol dostať ani z dôvodu, že sám zhotoviteľ si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. 12 bod 12.1 Zmluvy o dielo, kde bol zhotoviteľ povinný pred podpísaním protokolu o prevzatí staveniska uhradiť objednávateľovi výkonovú zábezpeku, resp. predložiť žalovanému bankovú záruku, najmenej na sumu 5 % z ceny diela.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že považoval za neplatné odstúpenie od Zmluvy, ktoré realizoval zhotoviteľ listom zo dňa 21.07.2021, ak takéto odstúpenie zdôvodňoval porušením povinnosti objednávateľa vyplývajúceho pre neho z čl. 8 bod 8.2 Zmluvy, t.j. že neodovzdal zhotoviteľovi stavenisko pri zahájení prác a neodovzdal stavenisko tak, aby mohol zhotoviteľ začať práce v súlade s projektom a podmienkami zmluvy a žalobca nepreukázal akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, pre ktoré by či už na základe zmluvných dojednaní medzi stranami sporu (čl. 6 Zmluvy), resp. zákonných ustanovení ( ) mohol objednávateľ od zmluvy odstúpiť.

7. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia a neuniesol dôkazné bremenoo tom, že povinnosťou žalovaného ako objednávateľa bolo odovzdať stavenisko, kde zhotoviteľ mal realizovať dielo, t.j. budovu Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kremnici, budovu 4 OBZS vypratanú, resp. v stave s vylúčením prevádzky jednotlivých zdravotníckych ambulancií a vypratanú. Takáto povinnosť pre žalovaného nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zmluvy, ani z ustanovenia čl. 8.2, na ktoré v odstúpení zhotoviteľ odkazoval a ani v projekte, ani v podmienkach projektu nie je uvedená povinnosť žalovaného odovzdať stavenisko vypratané. Žalobca predložil len dve strany sprievodnej správy Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kremnici vypracovanej A.. XXXX, C. už v septembri 2018, kde je uvedené v bode 9, že objekt sa uvedie do prevádzky po skončení stavebných prác a následnej kolaudácie, z ktorej formulácie vyvodzoval povinnosť pre žalovaného odovzdať stavenisko pre zhotoviteľa vypratané. Súd prvej inštancie však jednak výsluchom svedkov, ako i z vyjadrení štatutára žalobcu, ktorý bol i štatutárom právneho predchodcu žalobcu, mal to za to, že nielen počas kontraktačného procesu pri podpisovaní Zmluvy o dielo dňa 25.02.2021, ale i

pred samotným podpisom Zmluvy a následne i po podpísaní Zmluvy až do dňa 28.06.2021, kedy zhotoviteľ odmietol na stretnutí zástupcov zhotoviteľa a objednávateľa stavenisko prevziať, zhotoviteľ mal vedomosť o tom, že podmienkou realizácie diela zo strany žalovaného bolo, aby dielo bolo realizované počas prevádzky jednotlivých zdravotníckych ambulancií, resp. s čiastočným vylúčením prevádzok v určitej časti rekonštruovaného objektu a nie kompletným vyprataním rekonštruovaného objektu a takýmto spôsobom zabezpečením staveniska. Podľa súdu prvej inštancie zo svedeckých výpovedí vyplynula skutočnosť, že až na osobnom stretnutí dňa 28.06.2021 odmietol zhotoviteľ prevziať stavenisko, i keď už z predchádzajúcich obhliadok staveniska mal vedomosť o charaktere a stave miesta, kde bude prevádzaná rekonštrukcia počas prevádzky, voči čomu do dňa 28.6.2021 ani nič nenamietal a takéto dojednanie akceptoval.

8. Podľa súdu prvej inštancie vzhľadom na postoj zhotoviteľa, ktorý odmietol prevziať stavenisko dňa 28.06.2021, nemožno konštatovať omeškanie s plnením na strane žalovaného ako objednávateľa, ktoré by bolo dôvodné pre odstúpenie od zmluvy v zmysle zákonnej úpravy, resp. v zmysle zmluvných dojednaní a takéto správanie zhotoviteľa možno kvalifikovať so správaním v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže sám odmietol prevziať stavenisko a následne z dôvodu omeškania na strane žalovaného v súvislosti s odovzdaním staveniska uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie žalobca počas celého konania nepreukázal porušenie akejkoľvek zmluvnej, resp. zákonnej povinnosti žalovaného, pre ktoré mohol kvalifikovaným spôsobom zhotoviteľ od Zmluvy odstúpiť. Ani jedno z ustanovení zmluvy o dielo, ani jedna z podmienok uvedených v projekte, resp. k sprievodnej správe k projektu realizácie nekonštatuje povinnosť žalovaného odovzdať stavenisko vypratané s tým, že stavebné práce nie je možné realizovať počas prevádzky. Ani z predloženého stavebného povolenia vydaného stavebným úradom Obec Horná Ves pod č. zo dňa 26.11.2018, kde boli jasne určené podmienky stavby, nevyplýva, že stavby by mala byť realizovaná inak ako v zmysle projektovej dokumentácie T.. arch. O. C., ktorý v nej nevymedzil, že realizácia stavby je podmienená vyprataním staveniska. Nič na daných okolnostiach nemenili ani tvrdenia žalobcu, že zhotoviteľ bol víťazom verejného obstarávania, kde sa zaviazal k splneniu určitých podmienok a nebolo možné takéto podmienky meniť dodatočne uzatvorením akejkoľvek zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi zhotoviteľom a objednávateľom už dňa 25.02.2021. Takéto tvrdenie pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo, ktoré vykonal zhotoviteľ, sú irelevantné.

9. Podľa súdu prvej inštancie aj z ďalších vykonaných dôkazov podporného charakteru, a to potvrdenia Mesta Žarnovica zo dňa 13.05.2022, kde obdobná realizácia stavebných prác v obdobnom rozsahu, na takmer identickom objekte Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti realizovaná v časovom období 26.05.2020 do 30.08.2021 bola realizovaná počas prevádzky postupnou formou, nemožno prisvedčiť žalobcovi, že existoval na strane zhotoviteľa dôvod pre odstúpenie od Zmluvy pre porušenie povinnosti objednávateľa. Aj predchádzajúci víťaz verejného obstarávania predmetnej zákazky Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kremnici, štatutárny zástupca spoločnosti MM Trade SK vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 13.05.2022 uviedol, že dielo bolo možné realizovať počas prevádzky.

10. Súd prvej inštancie potom s odkazom na všetky vykonané dôkazy konštatoval, že žalobca nepreukázal zákonný, resp. zmluvný dôvod spočívajúci v porušení povinnosti zo strany žalovaného, pre ktoré porušenie sa žalovaný dostal zo svojim plnením do omeškania a mohol riadne a platne odstúpiť zhotoviteľ od Zmluvy o dielo tak, ako to vykonal. Práve naopak, všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že i keď Zmluva neobsahovala určenie konkrétnej povinnosti pre žalovaného ohľadom odovzdania staveniska, či takéto stavenisko má byť odovzdané, vypratané, resp. spôsobom, že umožňuje rekonštrukciu i počas prevádzky, zo všetkých vykonaných dôkazov možno uzavrieť, že dohoda medzi stranami sporu bola taká, že rekonštrukcia v rozsahu zmluvy o dielo zhotoviteľom bude vykonávaná počas prevádzky, čo nevylučovali okolnosti a takto sa správal i samotný zhotoviteľ v rámci kontraktačného procesu aj po podpise Zmluvy o dielo až do dňa 28.06.2021, kedy bez uvedenia dôvodu, resp. s uvedením dôvodu požiadavky na vypratanie staveniska, toto odmietol prevziať. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod, pre ktorý platne právny predchodca žalobcu mohol odstúpiť od Zmluvy a odstúpenie od Zmluvy vyhodnotil v rámci prejudiciálneho posúdenia ako neplatné.

11. Keďže súd prvej inštancie považoval odstúpenie od Zmluvy za neplatné, následne nemohol právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť ani nárok na zaplatenie sumy 94.800,- Eur, ako nárok patriaci zhotoviteľovi za cenu, na ktorú má nárok na základe zmluvy s tým, že od tejto sa odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. Keďže odstúpenie od zmluvy realizované právnym

predchodcom žalobcu je odstúpením neplatným, predmetom postúpenia nemohla byť pohľadávka, ktorá nebola existujúca, t.j. nebola spôsobilým predmetom postúpenia, a preto za daných okolností nie je ani daná aktívna legitimácia na strane žalobcu.

12. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že vyhodnotil odstúpenie zhotoviteľa od zmluvy o dielo ako neplatné, z dôvodu hospodárnosti sa bližšie nezaoberal posúdením opodstatnenosti výšky uplatňovaného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 94.800,- Eur.

13. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní tak, že žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, a preto žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , , (ďalej len „“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 94.800,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 94.800,- Eur od 24.09.2021 do zaplatenia a uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

15. Žalobca v odvolaní s poukazom na ods. 20, ods. 21 a ods. 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že uvedené odôvodnenie považuje za nesprávne, šikanózne, neodôvodnené, arbitrárne, nevychádzajúce zo skutkového stavu a rovnako tak právneho stavu, a to z nasledovných dôvodov, keď žalobca sa najskôr vyjadruje k zmluvným podmienkam dojednaným medzi žalovaným ako objednávateľom a právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom. Žalobca potom s poukazom na čl. 8 bod 8.2 a bod 8.3 Zmluvy uviedol, že zhotoviteľ sa zaviazal vykonávať dielo v zmysle súťažnej ponuky predloženej vo verejnom obstarávaní, v zmysle platných právnych predpisov, v zmysle podmienok zmluvy a v súlade s projektovou dokumentáciou. Pre zhotoviteľa sú rovnako záväzné všetky body bez rozdielu. To znamená, že aj keď zmluvná podmienka jednoznačne nehovorí o spôsobe pripravenia staveniska v prípade, ak niektorí z ďalších bodov uvedený spôsob realizácie ukladá, je pre zhotoviteľa striktný a záväzný, nakoľko či už podmienka súťažnej ponuky, zákonná alebo projektovej dokumentácie, pretavila sa aj do zmluvného dojednania. S poukazom na bod 9 Sprievodnej správy k projektu žalobca uviedol, že z predmetného bodu sprievodnej dokumentácie, ktorá tvorí obsah projektovej dokumentácie, ktorá bola obsahom súťažných podkladov vyhláseného verejného obstarávania, stavebného povolenia a tým jednoznačne zmluvnou podmienkou, jednoznačne vyplýva povinnosť, že objekt, na ktorom sa malo vykonať dielo, sa mal uviesť do prevádzky po skončení stavebných prác a následnej kolaudácii. Samotný architekt vyhotovujúci projektovú dokumentáciu na pojednávaní dňa 08.11.2022 vo svojej výpovedi uviedol, že došlo zrejme k chybe a že sa jedná o preklep a tiež uviedol, že je možné, že z časovej tiesne to tam nejak uniklo, nie je to tam spomenuté. Žalobca má za to, že ak teda z projektovej dokumentácie unikla informácia o etapizácii stavebných prác a neobsahovala plán organizácie, je zrejmé, že práce sa majú robiť na stavbe ako celku.

16. Žalobca poukázal aj na to, že predmetná stavba nebola stavbou, na ktorú sa nevyžadovalo stavebné povolenie. Preto ďalšou zmluvnou podmienkou bolo dodržanie všeobecne záväzných predpisov, vrátane o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Stavebné povolenie s poukazom na stavebného zákona ukladá stavebníkovi, aby sa stavba uskutočnila v zmysle projektovej dokumentácie, na ktorú žalobca celé konanie poukazoval, ktorá obsahuje podmienku uvedenia objektu do prevádzky až po skončení stavebných prác a následnej kolaudácii. Uvedené podmienka stavebného povolenia teda bola rovnako aj zmluvnou podmienkou, nakoľko zhotoviteľ mal postupovať v zmysle platných právnych predpisov, ktoré ukladajú zhotoviteľovi postupovať podľa projektovej dokumentácie, vrátane sprievodnej správy, ktorá je zákonnou náležitosťou projektovej dokumentácie. S poukazom na vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, žalobca uviedol, že možno potvrdiť, že zákonným obsahom projektovej dokumentácie je aj sprievodná správa, ktorá poskytuje ďalšie údaje o stavbe a tým vo všeobecnosti zaväzuje stavebníka k realizácii stavby v zmysle je znenia zo zákona a v súdenej veci aj na základe

zmluvy, nakoľko bola obsahom súťaže verejného obstarávania, zároveň bola obsahom stavebného povolenia a obsahom projektovej dokumentácie. Okrem toho v prípade, ak došlo k chybe v projektovej dokumentácii, nemožno túto pripisovať zhotoviteľovi, ale na základe § 46 stavebného zákona je projektant ten, kto zodpovedal za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie a ak ju predložil do obstarávania žalovaný, predpokladá sa, že je správna a úplná. Projektové dokumentácie obsahujú aj práce rozdelené na časti, ktoré podliehajú kolaudácii samostatne a sú aj chronologicky rozdelené, etapizované podľa plánu organizácie výstavby. Pri tomto prípade však táto požiadavka zo strany žalovaného ako objednávateľa nebola. Projektant uvedené jasne dňa 08.11.2022 vo svojej výpovedi potvrdil. K obsahu projektovej dokumentácii sa vyjadril aj osobne spôsobilá osoba, a to stavbyvedúci zhotoviteľaT.. XX.XX.XXXXX.XXXX, ktorý dňa 01.12.2022 vo svojej výpovedi uviedol, že chýbal plán organizácie a ktorý tvrdeniami len potvrdil stanovisko projektanta o absentujúcej etapizácii a pláne výstavby v prípade, ak sa stavebné práce uskutočňujú z dôvodu prebiehajúcej prevádzky.

17. Podľa žalobcu ďalšou zmluvnou náležitosťou, ktorá potvrdzovala chronológiu prác naraz a nie etapizovane a po častiach, bola samotná príloha zmluva, harmonogram prác, na ktorý vo svojej výpovedi žalobca poukazoval. Podľa žalobcu uvedené zmluvné podmienky tak jednoznačne preukazujú, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaným, ktoré založilo či už zmluvné alebo zákonné pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy, preto argumentácie súdu prvej inštancie boli nesprávne. Žalobca má jednoznačne za to, že povinnosťou objednávateľa bolo pripraviť a odovzdať pre zhotoviteľa stavenisko tak, aby mohol na ňom začať práce v súlade so zmluvou, kde by stavenisko malo byť vypratané a dielo realizované s vylúčením prevádzky, čo súd prvej inštancie zle vyhodnotil.

18. Žalobca má zároveň za to, že súd prvej inštancie sa neriadil pri rozhodovaní zásadou iura novid curia, keď pripúšťa, že stavbu, na ktorú musí byť vydané stavebné povolenie, by bolo možné užívať bez toho, aby o tom stavebný úrad vydal rozhodnutie. Zhotovenie stavby realizovanej na základe povolenia zo zákona nezakladá automaticky pre stavebníka aj právo na užívanie stavby, z tohto dôvodu je v stavebnom poriadku upravený procesný inštitút kolaudačného konania. Preto je neprípustné zo strany súdu prvej inštancie konštatovať, že zo žiadnych skutočností nevyplynula povinnosť realizovať stavbu mimo prevádzky a až následne kolaudovať. Jedinou zákonnou cestou ako užívať stavbu, na ktorej sa uskutočňujú práce vykonávané na základe povolenia, je po vydaní rozhodnutia stavebného úradu, a to buď užívať ju len na základe kolaudačného rozhodnutia alebo rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby. V súdenej veci však sprievodná práva, a teda aj zmluva, umožňovala len prvé možné riešenie, a teda kolaudáciu, ktorá sa vykoná po dokončení diela a rovnako stavebné povolenie ukladalo povinnosť stavebníkovi, aby po vykonaní prác na stavbe podal návrh na kolaudáciu stavby. Preto užívanie stavby počas prevádzky, napr. používanie nových výťahov, novej elektroinštalácie, novej podlahovej krytiny, nových hygienických zariadení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a ešte k tom osobami často chorými v zdravotníckom zariadení bez toho, aby sa vykonala kolaudácia, ktorá by overila kvalitu vykonávaných prác, by bolo zo strany zhotoviteľa hazardovaním so spáchaním trestného činu a nie obchodnoprávnym sporom. Zároveň stavebný úrad je v zmysle § 106 ods. 3 stavebného zákona oprávnený uložiť pokutu do 5.000.000,- Sk osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním. Žalobca preto celé konanie nevie akceptovať laxný prístup súdu prvej inštancie k danej veci, ktoré bolo zakončené vágnym, nepodloženým a nepreskúmateľným rozhodnutím.

19. Žalobca poukázal aj na to, že podľa čl. 11 bod 11.3 Zmluvy zhotoviteľ bol povinný dodržiavať ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a vyhlášky č. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach a s poukazom na , vyhlášky č. možno vyvodiť, že povinnosťou zhotoviteľa bolo prevziať stavenisko, na ktorom sa nebude vykonávať prevádzka, nakoľko vyhláška ukladá povinnosť stavenisko oplotiť, vstupy a výstupy uzamknúť a tiež neumožniť vstup nepovoleným osobám. V prípade, ak by na stavenisku prebiehala prevádzka zdravotníckeho zariadenia, ktokoľvek by mal možnosť prístupu na stavenisko. Tým by došlo jednoznačne k porušeniu zákona a zmluvy. Podľa žalobcu uvedené zákonné podmienky tak jednoznačne preukazujú, že došlo k porušeniu zákona žalovaným, ktoré založil zákonné právo žalobcu pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy, preto argumentácie súdu prvej inštancie boli nesprávne. Žalobca má jednoznačne za to, že povinnosťou objednávateľa bolo aj v zmysle zákona pripraviť a odovzdať pre zhotoviteľa stavenisko tak, aby mohol na ňom začať práce v súlade so zákonom, kde by stavenisko malo byť vypratané a dielo realizované s vylúčením prevádzky, čo súd prvej inštancie zle vyhodnotil.

20. Podľa žalobcu z predzmluvných vzťahov, do ktorých možné zahrnúť aj proces verejného obstarávania, zverejnenie podkladov, možno konštatovať, že vyplynula požiadavka práve realizovať stavbu bez prebiehajúcej prevádzky, nakoľko objekt sa mal uviesť do prevádzky až po skončení stavených prác a následnej kolaudácii. Nemožno sa stotožňovať s argumentom súdu prvej inštancie, že zámer žalovaného realizovať počas prevádzky bol zhotoviteľovi známy s prihliadnutím na proces kontraktácie. Z procesu kontraktácie zmluvy vyplynulo, že obsahom súťažných podkladov verejného obstarávania bola zmluva, ktorú pripravil a zverejnil žalovaný. Tým, že žalovaný zmluvu prvý predložil a zároveň ju spochybňoval z dôvodu nejasností spoločne so súdom prvej inštancie, potom možno skonštatovať, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie prihliadnuť na výkladový princíp contra proferentem, a teda zmluvu vykladať v prospech stany žalobcu. Ani z jedinej výpovede v konaní nevyplýva, že by došlo k odsúhlaseniu slovnej požiadavky žalovaného na realizáciu prác počas prevádzky. Práve naopak, vo výpovedi svedkaXX.XX.XXXX. A. dňa 01.12.2020 vyplynulo, že žalovaný predniesol prvýkrát svoj návrh - požiadavku na prácach počas prevádzky až pri uzavretí zmluvy o dielo a nie pri rokovaniach pred uzavretím zmluvy. Zároveň svedok potvrdil, že neexistovala dohoda o zmene realizácie diela (počas prevádzky). Žalobca považuje za klamlivé tvrdenie súdu prvej inštancie v ods. 3 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že štatutár žalobcu nevedel v konaní vysvetliť dôvod, prečo podpísal zmluvu, keď vyvstala požiadavka žalovaného. Z nahrávky z pojednávania dňa 01.12.2022 vyplýva, že žalobca až pri podpise sa dozvedel o uvedenej požiadavke, na čo žalovanému povedal, že to nebude možné a že bude postupovať tak ako bolo predložené v súťažných podkladoch a žalovaný voči tomu nerozporoval a pristúpil k podpisu. Preto tvrdenie súdu prvej inštancie o nevedomosti vysvetlenia sú klamstvom a to zásadným, nakoľko uvedené tvrdenie zásadne mení pohľad na vec predmetného sporu. Uvedeným konaním súdu prvej inštancie došlo k porušenia základného práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

21. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že práve zhotoviteľ bol negatívne prekvapený, že pri podpise Zmluvy žalovaný požadoval a žalovaný ako orgán verejnej správy navádzal zhotoviteľa na nezákonný postup, ktorý mohol mať až fatálny dopad na samotných obyvateľov žalovaného. Preto aj akékoľvek tvrdenia týkajúce sa zásad poctivého obchodného styku sú narušené práve konaním žalovaného, ktorý zhotoviteľa navádzal na nezákonné konanie, účelovo vedel od vyhotovenia PD a stavebného povolenia, že sa dielo nebude dať vykonávať počas plnej prevádzky a napriek tomu to navrhoval, vďaka čomu jeho konanie nepožíva právnu ochranu. Zhotoviteľ musel zvážiť riziká, ktoré by boli s tým spojené a tým, že hrozba rizík prevyšovala mieru tolerancie bezpečnosti, k nezákonnému postupu zhotoviteľa nepristúpil. V prípade, ak by na uvedené požiadavky pristúpil, danú zmenu by jednoznačne mal záujem o zapracovanie do zmluvných podmienok formou písomného dodatku k zmluve podľa bodu 5.2 Zmluvy. Z uvedeného dôvodu v prípade, ak by aj existovali nejaké ústne dohody, ktoré sa v tomto konaní nepreukázali, sú záväzné len dohody vykonané písomnou formou. Okrem uvedeného podľa žalobcu súd prvej inštancie nemal právo posudzovať prejavy vôle strán, nakoľko formulácie žalovaným návrhom zmluvy boli dostatočne jasné a presné a zároveň sám žalovaný v predzmluvných vzťahoch vo verejnom obstarávaní predložil doklady, ktoré dôkladne vyjadrujú vôľu žalobcu na realizáciu diela štandarde, kedy sa stavba uvedie do prevádzky po kolaudácii a projektová dokumentácia neobsahovala etapizácie výstavby. Uvedené podporuje aj judikatúra, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

22. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil danú vec, nedostatočne ju v niektorých častiach odôvodnil a neuvádzal objektívne skutočnosti odohrávajúce sa na pojednávaniach, v dôsledku čoho je rozhodnutie nesprávne a nezákonné. Podľa žalobcu nie sú dané žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali žalobcom realizované odstúpenie považovať za nezákonné. Žalobca preukázal všetky úkony potrebné k tomu, aby mu bol v konaní priznaný právny nárok, k odstúpeniu zhotoviteľ pristupoval s náležitou starostlivosťou, dvakrát adresovanou výzvou a dvakrát ohliadkou diela a odstupoval až potom, ako na uvedené výzvy žalovaný nereagoval. Aj takáto nereakcia žalovaného upriamuje na dôkaz opaku, a teda že by na výzvy pri poctivom obchodnom styku protistrana reagovala s poukázaním na taký bod zmluvy, ktorý by podľa tvrdenia žalovaného ukladať povinnosť realizovať dielo počas prevádzky. Aj vzhľadom na absenciu takéhoto bodu v zmluve a pokusy žalovaného o navádzanie žalovaného porušiť zmluvu, mu neostávalo nič iné, len nereagovať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobca považuje zároveň za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko pri posudzovaní žalobcovho nároku vo viacerých tvrdeniach v odôvodnení rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa so skutočnosťami, ktoré uvádza, vyrovnal, prípadne ich nedostatočne vyargumentoval a dokonca súd svojvoľne menil obsah vyjadrení strán a svedkov sporu, čo je zásadným narušením základného

práva na spravodlivé súdne konanie. Vyjadrenie a právne názory, ktoré súd prvej inštancie v rozhodnutí vyslovil, sú nesprávne a nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu.

23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný uviedol, že pred podpisom zmluvy o dielo sa uskutočnil ohliadka objektu, ktorý bol predmetom rekonštrukcie, ktorého sa zúčastnili zástupcovia právneho predchodcu žalobcu a zástupcovia žalovaného za účelom ozrejmenia požiadavky rekonštrukcie diela v režime počas prevádzky. Žalobca uvedenú skutočnosť pred uzavretím zmluvy vôbec nenamietal, nepoukazoval na prípadnú nemožnosť takéhoto spôsobu plnenia záväzku, či potrebu doplnenia alebo opravy projektovej dokumentácie alebo zmeny iných technických podkladov rekonštrukcie diela. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca bez akýchkoľvek výhrad pristúpil k podpisu zmluvy o dielo, a to aj s podmienkami realizácie rekonštrukcie objektu v režime počas prevádzky. Svedkyňa T.. A. vo výpovedi zo dňa 08.11.2022 uviedla, že aj dňa 15.02.2021 pri odovzdaní projektovej dokumentácie informovala žalobcu o požiadavke žalovaného zhotoviť dielo za prevádzky, s čím žalobca na mieste súhlasil. Skutočnosť, že žalobca so zhotovením diela v režime prevádzky súhlasil, bola v konaní preukázaná svedeckou výpoveďouXX.XX.XXXX. P., ktorá potvrdila, že dňa 25.02.2021 pred podpisom zmluvy sa stretla so zástupcami právneho predchodcu žalobcu a spoločne si prešli celú budovu polikliniky, svedkyňa výslovne uviedla, že na danom stretnutí si ozrejmili, ktoré časti budú počas prevádzky presťahované do iných priestorov. Stretnutia sa zúčastnil aj svedok T.. A., ktorý rovnako na tomto stretnutí nenamietal spôsob zhotovenia diela za prevádzky, a preto považuje žalovaný výpoveď svedka T.. A. za tendenčnú a účelovú. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu bol preukázateľne informovaný o požiadavke žalovaného vyplýva jednak zo Zápisu o prevzatí diela zo dňa 28.06.2021 a uvedenú skutočnosť potvrdil aj konateľ žalobu vo výpovedi dňa 01.12.2022. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzhľadom na rozsah, charakter rekonštrukcie, bolo možné takúto rekonštrukciu realizovať aj počas prevádzky, čo nevylučovali okolnosti centra integrovanej zdravotnej starostlivosti, kde mala rekonštrukcia prebiehať. Z tohto dôvodu tvrdenia žalobcu o povinnosti vykonávať dielo v súlade s podmienkami zmluvy, projektovou dokumentáciou, platnými právnymi predpismi a súťažnými podmienkami je účelové v snahe získať od žalovaného neoprávnený majetkový prospech. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na Čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu spoločnosti MM Trade SK s.r.o. zo dňa 13.05.2022, ktorá verejnú súťaž vyhrala v prvom kole, kde uviedol, že budovu bolo možné realizovať za prevádzky.

24. Podľa žalovaného súd prvej inštancie v žiadnom svojom tvrdení v rozhodnutí nepripúšťa možnosť užívania akejkoľvek stavby bez potrebného stavebného a kolaudačného povolenia. Žalovaný poukazuje práve na jednoznačné aplikovanie zásady iura novid curia súdom prvej inštancie, a to z titulu, že stavebný zákon umožňuje stavbu skolaudovať aj postupne po častiach, pokiaľ je to stavebne a technicky možné, čo pri stavbe budovy polikliniky v Kremnici bolo preukázateľne možné. Samotný žalobca pritom cituje vo svojom odvolaní § 76 stavebného zákona.

25. Žalovaný považuje za irelevantné tvrdenia žalobcu o nemožnosti dodržať predpisy upravujúce bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Právny predchodca žalobcu sa vo verejnej súťaži prezentoval ako stavebník s dlhoročnými skúsenosťami, z čoho vyplýva, že má vedieť a byť schopný zabezpečiť stanovisko v zmysle platnej legislatívy aj pri realizovaní stavebných prác počas prevádzky. Tvrdenie žalobcu o nemožnosti zabezpečiť bezpečnosť zamestnancov a osôb nachádzajúcich sa v budove by komplexne vylučovalo možnosť zhotovovať stavby za prevádzky. Uvedené tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Ich účelovosť je preukázaná aj výpoveďou svedka J.. A., ktorý v konaní potvrdil, že má odborné skúsenosti aj s výkonom stavebných prác za prevádzky. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce č. , na ktorú sa žalobca odvoláva, stratila účinnosť k dátumu 30.06.2013, a teda napriek skutočnosti, že je uvedená v zmluve o dielo, jedná sa len o administratívny nedostatok, zhotoviteľ je povinný riadiť sa platnou a účinnou legislatívou v čase zhotovovania diela.

26. Podľa žalovaného je nepravdivým a zveličujúcim tvrdenie žalobcu, že keď súd prvej inštancie uviedol, že konateľ žalobcu sa nevyjadril, že nevie, prečo podpísal zmluvu, keď mal vedomosť, že žalovaný má záujem zhotoviť dielo za prevádzky, došlo k porušenia základného práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie v tejto časti odôvodnenia zhrnul celkovú výpoveď svedka, pričom právne významnou skutočnosťou je, že predmetný výrok nebol dôvodom pre rozhodnutie vo veci samej, z čoho vyplýva, že žiadnym spôsobom nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

Žalovaný považuje za irelevantné tvrdenie žalobcu, že žalovaný navádzal zhotoviteľa na nezákonné konanie, ktoré mohlo mať až fatálny dopad na obyvateľov mesta, a to s poukazom na v konaní preukázanú skutočnosť, že v danom prípade bolo možné stavebné práce uskutočňovať aj za prevádzky.

27. Žalovaný poukazuje na právne významnú skutočnosť, že prevzatie staveniska dňa 28.06.2021 nemohlo byť účinné a nemohlo k nemu dôjsť práve z dôvodov na strane zhotoviteľa, nie žalovaného. V zmysle podmienky stanovenej v čl. 12 bod 12.1 bol zhotoviteľ povinný pred podpísaním protokolu o prevzatí staveniska uhradiť výkonovú zábezpeku, resp. predložiť žalovanému bankovú záruku najmenej na sumu 5 % z ceny diela. Žalovaný ho na predmetnú skutočnosť upozornil mailom dňa 16.06.2021 a zhotoviteľa vyzval, aby v deň prevzatia staveniska predložil potvrdenie o zložení výkonovej zábezpeky. Zástupcovia zhotoviteľa dňa 28.06.2021 potvrdenie o zložení výkonovej zábezpeky, resp. bankovej záruky nepredložili a bankovú záruku zhotoviteľ predložil žalovanému až po termíne stretnutia.

28. Žalovaný zároveň poukazuje na čl. 8 bod 8.2 Zmluvy o dielo, podľa ktorého mal žalovaný zhotoviteľovi odovzdať stavenisko pri zahájení prác. Všetky stavebné práce v plnom rozsahu mal vykonať subdodávateľ, spoločnosť VAROX s.r.o., avšak na stretnutí dňa 28.06.2021 nebol prítomný žiadny zástupca ani zamestnanci uvedenej spoločnosti, čo preukazuje prezenčná listina, ktorá je súčasťou zápisu o odovzdaní diela, čím došlo k porušeniu ďalšieho ustanoveniaZmluvy o dielo zhotoviteľom a k ďalšiemu dôvodu, pre ktorý dňa 28.06.2021 nebolo možné účinne odovzdať stavenisko. Žalovaný sa v zmysle vyššie uvedeného nemohol dostať do omeškania a žalobca nemohol pristúpiť k platnému odstúpeniu od Zmluvy o dielo.

29. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že zo žiadnych výpovedí ani listín nevyplýva, že účelom ohliadky objektu pred podpisom zmluvy o dielo, bolo prejednanie si požiadavky v režime počas prevádzky. Ohliadka miesta výkonu diela je bežnou praxou, ktorú vykonáva zhotoviteľ pred tým, ako pristúpi k výkonu prác o diele. Nie je pravdou, že by ohliadka diela súvisela a bola iniciovaná z dôvodu potreby žalovaného realizovať jeho požiadavku na zmenu realizácie diela počas prevádzky, to sa v konaní nepreukázalo, ani súd prvej inštancie to nedôvodí. Podľa žalobcu v prípade, ak ako uvádzajú všetky strany a svedkovia, vyplynula požiadavka na zmenu zmluvy, mal žalovaný pristúpiť s náležitou starostlivosťou k doriešeniu jeho návrhu aj právnou cestou, a teda navrhnúť iné znenie zmluvy, ktoré by reflektovalo na jeho požiadavku, čo sa v konaní nepreukázalo. Podľa žalobcu svedkyňa O.P. vo výpovedi ani v jednom slove nespomenula, že by zhotoviteľ s požiadavkou žalovaného súhlasil, práve naopak povedala, že žiadny súhlas zhotoviteľom udelený nebol. Podľa žalobcu sú zavádzajúce aj konštatovania žalovaného o výpovedi svedkaJ.. A.. Žalobca nerozporuje, že práce na stavbe mohli byť vykonávané po častiach, avšak podstatnou skutočnosťou je, že v prípade, ak mali byť práce vykonávané po častiach, mali byť v projekte, ako svedkovia uviedli, práce harmonogramované a delené, aby sa jednotlivo rozdelili na časti. Zároveň stavebné povolenie by rovnako obsahovalo ustanovenia o stavby realizujúcej na časti a prípadnej kolaudácie po častiach. Podľa žalobcu faktické tvrdenie štatutára spoločnosti MM Trade SK s.r.o. je pre právne posúdenie veci irelevantné a účelové. Žalobca poukázal aj na to, že vo všeobecnej rovine možno stavbu užívať aj po častiach po kolaudácii jednotlivej časti stavby. V individuálnej rovine v danom prípade však nemožno, nakoľko ani zmluva, ani stavebné povolenie, ani žiadny iný dokument nerozdeľuje stavbu na časti a nerieši sa kolaudácia jednotlivých častí stavby. Tým, že stavba nebola povolená na časti, nemožno realizovať práce počas prevádzky polikliniky a tým, ak by sa stavba napriek tomu vykonávala, by nebolo možné zabezpečiť bezpečnosť zamestnancov a osôb nachádzajúcich sa v budove polikliniky, ktorá by bola právne braná ako stavba a zhotoviteľ by porušil predpisy o bezpečnosti. Podľa žalovaného so spravodlivým súdnym konaním je zároveň spojené aj právo rovnosti strán, čo v tomto konaní spochybňuje a súd prvej inštancie od začiatku súdneho konania zásadným spôsobom dal pocítiť svojim jednostranným negatívnym správaním strane žalobcu svoj odpudivý pohľad k nároku žalobcu ešte pred tým ako sa začalo s konaním a následným dokazovaním. Žalobca jednoznačne navrhuje odvolaciemu súdu prehratie nahrávok z prebiehajúcich konaní, vďaka ktorým si na vec spraví záver o narušení princípu rovnosti a ukrátení na procesných právach. Žalobca poukázal aj na to, že v bode 12 bod 5 zmluvy sa nehovorí, kedy má byť banková ponuka predložená, na rozdiel ako pri výkonovej zábezpeke a z uvedeného dôvodu má za to, že čas plnenia nebol dojednaný a nakoľko s poukazom na § 340 žalobca nebol žalovaným vyzvaný a žalobca zároveň bankovú záruku žalovanému predložil, svoju zmluvnú podmienku si splnil. Ak by aj bol čas dojednaný, to by neznamenalo automaticky nezákonné odstúpenie vo vzťahu k inej povinnosti. Aj v prípade nesplnenia tejto podmienky by nebolo možné začať s konaním o odovzdaní staveniska v prípade, ak by zhotoviteľ aj žalovaný mal záujem odovzdanie realizovať. Napokon žalovaný poukázal na to, že povinnosťou zhotoviteľa bolo prevziať

stavenisko a nie subdodávateľa, ktorý nemá žiaden zmluvný vzťah so žalovaným, a preto neúčasť subdodávateľa na odovzdávacom konaní nemôže založiť dôvod na neúčinné odovzdanie, pokiaľ to nie je zmluvne dojednané.

30. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že prehliadka diela pred podpisom zmluvy sa vykonáva práve z dôvodu, aby zhotoviteľ vedel vyhodnotiť možnosť realizácie diela. Právny predchodca žalobcu o požiadavke realizovať dielo vedel vopred s dostatočným časovým odstupom 4 mesiace pred dňom odovzdania staveniska a žiadnym spôsobom neupovedomil žalovaného, že s predmetným postupom nesúhlasí. Žalovaný preto nemal dôvod dopĺňať zmluvu, nakoľko mal za to, že podmienky realizácie diela sú vzájomne jednoznačne dojednané. Žalovaný zdôrazňuje, že budovy nemocníc a polikliník sa v drvivej väčšine prípadov realizujú za prevádzky a zo zmluvy a projektovej dokumentácie nevyplýva ani skutočnosť, že dielo sa má zhotovovať mimo prevádzky. Ak žalobca voči takémuto spôsobu realizácie diela mal výhrady pri zachovaní odbornej starostlivosti a v rámci zásad poctivého obchodného styku na akékoľvek rozpory a nejasnosti v projektovej dokumentácii a zmluve žalovaného mal upozorniť. Podľa žalovaného okrem subjektívneho konštatovania stavbyvedúceho J. A. predchodca žalobcu nespravil žiadne ďalšie kroky, ktorými by vyzval žalovaného na vyjasnenie prípadných rozporov. Žalovaný tak nemal žiadny dôvod sa domnievať, že predchodca žalobcu nie je schopný realizovať dielo tak, ako sa dohodli dňa 25.02.2021 pred podpisom zmluvy. Žalovaný poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalobcu, keď vo vyjadrení uvádza, že si je vedomý, že dielo mohlo byť realizované počas prevádzky, čím poprel všetky svoje tvrdenia uvádzané v priebehu celého konania. Žalobca svoje tvrdenia opiera o skutočnosť, že ak sa dielo malo realizovať za prevádzky, mali byť práce harmonogramované a delené, aby sa jednotlivo delili na časti. Predchodca žalobcu ako ani samotný žalobca však po informovaní o požiadavke realizovať dielo za prevádzky nikdy nepredložili návrh na prípadné práce naviac, priamo pristúpili k odstúpeniu od zmluvy, čím jednoznačne preukázali ich reálny nezáujem na zhotovení diela. Nezáujem o urovnanie vzťahov a vysvetlenie rozporov preukázal predchodca žalobcu aj v následnej komunikácii so žalovaným, ktorý chcel situáciu riešiť aj za pomoci Ministerstva zdravotníctva SR, pričom súčasne konateľ žalobcu dňa 21.07.2021 stretnutie odmietol z dôvodu choroby, avšak v rovnaký deň vypracoval a zaslal žalovanému odstúpenie od zmluvy. Predmetné konanie spochybňuje vôľu predchodcu žalobcu dielo vôbec realizovať. Žalovaný mal veľký záujem na zhotovení budovy polikliniky, od počiatku s predchodcom žalobcu komunikoval, aby bolo dielo realizované v lehote určenej Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré na rekonštrukciu budovy poskytlo žalovanému nenávratný finančný prostriedok, ktorý v prípade nerealizovania diela musel žalovaný vrátiť. Žalovaný preto nemal žiadny dôvod tajiť pred predchodcom žalobcu svoju požiadavku realizovať dielo za prevádzky.

31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 07.08.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

32. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

33. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 25.02.2021 žalovaný ako objednávateľ a spoločnosť Sayrus, s. r. o., Bratislava, IČO: 36 278 211 ako zhotoviteľ (ďalej aj len „zhotoviteľ“) uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o dielo podľa a nasl. (ďalej aj len „Zmluva“ alebo „Zmluva o dielo“). Článok 2. Zmluvy upravoval predmet plnenia zmluvy a podľa čl. 2 bod 2.1 podkladom pre uzatvorenie tejto zmluvy o dielo je víťazná súťažná ponuka v rámci verejného obstarávania zo dňa 11.11.2020; podľa čl. 2 bod 2.2 predmetom plnenia tejto zmluvy je zhotovenie diela - obnova „Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kremnici - budova 4 OBZS“; podľa čl. 2 bod 2.3 zhotoviteľ vykoná dielo v rozsahu podľa zadania výkaz výmer projektovej dokumentácie, ktoré tvoria Prílohu čl. 1 tejto zmluvy a sú jej neoddeliteľnou súčasťou a podľa čl. 2 bod 2.4 objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť za zhotovenie diela zmluvnú cenu podľa článku 3 tejto zmluvy. Článok 3. Zmluvy upravoval cenu diela, garanciu ceny, platobné podmienky a podľa čl. 3 bod 3.1 cena diela je stanovená dohodou medzi zmluvnými stranami v zmysle o cenách a

ponukového rozpočtu spracovaného zhotoviteľom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a cena s DPH je 382.800,- Eur. Článok 4. Zmluvy upravoval termín a čas plnenia, miesto plnenia a podľa čl. 4 bod 4.1 čas plnenia je - začatie prác: dňom prevzatia staveniska, ukončenie prác: 6 mesiacov od prevzatia staveniska. Článok 5. Zmluvy upravoval dobu platnosti zmluvy, zmeny v zmluve. Článok 6. Zmluvy upravoval odstúpenie od zmluvy, úhradu súvisiacich nákladov a zmluvné pokuty. Článok 7. Zmluvy upravoval zodpovednosť za náhradu za škodu. Článok 8. Zmluvy upravoval povinnosti zhotoviteľa a spolupôsobenia objednávateľa a podľa čl. 8 bod 8.2 objednávateľ odovzdá zhotoviteľovi stavenisko pri zahájení prác. Objednávateľ je povinný odovzdať stavenisko tak, aby zhotoviteľ mohol na ňom začať práce v súlade s projektom a podmienkami zmluvy. Článok 9. Zmluvy upravoval záručné podmienky, článok 10. podmienky odovzdania diela, spôsob preberania. Článok 11. Zmluvy upravoval osobitné ustanovenia a podľa čl. 11 bod 11.2 zhotoviteľ sa zaväzuje dodržiavať všetky platné predpisy v oblasti požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany životného prostredia, vyplývajúce z právnych predpisov týkajúcich sa týchto oblastí v priebehu celej doby plnenia tejto zmluvy. V prípade porušenia týchto predpisov a následného vzniku škody, zhotoviteľ odstráni vzniknuté škody v plnom rozsahu na vlastné náklady; podľa č. 11 bod 11.3 zhotoviteľ je povinný dodržiavať ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce č. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach; podľa čl. 11 bod 11.5 zhotoviteľ zodpovedá za zabezpečenie BOZP, PO svojich zamestnancov, ako aj ďalších osôb, ktoré sa s jeho vedomím zdržujú na stavenisku; podľa čl. 11 bod 11.6. zhotoviteľ zodpovedá za pracovné úrazy a vzniknuté škody spôsobené jeho zamestnancami, ako aj ďalšími osobami, ktoré sa na pracovisku zdržujú s jeho vedomím za účelom realizácie diela. V prípade spôsobenia škody na majetku objednávateľa týmito osobami je zhotoviteľ povinný uhradiť náklady na odstránenie následkov v plnom rozsahu alebo ich odstrániť na vlastné náklady a podľa čl. 11 bod 11.8 nebezpečenstvo škody na diele a na veciach a na materiáloch potrebných na jeho zhotovenie znáša zhotoviteľ do protokolárneho prevzatia diela objednávateľom. Článok 12. Zmluvy upravoval výkonovú zábezpeku a článok 13. záverečné ustanovenia.

34. V Sprievodnej správe k Projektu: Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kremnici, vypracované T.. Q.. O. C., bod bodom 9. ako údaje o prípadnom postupnom zavádzaní stavby do prevádzky je uvedené: Objekt sa uvedie do prevádzky po skončení stavebných prác a následnej kolaudácii.

35. Písomnou výzvou zo dňa 31.05.2021 zhotoviteľ vyzýval žalovaného na odovzdanie a prevzatie staveniska, ktoré bude pripravené a nebude brániť riadnemu vykonaniu diela, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak nedôjde zo strany žalovaného k súčinnosti v uvedenej lehote, zhotoviteľ ho upozorňuje na vznik nároku na odstúpenie od Zmluvy.

36. Zo Zápise z odovzdania staveniska vyhotoveného dňa 28.06.2021 vyplýva, že došlo k stretnutiu žalovaného a zhotoviteľa dňa 28.06.2021 za účelom odovzdanie staveniska, pričom v zápise je uvedené, že zhotoviteľ odmieta prevziať stavenisko nakoľko budova nie je vyprataná, je v prevádzke a tiež je na Zápise uvedené, že stavebník zhotoviteľa vo februári informoval, že stavba bude realizovaná za prevádzky.

37. Písomnou výzvou II. zo dňa 01.07.2021 objednávateľ vyzval žalovaného na odovzdanie a prevzatie staveniska, ktoré bude pripravené a nebude brániť riadnemu vykonaniu diela, a to v primeranej dodatočnej lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak nedôjde zo strany žalovaného k súčinnosti v uvedenej lehote, zhotoviteľ od Zmluvy odstúpi a zároveň v zmysle čl. 12.5 Zmluvy predložil ako prílohu bankovú záruku.

38. Dňa 20.07.2021 vyhotovil zhotoviteľ Zápisnicu z obhliadky miesta realizácie predmetu zákazky s tým, že po preskúmaní aktuálneho stavu predmetu diela, stavu spôsobilosti staveniska na prevzatie možno konštatovať, že objednávateľ na výzvu II. doručenú 02.07.2021 nijakým spôsobom nereflektovať, stavenisko naďalej nie je spôsobilé na realizáciu stavebných prác, stavenisko nie je vypratané, Budova 4 OBZS je v stave fungujúcej plnej prevádzky.

39. Písomným úkonom zo dňa 21.07.2021 zhotoviteľ od Zmluvy o dielo odstúpil z dôvodu, že ani po poskytnutej primeranej dodatočnej lehoty na splnenie zásadnej povinnosti zo strany žalovaného k náprave nedošlo, nebola splnená žalovanému uložená povinnosť odovzdať spôsobilé stavenisko pre možnosť riadneho plnenia Zmluvy objednávateľom.

40. Oznámením zo dňa 26.08.2021 zhotoviteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky v celkovej hodnote istiny 94.800,- Eur, ktorá vznikla na základe odstúpenia zo dňa 21.07.2021 od Zmluvy o dielo zo dňa 25.02.2021 a odstúpením od Zmluvy o dielo patrí postupcovi ako zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy o dielo, od ktorej sa odpočítalo to, čo postupca ako zhotoviteľ ušetril vykonaním diela v plnom rozsahu, čo predstavuje sumu 94.800,- Eur (zmluvná cena diela 382.800,- Eur mínus hodnota nákladov, ktoré boli ušetrené nevykonaním diela 288.000,- Eur ako zmluvná cena zhotoviteľa, ktorá bola zabezpečovaná subdodávateľom).

41. Svedok T.. Q.. O. C. vypovedal, že ako architekt uviedol v sprievodnej správe k projektovej dokumentácii Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kremnici v bode 9 zo septembra 2018, že objekt sa uvedie do prevádzky po skončení pracovných prác a následnej kolaudácii z dôvodu, že sa jedná štandardnú formuláciu, ktorá sa takýmto spôsobom používa pri obdobných stavbách, resp. rekonštrukciách, čo však nemení nič na tom, že je možná realizácia takejto rekonštrukcie i počas prevádzky, čo sa bežne a štandardne deje. Ako sú i rekonštrukcie i obytných domov, resp. obdobných objektov, ako bol objekt Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kremnici. Svedok vypovedal, že za plnej prevádzky sa prevádza rekonštrukcia napríklad bytových domov, kde je situácia náročnejšia ako sa jednalo pri realizácii diela v zmysle zmluvy o dielo. Samotné dojednanie ohľadom toho, akým spôsobom sa bude realizovať dielo, v akých častiach nebolo predmetom projektovej dokumentácie jeho úlohou ako architekta, ale bola to dohoda medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Svedok sa tiež vyjadril, že 28.06.2021 sa zúčastnil odovzdania staveniska a bol prítomný i pri vyhotovení zápisu, kde zo strany zhotoviteľa nikto nenamietal ani zápis vyhotovený štatutárom žalovaného, že stavebník, t.j. zhotoviteľ už vo februári bol informovaný o tom, že realizácia rekonštrukcie bude uskutočňovaná za prevádzky. Svedok opakovane odpovedal na otázky zo strany právnych zástupcov strán sporu k formulácii, že priestory prevádzky, ktoré budú zrekonštruované sa uvedú do prevádzky po rekonštrukcii a kolaudácii, pričom svedok uviedol, že na mysli sa má uvedenie celého objektu do prevádzky, ako celku. Bližšie sa svedok nevedel vyjadriť k zmluvným podmienkam medzi stranami, keďže sa v mesiaci február 2021 nezúčastnil takýchto rokovaní, ale ako architekt bol informovaný, že stavba bude realizovaná počas prevádzky, čo sa v konečnom dôsledku uviedlo i v zápise pri odovzdávaní staveniska zo dňa 28.06.2021 a rekonštrukcia sa dala realizovať po častiach.

42. Svedkyňa T.. B. A. vypovedala, že je zamestnancom mesta Kremnica a pracuje na odbore výstavby, z ktorého dôvodu mala vedomosť o tom, že zhotoviteľ bude realizovať rekonštrukciu Centra zdravotnej starostlivosti za prevádzky. Svedkyňa sa vyjadrila, že už v čase odovzdania projektovej dokumentácie, t. j. pred uzatvorením samotnej zmluvy o dielo už 15.02.2021 takúto vedomosť mala. Pred podpisom zmluvy o dielo bola realizovaná spoločná obhliadka objektu Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti, kde mala rekonštrukcia prebiehať. Svedkyňa tiež uviedla, že až dňa 28.06.2021 sa dozvedela pri odovzdávaní staveniska na stretnutí, ktorého sa zúčastnila, že zhotoviteľ odmieta stavenisko prevziať, následne zrealizoval zhotoviteľ dňa 20.07.2021 opakovane obhliadku predmetu rekonštrukcie bez vedomosti a osobnej účasti zástupcov objednávateľa. Mesto malo záujem určiť termín stretnutia a dohody odovzdania stavby aj prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o čom informovala a komunikovala i konateľa žalobcu pána Mrkvana, ktorý však pod rôznymi výhovorkami, t. j. že je chorý, že je aktuálne kovidové obdobie sa vyhýbal takémuto stretnutiu, a preto stretnutie nebolo možné zrealizovať. Svedkyňa tiež ozrejmila, že pri realizácii rekonštrukcie sa výberové konanie uskutočnilo formou verejného obstarávania, avšak takýto proces zabezpečovala externá firma, nie objednávateľ. Svedkyňa opakovane uviedla, že zhotoviteľ bol uzrozumený a mal vedomosť o tom, i keď neexistovala výslovná písomná dohoda, že dielo bude realizovaná počas prevádzky zdravotníckeho zariadenia. Ďalej vypovedala, že sama ostala prekvapená dňa 28.06.2021 na stretnutí zástupcov zhotoviteľa a objednávateľa pri odovzdávaní diela, keď zhotoviteľ deklaroval, že odmieta dielo prevziať. Svedkyňa tiež vypovedala, že pokiaľ v zápise o odovzdaní stavby zo dňa 28.06.2021 je uvedené, že zhotoviteľ odmieta prevziať stavenisko takýto zápis bol realizovaný predtým, ako bola podpísaná prezenčná listina jednotlivými zúčastnenými osobami tohto stretnutia.

43. Svedkyňa T.. L. P. vypovedala, že pracuje ako riaditeľ Mestskej správy bytového podniku Mesta Kremnica a vypovedala, že pred podpisom Zmluvy o dielo v mesiaci február 2021 sa zúčastnila stretnutia prehliadky priestorov, ktoré boli predmetom rekonštrukcie za prítomnosti zhotoviteľa. Zhotoviteľ celý objekt prešiel, počas prevádzky sa ukázali jednotlivé priestory, ktoré bolo potrebné rekonštruovať, a to od prvého až do tretie nadzemného podlažia. Niektoré priestory podľa svedkyne už boli rekonštruované lekármi z dôvodu, že tieto majú prenajaté a z takéhoto stretnutia bolo zrejmé a jasné i pre zhotoviteľa, že rekonštrukcia bude realizovaná za pochodu, t. j. počas prevádzky. Zúčastnení si ozrejmili, ktoré časti budú počas prevádzky presťahované do iných priestorov, tak to bolo realizované aj v minulosti. Pokiaľ samotní jednotliví lekári užívajúci ambulancie, realizovali rekonštrukciu vo vlastnej réžii. Podľa svedkyne až 28.06.2021, resp. v mesiaci júl sa mesto dozvedelo, že zhotoviteľ odmieta prevziať stavenisko napriek tomu, že bol uzrozumený akým spôsobom bude rekonštrukcia prevádzky prebiehať, začal namietať porušenie bezpečnosti, ochrany zdravia pri práci, pričom sama svedkyňa konštatovala, že počas bežnej prevádzky dochádza k rekonštrukciám aj obytných domov, kde sa rekonštruujú stúpačkové rozvody, výťahy a podobne. Svedkyňa tiež vypovedala, že pokiaľ odmietol 28.06.2021 prevziať stavenisko zhotoviteľ uvádzal, že toto nie je vypratané.

44. Svedok P. Z. vypovedal, že sa zúčastnil prehliadky budovy, kde mala prebehnúť rekonštrukcia v zmysle uzatváranej zmluvy o dielo a nevedel uviesť presný termín, takéhoto stretnutia sa zúčastnil ako subdodávateľ zhotoviteľa. Svedok vypovedal, že po realizácii prehliadky sa zhodol i so zástupcami zhotoviteľa, že za prevádzky nie je možné realizovať rekonštrukciu a to za prítomnosti lekárov, pacientov, resp. plného chodu jednotlivých zdravotníckych stredísk, ktoré sa nachádzali v budove. Svedok uviedol, že pokiaľ by mala prebehnúť realizácia rekonštrukcie v zmysle zmluvy o dielo bol by problém i termín, ktorý bol dohodnutý zmluvne, pretože počas prevádzky nebolo možné dodržať takýto termín a rekonštrukcia by sa výrazným spôsobom i predražila, a to minimálne o 30 % ceny. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že zhotoviteľ prisľúbil realizovať rekonštrukciu počas prevádzky a zdôrazňoval, že ak by malo byť dielo realizované subdodávateľom (svedok - zástupca subdodávateľa) nebolo by to možné, nebolo by možné dodržať harmonogram ako i nebol dodržaný časový termín realizácie diela 6 mesiacov. Svedok nevedel bližšie poskytnúť informácie ohľadom dohôd pri uzatváraní zmluvy medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Nevylúčil, že bolo možné realizovať rekonštrukciu i počas prevádzky, avšak za určitých konkrétnych okolností by bolo potrebné dodržať osobitné pravidlá.

45. Svedok T.. T. A. vypovedal, že pri realizácii diela mal pôsobiť ako stavbyvedúci realizátora stavby (subdodávateľa), zúčastnil sa rokovaní medzi dodávateľom a objednávateľom už v mesiaci február 2021. Pri podpise zmluvy o dielo bola realizovaná obhliadka samotnej stavby, bol oboznámený s projektom ako i s požiadavkou realizovať takúto rekonštrukciu počas prevádzky. Podľa svedka, pokiaľ malo dôjsť k realizovaniu rekonštrukcie počas prevádzky bolo nutné, aby takýmto spôsobom bol spracovaný projekt, aby bola zabezpečená základná bezpečnosť zdravia pri realizácii takéhoto projektu, jednak realizátorom ako i vedľajšími osobami. Projekčne to podľa svedka takýmto spôsobom nebolo spracované. Z týchto dôvodov opakovane svedok odkazoval na to, že objednávateľ bol na to upozornený i na stretnutí dňa 28.06.2021. Svedok uviedol, že neexistovala dohoda medzi objednávateľom a zhotoviteľom o tom, stavba realizovaná počas prevádzky a ani by s tým nesúhlasil, pretože on bol za všetko zodpovedný. Ďalej uviedol, že pokiaľ by tomu tak bolo, odzrkadlilo by sa to i v cene, ktorá bola dohodnutá za realizáciu diela, pokiaľ by táto prebehla v nejakých etapách. Podľa svedka predložená projektová dokumentácia nezodpovedala požiadavke objednávateľa na to, že dielo má byť realizované počas prevádzky. Pokiaľ by tomu tak bolo, nevyhnutné a potrebné by bolo zohľadniť určité bezpečnostné opatrenia.

46. Konateľ žalobcu Tomáš Mrkvan, ktorý bol i konateľom právneho predchodcu žalobcu, vypovedal, že zhotoviteľ sa zúčastnil verejného obstarávania na základe dostupných podkladov, bol ako uchádzač zverejneného verejného obstarávania úspešný, v dôsledku čoho následne došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo s objednávateľom dňa 25.02.2021 a k zloženiu bankovej záruky. Až v tomto okamihu sa zhotoviteľ ako víťaz verejného obstarávania dozvedel o požiadavke objednávateľa realizovať dielo za plnej prevádzky. Žalobca zdôraznil, že jeho právny predchodca (zhotoviteľ) upozorňoval Mesto Kremnica, že to nie je možné pokiaľ bude objednávateľ zotrvávať na takejto požiadavke, musí dôjsť k zmene zmluvných podmienok. Žalobca odkazoval na harmonogram prác, kde ozrejmoval v grafickom prevedení harmonogram prác a vysvetľoval, že je zrejmé pre osoby znalé, ktoré majú realizovať obdobné dielo, že práce podľa harmonogramu museli prebiehať kontinuálne a nie v etapách tak, ako to požadoval žalovaný pokiaľ mal snahu realizovať rekonštrukciu za prevádzky. Súčasne konateľ žalobcu sa vyjadril, že renomovaná advokátska kancelária v súvislosti s verejným obstarávaním mu

odporučila, aby nepristúpil na realizáciu zmluvy o dielo po tom, ako došlo k zmene podmienok ako to bolo uvedené v súťažných podmienkach vyhláseného verejného obstarávania, keďže neboli takéto podmienky nastavené spôsobom, že dielo bude realizované počas prevádzky. Opakovane žalobca zdôrazňoval, že i keď vyslovene v rámci podmienok verejného obstarávania pri rekonštrukcii Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti nebola exaktne uvedená podmienka, že takáto rekonštrukcia nemôže prebiehať počas prevádzky bolo z projektovej dokumentácie ako i z technickej správy a zo všetkých ďalších okolností zrejmé, že takáto rekonštrukcia nemala prebiehať počas prevádzky. Ďalej sa vyjadril, že aj keď pri podpise zmluvy o dielo požiadavku o realizácii rekonštrukcie za prevádzky vzniesol objednávateľ, bolo to bezpredmetné keďže ponuka tak, ako bola vyhlásená v zmysle verejného obstarávania sa meniť nedala.

47. Podľa od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva, alebo tento alebo iný zákon.

48. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

49. Podľa veta druhá dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

50. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď po prejudiciálnom vyhodnotení neplatnosti úkonu odstúpenia od zmluvy, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces, nezistil inú vadu konania a nezistil ani vady procesných podmienok.

51. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

52. Podanou žalobou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 94.800,- Eur s príslušenstvom titulom nárokov po odstúpení od Zmluvy o dielo uzavretej dňa 25.02.2021 medzi spoločnosťou Sayrus s.r.o. Bratislava, IČO: 36 278 211 ako zhotoviteľom (ďalej aj len „zhotoviteľ“ alebo „právny predchodca žalobcu“) a žalovaným ako objednávateľom (ďalej aj len „Zmluva“ alebo „Zmluva o dielo“), keď zhotoviteľ písomným úkonom zo dňa 21.07.2021 od Zmluvy odstúpil z dôvodu, že ani po poskytnutí primeranej dodatočnej lehoty nebola splnená žalovanému uložená povinnosť odovzdať spôsobilé stavenisko pre možnosť riadneho plnenia Zmluvy a keď výšku pohľadávky zhotoviteľ s poukazom na určil tak, že od dohodnutej ceny diela v sume 382.800,- Eur odpočítal náklady ušetrené nevykonaním diela formou subdodávky spoločnosťou Varox, s.r.o., Bratislava, ktorej cena subdodávky predstavovala sumu 288.000,- Eur, pričom žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od zhotoviteľa Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.08.2021.

53. Súd prvej inštancie prejudiciálne dospel k záveru, že úkon odstúpenia od Zmluvy je neplatný, keďže žalobca nepreukázal akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, pre ktoré by na základe zmluvných dojednaní, resp. zákonných ustanovení, mohol zhotoviteľ od Zmluvy odstúpiť, a teda predmetom postúpenia bola neexistujúca pohľadávka, a preto v konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

54. Žalobca aj v odvolaní zotrval na tvrdení, že s poukazom na čl. 8 bod 8.2 a bod 8.3 Zmluvy, s poukazom na bod 9 Sprievodnej správy, ktorá je zákonným obsahom projektovej dokumentácie a v súlade s ktorou Projektovou dokumentáciou sa zhotoviteľ zaviazal dielo vykonať, s poukazom na harmonogram prác, ktorý bol prílohou Zmluvy, ako aj s poukazom na stavebné povolenie, ktoré ukladalo stavebníkovi, aby sa stavba uskutočnila v zmysle Projektovej dokumentácie, povinnosťou žalovaného ako objednávateľa bolo pripraviť a odovzdať stavenisko pre zhotoviteľa tak, aby mohol na ňom začať práce v súlade so Zmluvou, kde by stavenisko malo byť vypratané a dielo realizované s vylúčením prevádzky, čo súd

prvej inštancie zle vyhodnotil a tieto zmluvné podmienky jednoznačne preukazujú, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaného, ktoré založilo či už zmluvné alebo zákonné právo zhotoviteľa pristúpiť k odstúpeniu od Zmluvy, preto argumentácie súdu prvej inštancie boli nesprávne.

55. Záväzkový vzťah medzi žalovaným a singulárnym právnym predchodcom žalobcu založený Zmluvou o dielo zo dňa 25.02.2021 je vzťah medzi subjektom verejného práva, keďže žalovaný je obec ( ) a podnikateľom, keďže zhotoviteľ je osoba zapísaná v obchodnom registri ( ), ktorý sa týka zabezpečovania verejných potrieb, keďže jeho predmetom podľa čl. 2 bod 2.2 Zmluvy bolo zhotovenie diela, ktorým bola obnova Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v Kremnici, t.j. v obci (meste) žalovaného, a teda záväzkový vzťah založený Zmluvou o dielo zo dňa 25.02.2021 je obchodným záväzkovým vzťahom podľa . Zmluvné strany sa pritom v čl. 13 bod 13.6 Zmluvy ešte aj osobitne dohodli, že záväzkový vzťah založený touto Zmluvou sa spravuje ustanoveniami (, ) a aj v záhlaví Zmluvy výslovne konštatovali, že je uzavretá podľa a nasl. .

56. Od zmluvy uzavretej podľa ustanovení obchodného práva možno podľa odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo alebo iný zákon. Zmluva o dielo zo dňa 25.02.2021 v čl. 6 upravovala odstúpenie od zmluvy tak, že podľa čl. 6 bod 6.2 predčasné ukončenie zmluvného vzťahu založeného touto Zmluvou je možné uskutočniť aj odstúpením od tejto Zmluvy každou zo zmluvných strán za podmienok stanovených ustanovením a nasl. a podľa čl. 6 bod 6.3 in fine pri odstúpení od Zmluvy pre podstatné porušenie Zmluvy za podstatné porušenie Zmluvy sa považuje najmä aj ak objednávateľ nesplní zmluvné záväzky a tým zhotoviteľovi znemožňuje vykonávanie diela, na čo ho zhotoviteľ písomne upozornil.

57. Zhotoviteľ v úkone odstúpenia od Zmluvy, ktorý realizoval písomne dňa 21.07.2021, s poukazom na čl. 4 bod 4.1, čl. 6 bod 6.2 a bod 6.3, čl. 8 bod 8.2 a čl. 11 bod 11.2, bod 11.3, bod 11.5, bod 11.6 a bod 11.8 Zmluvy a s poukazom na bod 9 Sprievodnej správy k projektu vypracovanejJ.. O. C., uviedol, že nie je oprávnený realizovať dielo v budove zdravotného a sociálneho zariadenia, v ktorom prebieha plná prevádzka, nakoľko by sa dopustil porušenia Zmluvy o dielo, ako aj platných právnych predpisov a pretože po preskúmaní aktuálneho stavu bolo zistené, že žalovaný ako objednávateľ na výzvu II. doručenú 02.07.2021 nijakým spôsobom nereflektoval, stavenisko naďalej nie je spôsobilé na realizáciu stavebných prác, stavenisko nie je vypratané, Budova 4 OBZS je v stave fungujúcej plnej prevádzky, vzhľadom na uvedené odstupuje od Zmluvy z dôvodu, že ani po poskytnutej primeranej dodatočnej lehote na splnenie zásadnej povinnosti zo strany žalovaného k náprave nedošlo, nebola splnená žalovanému uložená povinnosť odovzdať spôsobilé stavenisko pre možnosť riadneho plnenia Zmluvy objednávateľom.

58. Zhotoviteľ teda odstúpil od Zmluvy zo zmluvne ustanoveného prípadu, ktorý pre účely odstúpenia za podstatné porušenie povinnosti žalovaného ako objednávateľa podľa čl. 6 bod 6.2 a bod 6.3 definoval aj to, že žalovaný neplní zmluvné záväzky a tým zhotoviteľovi znemožňuje vykonávanie diela, na čo ho zhotoviteľ písomne upozornil, pričom podľa zhotoviteľa žalovaný ani po písomnom upozornení a poskytnutí primeranej dodatočnej lehoty nesplnil zmluvný záväzok odovzdať spôsobilé stavenisko pre možnosť riadneho plnenia Zmluvy, t.j. vypratané stavenisko bez fungujúcej plnej prevádzky.

59. Povinnosť žalovaného odovzdať stavenisko upravoval čl. 8 bod 8.2 Zmluvy tak, že žalovaný odovzdá zhotoviteľovi stavenisko pri zahájení prác a žalovaný je povinný odovzdať stavenisko tak, aby zhotoviteľ mohol na ňom začať práce v súlade s projektom a podmienkami Zmluvy. Zmluvné ustanovenie čl. 8 bod 8.2 teda výslovne upravovalo len povinnosť žalovaného ako objednávateľa odovzdať stavenisko tak, aby zhotoviteľ mohol na ňom začať práce v súlade s projektom a podmienkami Zmluvy, avšak toto zmluvné ustanovenie, ale ani žiadne iné zmluvné ustanovenie, výslovne neupravovalo a nedefinovalo, či stavenisko má žalovaný odovzdať vypratané alebo nevypratané, t.j. či práce budú vykonávané s vylúčením prevádzky alebo budú vykonávané za prevádzky budovy, v ktorej bolo zdravotnícke a sociálne zariadenie. V súvislosti so zmluvne dohodnutou povinnosťou žalovaného tak, ako bola upravená v čl. 8 bod 8.2 Zmluvy, t.j. odovzdať zhotoviteľovi stavenisko tak, aby zhotoviteľ mohol na ňom začať práce v súlade s projektom a podmienkami Zmluvy, odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že žalobca v konaní ani len netvrdil, že bez vypratania budovy a ukončenia prevádzky v budove, zhotoviteľ v súlade s projektom a podmienkami Zmluvy práce nemohol ani len začať.

60. Samotný žalobca v konaní, resp. aj zhotoviteľ v úkone odstúpenia od zmluvy, pritom okolnosť, že stavenisko mal žalovaný odovzdať vypratané, a teda že dielo sa bude vykonávať s vylúčením prevádzky, ani neodvodzoval od zmluvných ustanovení a zmluvne upravených povinností žalovaného, ale túto okolnosť odvodzoval od bodu 9 Sprievodnej správy, v ktorej projektant uviedol údaje o prípadnom postupnom zavádzaní stavby do prevádzky tak, že: „Objekt sa uvedie do prevádzky po skončení stavebných prác a následnej kolaudácii.“, pričom žalobca v odvolaní poukazoval aj na skutočnosti, ktoré uviedol projektantXX. V. XX. V O. C. v konaní pri jeho výsluchu ako svedka.

61. V súdenej veci dielom, ktoré mal zhotoviteľ pre žalovaného vykonať, bola obnova budovy. Z hľadiska stavebného konania obnova, resp. rekonštrukcia budovy, predstavuje zmenu stavby, ktorá sa môže uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia ( a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)) a každú dokončenú stavbu, pokiaľ vyžadovala stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia ( Stavebného zákona).

62. Zákonnú povinnosť užívať stavbu, resp. zmenenú stavbu na základe kolaudačného rozhodnutia, však v konkrétnych okolnostiach súdenej veci nie je možné vykladať tak, že tým bola daná zmluvná alebo prípadne zákonná povinnosť žalovaného ako objednávateľa odovzdať stavenisko vypratané. Svedok T.. arch. O. C. síce v konaní uviedol, že: „Etapizácia nie je súčasťou projektu. Je súčasťou plánu organizácie výstavby. Pokiaľ je to zadané zadávateľom, je to súčasťou projektu, avšak nie je to nevyhnutnosť. Nemusí to byť súčasťou projektovej dokumentácie. V konkrétnom prípade takýto projekt neobsahoval tento údaj, nebolo to zo strany zadávateľa zadané.“ a hoci projektová dokumentácia stavby (projekt stavby), ktorá sa predkladá k stavebnému konaniu, obsahuje podľa druhu a účelu stavby najmä aj sprievodnú správu s údajmi, ktoré dopĺňajú základné údaje o stavbe uvedené v žiadosti o stavebné povolenie ( vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona) a ak ide o stavby s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie, aj projekt organizácie výstavby, ak nepostačujú údaje uvedené v súhrnnej technickej správe ( vyhlášky č. ), konateľ žalobcuM. XX.XX.XXXX pri výsluchu na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 01.12.2022 nepoprel, že zhotoviteľ sa pri podpise Zmluvy o dielo dozvedel o požiadavke žalovaného realizovať dielo počas prevádzky zdravotného a sociálneho zariadenia v budove. Potom, ak Zmluva výslovne neupravovala, či stavenisko má žalovaný odovzdať vypratané alebo nie, a teda či dielo sa má vykonávať za prevádzky alebo nie a ak samotný zhotoviteľ najneskôr pri podpise Zmluvy vedel, že žalovaný chce, aby sa dielo vykonávalo za prevádzky, i keď svedkovia, ktorých v konaní navrhol žalovaný, tvrdili, že o tejto skutočnosti zhotoviteľ vedel už pri prehliadke budovy pred podpisom Zmluvy o dielo, za situácie, že Projektová dokumentácia, podľa ktorej mal zhotoviteľ dielo realizovať, neupravovala, že dielo sa má vykonávať postupne, resp. neobsahovala projekt organizácie výstavby tak, že dielo sa má vykonávať postupne, ak žalovaný trval na vykonaní diela za prevádzky, šlo o nevhodnú povahu pokynov daných zhotoviteľom objednávateľovi na vykonanie diela, a preto bol na mieste postup zhotoviteľa na túto nevhodnú povahu pokynov, t.j. projektovej dokumentácie, žalovaného ako objednávateľa upozorniť tak, ako to predpokladá ustanovenie . Skutočnosť, že projektant v konaní pri výsluchu ako svedok uviedol, že z časovej tiesne to tam nejak uniklo, nie je to tam spomenuté, t.j. nie je uvedené v projektovej dokumentácii, že dielo sa bude realizovať etapizovane, a teda za prevádzky, pritom samotný žalobca aj v odvolaní označil ako chybu v projektovej dokumentácii, ktorú nemožno pripisovať zhotoviteľovi. Samotný žalobca teda aj v odvolaní potvrdil, že o tejto okolnosti vedel. Nič na tomto závere potom nemení ani skutočnosť, že strany Zmluvu uzavreli, a teda podpísali, keďže skutočnosť, že sa jednalo o „chybu“ v projektovej dokumentácii, zhotoviteľ vedel a rovnako zhotoviteľ vedel, že žalovaný chcel dielo realizovať počas prevádzky. Svedok T.. T. A. pritom vo výpovedi na súde prvej inštancie tiež uviedol, že pokiaľ malo dôjsť k realizovaniu rekonštrukcie počas prevádzky, bolo nutné, aby takýmto spôsobom bol spracovaný projekt, aby bola zabezpečená základná bezpečnosť zdravia pri realizácii a projekčne takýmto spôsobom spracované nebolo. Ak zhotoviteľ napriek týmto okolnostiam žalovaného neupozornil na chybu v projektovej dokumentácii a ak žalovaný zhotoviteľovi písomne neoznámil, že na zhotovení diela za prevádzky trvá, výzva zhotoviteľa na prevzatie vyprataného staveniska, t.j. bez prevádzky zdravotného a sociálneho zariadenia, bola predčasná a bez opory v zmluvných povinnostiach žalovaného ako objednávateľa.

63. Pre úplnosť veci odvolací súd poukazuje na to, že ani zmluvne dohodnutá možnosť zmeny Zmluvy písomnou formou nezbavovala zhotoviteľa zákonnej povinnosti upozorniť žalovaného na nevhodnosť projektovej dokumentácie a rovnako skutočnosť, že nedošlo k odsúhlaseniu zmien Zmluvy,

nič nemení na závere, že najneskôr v čase podpisu Zmluvy zhotoviteľ vedel o nevhodnosti projektovej dokumentácii a túto skutočnosť žalovanému neoznámil. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci tak ani povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo podľa projektovej dokumentácie, neznamenala, že stavenisko mal žalovaný ako zhotoviteľ odovzdať vypratané, ale o to viac zvýrazňovala povinnosť zhotoviteľa upozorniť žalovaného ako objednávateľa na nevhodnosť pokynov.

64. Odvolací súd preto uzatvára, že zo zmluvných dojednaní, a to ani v spojení so sprievodnou správou ako zákonnou obsahovou náležitosťou projektovej dokumentácie, nevyplývala povinnosť žalovaného odovzdať stavenisko vypratané, ale zo zmluvných dojednaní vyplývala podľa čl. 8 bod 8.2 Zmluvy len povinnosť žalovaného odovzdať stavenisko tak, aby zhotoviteľ mohol na ňom začať práce v súlade s projektom a podmienkami Zmluvy. Ako však už odvolací súd uviedol, žalobca v konaní ani len netvrdil, že bez vypratania budovy a ukončenia prevádzky v budove, zhotoviteľ v súlade s projektom a podmienkami Zmluvy práce nemohol ani len začať. Práve naopak, aj svedkovia označení žalobcom (T.. T. A., P. Z.) nepopreli, že dielo bolo možné realizovať aj za prevádzky, ale nebolo by možné dodržať termín a rekonštrukcia by sa tým aj výrazne predražila. Bez ohľadu na žalobcom tvrdenú potrebu zmeny projektovej dokumentácie, možnosť uskutočniť dielo aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase, nie je možné hodnotiť ako nemožnosť začať práce v súlade s projektom a podmienkami Zmluvy. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že za nemožnosť začať vykonávať dielo nie je možné považovať ani povinnosť zhotoviteľa dodržiavať pri vykonávaní diela bezpečnosť práce, keďže šlo len o všeobecné a dôkazom nepodopreté tvrdenia žalobcu, ktoré v konkrétnych okolnostiach súdenej veci nebolo možné vyhodnotiť tak, tak zhotoviteľ by práce nemohol ani len začať, pričom ako už bolo opakovane uvedené, zmluvne dohodnutá povinnosť žalovaného podľa čl. 8 bod 8.2 Zmluvy vyžadovala odovzdať zhotoviteľovi stavenisko tak, aby zhotoviteľ mohol na ňom začať práce v súlade s projektom a podmienkami Zmluvy.

65. Pokiaľ v súvislosti s tvrdenou povinnosťou žalovaného odovzdať stavenisko vypratané, žalobca v odvolaní poukazoval na dodržanie predpisov a konkrétnych povinností podľa Stavebného zákona, odvolací súd udáva, že šlo o povinnosti žalovaného ako stavebníka a preto nemožno od nich odvodzovať okolnosť, ktorú mienil žalobca, a teda že stavenisko mal žalovaný odovzdať vypratané. Okolnosť, že stavenisko mal žalovaný odovzdať vypratané, nemožno odvodzovať ani od harmonogramu prác, ktorý tvoril prílohu Zmluvy, keďže harmonogram prác vypracúval samotný zhotoviteľ.

66. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že obsahom súťažných podkladov verejného obstarávania bola Zmluva, ktorú pripravil a zverejnil žalovaný, a teda Zmluvu treba vykladať v prospech žalobcu, odvolací súd udáva, že podľa platí, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, avšak odvolaciemu súdu nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu ustanoveniu Zmluvy podľa žalobcu malo byť takého výkladové pravidlo aplikované. Okolnosť, že Zmluva výslovne upravovala len povinnosť žalovaného odovzdať zhotoviteľovi stavenisko tak, aby zhotoviteľ mohol na ňom začať práce v súlade s projektom a podmienkami Zmluvy, totiž ani cez konštatované výkladové pravidlo nie je možné vyložiť tak, ako to mienil žalobca, t.j. že stavenisko mal žalovaný odovzdať vypratané. V Zmluve teda nebolo žiadne ustanovenie, ktoré by sa aj pri aplikácii výkladového pravidla v neprospech strany, ktorá pojem použila ako prvá, malo vykladať v neprospech žalovaného, keď ani samotný žalobca povinnosť žalovaného odovzdať stavenisko vypratané neuvádzal podľa konkrétneho ustanovenia Zmluvy, ale ho uvádzal s odkazom na Projektovú dokumentáciu a jej Sprievodnú správu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v súťažných podmienkach bolo zverejnené, že dielo má byť realizované bez prebiehajúcej prevádzky, žalobca takéto svoje tvrdenie žiadnym dôkazom nepodoprel a pokiaľ tým žalobca mienil svoje dedukcie, že táto požiadavka vyplývala z projektovej dokumentácie, ako už odvolací súd uviedol, s takýmto záverom žalobcu nesúhlasí.

67. K námietke žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie pripúšťa, že stavbu, na ktorú by malo byť vydané stavebné povolenie, by bolo možné užívať bez toho, aby o tom stavebný úrad vydal rozhodnutie, t.j. bez kolaudácie, odvolací súd udáva, že k takémuto záveru súd prvej inštancie nedospel a takýto záver v žiadnom ustanovení odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedený nie je a ani žalobca v odvolaní pri tejto argumentácii neodkazuje na konkrétnu časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

68. Pretože Zmluva výslovne neupravovala povinnosť žalovaného odovzdať stavenisko vypratané a pretože na „nevhodnosť“ projektovej dokumentácie zhotoviteľ žalovaného neupozornil, nebolo bez ďalšieho povinnosťou žalovaného odovzdať stavenisko vypratané, t.j. s vylúčením prevádzky zdravotného a sociálneho zariadenia, a teda nemohlo ísť o záväzok znemožňujúci zhotoviteľovi začať dielo vykonávať a zároveň sa s takýmto neexistujúcim záväzkom, t.j. záväzkom odovzdať stavenisko vypratané, nemohol žalovaný dostať do omeškania, pričom povinnosť žalovaného odovzdať stavenisko vypratané nebolo možné vyvodiť ani zo zákonných ustanovení, a preto ak zhotoviteľ odstúpil od Zmluvy z dôvodu, že žalovaný neodovzdal stavenisko vypratané, odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že nešlo o zmluvný a ani zákonný dôvod na odstúpenie od Zmluvy o dielo zo dňa 25.02.2021.

69. Pokiaľ žalobca v odvolaní vznášal námietky k zápisnici o priebehu pojednávania na súde prvej inštancie, odvolací súd udáva, že o pojednávaní ako procesnom úkone, pri ktorom súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa v zmysle povinne vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a zápisnica o pojednávaní sa spisuje len vtedy, ak to súd považuje za vhodné a účelné ( ). Z hľadiska priebehu pojednávania a jeho vedenia je preto vždy rozhodujúci záznam vyhotovený technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, a teda prípadné námietky žalobcu voči zápisnici o súdnom pojednávaní nemôžu mať v odvolacom konaní potrebnú relevanciu.

70. K námietke žalobcu, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa vyrovnal so skutočnosťami, ktoré uvádzal žalobca, prípadne že ich nedostatočne vyargumentoval, odvolací súd udáva, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany konania a jej žalobe nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -11 zo dňa 16.01.2019). Odvolací súd je potom toho názoru, že skutočnosť, že súd prvej inštancie sa s prostriedkami procesného útoku žalobcu nevysporiadal podľa jeho predstáv, nemôže zakladať porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie dal jednoznačnú odpoveď na argument, ktorý bol pre vec rozhodujúci, a to, že nevzhliadol zmluvný a ani zákonný dôvod, pre ktorý by právny predchodca žalobcu mohol platne od Zmluvy odstúpiť a súd prvej inštancie sa dostatočne podrobne a presvedčivo vysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu a neuprel žalobcovi možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery pri podaní odvolania ako riadneho opravného prostriedku.

71. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie svojvoľne menil obsah vyjadrení strán a svedkov, odvolací súd udáva, že prípadné nepresnosti uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia boli len nepatrné, a teda nemohli dosiahnuť takú intenzitu, aby zakladali porušenie práva na spravodlivý proces.

72. Pokiaľ žalobca v odvolacej replike porušenie práva na spravodlivý proces videl aj v porušení zásady rovnosti strán, odvolací súd udáva, že povinnosť uviesť odvolacie dôvody ako obsahovú náležitosť odvolania podľa znamená, že odvolateľ je zároveň povinný uviesť k tomu ktorému ním tvrdenému odvolaciemu dôvodu aj relevantnú odvolaciu argumentáciu v konkrétnych okolnostiach veci, v ktorej odvolanie podáva. Odvolacie dôvody pritom možno podľa meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania a táto zákonná možnosť zároveň ohraničuje aj celkovú odvolaciu argumentáciu. Preto, ak žalobca až v odvolacej replike, a teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania, porušenie práva na spravodlivý proces videl aj v porušení zásady rovnosti strán, odvolací súd už na takúto odvolaciu argumentáciu prihliadať nemohol.

73. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislej druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

74. Pre úplnosť veci odvolací súd ešte udáva, že si nemohol nevšimnúť formátovanie písania odvolania, kde text obsahového vymedzenia odvolania je zvýrazňovaný podčiarkovaním, tučným písmom a veľkosťou písma, a to prevažne kombináciou týchto foriem zvýrazňovania. Akékoľvek zvýrazňovanie textu v úradnej, resp. oficiálnej komunikácii, je pritom považované za urážku, resp. znevažovanie

adresáta. V súdenej veci je takýto spôsob zvýrazňovania textu odvolania o to zarážajúcejší, že odvolanie za žalobcu robil jeho zástupca, ktorým síce podľa plnomocenstva je právnická osoba vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným, avšak de iure zástupcom žalobcu je advokát, resp. advokáti, keďže podľa o advokácii advokát vykonáva advokáciu aj ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Napokon, jediným predmetom činnosti zástupcu žalobcu zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie právnych služieb. Podľa odvolacieho súdu je potom na zvážení, či takýto spôsob komunikácie advokáta vo vzťahu k súdu je vhodný a či ide o slušné a korektné správanie advokáta pri jeho vystupovaní voči súdom.

75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).