Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Uznesenie_6Co-84-2023.pdf
PDF · 95.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/84/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX, C. XX, D., 2/ E. F., narodená XX.XX.XXXX, G. XX, H., obaja zastúpení JUDr. JCLic. B. E., D., I., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774, proti žalovaným: 1/ Mesto Košice, Tr. I. XX/ X, H., 2/ J. D., narodený XX.XX.XXXX, H. X, H., 3/ K. L., narodený XX.XX.XXXX, A. X, H., 4/ F. M., narodený XX.XX.XXXX, H. XXX, H., zastúpený žalovanou 37/, 5/ E. I., narodená XX.XX.XXXX, H. XX, 6/ I. B., narodený XX.XX.XXXX, E. X, H., 7/ M. J. L., narodený XX.XX.XXXX, H. XXX/X, H., 8/ E. N., narodená XX.XX.XXXX, O. XXX, H., 9/ E. P., narodená XX.XX.XXXX, Q. R. XXX/X, H., 10/ J. S., narodený XX.XX.XXXX, T. XX/X, H., 11/ M. J. E., narodená XX.XX.XXXX, D. K. X, U. D. L., 12/ V. T., narodená XX.XX.XXXX, H. X, H., 13/ P. W., narodená XX.XX.XXXX, O. Q. X, H., XX/XXXXXX R., narodená XX.XX.XXXX, H. - U. L., 15/ E. E., narodený XX.XX.XXXX, O. Q. X, H., žalovaní 13/ až 15/ zastúpení C. E., O. Q. X, H., 16/ M. F. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XX/X, H. Q. L., 17/ M. H., narodená XX.XX.XXXX, I. XX, H., 18/ J. Q., narodená XX.XX.XXXX, D. XX, H., 19/ J. M., narodená XX.XX.XXXX, T. X, H., 20/ S. O., narodená XX.XX.XXXX, H. X, H., 23/ H. N., narodený XX.XX.XXXX, C. X, H., 24/ V. S., narodený XX.XX.XXXX, I. XX, H., 25/ F. S., narodený XX.XX.XXXX, A. XX, H., 26/ L. B., narodená XX.XX.XXXX, T. XX, H., 27/ S. S., narodený XX.XX.XXXX, H. XX, H., zastúpený žalovaným 10/, 28/ K. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., L. XX, 29/ V. C., t.č. na neznámom mieste, 30/ V. D., t.č. na neznámom mieste, 31/ V. M., 32/ E. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XX, H., 33/ P. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XX, H., 34/ E. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. X, H., 35/ V. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XX, H.; XX/ E. X., narodená XX.XX.XXXX, B. XX, Q. H., 37/ L. H., narodená XX.XX.XXXX, I. XX, H., 38/ E. O., narodený XX.XX.XXXX, E. XX, Y., 39/ V. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. X, H., 40/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 41/ V. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. H. XXX, 42/ Y. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., C. XX, 43/ M. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., K. X, zastúpená žalovaným 7/, 44/ U. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., O. X, zastúpená žalovaným 7/, 45/ E. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., T. X, zastúpená žalovaným 7/, 46/ E. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom H., K. XX, 47/ V. L., narodená. XX.XX.XXXX, bytom H., T. XX/XX, 48/ E. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., O. XXX/XX, zastúpená žalovaným 5/, 49/ V. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XX/ J. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, H., 51/ T. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, H., 52/ E. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. M. XXX, 53/ I. M., bytom H., A. XXX/XXX, 54/ V. G., bytom H. E., I. J. XXXX/XX, 55/ T. H., bytom H. J., J. XXXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18. novembra 2022 sp. zn. 17C/162/2012
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 18. novembra 2022 č.k. 17C/162/2012-1292 vo výroku II. o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 18. novembra 2022 č. k. 17C/162/2012-1292 konanie zastavil (výrok I.), a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Rozhodol tak v konaní zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. H. zapísaným na LV č. XX, N. XXXX V. N. XXXX bližšie špecifikovaných v uznesení tunajšieho súdu zo dňa 04.01.2016.
3. Podaním doručeným súdu dňa 23.08.2022 žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že nemajú vedomosť o dedičoch po žalovanom 31/ a nevedia ani preukázať jeho smrť. Zároveň navrhli, aby súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko k späťvzatiu nedochádza vinou žalobcov. So späťvzatím žaloby vyjadril súhlas žalovaný 40/ a žalovaná 33/. Ostatní žalovaní sa k späťvzatiu žaloby v súdom stanovenej lehote nevyjadrili.
4. Po citácii ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP súd konanie zastavil vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 CSP.
6. Konštatoval, že v prejednávanej veci bola žaloba podaná v roku 2012. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde stranami sporu musia byť vždy všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok zaväzuje len strany sporu. Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov.
7. Súd zistil, že nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, nakoľko žalovaný 31/ sa narodil v roku XXXX, teda je možno dôvodne predpokladať, že v čase podania žaloby v roku 2012 už bol nebohý. Už v čase podania žaloby neboli splnené procesné podmienky, napriek tomu žalobcovia žalobu podali. Dôvodom, pre ktorý žalobcovia vzali žalobu späť, ako aj sami uviedli, je skutočnosť, že nemajú vedomosť o dedičoch po žalovanom 31/ a nevedia ani preukázať, kedy a kde zomrel. Z procesného hľadiska podľa názoru súdu teda zavinili zastavenie konania žalobcovia, preto súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia boli v priebehu konania oslobodení od súdneho poplatku, ako aj na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo po začatí konania vo veci, súd o vrátení súdneho poplatku nerozhodoval.
8.1 Proti tomuto uzneseniu, vo výroku II., podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. 8.2 Žalobcovia poukázali na ust. § 257 CSP, z ktorého vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, aplikácia ktorého ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. K aplikácii daného ustanovenia dochádza aj z hľadiska aspektov sociálnych, ktoré sa môžu vyskytnúť v sporovom konaní, teda aj v tomto konaní. Majú za to, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd musí prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery sporových strán a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Žalobcovia boli nútení sa obrátiť na súd s uplatnením svojho nároku na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Ak nedôjde k dohode, je nevyhnutné, aby vo veci rozhodol súd. To bol aj prípad žalobcov, ktorí majú pozemky v areáli Zoologickej záhrady spoločne so žalovanými a formou dohody nebolo možné toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. K zastaveniu konania došlo z dôvodu, ktorý priamo nezavinili žalobcovia a teda len z dôvodu, že V. M. zomrel a žalobcovia nedokázali vadu konania odstrániť tým, že uvedú dedičov po tejto osobe, nakoľko ním žalobcovia nedisponujú. Majú preto za to, že nezavinili zastavenie konania. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán sporu je aj to, že strana sporu sa ocitne v takej závažnej sociálnej situácii alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Aktuálna nepriaznivá situácia postihla žalobcov, nakoľko žalobcovia majú nízke mesačné príjmy, nakoľko sú dôchodcami a poberajú dôchodky. Súd tak mal aplikovať ust. § 257 CSP, ktorý slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti.
9. Odvolanie bolo žalovanému 1/ doručené dňa 06.04.2023. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v napadnutom výroku zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.
11. Uznesenie vo výroku, ktorým súd konanie zastavil (výrok I.), nebol odvolaním žalobcov napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
12. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok o nároku na náhradu trov konania (výrok II.).
13. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP vychádzajúc z úvahy, že žalobcovia zavinili zastavenie konania podaním späťvzatia žaloby.
14. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.
16. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách, teda aj na strane žalobcov, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobcovia museli vziať žalobu späť pre správanie sa žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
17. Ak však žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania žalovaného žalobca.
18. V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby došlo písomným podaním žalobcov z dôvodu, že nemajú vedomosť o dedičoch žalovaného 31/ a nevedia ani preukázať, kedy a kde zomrel. Tieto informácie im neboli známe už v čase podania žaloby a teda už v čase podania žaloby neboli splnené všetky procesné podmienky (nedostatok vecnej legitimácie), napriek tomu žalobcovia žalobu podali.
19. Možno teda uzavrieť, že procesne zavinili zastavenie konania, tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
20. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že podanie žaloby je jediným spôsobom zrušenia podielového spoluvlastníctva, pričom odvolací súd sa stotožňuje so žalobcami v tom, že ich nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Žalobca však pri podaní žaloby musí zvážiť všetky okolnosti, z ktorých vyplýva prípadný ne/úspech v spore.
21. Žalobcovia však v podaní žiadali, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným neprizná nárok na náhradu trov konania aplikujúc ust. § 257 CSP.
22. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
24. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
25. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
26. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
27. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
28. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
29. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
30. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 01.07.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.
31. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj za situácie, keď žalobcovia zavinili zastavenie konania, bolo povinnosťou súdu dôsledne zvážiť, a to aj bez návrhu strán, či nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania tej ktorej strane sporu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, prípadne aj vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery strán sporu a svoje úvahy uviesť v odôvodnení rozhodnutia.
32. V odôvodnení rozhodnutia však absentuje akákoľvek úvaha súdu, či skúmal aj možnosť aplikácie ust. § 257 CSP a s akým výsledkom.
33. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vracia vec súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o trovách konania (§ 391 ods. 1 CSP).
34. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude dôsledne posúdiť ne/existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa strán sporu, vyporiadať sa s námietkami žalobcov a opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP).
35. Aj v prípadoch zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy aplikácia ust. § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, pričom prípadnú tvrdosť možno korigovať použitím § 257 CSP.
36. V zmysle zákonného ustanovenia § 257 CSP súd vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže strane sporu, ktorá by mala nárok na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznať. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. V tejto súvislosti súd prihliada na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, k postoju strán sporu v priebehu sporu. Popritom súd prihliada aj na majetkové, osobné a ďalšie pomery strán sporu a posúdi, či tieto sú takým dôvodom (z hľadiska posúdenia majetkových, osobných a ďalších pomerov strán), ktorý odôvodňuje aplikáciu ust. § 257 CSP.
37. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že majetkovými pomermi žalobcov sa už zaoberal, pričom obom žalobcom priznal oslobodenie od súdnych poplatkov (čl. 66-71). Nakoľko však rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, nebolo možné zistiť, na základe akých skutočností súd dospel k záveru o dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov.
38. Z obsahu spisu sa javí, že žalobcami deklarované pomery (majetok účastníka – nehnuteľnosti) nie sú v súlade so zisteniami súdu z katastrálneho portálu (čl. 50-56), pričom žalobcovia deklarovali správnosť údajov v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania.
39. Z hľadiska rozhodovania o (ne)priznaní náhrady trov konania žalovaným nie je možné zohľadniť iba tú skutočnosť, že žalobcovia sú osobami v pokročilom veku s nízkym príjmom, pretože rozhodujúce sú ich celkové osobné, majetkové a zárobkové pomery. Iba všeobecné tvrdenia o nepriaznivých pomeroch žalobcov nie sú okolnosťami takej intenzity, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP.
40. Súd musí dôsledne zistiť celkové osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcov tak, aby nepochybne umožnili prijať záver o ne/dôvodnosti aplikácie citovaného ustanovenia.
41. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle ust. § 257 CSP tak, ako sú vyššie uvedené, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, pričom pri rozhodnutí je potrebné zohľadniť aj výšku trov konania, ktoré žalovaným patria z toho hľadiska, či (ne)priznaním nebude neprimerane zasiahnuté do majetkovej sféry niektorej zo sporových strán.
42. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).