Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-1-2006.pdf
PDF · 121.86 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/1/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľky: F.. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XX, zastúpenej advokátom Mgr. Rastislavom Domčekom, Černyševského 26, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 02.01.2006 sa navrhovateľka domáhala od odporcu zaplatenia pôvodne sumy 9.037,50 Sk, po pripustení zmeny petitu uznesením zo dňa 07.07.2008 sumy 15.896,50 Sk titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť.
Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.11.2008 č.k. 18C/1/2006-50, ktorým zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľke 15.896,60 Sk ako náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá vznikla navrhovateľke zavinením odporcu z dôvodu, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako navrhovateľ podala dňa 27.05.2002 na Okresný súd Bratislava II návrh na zaplatenie 7.053 Sk s príslušenstvom proti odporkyni N. G. a v súvislosti s týmto konaním súd overoval trvalý pobyt odporkyne v Registri obyvateľov SR Banská Bystrica na základe čoho bolo dňa 12.06.2002 súdu doručené potvrdenie o trvalom pobyte, z ktorého bolo zrejmé, že odporkyňa má od 25.11.1996 trvalý pobyt v G. na N. W. XXXX/XX, čo je v obvode Bratislava II. Súdu sa nepodarilo na uvedenú adresu doručiť odporkyni do vlastných rúk návrh a platobný rozkaz. Ďalším dopytom súdu na poštu bolo zistené, že odporkyňa by sa mala zdržiavať na uvedenej adrese u V. Č., ale aj takto označenú doručenku odporkyňa neprevzala. Súd opätovne zisťoval pobyt odporkyne prostredníctvom sociálnej poisťovne, ktorá uviedla súdu adresu K. Š. X, G.. Súd vychádzal z toho, že podľa evidencie obyvateľstva má odporkyňa trvalý pobyt hlásený na adrese N. XX, G., čo potvrdila aj pošta oznámení zo dňa 14.03.2003 a nakoľko sa súdu nepodarilo doručiť odporkyni na adresu trvalého pobytu súdnu zásielku, súd jej v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka. Súd v uvedenej veci rozhodol rozsudkom právoplatným dňa 16.12.2003 a vykonateľným dňa 19.12.2003. Nakoľko bola odporkyňa zastúpená opatrovníkom, o svojom záväzku voči KOOPERATIVA poisťovni a.s. sa dozvedela až v exekučnom konaní. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľke vznikla škoda nesprávnym úradným postupom, keď v súdnom konaní bolo preukázané, že Centrálny register obyvateľov v Banskej Bystrici na dopyt súdu potvrdením zo dňa 12.06.2002 oznámil, že navrhovateľka (v uvedenom konaní odporkyňa) má trvalý pobyt od 25.11.1996 v G. na N.Ž. W. Č.. XX. Odporkyňa bola na pojednávanie konané dňa 02.10.2003 volaná z adresy Súťažná
19, Bratislava prostredníctvom príslušného oddelenia PZ, ktorá vrátila súdu doručenku ako nedoručenú s poznámkou, že na uvedenej adrese odporkyňa už 1 rok nebýva. Ďalej uviedli, že lustráciou polície bol zistený trvalý pobyt odporkyne na Súťažnej 19 v Bratislave napriek tomu, že od roku 1999 bola trvale prihlásená v G., K. Š. X. Iné potvrdenie, vydané dňa 04.10.2004 Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície, uvádza, že navrhovateľka má trvalý pobyt v G., K. Š. X a to od 26.03.1999, čo preukazuje doklad zo dňa 22.04.1999. Z uvedeného je zrejmé, že orgány patriace do rezortu ústredného orgánu štátnej správy, teda Ministerstvo vnútra SR svojím nesprávnym úradným postupom spôsobili navrhovateľke škodu. V prípade správneho úradného postupu, oznámenia správnych údajov týkajúcich sa trvalého pobytu navrhovateľky centrálnym registrom obyvateľstva a polície by navrhovateľke nebola odňatá možnosť konať pred súdom s tým, že by nemusela byť nariadená exekúcia, ktorá vytvorila navrhovateľke ďalšie náklady, ktorá sa stali predmetom tohto konania.
Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok tunajšieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že v danom prípade nie je možné považovať postup príslušných útvarov policajného zboru a zamestnancov odporcu za nesprávny a taktiež, že chýba príčinná súvislosť medzi konaním týchto subjektov a škodou, ktorá vznikla navrhovateľke. Podľa názoru odporcu nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcu a nebolo zistené, v čom mal nesprávny úradný postup spočívať. Tiež namietal pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko k vzniku škody, ktorej sa navrhovateľka domáha nedošlo nesprávnym úradným postupom odporcu, ale súdu, ktorý nezákonne ustanovil navrhovateľke opatrovníka. Preto podľa názoru odporcu mala byť žalovanou stranou Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. V neposlednom rade uviedol, že zo strany odporcu bola vznesená námietka premlčania, ktorú prvostupňový súd neuznal a poukázal na odlišnosť plynutia premlčacej lehoty v prípade nesprávneho úradného postupu.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.09.2009 č.k. 2Co 100/09-70 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čoho dôsledkom je porušenie práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Poukázal na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, aký nesprávny úradný postup polície a centrálneho registra obyvateľov spôsobil škodu, ako porušili povinnosť vykonať určitý úkon alebo vydať rozhodnutie a tiež to nepreukázala navrhovateľka, aké správne údaje týkajúce trvalého pobytu navrhovateľky mali byť uvedené, ktoré boli tie správne údaje, ktorých neoznámenie spôsobilo škodu navrhovateľke.
Súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, vo veci vypočul účastníkov konania, po preštudovaní pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 12C/9/2003, 39Er/437/2004, listinných dôkazov relevantných pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a zákonov č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov, č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR zistil, že nečinnosťou odporcu bola spôsobená škoda, náhrady ktorej sa navrhovateľka v tomto konaní domáha.
Z potvrdenia zo dňa 04.10.2004 vydaného Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície, vyplýva, že navrhovateľka bola od 26.03.1999 prihlásená k trvalému pobytu na adrese G. - V., K. Š. X. Navrhovateľka si splnila ohlasovaciu povinnosť ohlásiť miesto trvalého pobytu na základe zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov (účinného od 01.01.1983 do 01.07.2006) príslušnej ohlasovni, ktorou bol podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) tohto zákona príslušný policajný orgán podľa miesta pobytu. Súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľky prezentovaným jej právnym zástupcom, podľa ktorého si príslušný policajný orgán nesplnil povinnosť uloženú zákonom podľa § 14 ods. 1 písm. c) podať hlásenie orgánom vedúcim evidenciu pobytu občanov. Nesplnením si povinnosti policajného orgánu SR nebol hlásený trvalý pobyt navrhovateľky na adrese K. Š.U. X, G. do centrálnej evidencie. Následkom toho orgán patriaci pod Ministerstvo vnútra SR, Centrálny register obyvateľov v Banskej Bystrici, ktorý je zdrojom platných údajov o obyvateľoch SR, vydal súdu nesprávne údaje o pobyte navrhovateľky, čo malo za následok postup súdu v predmetnej veci v neprospech navrhovateľky ustanovením jej opatrovníka, rozhodnutím vo veci samej bez jej účasti a nariadením exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 písm. c) zák. č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov, ohlasovne sú pri hlásení pobytu občanov a pri vedení evidencie pobytu občanov povinné podávať hlásenia orgánom vedúcim evidenciu pobytu občanov.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, evidenciu pobytu občanov v obciach vedú ohlasovne.
Podľa §17 ods. 2 cit. zákona, okresnú (mestskú) evidenciu pobytu občanov vedú útvary Zboru národnej bezpečnosti určené Federálnym ministerstvom vnútra.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, ústrednú evidenciu pobytu občanov vedie útvar Zboru národnej bezpečnosti určený Federálnym ministerstvom vnútra.
Podľa § 27 zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR (účinného od 01.01.2000), hlásenie miesta, začiatku alebo skončenia trvalého pobytu občanov alebo hlásenie miesta, začiatku a predpokladanej doby prechodného pobytu vykonané podľa doterajších predpisov sa považujú za hlásenie podľa tohto zákona.
Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. Register je časťou štátneho informačného systému, obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na ktorých základe možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené týmto zákonom.
Podľa § 12 ods. 2 cit. zákona, Register je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky pre potreby štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných právnických alebo fyzických osôb.
Podľa § 13 cit. zákona, Register tvorí okresná evidencia a centrálna evidencia. Okresnú evidenciu registra vedie okresný úrad, centrálnu evidenciu registra vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
Podľa § 23 cit. zákona, ministerstvo a okresné úrady poskytujú štátnym orgánom, obciam, a iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy štátu alebo vykonávajú zdravotné poistenie a nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, alebo plnia úlohy na úseku zamestnanosti, údaj z registra v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov.
Vznik zodpovednosti za škodu je daný pri splnení troch zákonných predpokladov a to nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Škoda musí byť spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup policajného orgánu spočíval v porušení právnej normy určujúcej predpísaný postup štátneho orgánu (§ 14 ods. 1 písm. c) zák. č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov), v danom prípade išlo o nekonanie (nečinnosť alebo opomenutie). Nekonaním orgánu polície bolo spôsobné, že nedošlo k zaznamenaniu hlásenia trvalého pobytu navrhovateľky v centrálnej evidencii, čo bolo dôvodom, prečo Centrálny registra obyvateľstva v Banskej Bystrici neposkytol súdu platné údaje o navrhovateľke. Na základe poskytnutých nesprávnych údajov týkajúcich sa trvalého pobytu navrhovateľky súdu došlo k tomu, že voči navrhovateľke prebehlo súdne konanie, o ktorom nemala vedomosť a ktoré sa skončilo nariadením exekúcie, ku ktorej však nemuselo dôjsť a nevznikli by jej tak exekučné trovy. Ku vzniku škody (exekučných trov navrhovateľky) nepochybne došlo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu patriaceho do rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to porušením procesnej normy upravujúcej postup príslušného policajného orgánu podľa miesta pobytu podať hlásenie o trvalom pobyte navrhovateľky na adrese K. Š.U. X, G. orgánom vedúcim evidenciu pobytu občanov (§ 17 ods. 1 až 3 zák. č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov).
Podľa čl. 46 a čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinného od 01.07.2004), zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, právo na náhradu škody nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Poukazujúc na citované zákonné ustanovenie a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd bol toho názoru, že nečinnosťou policajného orgánu patriaceho do rezortu odporcu vznikla navrhovateľke škoda, ktorú predstavujú trovy exekučného konania, preto návrh znejúci na uloženie povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 527,67 € s príslušenstvom bol skutkovo i právne opodstatnený a preto mu súd vyhovel rozsudkom č.k. 18C/1/2006-95 zo dňa 05.11.2010.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Namieta nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, keď navrhovateľ v právnej veci vedenej pod sp. zn. 12C/9/2003 správne označil adresu trvalého pobytu navrhovateľky, preto odporca nerozumie, prečo súd zmenil adresu a nepokúsil sa doručiť platobný rozkaz aj na adresu uvádzajú navrhovateľom, keďže mal k dispozícii len dve adresy navrhovateľky, ktoré prichádzali do úvahy. Odporca je toho názoru, že ku škode, ktorej sa navrhovateľka domáha, nedošlo nesprávnym úradným postupom na strane odporcu, ale pochybením súdu, ktorým bol nezákonne ustanovený navrhovateľke opatrovník. Podľa názoru odporcu v konaní pod sp. zn. 18C/1/2006 na Okresnom súde Bratislava II mala byť žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Okrem toho postup príslušných útvarov PZ ako aj zamestnancov Registra obyvateľstva Slovenskej republiky nie je možné považovať za nesprávny a podľa názoru odporcu v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá navrhovateľke vznikla. Odporca konštatuje, že ak by aj nevykonanie aktualizácie pobytu navrhovateľky zo strany Registra obyvateľov Slovenskej republiky bolo možné považovať za nesprávny úradný postup, nebol by aj tak splnený ďalší kumulatívny predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 58/1969 Zb., a to príčinná súvislosť. Zároveň odporca opätovnej vzniesol námietku premlčania, pretože v konaní pod sp. zn. 12C/9/2013 na Okresnom súde Bratislava II si súd od polície žiadal oznámiť adresu trvalého pobytu navrhovateľky, čo sa aj stalo, pričom navrhovateľka svoj nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup podala až po troch rokoch od tohto oznámenia. Z uvedeného dôvodu považuje odporca nárok za premlčaný.
K odvolaniu odporcu sa písomne podaním zo dňa 13.12.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupu vyjadrila navrhovateľka, ktorá nesúhlasila s nedostatkom pasívnej legitimácie odporcu, nakoľko škoda vznikla jednoznačne v dôsledku nesprávneho úradného postupu policajného orgánu (ohlasovni), ktorého nekonaním, resp. nesplnením si povinnosti podať ohlásenie orgánom v súlade s ust. § 17 zák. č. 135/1982 Zb., bolo spôsobené, že nedošlo k zaznamenaniu hlásenia trvalého pobytu navrhovateľky v centrálnej evidencii, čo bolo následne dôvodom nesprávnej činnosti Centrálneho registra obyvateľov v Banskej Bystrici, ktorý vedie a spadá pod Ministerstvo vnútra SR. Nesúhlasila ani s tvrdením odporcu, že Okresný súd Bratislava III svojvoľne zmenil adresu, nakoľko je vecou súdu, akými prostriedkami preskúma miestnu príslušnosť, avšak nie je jeho zodpovednosťou, ak sa oprávnene spoľahne s dôverou na podklady, ktoré podľa zákona majú byť pravdivé, že nie sú, najmä ak sa tak stane v dôsledku porušenia zákonných povinností orgánov štátnej správy.
Navrhovateľka mala za to, že súd postupoval podľa zákona, keď v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil navrhovateľke opatrovníka. Tento zákonný postup súdu bol totiž iba dôsledkom nesprávneho postupu registra obyvateľov (neskôr aj polície) tým, že mu neboli poskytnuté správne údaj o pobyte navrhovateľky, následkom čoho došlo k tomu, že jej nebolo možné doručiť písomnosti súdu. Navrhovateľka sa stotožnila plne s právnym názorom prvostupňového studu, že nesprávny úradný postup policajného orgánu spočíval v porušení právnej normy určujúcej predpísaný postup štátneho orgánu (nekonanie), ktorým bolo spôsobené, že nedošlo k zaznamenaniu hlásenia trvalého pobytu navrhovateľky v centrálnej evidencii, čím Centrálny register obyvateľstva v Banskej Bystrici neposkytol
súdu platné údaje o trvalom pobyte navrhovateľky a na základe týchto nesprávne poskytnutých údajov došlo k tomu, že voči navrhovateľke prebehlo súdne konanie, o ktorom nemala vedomosť a ktoré sa skončilo nariadením exekúcie. K námietke premlčania navrhovateľka uviedla, že nemohlo prísť k premlčaniu nároku navrhovateľky, pretože v čase oznámenia nesprávnej adresy súdu o tejto skutočnosti nevedela a ani v tomto čase jej žiadna škoda nevznikla a škoda neexistovala. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.11.2010 č.k. 18C/1/2006-95 potvrdil ako vecnej správne.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa a je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka sa domáhala voči odporcovi náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, keď v konaní Okresného súdu Bratislava II, pod sp. zn. 12C/9/2003 obchodná spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej len „KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group“) podala návrh o zaplatenie 234,12 € s príslušenstvom voči navrhovateľke a v súvislosti s týmto konaním súd overoval trvalý pobyt navrhovateľky v Registri obyvateľov Slovenskej republiky Banská Bystrica, pričom vyplynulo, že navrhovateľka má od 25.11.1996 trvalý pobyt na adrese N. W. XXXX/XX, G..
Následne jej bol vzhľadom na nemožnosť doručenia zásielok na vyššie uvedenú adresu ustanovený opatrovník v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p., pričom o právoplatnom a vykonateľnom rozsudku, ku ktorým jej Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 02.10.2003, č.k. 12C/9/2003-50 uložil k povinnosti zaplatiť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group istinu 167,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 29.11.200 do zaplatenia a trovy konania vo výške 79,33 € sa navrhovateľka dozvedela až v exekučnom konaní (39Er/437/2004 vedené na Okresnom súde Bratislava II).
Podľa odvolacieho súdu bolo nevyhnutné poznamenať, že z koncepcie zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom okrem iného vyplýva, že subjektom zodpovednosti môže byť štát. Predmetný zákon upravuje okrem iného formu objektívnej zodpovednosti štátu vzniknutú v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorým možno rozumieť aj porušenie ustanovení právnych predpisov vo vzťahu ku konaniu štátnych orgánov pri ich činnosti, t.j. nesprávny úradný postup má za následok vznik rôznych vád, ktoré v spôsobe vedenia konania nastali, to však len za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda pokiaľ je nesprávny postup štátneho orgánu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Odvolací súd považoval za zvlášť dôležité poznamenať, že samotný nesprávny úradný postup je nevyhnutné chápať aj ako časový sled viacerých udalostí a skutočností, ktorého priebeh nemožno skúmať izolovane, ale jeho priebeh treba skúmať komplexne a je tak nevyhnutné zaoberať sa aj samotným prvotným základom nesprávneho úradného postupu, z ktorého môže vzniknúť škoda.
Pri adrese na doručovanie v súdnom konaní sa vychádza okrem iného aj z údajov, ktoré poskytli účastníci konania, vychádza sa teda aj z adresy uvedenej v návrhu na začatie konania, pričom aj z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že navrhovateľ pri identifikácii odporcu uvádza aj miesto bydliska ako podstatnú náležitosť návrhu na začatie konania. Je dôležité vyčerpať všetky účelné dostupné prostriedky na zistenie miesta pobytu alebo inej adresy, na ktorú by sa mohla písomnosť doručiť.
V súvislosti s aplikáciou ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a aplikáciou ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom odvolací súd uviedol, že prechodné ustanovenie § 27 v súčasnosti platného právneho predpisu - zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uvádza, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t.j. pred 01.07.2004), sa zodpovednosť za škodu posudzuje podľa terajších predpisov, t.j. podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa expressis verbis citáciou ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vyplýva, že súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z., hoci na to nebol oprávnený.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa znovu podaným návrhom navrhovateľky, znovu skúmať predpoklady zodpovednosti za škodu, a to v zmysle vyššie uvedených záverov a zistení odvolacieho súdu. Taktiež súd prvého stupňa musí svoj záver riadne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby výrok rozsudku korešpondoval s jeho odôvodnením. V novom rozhodnutí o veci rozhodne tiež súd prvého stupňa o náhrade trov konania v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný.
Po vrátení veci z odvolacieho súdu navrhovateľka navrhovala doplniť dokazovanie o výsluch zákonnej sudkyne konajúcej vo veci sp. zn. 12C/9/2003 tunajšieho súdu, dôvodiac o obsahu odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia č.k. 2Co/232/2011-112 zo dňa 27.09.2012. Odporca vykonanie ďalších dôkazov nenavrhoval, pridržiaval sa doterajších prednesov a podaní.
Súd navrhovaný dôkaz nevykonal z dôvodu, že pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn. 12C/9/2003 považoval za dostatočný dôkaz pre rozhodnutie v tejto veci.
Súd teda vo veci konal a znovu rozhodol v súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami, ktoré je potrebné ešte doplniť o tieto ustanovenia zo zák. č. 58/1969 Zb.
Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 22 ods. 2 cit. Zák. najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Po zrušení a vrátení veci sa súd vecou opätovne zaoberal a dospel k záveru, že je potrebné do odôvodnenia rozsudku uviesť aj tieto skutočnosti:
1. ) v pôvodnom návrhu na začatie konania zo dňa 30.12.2005 navrhovateľka žiadala od odporcu zaplatiť sumu 9.037,50 Sk pozostávajúce zo sumy 5.037,50 Sk (pôvodná pohľadávka resp. istina priznaná súdnym rozhodnutím OS Bratislava II č. k. 12C/9/2003-50 zo dňa 02.10.2003, v prospech Kooperatíva poisťovňa, a.s. Bratislava, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.12.2003) a z poplatku za blokovanie účtu vo výške 250 Sk mesačne od 23.09.2004.
K sume 5.037,50 Sk je potrebné uviesť, že túto navrhovateľka uhradila dňa 30.09.2004, keď sa o existencii konania (sp. zn. 12C/9/2003) dozvedela a to pred podaním návrhu vo veci samej.
2. ) v priebehu konania navrhovateľka petit návrhu zmenila a žiadal od odporcu zaplatiť 15.896,60 Sk (527,67 €) titulom exekučných nákladov vo výške 11.396,60 Sk a už spomínanej sumy 4.500 Sk (poplatok za blokovanie účtu vo výške 250 Sk mesačne od 9/2004 do 2/2006). O zmenu návrhu navrhovateľka požiadala na pojednávaní dňa 26.05.2008 a súd ju pripustil uznesením č.k. 18C/1/2006-39 zo dňa 07.07.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2008. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka po povolenej zmene návrhu už pôvodne žalovanú sumu 5.037,50 Sk už nežiadala, ale žiadala sumu 11.396,60 Sk (okrem iného) titulom exekučných nákladov.
3. ) navrhovateľka nepodala voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 02.10.2003 č.k. 12C/9/2003 odvolanie, keď jej bol tento dodatočne doručený, hoci tak urobiť mohla, keďže namietala nedostatky v doručovaní v konaní sp. zn. 12C/9/2003. Pokiaľ by navrhovateľka odvolanie podala a bolo by zistené, že jej bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, došlo by k zrušeniu rozsudku zo dňa 02.10.2003, č.k. 12C/9/2003, ktorý bol zároveň exekučným titulom v konaní sp. zn. 39Er/437/2004, v dôsledku čoho by musela bť exekúcia zastavená a navrhovateľka by tak predišla vzniku škody spočívajúcej v trovách exekučného konania.
4. ) navrhovateľke bolo 28.09.2004 doručené upovedomenie o začatí exekúcie, od tohto mesiaca sa dozvedela o existencii exekučného konania a o tom, že peňažný ústav počnúc mesiacom september 2004 si začal účtovať jej úrok mesačne 250 Sk ako poplatok za blokovanie účtu. Teda od septembra 2004 sa navrhovateľka začal dozvedať o vzniku škody týkajúcej sa žalovanej sumy 4.500 Sk a jej zostatkom vo výške 11.396,60 Sk sa dozvedela 21.04.2006, keď túto sumu uhradila na účet súdnej exekútorky Z.. S. L..
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania resp. jeho doplnenie alebo zmenu pred uplynutím premlčacej doby, ktorá je podľa § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. trojročnou a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, preto súd na vznesenú námietku premlčania odporcom, neprihliadal.
Predmetom sporu je náhrada škody z nesprávneho úradného postupu. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za takúto škodu je nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvokom zodpovednosti skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinnou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.
Subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou, a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou.
Podľa navrhovateľky nesprávny úradný postup orgánom patriacich do pôsobnosti MV SR spočíval v tom, že Register obyvateľov SR v Banskej Bystrici na požiadanie Okresného súdu Bratislava III vydal dňa 10.06.2002 Potvrdenie o trvalom pobyte č.p.: PPZ-P_43153/OI-RE-2002, podľa ktorého navrhovateľka N. G., nar. XX.XX.XXXX mal od 25.11.1996 trvalý pobyt v G., na N. W.. Č.. XXXX/XX. Pričom sa jednalo o nesprávny údaj, čo preukazovala Potvrdením o pobyte zo dňa 04.10.2004, ktorý jej vydalo Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Odbor poriadkovej polície Bratislava, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka mala trvalý pobyt na adrese G., K. Š. X a to od 26.03.1999. Na základe oznámených údajov konajúci súd vo veci sp. zn. 12C/9/2003 odporkyni (terajšej navrhovateľke) ustanovil v zmysle § 29 ods, 2 O.s.p. opatrovníka z dôvodu, že na oznámenej adrese v G., Š. XXXX/XX bola neznáma. Súd teda konal a rozhodol bez účasti odporkyne, ktorá sa o tomto postupe dozvedela až po začatí exekučného konania. Žiadala teda priznať náhradu škody z nesprávneho úradného postupu pozostávajúci z exekučných nákladov a poplatkov za blokovanie jej účtu bankou.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C/9/2003 vyplýva, že Register obyvateľov SR naozaj súdu vydal potvrdenie o trvalom pobyte terajšej navrhovateľky, ktoré svojmu obsahu, ale nebolo v súlade so skutočnosťou, pretože trvalý pobyt mala v G., K. Š. X a to fakticky aj úradne, ako to vyplýva z potvrdenia polície zo dňa 04.10.2004. Toto by bolo možné považovať za nesprávny úradný postup tak, ako to uvádza navrhovateľka počas tohto konania. V spise sp. zn. 12C/9/2003 navrhovateľ už o návrhu na začatie konania označil odporkyňu aj je bydlisko správne v súlade so skutočným stavom. Takéto správne bydlisko, resp. údaje o trvalom pobyte súdu označila aj Sociálna poisťovňa Bratislava, zo dňa 14.07.2003. Napriek týmto skutočnostiam, ktoré boli súdu známe, sa tento nepokúsil doručiť súdne rozhodnutie odporkyni (terajšej navrhovateľke) na túto adresu.
Ako bolo naznačené už aj v rozhodnutí odvolacieho súd súd má vyčerpať všetky účelne dostupné prostriedky na zistenie miesta pobytu účastníkov konania vrátane údajov, ktoré poskytol navrhovateľ v návrhu na začatie konania.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka v konaní nepreukázala príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom orgánov patriacich do pôsobnosti MV SR a škodou vzniknutou navrhovateľke. Keďže nie je splnený jeden predpoklad zodpovednosti za škodu, súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že aj keď orgán patriaci do pôsobnosti MV SR súdu poskytol nesprávny údaj, táto skutočnosť nebola podľa názoru súdu príčinou vzniku škody, ale bol to skôr postup súdu vo veci sp. zn. 12C/9/2003.
O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).