Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/313/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa V.. Z. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v H. nad H., U. ul.č. XXXX/XX, právne zastúpeného Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského ul.č. 1322/16 proti odporcovi Slovenská republika- zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 575,87 € od 09.02.2008 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 471,01 € a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 135,42 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa Pavla Trnku, vedeného vo VÚB, a.s., č.ú. 644049192/0200, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 04.12.2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 4.2.2004 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného v spolupáchateľstve. Proti uzneseniu podal prostredníctvom zvoleného advokáta sťažnosť, ktorá bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou zamietnutá ako nedôvodná. Následne vyšetrovateľ OR PZ Trenčín uznesením zo dňa 27.02.2004 vzniesol voči nemu obvinenie pre spolupáchateľstvom spáchaný ďalší trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného. Prostredníctvom advokáta podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zamietnutá. Toto trestné stíhanie bolo uznesením Okresnej prokuratúry v Trenčíne zastavené, nakoľko bolo preukázané, že predmetný skutok sa stal, avšak nevykazuje znaky trestného činu. V predmetnom trestnom konaní vedenom voči nemu bol nútený vyhľadať právnu pomoc advokáta. V príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa a prokuratúry mu vznikla škoda vo výške 1.110,80 Eur (33.464,50 Sk), ktorá predstavuje vynaložené náklady na právne zastúpenie advokátom. O predbežné prerokovanie vzniknutého nároku na náhradu škody požiadal podaním zo dňa 06.08.2007, avšak odporca na žiadosť do dňa podania návrhu nereagoval. Následne dňa 1.3.2010 svoj návrh zmenil tak, že žiadal o priznanie náhrady škody v menšom rozsahu t.j. vo výške 575,87 € s príslušenstvom.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že voči nemu bolo vedené trestné konanie, ktoré bolo neskôr zrušené, má právo na náhradu tých nákladov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, nakoľko si zvolil v rámci trestného konania obhajcu, ktorému bol povinný vyplatiť trovy obhajoby. Preto vyjadril názor, že štát by mi mal tieto trovy nahradiť.

Odporca sa k veci písomne vyjadril dňa 3.4.2013, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru, trestné konanie prebehlo v súlade s a iba samotná skutočnosť, že trestné stíhanie bolo proti navrhovateľovi zastavené, nezakladá automaticky jeho nárok na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie. Odporca tvrdil, že nie je splnená jedna z podmienok na to, aby sa mohol navrhovateľ domáhať náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nakoľko neexistuje rozhodnutie, ktoré je právoplatné a ktoré bolo neskôr pre jeho nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Vo svojom vyjadrení rovnako uviedol, že žiadosť navrhovateľa zo dňa 6.8.2007 o náhradu škody nebola podľa na MS SR predbežne prerokovaná v 6-mesačnej lehote od jej obdržania.

Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie za prítomnosti účastníkov konania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojeným spisom OR PZ v Trenčíne č. ČVS: ORP-26/OEK- TN-2004, a ostatnými listinnými dôkazmi (najmä uznesením ORPZ Trenčín, pracovisko Bánovce nad Bebravou ČVS:ORP-26/OEK-TN-2004 zo dňa 04.02.2004, sťažnosťou obv. V.. Z. D. zo dňa 09.02.2004, uznesením Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou -128 zo dňa 25.02.2004, uznesením ORPZ Trenčín, pracovisko Bánovce nad Bebravou ČVS:ORP-26/OEK-TN-2004 zo dňa 27.02.2004, uznesením ORPZ Trenčín, pracovisko Bánovce nad Bebravou ČVS:ORP-26/OEK-TN-2004 zo dňa 27.02.2004, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa zák. č. 58/69 Zb. zo dňa 06.08.2007, spisom MS SR o predbežnom prerokovaní žiadosti o náhradu škody, vyúčtovaním odmeny advokáta zo dňa 06.08.2007, poštovým podacím hárkom dní 08.08. - 10.08.2007, kópiou výpisu banky zo dňa 02.08.2004, príjmového pokladničného dokladu číslo 360110 zo dňa 4.12.2006) a zistil tento skutkový stav:

Dňa 4.2.2004 bolo voči navrhovateľovi na základe uznesenia OR PZ v Trenčíne, ČVS: ORP-26/OEK- TN-2004 vznesené obvinenie pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného v spolupáchateľstve podľa k . Proti predmetnému rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť, o ktorej Okresná prokuratúra v Bánovciach nad Bebravou rozhodla uznesením zo dňa 25.2.2004, č. -130 a to tak, že túto ako nedôvodnú zamietla. Následne dňa 7.4.2006 uznesením Okresnej Prokuratúry Trenčín bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené, nakoľko bolo preukázané, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z predloženého výpisu z banky za deň 02.08.2004 mal súd za preukázané, že navrhovateľ zaplatil na účet právneho zástupcu sumu 165,97 € (5.000,- Sk) a následne dňa 04.12.2006 vyplatil navrhovateľ právnemu zástupcovi v hotovosti 682,14 € (20.550,- Sk).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, upravuje , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004; podľa ustanovenia cit. zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (...), sa spravuje doterajšími predpismi. Tým predpisom je v znení neskorších predpisov.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Súd mal v zmysle vyššie citovaných ustanovení v konaní preukázané, že navrhovateľ bol v trestnom konaní, v rámci ktorého si zvolil obhajcu a tomuto vyplatil trovy obhajoby zbavený obvinení tým, že trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle cit. ustanovenia § 4 ods. 1 prvá veta uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Uvedená skutočnosť t.j. existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, bola zo strany odporcu rozporovaná. V tomto smere súd uvádza, že ako vo svojom uznesení sp.zn. uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky „pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad teleologický, ktorý vychádza zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle SR. V takomto prípade nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia.“ Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.1.2008, sp.zn. -281, ktorým bol odsudzujúci rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená prokurátorovi na ďalšie konanie, nakoľko nebol náležite zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie bolo porušené ustanovenie (str. 5-6 tohto rozhodnutia). Práve z uvedenej citácie možno usudzovať nezákonnosť rozhodnutia, pre ktoré bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie, nakoľko išlo o podstatnú nedôslednosť v postupe objasňovania skutočností, dôležitých pre záver o opodstatnenosti trestného stíhania navrhovateľa. V tomto smere súd uvádza aj právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.1993, sp.zn. , podľa ktorej „ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa ustanovení až zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.“

Súd preto v konaní mal preukázanú existenciu právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, a za ktoré nesie štát objektívnu zodpovednosť, pretože konanie navrhovateľa po dôkladnom posúdení napokon nebolo posúdené ako konanie spĺňajúce znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Podľa , účinného do 1.1.2006 ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený.

Z citovaného ustanovenia podľa názoru súdu vyplýva, že záver o tom, že skutok sa stal a že skutok je trestným činom, musí byť dokázaný nepochybne, pričom pre vznesenie obvinenia musí byť dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Nakoľko trestné stíhanie bolo nakoniec zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, postup orgánov štátu, ktoré vzniesli obvinenie proti navrhovateľovi pre spáchanie trestného činu nebolo správne a ani zákonné. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo (uznesenie Najvyššie súdu SR sp.zn. ). Preto obranu odporcu v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú.

Ďalším predpokladom pre zodpovednosť štátu je existencia škody a príčinnej súvislosti.

V zmysle judikatúry škodou sa myslí ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Ušlým ziskom je v podstate ušlý majetkový prospech a spočíva v nezväčšení sa majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, ak by nenastala škodová udalosť, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný priebeh vecí. (stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR ). To, že v dôsledku vynaloženia trov obhajoby došlo k zmenšeniu majetkového stavu u navrhovateľa mal súd preukázané. Otáznym, vzhľadom na vyjadrenie odporcu, zostáva iba fakt, či vynaložené trovy obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

V tomto smere súd uvádza, že navrhovateľ v postavení obvineného má právo zvoliť si obhajcu, pričom využitím tohto práva došlo k zmenšeniu jeho majetkového stavu t.j. ku škode. Využitie uvedeného práva, ktoré garantuje , nemožno považovať za slobodné rozhodnutie ako naložiť so svojím majetkom, pretože k takémuto rozhodnutiu je človek v postavení obvineného prinútený práve v dôsledku vydania uznesenia o vznesení obvinenia, čím na strane obvineného dochádza k zrovnoprávneniu jeho postavenia s celým aparátom štátu, ktorý disponuje nielen dostatočným materiálnym zabezpečením, ale aj kvalifikovanými jednotlivcami, znalými právnych predpisov. Prijať záver o tom, že iba v prípade nutnej obhajoby je preukázaná príčinná súvislosť vzniku škody na nesprávnom rozhodnutí o vznesení obvinenia, nie je správne. Právo na obhajcu je zabezpečené pre každého obvineného. V prípade, že si ho nemôže dovoliť, obhajca by mu bol súdom ustanovený bez ohľadu na to, či by išlo o prípad nutnej obhajoby alebo nie. Zakotvenie nutnosti mať obhajcu v zákonom stanovených prípadoch je iba konštatovaním zo strany štátu o vážnosti prebiehajúceho trestného konania, kedy obhajoba obvineného musí byť zabezpečená prostredníctvom obhajcu, bez ohľadu na stanovisko obvineného. Nutnosť ustanovenia si obhajcu obvineným však môže vyplývať z úrovne spôsobilosti náležite sa obhajovať, tak ako ju vyhodnotí nie štát a jeho aparát, ale samotná osoba obvineného, takže podľa názoru súdu zvolenie si obhajcu a vynaloženie trov obhajoby v trestnom konaní, kde v prípade obvineného nejde o prípad nutnej resp. povinnej obhajoby je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím štátu. Súd preto pristúpil ku skúmaniu skutočnosti, či výška majetkovej škody bola zo strany navrhovateľa riadne preukázaná.

Ako už súd vyššie uviedol, škodu navrhovateľa tvorí vyplatená náhrada trov obhajcu Pavla Trnku v trestnom konania, a to za nasledujúce úkony: 8.2.2004 - prevzatie a príprava obhajoby , 9.2.2004

- sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, 10.2.2004 - študovanie spisu, 16.3.2004 - účasť pri výsluchu obv. I., 16.3.2004 - účasť pri výsluchu obv. Q., 16.3.2004 - účasť pri výsluchu obv. I., X.X.XXXX - účasť pri výsluchu obv. V.. C., 7.4.2004 - účasť pri výsluchu obv. navrhovateľa, 27.9.2005 a 10.10.2005 - účasť pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, 17.3.2006 - účasť pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania po jeho skončení, paušálna náhrada režijných výdavkov a DPH spolu vo výške 33.464,50 Sk. Súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu mal preukázané vykonanie všetkých vyššie uvedených úkonov okrem študovania spisu dňa 10.2.2004. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že výška preukázaných trov obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní je stanovená sumou 12.814,30 Sk ako odmena advokáta, paušálna náhrada režijných výdavkov vo výške 1.008,- Sk a DPH od 1.7.2005

vo výške 367,40 Sk, t.j. Súhrnne vo výške 14.189,7é Sk = 471,01 €, pričom vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol. Okrem krátenia odmeny za úkon, ktorého vykonanie z vyšetrovacieho spisu nevyplývalo, súd krátil uplatnenú odmenu obhajcu navrhovateľa v trestnom konaní, nakoľko ako uviedol sám právny zástupca navrhovateľa vyhláška o advokátskej tarife obsahuje v § 13 ods. 2 úpravu o jej znížení, ale nie o 20% ako to uvádza právny zástupca navrhovateľa, ale o 50%.

Navrhovateľ si v žalobe uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, ktorý požadoval od 9.2.2008, t.j. deň po uplynutí 6mesačnej lehoty odo dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstvo spravodlivosti, ktorý pred pojednávanom vo veci samej vzal späť.

Podľa navrhovateľ má právo za konania vziať späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania pred prvým pojednávaním vo veci samej, ktorým odpadla základná podmienka konania, súd zastavil konanie v zmysle v späťvzatej časti bez skúmania stanoviska odporcu, ktoré by bolo v tomto štádiu konania vzhľadom na právne irelevantné.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia zistil, že navrhovateľ bol vo veci neúspešný vo výške 18,2%, a preto mu priznal náhradu trov konania vo výške 63,6%.

Trovy konania navrhovateľa prestavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 212,92 €.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 38,18 €, paušálnej náhrady režijných výdavkov, cestovného, náhrady za stratu času a DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 3 úkony právnej služby v celkovej výške 114,54 €, a to:

- Prevzatie a prípravu zastúpenia - 1.12.2006

- Písomné podanie - návrh na začatie konania dňa 2.12.2009,

- Účasť na pojednávaní dňa 15.4.2013.

Súd v zmysle Vyhlášky č. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa paušálnu náhradu režijných výdavkov vo výške 5,44 € za každý úkon právnej služby v roku 2006, t.j. vo výške 5,44 € (5,44 € x 1), vo výške 6,95 € za každý úkon právnej služby v roku 2009, t.j. vo výške 6,95 € (6,95 € x 1) a vo výške 7,81 € za každý úkon právnej služby v roku 2013, t. j. vo výške 7,81 € (7,81 € x 1).

Podľa § 17 ods.1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca vykonával úkony v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, priznala sa mu aj náhrada za stratu času za cestu Bánovce nad Bebravou - Trenčín, a to za deň 15.4.2013 vo výške 26,02 € (1 hod á 13,01 € x 2 polhodiny).

Vynaložené cestovné (Bánovce nad Bebravou - Trenčín a späť) predstavovalo za deň sumu vo výške 16,67 € (31 x 2 0,183 €) + (6,6 x 0,62 x 1,299 €).

Právny zástupca je od 1.7.2005 platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo dokladoval fotokópiou osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, založenou na č.l. 60. Preto mu súd v zmysle vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal odmenu spolu s náhradou režijných výdavkov zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 35,49 € (20% z 177,43 €).

Nakoľko súd rozhodol o tom, že navrhovateľovi vzhľadom na čiastočný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 63,6%, zaviazal odporcu na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 135,42 €.

Trovy konania je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).