Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-223-2009.pdf
PDF · 125.07 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/223/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľov 1/: VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., IČO 31 342 841, Košická č. 37, Bratislava, 2/: F.. S.. Z.Á. N., V..Č.. XXXXXX/XXX, X. Č.. X, XXX XX X. a odporcu: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava o zapl. spravodlivého zadosťučinenia takto
rozhodol:
1. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
2. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 23.07.2009 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 15.000,- eur navrhovateľovi v 1. rade a sumy 8.250,- eur navrhovateľovi v 2. rade titulom spravodlivého zadosťučinenia.
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že vinou odporcu došlo v trestnej veci voči obvinenému F.. K. K. vedenej na Okresnom riaditeľstvo PZ Bratislava III, sp. zn. OUV-244/99 hrubým neplnením si zákonom uložených povinností a neoprávnenou manipuláciou s vyšetrovacím spisom k mareniu ústavného práva navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľa v 2.rade na súdnu a inú právnu ochranu. Došlo k dlhodobej neefektívnosti trestného konania, prieťahom, šuplíkovaniu vyšetrovacieho spisu na Krajskej prokuratúre Košice, ktorá vec dozorovala. V rámci tzv. politickej objednávky v kauze BMG/Horizont došlo zo strany Krajskej prokuratúry Košice k zmareniu riadneho a včasného požiadania českej strany o vydanie obvineného F.. K.. K. na trestné stíhanie. Krajská prokuratúra Košice odmietla spojenie veci BMG/ Horizont s vecou sp. zn. OUV-244/99, nebola oprávnená zadržiavať originál vyšetrovacieho spisu jej právom bolo si zabezpečiť fotokópiu tohto spisu a originál spisu bezodkladne vrátiť vyšetrovateľovi OUV PZ BA 3, resp. KR PZ BA. Iniciatívny prokurátor KP Košice zadržiaval neoprávnene vyšetrovací spis sp. zn. OUV-244/99 OR PZ BA III pre potreby vydania obvineného Ing. P. Pachingera na trestné stíhanie z ČR pričom odmietol spoločné konanie a tým zmaril aj vydanie menovaného z ČR aj na trestné stíhanie vo veci sp. zn. OUV-244/99. Český minister spravodlivosti navrhovateľovi v 2. rade osobne potvrdil, že slovenská GP jednoznačne pochybila, pretože nežiadala jednou žiadosťou o vydanie obvineného F.. K. K. na trestné stíhanie vo všetkých trestných veciach vedených na území SR voči nemu a tým flagrantne porušila ústavné práva navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade na súdnu a inú právnu ochranu, čo zodpovedný prokurátor KP Košice vedel. Postupom KP Košice a odporcu došlo k prieťahom v danej veci na škodu ústavných práv navrhovateľov. Rozhodnutie českej strany o dodatočnom povolení trestného stíhanie obvineného F.. K.. K. bolo prokurátorovi KP Bratislava doručené až 4.2.2008. Podľa § 175 písm. e) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny. Nečinnosťou prokuratúry došlo k prieťahom v trestnom konaní, k nesprávnemu úradnému postupu
spočívajúcom v nevydaní resp. oneskorenom vydaní rozhodnutia, za ktoré zodpovedá štát v zastúpení GP SR v zmysle § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.1.2010 namietal, že návrh nie je dostatočne konkretizovaný, nie je z neho zjavné aké právne predpisy mali byť údajným nesprávnym úradným postupom porušené a neuvádzajú, v čom zhliadajú príčinnú súvislosť medzi výškou požadovaného spravodlivého zadosťučinenia a vyššie uvedenými skutočnosťami. Nárok navrhovateľov preto v celom rozsahu neuznáva.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.3.2010 navrhovatelia podali návrh na zmenu žalobného návrhu podľa § 95 O.s.p. Navrhovateľ v 1. rade svoj žalobný návrh rozšíril voči odporcovi na čiastku 30.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy a na sumu 2.546,77 eur titulom majetkovej škody s úrokom z omeškania 17,6% p.a. od 1.4.2000 do zaplatenia, navrhovateľ v 2. rade žiadal od odporcu sumu 30.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy. Navýšenie žalovanej sumy navrhovatelia odôvodnili intenzitou zásahu do ich ústavných práv v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu, ústavných práv poškodených v trestnom konaní a pretrvávajúceho stavu právnej neistoty nakoľko za viac ako 11 rokov nebola vec riadne ukončená právoplatným rozhodnutím minimálne na úrovni vyšetrovateľa, resp. prokurátora dozorujúceho trestnú vec. Uznesením zo dňa 23.07.2010 (čl. 117) bola zmena žalobného petitu pripustená.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.05.2010 odporca namietal, že zákon č. 514/2003 Z.z. nepozná právny pojem „zaplatenie spravodlivého zadosťučinenia“, vyslovil námietku, že charakter podania žaloby v zmysle § 514/2003 Z.z. má až podanie navrhovateľov z 21.3.2010, doručené súdu dňa 23.3.2010. Uplatnené nároku sú podľa odporcu sčasti právne nepodložené a premlčané. Odporca za právne nepodložené považuje nároky žalobcov na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorú odôvodňujú nesprávnym úradným postupom. Poukazujú na okolnosti, ktoré sa udiali pred 1.7.2004, preto sa na tieto údajne nesprávne úradné postupy“ vzťahuje režim zákona č. 58/1969 Zb., ktorý inštitút nemajetkovej ujmy nepozná. Navrhovatelia s o tom, že F.. K. bol vydaný Slovenskej republike len pre iné trestné činy, než sú tie pre ktoré bol stíhaný na základe ich trestného oznámenia dozvedeli v rozmedzí dní 28.11.2005 - 5.12.2005. 28.11.2005 im bola zaslaná odpoveď na ich žiadosť (čl. 65 pripojeného spisu), 5.12.2005 na túto odpoveď reagovali ďalším podaním. Pri nesprávnym úradnom postupe premlčacia lehota začína plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. lehota na riadne uplatnenie nárokov bola trojročná, začala plynúť najneskôr 6.12.2005 a márne uplynula 6.12.2008.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Podľa § 123 O.s.p. Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinami: Žiadosťou navrhovateľov v 1. a 2. rade o predbežné prerokovanie nároku na náhrady primeraného finančného zadosťučinenia adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR, Oznámením MS SR o odstúpení veci na GP SR zo dňa 5.3.2009, Odpoveďou Generálnej prokuratúry SR na žiadosť navrhovateľa v 1. rade o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zo dňa 15.4.2009, Listom Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 30.4.2009, zápisnicou o výsluchu svedka- poškodeného zo dňa 21.10.2008 KRPZ v Bratislave ČVS: KRP-135/OEK-BA-2008, Odpoveďou GP SR adresovanou navrhovateľovi v 1. rade zo dňa 15.5.2008, Žiadosťou navrhovateľa na vylúčenie veci týkajúcej sa sprenevery vozidla a jeho poškodenia na samostatné konanie zo dňa 7.4.2008, Odpoveďou Krajskej prokuratúry navrhovateľovi v 1. rade na uvedenú žiadosť zo dňa 14.3.2008, Žiadosťou navrhovateľa v 1. rade o vylúčenie veci týkajúcej sa neoprávneného užívania motorového vozidla na samostatné konanie zo dňa 18.2.2008, Oznámenie KP Bratislava zo dňa 11.1.2006 adresované navrhovateľovi v 1. rade, Vyčíslením škody vo veci obv. F.. K. K. adresovaná OUJP PZ BA III zo dňa 19.6.2003, Žiadosťou Slovenskej poisťovne adresovanej PZ SR, Obvodné oddelenie PZ zo dňa 9.1.2001 vo veci poistnej udalosti č. 01-02101/51, Oznámením spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. adresovanej navrhovateľovi v 1. rade (VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.) zo dňa 12.4.2006, pripojením spisu Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. 2Kv 31/04, vyšetrovacieho spisu KRP-135/OEK-BA-08, výsluchom svedka Z.. X. S., prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Odporca zotrval na svojom stanovisku, že žalovaná ujma nebola navrhovateľmi preukázaná, chýba príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Odporca tiež zotrval na svoje námietke premlčaniu uvedenej v podaní zo dňa 7.5.2010, keď nárok mohol byť uplatnený najneskôr do 21.3.2009.
Navrhovateľ v 1. rade zotrval na uplatnenej majetkovej ako aj nemajetkovej škode, navrhovateľ v 2. rade na uplatnenej nemajetkovej ujme, ktorá im mala nesprávnym úradným postupom odporcu vzniknúť. Majetkovú škodu, ktorú si navrhovateľ v 1. rade uplatnil odôvodnil tým, že z dôvodu dlhotrvajúceho trestného konania si nemohol v zákonnej lehote uplatniť voči poisťovni nárok na poistné plnenie. Škodu si navrhovatelia uplatňujú podľa zákona č. 58/1969 Zb.,§ 18 ods. 1, a zákona č. 514/2003 Z.z. Na pojednávaní dňa 20.05.2011 navrhovatelia ustálili obdobie prieťahov, t. j. nesprávneho úradného postupu od 7.8.2004 do 11.1.2010.
Odporca písomným podaním zo dňa 21.7.2011 podal stručný opis sporovej veci. Odporca v ňom poukázal, že v súlade s platnou právnou úpravou, právnou vedou a nadväzujúcou judikatúrou predmetom trestného práva procesného je úprava postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ako aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní pri zisťovaní trestných činov, ich páchateľov, pri rozhodovaní o nich, pri výkone týchto rozhodnutí, pri objasňovaní príčin trestnej činnosti a pri úprave ich práv a povinností. Predmetom trestného konania vedeného vyšetrovateľom pod sp. zn. OUV-244/99 OR PZ BA III a dozorujúcim prokurátorom pod sp. zn. 2 Kv 31/04 je rozhodnúť o skutkoch obvineného a obžalovaného F.. K.. K.. Subjektom trestnoprávneho vzťahu v dotknutom prípade sú orgány činné v trestnom konaní, príslušný trestnoprávny súd, na ktorý bola podaná obžaloba a obžalovaný F.. K.. K.. Jediný kto by mohol namietať porušenie práva na spravodlivý proces, či práva upravené v čl. 46 Ústavy je len obžalovaný F.. K.. K.. K nároku na náhradu škody, ktorá mala navrhovateľom vzniknúť tým, že Slovenská poisťovňa, a .s odmietla zlikvidovať poistnú udalosť bez právoplatného rozhodnutia v trestnej veci má odporca za to, že uplatnenie tejto škody je premlčané podľa § 19 zákon č. 514/2003 Z.z., uvedená škoda nevznikla v dôsledku akéhokoľvek konania alebo nekonania orgánov činných v trestnom konaní, neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody konaní /nekonaním odporcu, navrhovateľ si mal a mohol uplatniť svoj nárok na poistné plnenie voči poisťovni v občianskom súdnom konaní. Odporca poukázal tiež na to, že navrhovateľ v 1. rade si s určitosťou svoj nárok uplatnil v adhéznom konaní. Nárok na náhradu škody uplatnenej v tomto súdnom konaní nebol podľa odporcu predbežne prerokovaný. K navrhovateľmi uplatňovanej nemajetkovej ujme má odporca za to, že túto nepovažuje za preukázanú najmä s ohľadom na to, že prieťahy v konaní na strane niektorej zložky prokuratúry nekonštatoval do dnešného dňa žiadny oprávnený orgán. Zo znenia § 17 ods. 3 zákon č. 514/2003 Z.z. sa zreteľne javí, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné priznať právnickej osobe, ale len osobe fyzickej.
Z výsluchu svedka Z.. X. S., prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave súd zistil, že mu predmetná vec bola pridelená v januári 2005, pán N. bol poškodený v jednom zo skutkov. Vo svojej výpovedi svedok ďalej popísal úradný postup vo veci od jej pridelenia až do konca roka 2009, v januári 2010 bola podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava III. Dĺžku trvania konania odôvodnil tým, že bolo potrebné zisť, či sa F.. K. nevzdal zásady špeciality a pre ktoré trestné činy bol vydaný z ČR.
Z listu spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 9.1.2001 adresovanej PZ SR, OOPZ Staré Mesto
- východ vyplýva, že dňa 30.3.2000 bolo odcudzené mot. vozidlo P. K., ŠPZ G. XXX G. nájomcovi v liste označenom ako „ F.. Z. N., fy. VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.“. Toto vozidlo bolo vrátené dňa 1.4.2000 o 22,30 hod. F.. N.. Predmetné vozidlo bolo poistené proti krádeži v Slovenskej poisťovni, a.s. Z uvedeného listu tiež vyplýva, že F.. Z. N. písomne poisťovni uviedol, že páchateľom krádeže vozidla bol ustanovený F. pričom z vyrozumenia polície vo veci tr. činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla zo dňa 6.9.2000 je uvádzaný K. K.. Poisťovňa ako dôvod žiadosti o zaslanie správy o ukončení šetrenia uviedla poukázanie poistného plnenia vo výške 76.724,- Sk.
Z listu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. adresovaná navrhovateľovi v 1.rade (VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.) zo dňa 18.6.2010 vyplýva, že poisťovňa škodovú udalosť č. 746010210151 ukončila bez výplaty poistného plnenia z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty na plnenie dňom 30.3.2004.
Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu KRPZ v Bratislave, úrad justičnej a kriminálnej polície, Bratislava, ČVS: KRP-135/OEK-BA-08 súd zistil nasledovné:
Uznesením zo dňa 20.8.1999 bolo voči F.. K. K. vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,4 zákona č. 140/1961 Zb., poškodeným bol VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.,
Uznesením zo dňa 1.12.2000 bolo vznesené voči F.. K. K. obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,4 zákona č. 140/1961 Zb., poškodeným bol VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.,
Uznesením zo dňa 16.4.2001 bolo vznesené obvinenie voči F.. K. K. pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1,2 zákona č. 140/1961 Zb., poškodeným bola VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.,
Uznesením zo dňa 18.3.2002 bolo voči F.. K. K. vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,4 zákona č. 140/1961 Zb., poškodeným bol VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.,
Uznesením zo dňa 30.10.2002 bolo vznesené voči F.. K. K. obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,5 zákona č. 140/1961 Zb., poškodeným bol VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.
Obvinenie pre trestné činy sprenevery boli dané najmä na tom skutkovom základe, že F.. K. K. ako splnomocnený zástupca spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. prevzal v hotovosti dňa 18.11.1997 v Bratislave na X. U. X v sídle spol. ARO Slovakia sumu 250.000,- Sk ako zálohovú platbu za dielo, dňa 11.12.1997 sumu 4.055.000,- Sk avšak peniaze nevyúčtoval, čím spôsobil spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. škodu vo výške 4.305.000,- Sk, dňa 10.11.1997 prevzal sumu 177.500,- Sk ako zálohovú platbu za dielo, ktorú tiež nevyúčtoval, čím spôsobil uvedenej spoločnosti ďalšiu škodu vo výške 177.500,- Sk. Týmito konaniami mal spôsobiť F.. K. K. spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. celkovo škodu 4.482.500,- Sk, uvedenú škodu si táto spoločnosť uplatnila ako poškodený v trestnom konaní.
Z Uznesenia zo dňa 30.10.2002 súd zistil, že bolo začaté trestné stíhanie F.. K. K. ako obvineného za trestný čin sprenevery, ktorým spôsobil firme VENUS PROJECT Slovakia ďalšiu škodu v sume 14.145.000,- Sk
Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-135/OEK-BA-08 - zo Zápisnice z výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 21.10.2008 vyplýva, že F.. Z.Á. N. bol vypočutý v trestnom konaní ako svedok v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. s F.. K. K.. F.. Z. N. boli vyšetrovateľom položené otázky aj v súvislosti s leasingovou zmluvou č. 7058/97, v ktorej poškodená spoločnosť vyjadruje súhlas s prevodom práv a povinností z leasingovej zmluvy, ktorej predmetom bolo
motorové vozidlo P. K.. Leasingová zmluva bola mala byť ukončená konateľom spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s tým, že boli dorovnané aj všetky splátky s leasingovou spoločnosťou.
Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj fotokópie rozsudkov Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C 298/1998 a č.k. 12C 299/1998, z ktorých vyplýva, že F.. Z. N. si uplatnil voči F.. K. K. finančné nároky, o ktorých bolo rozhodnuté v občianskom súdnom konaní.
Krajská prokuratúra listom zo dňa 11.1.2010 navrhovateľovi v 1. rade oznámila, že týmto dňom podala voči obvinenému obžalobu pre uvedené trestné činy (čl. 40).
Z výsluchu svedka Z.. S., prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, ako aj z obsahu vyššie uvedeného vyšetrovacie spisu vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade (VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.) bol poškodený v trestnom konaní vedenom voči F.. K. K. pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, trestné činy sprenevery, konkrétne za skutky, ktoré sa odohrali v rokoch 1997 - 1998 a 1999 až 2000.Vyšetrovanie bolo skončené koncom roku 2009, v januári 2010 bola podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava III.
Listom doručeným Ministerstvu spravodlivosti dňa 3.3.2009 so navrhovateľ domáhal predbežného prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Uvedená žiadosť bola postúpená Generálnej prokuratúre SR listom zo dňa 5.3.2009. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa navrhovateľ v 1.rade domáha primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 25.000,- eur a navrhovateľ v 2. rade vo výške 150.000,- eur. Táto žiadosť bola Generálnej prokuratúre SR doručená dňa 10.3.2009.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Navrhovateľ sa na súdne pojednávanie nariadené na 5.4.2013 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ už bol v konaní vypočutý, súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah súdneho spisu, najmä na vyššie označené listinné dôkazy, pripojený vyšetrovací spis spis 2Kv 31/04. Odporca zotrval na svojich doterajších skutkových a právnych tvrdeniach, má za to, že navrhovatelia nepreukázali nič z toho, čo vo svojom žalobnom nároku tvrdia. Žiadny kompetentný orgán nekonštatoval nesprávny úradný postup v rámci trestného konania, a civilný súd na to nie je oprávnený. Zotrval na vznesenej námietke premlčania, s tým, že navrhovatelia podali návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty upravenej v § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca má zato, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremene svojho tvrdenia a žiadal preto žalobu zamietnuť.
Súd zamietol ďalšie návrhy navrhovateľ na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov - vyšetrovateľov a prokurátora Z.. Y., vzhľadom na ustálený skutkový a právny stav veci.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a slobodách má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Na prejednávaný prípad súd aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to s poukazom na jeho § 27 ods. 1. Navrhovateľ v konaní napáda nesprávny úradný postup odporcu v období od 7.8.2004 do 11.1.2010, teda v čase účinnosti zákona č. 514/2003 (nadobudol účinnosť 1.7.2004).
Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v príslušnom platnom znení tento zákon upravuje, aj zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre účely tohto zákona sa v zmysle § 2 cit. zákona pod výkonom verejnej moci rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Za orgán verejnej moci sa považuje štátny orgán a orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci : a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. (2) cit. zákonného ustanovenia sa zodpovednosti podľa odseku 1 nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm f) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ods. 2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §15 odo dňa podania žiadosť do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Navrhovateľ v 1. rade si v konaní uplatňuje voči odporcovi v súvislosti s neprávnym úradným postupom odporcu majetkovú škodu vo výške 2.546,77 eur. Vznik tejto škody navrhovateľ v 1. rade odôvodnil
tým, že v dôsledku niekoľkoročného trvania trestného konania (kde bol ako poškodený) si nemohol uplatniť nárok na poistné plnenie titulom poistnej udalosti vedenej Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. ako škodová udalosť číslo 746010210151. Z korešpondencie spoločnosti Allianz adresovanej navrhovateľovi 1. rade vyplýva, že táto odmietla poskytnúť plnenie, jednak z odkazom na písomné vyjadrenie z 9.1.2001 a jednak z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty.
Navrhovateľ za účelom preukázania uvedenej vzniku majetkovej škody voči odporcovi, okrem tejto korešpondencie, nepredložil žiadny iné relevantný listinný dôkaz preukazujúci vznik nároku na poistné plnenie. Konkrétne súdu nebol predložený listinný dôkaz preukazujúci existenciu motorového vozidla P. K. - technický preukaz, leasingová zmluva, poistná zmluva, všeobecné poistné podmienky a pod., ktoré by mali byť súčasťou účtovnej evidencie navrhovateľa v 1. rade, ani listinné dôkazy preukazujúce výšku škody na vozidle. Až z pripojeného vyšetrovacieho spisu (zväzok 3) súd zistil (písomné vyjadrenie navrhovateľa v 1. rade adresovaného Slovenskej poisťovni a.s. z dňa 14.5.2001), že vozidlo P. K. malo byť pridelené spoločnosťou VENUS ako služobné vozilo F.. K.. K., potom ako spoločnosť VENUS s ním skončila pracovný pomer bol vyzvaný k jeho vráteniu, čo dobrovoľne neurobil. Dňa 1.4.2000 bolo nájdené vozidlo P. K., farby zlatej metalízy, ŠPZ G.-XXX cca. 500 m za Sencom v poškodenom stave. Zo Záznamu zo dňa 1.4.2000 vyplýva, že príslušník Obvodného oddelenia PZ v Senci bol velený do výjazdu preveriť udalosť, ktorú oznamoval vodič mot. vozidla P. S. F.. N. Z., že prenasleduje mot. vozidlo P. K. smerom od Oazy na Š. U. smerom na G.. Ide o mot. vozidlo zn. P. K., Š. G. XXX. Uvedené motorové vozidlo bolo v pátraní, jeho vodičom bol F. S., nar. XX.X.XXXX. Z fotokópie technického preukazu nachádzajúceho sa vo zväzku 3 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že držiteľom vozidla P. K. G. XXX je Venus Project s.r.o. Vozidlo bolo políciou dňa 1.4.2000 vrátené F.. Z. N..
Z právneho hľadiska na vznik nároku na poistné plnenie musia byť splnené zákonné podmienky uvedené v ustanoveniach §§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre vznik nároku na plnenie z poistnej zmluvy je irelevantné poznať osobu zodpovednú za vznik prípadnej škody, resp. za vznik poistnej udalosti. Vo všeobecnosti je pre poisťovňu táto informácia potrebná pre prípadné regresné konania voči škodcovi, ak poskytla poistné plnenie. V prípade, ak navrhovateľ v 1. rade mal za to, že mu vznikol nárok na poistné plnenie voči poisťovni, ktorá mu dobrovoľne neplnila, tento nárok si mal a mohol uplatniť voči nej v zákonnej lehote v občianskom súdnom konaní. Navrhovateľom v 1. rade uplatňovaná škoda spočívajúca v predpokladanej výške poistného plnenia teda s konaním odporcu nemá akýkoľvek súvis.
V kontexte s uvedenou navrhovateľom v 1. rade uplatnenou majetkovou škodou sa súd zaoberal aj dôvodnosťou odporcom vznesenej námietky premlčania. Navrhovatelia podali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 3.3.2009 (na MS SR). Tu sa domáhali predbežného prerokovania škody definovanej ako primerané finančné zadosťučinenie, teda ako nemajetková ujma. Generálna prokuratúra SR im odpovedala listom zo dňa 15.4.2009 tak, že ich žiadosť považuje za nedôvodnú a odmieta ju. Túto odpoveď mali navrhovatelia prevziať dňa 11.5.2009. V čase predbežného prerokovania od 3.3.2009 do 11.5.2009 teda neplynula trojročná premlčacia lehota podľa §19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Predmetom písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebola majetková škoda vo výške vyčísleného poistného plnenia 2.546,77 eur, ale spravodlivé zadosťučinenie, teda nemateriálna škoda.
Navrhovatelia podali žalobný návrh na súd dňa 23.7.2009. Domáhali sa ním spravodlivého zadosťučinenie, navrhovateľ v 1. rade vo výške 15.000,- eur, navrhovateľ v 2. rade 8.250,- eur. Podaním doručeným súdu dňa 22.3.2010 navrhovateľ v 1. rade žalobný návrh rozšíril aj o majetkovú škodu vo výške 2.546,77 eur (76.724,- Sk).
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ v 1. rade sa o tom, že Allianz-Slovenská poisťovňa neposkytne poistné plnenie dozvedel najneskôr listom zo dňa 12.4.2006, ktorý prevzal dňa 18.4.2006. Ku škodovej udalosti, z ktorej by mu mal vzniknúť nárok na poistné plnenie došlo dňa 30.3.2000. Právo na prípadné poistné plnenie sa teda podľa § 104 Obč. zákonníka premlčalo dňom 30.3.2004. Túto škodu si navrhovateľ v 1. rade uplatnil na súde až dňa 22.3.2010. Keďže uvedená škoda nebola predmetom predbežného prerokovania, nemohlo dôjsť k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty počas predbežného prerokovania (od 3.3.2009 do 11.5.2009). Dňom 18.4.2009 teda došlo k premlčaniu nároku na náhradu škody vo výške 2.546,77 eur. Námietka odporcu bola v tejto časti súdom vyhodnotená ako dôvodná. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V citovanom zákone o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 514/2003 Z.z. je definovaná objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci za súčasného splnenia troch podmienok, a to 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, príp. nesprávnym úradným postupom.
Navrhovatelia napádajú nesprávny úradný postup odporcu, ku ktorému malo dôjsť prieťahmi v trestnom konaní, t.j. pomalým postupom orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestnej činnosti F.. K.. K.. Z obsahu spisu, ani z listinných dokladov však súd tvrdenie navrhovateľov o existencii nesprávneho úradného postupu nemal preukázané. Prieťahy v trestnom konaním môže v rámci svojej právomoci v súdnom systéme konštatovať Ústavný súd SR, a to na základe kvalifikovaného podania sťažovateľa, ktorým by namietal porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v trestnom konaní, v ktorom vystupuje ako poškodený. Takéto podanie môže, podľa názoru súdu, iniciovať aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody v rámci trestného konania Vo všeobecnosti poškodenému nevyplývajúci z čl. 6 Dohovoru nijaké práva v trestnom konaní. Náš právny poriadok však pripúšťa súkromnoprávnu žalobu, v ktorej možno uplatňovať nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Keďže takýto nárok je tiež možné uplatniť v adhéznom konaní, je článok 6 ods. 1 Dohovoru aplikovaný vo vzťahu k poškodenému vo svojej „civilnej časti“. Poškodení, ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody v rámci trestného konania požívajú do vyhlásenia takéhoto rozhodnutia záruky čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože toto konanie je určujúce pre rozhodnutie o ich občianskych právach (viď. prípad H. M. H.Á. v. Slovensko - rozsudok ESĽP zo dňa 5. Júla 2005).
Po vykonanom dokazovaní súd musí konštatovať, že žaloba navrhovateľa v 1. rade (právnickej osoby VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.), ako aj navrhovateľa v 2. rade (fyzická osoba F.. S.. Z. N.) voči Slovenskej republike v zastúpení Generálnej prokuratúry SR ako orgánu konajúcom v mene štátu, nie je dôvodná. Navrhovatelia v konaní nepreukázali vznik akejkoľvek škody a nemateriálnej ujmy v príčinnej súvislosti s nimi namietaným nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní (spočívajúceho v dĺžke trvania trestného konania) vo veci obvineného, neskôr obžalovaného F.. K. K.. V súvislosti s navrhovateľmi uplatnenou nemateriálnou ujmou súd nemal preukázaný akýkoľvek neoprávnený zásah do sféry navrhovateľov, za ktorý by im prináležal nárok na náhrada nemajetkové ujmy v peniazoch. Navrhovatelia v konaní nepreukázali naplnenie predpokladov potrebných na uplatnenie tohto nároku podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za vyššie popísaných skutkových okolností súd nemohol konštatovať porušenie práva navrhovateľov ako poškodených v trestnom konaní, nemal preukázanú žiadnu ujmu, ktorá im mala vzniknúť v nimi uplatňovanej výške prebehnuvším trestným konaním, preto aj v tejto časti žalobu navrhovateľov považoval za nedôvodnú.
Vzhľadom na úspešne uplatnenú námietku premlčania majetkovej škody uplatnenej navrhovateľom v 1. rade, ako aj pre nenaplnenie zákonných predpokladov na vznik nároku oboch navrhovateľov na nemajetkovú ujmu súd žalobu navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne procesne úspešný odporca si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.