Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/31/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku v konaní navrhovateľky M. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., občianky SR, proti odporcovi M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., občanovi SR, o zvýšenie výživného na mal. M., nar. XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 08.10.2002 pod číslom konania -18, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. M. tak, že z v y š u j e výživné počnúc dňom 01.02.2013 zo sumy 400,-- Sk na sumu 26,65 eur mesačne, ktoré j e p o v i n n ý otec mal. dieťaťa platiť vždy do 20-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. V zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a .

III. Dĺžne výživné za obdobie od 01.02.2013 do 31.03.2013 vo výške 26,74 súd u k l a d á otcovi mal. dieťaťa zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky mal. dieťaťa.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa podala na Okresný súd v Kežmarku návrh, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na maloletú M. zo sumy 400,-- Sk na sumu 30,-- eur mesačne počnúc dňom 01.02.2013. Svoj návrh odôvodnila, že posledné rozhodnutie o výživnom bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku pod číslom konania dňa 08.10.2002. Poukázala, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa zmenili pomery u maloletého dieťaťa tak, že doposiaľ stanovené výživné je nepostačujúce.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu v Kežmarku pod spisovou značkou , výpoveďami účastníkov konania, ako aj obsahom spisu, súd zistil tento skutkový stav:

Posledné rozhodnutie o výživnom bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku dňa 08.10.2002 pod číslom konania - 18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2002. Súd predmetným rozsudkom rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa a na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, kde účastníci konania sa dohodli, že maloletá M. sa na dobu po rozvode zverí do výchovy matky a otec dieťaťa sa zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 400,-- Sk. Súd pri rozhodovaní o schválení dohody rodičov vychádzal z týchto zistení. Dieťa malo tri roky a bolo v celodennej starostlivosti matky. Matka dieťaťa bola nezamestnaná a jej jediným príjmom bola dávka sociálnej pomoci vo výške 3990,-- Sk a rodinné prídavky vo výške 480,-- Sk. Otec dieťaťa bol nezamestnaný, evidovaný bol na úrade práce, bol poberateľom dávky sociálnej pomoci vo výške 3490,-- Sk. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k maloletej M..

Z výpovedi matky maloletého dieťaťa súd zistil, že dieťa je žiačkou ôsmeho ročníka Základnej školy E., matka má spojené zvýšené náklady s prirodzeným rastom dieťaťa na ošatenie, obutie a stravu. Ročne platí ZRPŠ cca. 5,-- eur, desiaty pre dieťa v školskom zariadení mesačne vo výške 1,50 eur. Dieťa je zdravé. U matky sa osobné pomery nezmenili, má vyživovaciu povinnosť len k svojej dcére. S dcérou býva u svojich rodičov v rodinnom dome. Svojim rodičom na bývanie prispieva mesačne sumou 60 eur na inkaso. Rodičia sú starobní dôchodcovia. Matka je nezamestnaná, evidovaná je ako uchádzačka o zamestnanie a jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške 209,-- eur, v ktorej sú zahrnuté aj prídavky na jedno dieťa.

Otec dieťaťa s návrhom matky nesúhlasil. Poukázal, že v takejto výške, ktorú navrhuje matka, a to 30,-- eur mesačne, nie je schopný platiť výživné na dieťa, pretože je nezamestnaný, evidovaný je ako uchádzač o zamestnanie a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Uviedol, že iný príjem nemá. Je slobodný, vyživovaciu povinnosť má len k svojej dcére M.. Býva u svojich rodičov, otec je čiastočný invalidný dôchodca. Nevedel uviesť, či matka je na starobnom, alebo invalidnom dôchodku.

Súdom ustanovený kolízny opatrovník pre maloleté dieťa navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel.

Predmetom tohto konania je zmena výšky výživného podľa , podľa ktorého rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že sú tu dôvody na zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Vychádzal pri tom z ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o rodine, že otec dieťaťa ako rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery platiť v minimálnom rozsahu výživné na maloleté dieťa. Pretože otec dieťaťa je nezamestnaný, evidovaný je ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v A. a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur, súd mu zvýšil výživné na minimálnu výšku výživného, ktorá podľa osobitného zákona predstavuje sumu 26,65 eur. Súd zvýšil výživné na dieťa počnúc dňom 01.02.2013 tak, ako to žiadala matka dieťaťa. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na sumu 30,-- eur mesačne zamietol. Zároveň bežné výživné za obdobie od 01.02.2013 do 31.03.2013 vo výške 26,74 eur zaviazal otca zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Pri tom vychádzal z vyjadrení oboch rodičov, že otec na výživu za uvedené obdobie prispieval výživným na základe rozhodnutia tunajšieho súdu vo výške 400,-- Sk, čo predstavuje sumu 13,28 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).