Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/239/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci navrhovateľky: L.. R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. C.. O. Č.. X, XXX XX N., práv. zast.: JUDr. Anna Rumplová, Homolova č. 12, 841 02 Bratislava, proti odporcom: 1./ Stavebné bytové družstvo Bratislava II, Strojnícka ul. č. 8, 827 01 Bratislava, IČO: 001 693 82, 2./ M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. Č.. XX, XXX XX N., o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy a o určenie výlučného nájomcu, takto

rozhodol:

Nájomná zmluva uzatvorená XX.XX.XXXX medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou k bytu č. X na prízemí domu v N., na Š. X, je v časti doplnenej XX.XX.XXXX, týkajúcej sa žalovaného v 2. rade n e p l a t n á.

Spoločné členstvo manželov v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II žalobkyne a žalovaného v 2. rade n e v z n i k l o.

Žalobkyňa je v ý l u č n o u členkou družstva a výlučnou nájomkyňou jednoizbového bytu v N., na Š. X.. Č.. X, prízemie, č. bytu X, bytový dom súpisné číslo XXXX, katastrálne územie Ružinov.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 300,51 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.12.2011, doručenou súdu dňa 28.12.2011, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nájomná zmluva uzatvorená XX.XX.XXXX medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou k bytu č. X na prízemí domu v N., na Š. X, je v časti doplnenej dňa XX.XX.XXXX, týkajúcej sa žalovaného v 2. rade neplatná, spoločné členstvo manželov v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II žalobkyne a žalovaného v 2. rade nevzniklo, a určenia, že žalobkyňa je výlučnou členkou družstva a výlučnou nájomkyňou jednoizbového bytu v N., na Š. X.. Č.. X, prízemie, č. bytu X, bytový dom súpisné číslo XXXX, katastrálne územie Ružinov.

Žalobkyňa v žalobnom návrhu uviedla, že žalovaný 1./ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - jednoizbového bytu v N., na Š. X.. Č.. X, prízemie, č. bytu X, bytový dom súpisné číslo XXXX, katastrálne územie Ružinov (ďalej len ,,jednoizbový byt"). Na základe dohody o prechode členských práv so Stanislavom Juhásom, rozhodnutia o pridelení družstevného bytu č. k. N. XXX, vydaného žalovaným 1./ dňa X. X. XXXX a nájomnej zmluvy č. XXXX zo dňa X. X. XXXX, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1./ sa žalobkyňa stala výlučným nájomcom

tohto jednoizbového bytu. Bez vedomia žalobkyne a v rozpore s jej záujmami bolo písomné vyhotovenie nájomnej zmluvy zo dňa X. X. XXXX zmenené tak, že do jej písomného vyhotovenia bol ako spoločný člen družstva a spoločný nájomca bytu doplnený žalovaný 2./. Takto zmenené písomné vyhotovenie nájomnej zmluvy bolo žalovaným 1./ označené ako platné od 29. 7. 1997. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným 2./ manželstvo dňa 13. 9. 1985. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k.

- 132 zo dňa 23. 11. 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 12. 1999, bolo toto manželstvo účastníkov rozvedené. Počas trvania manželstva, v čase pred jeho rozvodom, títo manželia, naposledy trvale spolu žili v byte v N. na X.. C. O. Č.. X. Žalobkyňa však musela tento byt v dôsledku správania žalovaného 2./ spolu so vtedy maloletou dcérou G.D. G. dňa 6. 2. 1994 opustiť. Odvtedy žalobkyňa a žalovaný 2./ nikdy spolu trvale nežili. Žalobkyňa najskôr prechodne s dcérou bývala u svojej matky a následne pre seba a dcéru zabezpečila na bývanie predmetný jednoizbový byt. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný 2./ o sebe tvrdí, že je spoločným nájomcom jednoizbového bytu.

Súd sa oboznámil s obsahom žalobného návrhu (č.l. 1-3), s obsahom nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 4-6), s obsahom nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, zmenenej dňa XX.XX.XXXX (č.l.7-9), s potvrdením stavebného bytového družstva (č.l. 10, 32), s dohodou o prevode členských práv a povinností člena SBD (č.l. 11), s rozhodnutím o pridelení družstevného bytu (č.l. 12), s oznámením žalovaného 2./ pre SBD (č.l. 13), s vyjadrením žalovaného 2./ (č.l. 19-20), s prihláškou za člena SBD (č.l. 21), s dotazníkom SBD (č.l. 22-23), s oznámením o prevode bytu pre SBD (č.l. 24), s oznámením o prevode členských práv a povinností pre SBD (č.l. 25-26), so záznamom o prejednaní kúpnej zmluvy (č.l. 27), s výpoveďou z nájmu bytu (č.l. 34), s vyjadrením žalovaného 1./ (č.l. 35-36), so sobášnym listom (č.l. 43), s čestným vyhlásením žalobkyne (č.l. 44), s rozhodnutím SBD v obvode Bratislava IV zo dňa 26.07.1989, o pridelení družstevného bytu žalovanému 2./ v bloku Dlhé diely XXX (č.l. 85), so zápisnicou SBD obvode Bratislava IV o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu žalovaným 2./, s adresou bytu: C.. O. Č.. X, byt. č. XX, blok XXXX (č.l. 86-88) a s výpoveďami účastníkov konania z pojednávania, z ktorých zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalovaný 1./ v písomnom vyjadrení zo dňa 05.03.2012 (č.l. 35-36) potvrdil, že medzi ním a žalobkyňou došlo dňa X. X. XXXX k uzavretiu nájomnej zmluvy č. XXXX, ktorej predmetom bol nájom jednoizbového bytu. Žalovaný 1./ taktiež uviedol, že žalobkyňa mu predložila čestné vyhlásenie zo dňa 16. 5. 1994, podľa ktorého žalobkyňa so žalovaným 2./ nežije v spoločnej domácnosti v byte na Dlhých dieloch, C. O. Č.. X, N.. Žalobkyňa však žalovanému 1./ nikdy nepredložila čestné vyhlásenie o tom, že so žalovaným 2./ nežije v spoločnej domácnosti v byte na Š. X.. Č.. X S. N.. Ani žalovaný 2./ nepredložil žalovanému 1./ čestné vyhlásenie o skutočnosti, že nežije so žalobkyňou v spoločnej domácnosti v byte na Š. Č.. X S. N.. Preto žalovaný 1./ s prihliadnutím na tieto skutočnosti a v zmysle § 703 ods. 2 Obč. zák. doplnil nájomnú zmluva č. XXXX zo dňa X. X. XXXX o žalovaného 2./ ako ďalšieho nájomcu jednoizbového bytu. Skutočnosť, že žalobkyňa nežije v spoločnej domácnosti so žalovaným 2./, nebola žalovanému 1./ nijakým spôsobom doteraz preukázaná. Žalovaný 1./ navrhol súdu, aby žalobný návrh o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy a určenie výlučného nájomcu jedno izbového bytu voči žalovanému 1./ v celom rozsahu zamietol akou nedôvodný.

Žalovaný 2./ v písomnom vyjadrení zo dňa 05.03.2012 (č.l. 19-20) uviedol, že jednoizbový byt na Š. Č.. X S. N. bol prevodom členských práv prevedený za trvania manželstva a to od pána M. dňa 3. 5. 1994 za cenu 360 000,- Sk. Uvedená suma bola vyplatená zo spoločných peňazí. V čase prevodu členských práv k jednoizbového bytu žalobkyňa podviedla žalovaného 1./, keď mu uviedla, že žalovaný 2./ je v tom čase dlhodobo v zahraničí. Žalobkyňa pri prevode členských práv konala bez vedomia žalovaného 2./. Žalovaný 2./ vidí rozpor v tvrdení žalobkyne, podľa ktorého spoločnú domácnosť opustila dňa 6. 2. 1994, pričom k prevodu členských práv k jednoizbovému bytu na Š. Č.. X S. N. došlo dňa 21. 4. 1994. Vzhľadom na krátkosť doby ( 2 mesiace ) nemožno tvrdiť, že manželia trvalejšie nežili v spoločnej domácnosti. Nie je pravdou, že žalobkyňa musela opustiť spoločnú domácnosť na adrese C. O., W. W., N.. V roku 1997 ho žalovaný 1./ kontaktoval v súvislosti so záujmom žalobkyne o kúpu jednoizbového bytu na Š. Č.. X S. N., avšak vzhľadom k tomu že žalovaný 2./ bol nájomcom tohto bytu, s predajom bytu nesúhlasil. Žalovaný 2./ považuje žalobný návrh žalobkyne za nepravdivý, preto požiadal súd, aby návrh žalobkyne zamietol a ponechal v platnosti nájomnú zmluvu zo dňa 29. 7. 1997.

V zmysle , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

V zmysle , ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

V zmysle , ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

V zmysle , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V zmysle , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pokiaľ jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne právo spoločného užívania bytu jemu a ďalšej osobe spoločne, nevzniká k tomuto bytu právo spoločného užívania bytu manželmi (pozri R 24/1980).

Právo spoločného užívania bytu manželmi nevznikne, ak manželia spolu trvale nežijú. Pre posúdenie je rozhodujúci faktický stav. Ak sa manželia rozhodnú po dočasnom rozchode obnoviť spolužitie, právo spoločného užívania vzniká dňom, keď obaja prejavili úmysel viesť opäť spoločnú domácnosť (pozri R 34/1983).

Z výsledkov dokazovania mal súd preukázané, že na základe dohody o prechode členských práv so Z. M., rozhodnutia o pridelení družstevného bytu č. k. N. XXX, vydaného žalovaným 1./ dňa 3. 5. 1994 a nájomnej zmluvy č. XXXX zo dňa 5. 5. 1994, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1./ sa žalobkyňa stala výlučným nájomcom tohto jednoizbového bytu. V čase uzavretia nájomnej zmluvy bola žalobkyňa síce v manželskom zväzku so žalovaným 2./, avšak vzhľadom k tomu, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a so žalovaným 2./ fakticky spolu trvale nežili, nemohol pri uzatváraní nájomnej zmluvy č. 9972 vzniknúť spoločný nájom bytu medzi manželmi (§ 703 ods. 3.), t.j. medzi žalobkyňou a žalovaným 2./.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). V tomto smere si súd osvojil tvrdenie žalobkyne o tom, že dňa 06.02.1994 opustila spolu s maloletou dcérou G.D. G. spoločnú domácnosť, keď v tom čase žila spolu so žalovaným 2./ v byte v N. na X.. C. O. Č.. X. Súd nemal dôvod neveriť žalobkyni, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy fakticky nežila so žalovaným 2./ z dôvodu manželských nezhôd, keď navyše ich manželstvo bolo neskôr rozvedené a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -132 zo dňa 23.11.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.1999. Žalovaný 1./ taktiež uviedol, že žalobkyňa mu predložila čestné vyhlásenie zo dňa 16. 5. 1994, podľa ktorého žalobkyňa so žalovaným 2./ v tom čase nežila v spoločnej domácnosti v byte na W. W., C. O. Č.. X, N.. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného 2./, podľa ktorého v čase prevodu členských práv k jednoizbového bytu žalobkyňa podviedla žalovaného 1./, keď mu uviedla, že žalovaný 2./ je v tom čase dlhodobo v zahraničí a že žalobkyňa pri prevode členských práv konala bez vedomia žalovaného 2./. Podľa názoru súdu ide o účelové a tendečné tvrdenie žalovaného 2./, ktoré je nelogické nakoľko, ak by v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobkyňa a žalovaný 2./ spolu žili v manželstve, žalobkyňa by nemala dôvod opustiť spoločnú domácnosť v byte na W. W., C. O. Č.. X, N.. Žalovaný 2./ súdu poukázal aj na rozpor v tvrdení žalobkyne, podľa ktorého spoločnú domácnosť opustila dňa 6. 2. 1994, pričom k prevodu členských práv k jednoizbovému bytu na Š. Č.. X S. N. došlo dňa 21. 4. 1994. Vzhľadom na krátkosť doby ( 2 mesiace ) nemožno tvrdiť, že manželia trvalejšie nežili v spoločnej domácnosti. V tejto

súvislosti súd poukazuje na to, že zákon neurčuje lehoty, podľa ktorých možno jednoznačne ustáliť, kedy manželia trvale nežijú v spoločnej domácnosti. Podľa názoru súdu je pre posúdenie tejto otázky dôležitý úmysel aspoň jedného z manželov nežiť fakticky v manželstve, ak sa tento úmysel prejaví aj v konaní, t.j. v opustení spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobkyňa dňa 06.02.1994 fakticky opustila spoločnú domácnosť, ktorú zdieľala so žalovaným 2./ v rámci manželstva, pričom pri uzatvorení nájomnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX spolu trvale nežila so žalovaným 2./, čím neboli splnené podmienky na vznik spoločného nájmu za trvania manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným 2./ ( ).

Ak následne žalovaný 1./ doplnil nájomnú zmluva č. XXXX zo dňa X. X. XXXX o žalovaného 2./ ako ďalšieho nájomcu jednoizbového bytu a to z dôvodu, že mu žalobkyňa nikdy nepredložila čestné vyhlásenie o tom, že so žalovaným 2./ nežije v spoločnej domácnosti v byte na Š. X.. Č.. X S. N., resp. z dôvodu, že mu žalovaný 2./ nepredložil čestné vyhlásenie o skutočnosti, že nežije so žalobkyňou v spoločnej domácnosti v byte na Š. Č.. X S. N., konal tak podľa názoru súdu svojvoľne, v rozpore s , a , nakoľko k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo výlučne medzi žalobkyňou a žalovaným 1./. Konanie žalovaného 1./ pri svojvoľnom dopisovaní žalovaného 2./ do nájomnej zmluvy hrubo obchádza zákon, nakoľko žalovaný 1./ tak konal bez vedomia žalobkyne ako účastníka nájomnej zmluvy. Súd vyhodnotil prejav vôle žalovaného 1./ pri dopisovaní žalovaného 2./ do nájomnej zmluvy bez vedomia žalobkyne ako nenáležitý, neslobodný a bezdôvodný, čo má za následok, že nájomná zmluva je v časti doplnenej dňa 29.07.1997, týkajúcej sa žalovaného 2./ neplatná, v dôsledku čoho nemohlo vzniknúť spoločné členstvo manželov v Stavebnom bytovom družstve Bratislava II. Súd má za to, že žalobkyňa je výlučnou členkou družstva a výlučnou nájomkyňou jednoizbového bytu v Bratislave, na Š. X.. Č.. X, prízemie, č. bytu X, bytový dom súpisné číslo XXXX, katastrálne územie Ružinov.

Podľa , , , , , vyhl. MS SR č. v znení neskorších predpisov, súd priznal žalobkyni proti neúspešným žalovaným náhradu trov konania, ktoré spočívajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 100,- € a v trovách právneho zastúpenia žalobkyne advokátom za dva úkony právnej služby po 58,69 € (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 07.09.2012, 2. účasť na pojednávaní dňa 12.06.2012), za jeden úkon právnej služby po 60,07 € (účasť na pojednávaní dňa 15.06.2012) 2 x režijný paušál po 7,63 € + 1x á 7,80 €, v celkovej v sume 200,51 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.