Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/19/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Dutku, a členov senátu pána Ladislava Potoczkého a pána Ing. Petra Bónu, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2013, v trestnej veci obžalovaných Q. E. a E. P., pre zločin lúpeže podľa , písmeno c), , a iné, takto

rozhodol:

obžalovaní:

1/ Q.Á. E., narodený: XX.XX.XXXX/XXXX R. T., trvale bytom: T., E. K.. Č.. XX, vo väzbe od 20.11.2011,

2/ E. P., narodený: XX.XX.XXXX/XXXX R. T., trvale bytom Bratislava, T. K.. Č.. XX,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

1. obžalovaný Q. E.

dňa 22.10.2011 v čase medzi 01.00 hod. a 02.00 hod. v Bratislave na Jedlíkovej ulici číslo X v blízkosti parkoviska pri Trhovisku, potom ako pristúpil k I. I. a poškodenému D. F. a týchto sa spýtal „čo ako to bude s tými peniazmi“ načo mu I. I. odpovedal „s akými peniazmi“, obžalovaný následne vyzval D. F. I. I. I. na vydanie peňazí so slovami „dávajte peniaze“, od svedka E. T. vyžiadal nožík slovami „daj mi nožík“, potom , ako mu svedok podal vreckový nožík sivej farby s čepeľou dĺžky 9 cm, pošk. I. utiekol smerom k Obchodnej ulici, následne obžalovaný s nožíkom v ruke od poškodeného F. žiadal peniaze, tohto fyzicky napadol, snažil sa ho zhodiť na zem, snažil sa ho biť a kopnúť ho do tváre, potom čo sa poškodený zohol, poškodenému zo zadného vrecka nohavíc vybral peňaženku zn. Burberry v hodnote cca 50,- Eur, občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartu poistenca, kartu k účtu, anglickú bankomatovú kartu LLOYDS TSB, všetko na meno poškodeného, finančnú hotovosť vo výške 15,- Eur, kondóm, vizitku, permanentku do fitness centra a gastro lístok v hodnote 3,- Eur.

2. obžalovaný Q. E.

17. októbra 2011 v čase okolo 21.27 hod. v Bratislave na Kyčerského ulici pred bankomatom Slovenskej sporiteľne počas slovného rozhovoru s poškodeným O. J. bez použitia násilia tomuto z ruksaku šedej farby zobral notebook zn. Asus 1001PX-BLK022X, výrobné číslo I., čiernej farby, zakúpený 3. novembra 2010 za čiastku 269,- €, pričom ruksak stiahol poškodenému z pleca, tento si položil na zem a z neho vytiahol spomínaný notebook s tým, že poškodenému uviedol, že tento mu vráti nepoškodený len vtedy,

ak mu donesie do Alžbetky čiastku 50,- € žiadajúc ho zároveň, aby o tomto nepovedal svojej sestre a aby do Alžbetky ona nechodila, pričom poškodený J. v dôsledku obavy z prípadného ďalšieho konania obžalovaného s týmito jeho požiadavkami súhlasil, o stretnutí s obžalovaným informoval svoju sestru

- svedkyňu P. J., s ktorou sa obžalovaný následne telefonicky skontaktoval a od tejto žiadal vyplatenie čiastky 80,- € podmieňujúc tým vrátenie notebooku, s čím však svedkyňa nesúhlasila, pričom v dôsledku tohto konania bola poškodenému O. J. spôsobená škoda vo výške cca 200,- €,

3. obžalovaní Q. E. I. E. P.

5. októbra 2011 v čase okolo 02.25 hod. v Bratislave na Obchodnej ulici v podniku „Sunshine“ počas toho, ako návštevník podniku - poškodený W. A. zaspal pri stole, využili tento okamih a obžalovaný E. mu zobral príručnú tašku čiernej farby, ktorú mal poškodený pri sebe, obsahujúcu občiansky preukaz, zbrojný preukaz, preukaz poistenca zdravotného poistenia, preukaz odbornej spôsobilosti SBS, číslo k účtu, bankomatovú kartu UniCredit Banky, bankomatovú kartu ČSOB, vodičský preukaz (všetko na meno poškodeného), 3 SIM karty, preukaz karate, rôzne vizitky, GRID kartu, per a finančnú hotovosť vo výške 15,- €, túto podal obžalovanému P. sediacemu pri vedľajšom stole, ktorú ju skryl držiac tašku v ruke vedľa kresla, následne ju podal obžalovanému E. idúcemu okolo, tento si ju skryl pod bundu a následne spoločne z miesta činu odišli, čím spôsobili poškodenému Zoltánovi Leškovi škodu v celkovej výške 129,-,

t e d a

obžalovaný Q. E.

v bode 1

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

v bode 2

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe alebo pri sebe

v bode 3

- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe alebo pri sebe

obžalovaný E. P.

v bode 3

- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe alebo pri sebe

č í m s p á c h a l i

obžalovaný Q. E.

v bode 1

zločin lúpeže podľa , písmeno c), s poukazom na ustanovenie písmeno a) ,

v bode 2

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

v bode 3

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

obžalovaný E. P.

v bode 3

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c/ Tr, zák.

Za to sa

o d s u d z u j ú

obžalovaný Q. E.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10,5 /desať a pol/ roka.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.

obžalovaný E. P.

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j, písm. l, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia ,slobody v trvaní 4 /štyri/ mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a Tr. zák súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 18 / osemnásť/ mesiacov.

Podľa súd oboch obžalovaných zaväzuje k náhrade škody poškodeným nasledovne:

Obžalovaný Q. E.

Poškodenému D. F., T. Bratislava, G. K.. Č.. XX vo výške 15,- Eur.

Obžalovaný Q. E. a obžalovaný E. P.

Spoločne a nerozdielne poškodenému W. A., T. Š. K.. Č.. XXX/XX, Č. F. Q. vo výške 120,- Eur.

Podľa súd poškodeného O. J., T. Bratislava, L. K.. Č.. XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie o veciach občiansko súdnych.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, vyslúchol obžalovaných Q. E. O. E. P., poškodených D. F., O. J., W. A., postupom podľa vyslúchol poškodeného I. I., vyslúchol tiež svedkov E. T., P.F. J. S. U., I. C., na návrh obžalovaného vysúchol aj svedka E. E., prečítal znalecké posudky, oboznámil spisový materiál z prípravného konania a na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom.

Obžalovaný Q. E. na hlavnom pojednávaní pred súdom po poučení podľa vyhlásil k skutkom uvedeným v bode 1 a v bode 2 obžaloby, že sa necíti byť vinný, avšak s tým, že k skutku v bode 1 uviedol že išlo o krádež.

Obaja obžalovaní teda Q. E. O. E. P. na hlavnom pojednávaní pred súdom po poučení podľa vyhlásili, k skutku v bode 3 obžaloby, že sa cítia byť vinní zo spáchania skutku ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora .

Na základe tohto vyhlásenia, po poučení podľa , , , , na položené otázky vyplývajúce z uvedeného poučenia obaja obžalovaní odpovedali áno, zástupkyňa Okresnej prokuratúry Bratislava 1 navrhla prijať takéto vyhlásenie a preto súd vo vzťahu k bodu 3 obžaloby podľa , prijal vyhlásenie obžalovaných.

Obžalovaný Q. E. k skutku uvedenému v bode 1 uviedol na hlavnom pojednávaní pred súdom, že to čo je napísané v obžalobe prokurátora nie je pravda ale pravda je to, čo on vypovedal v prípravnom konaní ako obvinený. Ďalej uviedol, že v deň skutku, večer bol so svedkom T. v Sunshine bare na Obchodnej ulici v Bratislave. Pri nich boli aj poškodení, ktorí niečo chceli kupovať. Pýtali od neho „trávu“. Keď im odpovedal že nemá, povedali že dobre, že si obstarajú inde. E. T. mal u seba aj nožík, ktorý im ukazoval, tento nožík chcel kúpiť poškodený F.. Potom samostatne odchádzali z baru, zastavili sa ešte na pizzu, pristavili sa aj pri policajtoch na Obchodnej, kde malo dôjsť k nejakej vykrádačke. Odtiaľ odchádzali na Jedlíkovu ulicu a na nej znovu stretli tých dvoch zo Sunshine baru. I. I. sa mu mal sťažovať, že ho niekto udrel a asi to chcel riešiť. Potom sa spoločne bavili o tom noži a on povedal T., aby mu ten nôž podal. I. začal utekať, potom prišli policajti oboch, teda E. O. T. zobrali a on sa na tom ešte smial. Následne dodal, že potom čo I. utiekol, obrátil sa na F., či chce ten nôž, potom mu zobral tú peňaženku z vačku. Prišli policajti a on teda obžalovaný sa tomu smial, že o čo ide a I. povedal, že idú podať trestné oznámenie. Následne bol obvinený z lúpeže. Na otázky uviedol, že on sa poškodenému nevyhrážal. K skutku v bode 2 obžalovaný uviedol, že poškodeného O. J. v deň skutku stretol pod hlavnou stanicou, teda nie ako uvádza poškodený, že v autobuse. J. mu dlhoval 100 Eur, ktoré si vypožičal. J. mu povedal, že peniaze nemá, ešte pred ním sa pokúsil peniaze vybrať z bankomatu, to sa mu nepodarilo. Potom išli ďalej a J. mu dal do zálohy ten notebook, aj s nabíjačkou, ale on mu potom tú nabíjačku vrátil s tým, že donesie peniaze ako boli dohodnutí. Potom sa telefonicky dohadoval so J. a s jeho sestrou P., ktorá za svojho brata v minulosti platila dlhy. So sestrou J. sa dohadoval dlhšiu dobu, išiel za ňou na jej pracovisko do Polusu, tam ale boli asi 5-6 SBS- kari, preto odtiaľ odišiel aj s priateľom C., ktorý mu pritom robil spoločnosť. Na otázky obžalovaný uviedol, že pošk. J. v minulosti viackrát požičiaval peniaze, J. mu notebook vydal dobrovoľne.

K skutku v bode 3 obžalovaný E. využil svoje právo a odmietol sa vyjadriť, keďže súd prijal k tomuto skutku jeho vyhlásenie o vine, neprišlo do úvahy ani čítanie výpovede obžalovaného z prípravného konania.

Obžalovaný E. P., ktorý je obžalovaný v bode 3 obžaloby prokurátora vyhlásil po poučení podľa , že sa cíti byť vinný zo žalovaného skutku, súd jeho vyhlásenie so súhlasom prokurátora prijal a dokazovanie k skutku v bode 3 ďalej nevykonával, pretože aj obž. E. k tomuto skutku vyhlásil svoju vinu.

K skutku v bode 1 boli vyslúchnutí poškodení D. F. I. I. I. i svedok E. T..

Poškodený D. F. na hlavnom pojednávaní pred súdom zhodne aj v prípravnom konaní uviedol, že v predmetný večer spolu s kamarátom I. I. išiel do podniku Sunshine na Obchodnej ulici v Bratislave, mal narodeniny a boli si vypiť. V podniku sedeli samostatne a bavili sa s jednou tanečnicou, kamarátkou. Pri vedľajšom stole sedel obžalovaný s kamarátom a poškodený vie, že I. I. s nimi prehodil pár viet. Potom odišli z podniku smerom k Jedlíkovej ulici, on išiel vpredu, za ním I.. Prišiel po Jedlíkovej ulici až skoro k Heydukovej keď začul, ako obžalovaný kričí na I. I. „daj peniaze!“. Následne obžalovaný povedal tomu svojmu kamarátovi /T./, „Podaj mi nôž!“. Ten mu podal nôž, I. I. sa obžalovanému vytrhol a začal utekať. Obžalovaný s nožom v ruke prišiel za ním a povedal „Tak teda daj peniaze ty!“

Poškodený sa bál, obžalovaný ho chcel aj biť, chcel mu dať kopance na tvár, poškodený si teda zakryl tvár aby sa chránil a predklonil sa. Obžalovaný ho chytil okolo pása spredu, siahol mu do zadného pravého vrecka, vytiahol odtiaľ peňaženku, vybral z nej peniaze, stravný lístok a peňaženku zahodil do kríkov. On v tej dobe už ležal na zemi. Obžalovaný prázdnu peňaženku zahodil do kríkov, kde ju neskôr poškodený s policajtmi našiel. Pribehol policajt, ktorý obžalovaného chytil, prišiel I. s ďalšími policajtmi, obžalovaného prehľadali. Na otázky poškodený uviedol, že nie je pravdou, že by on alebo I. od obžalovaného žiadali „trávu“ alebo iné drogy. Taktiež nič nevie o tom, že by mu obžalovaný alebo svedok mali ukazovať v podniku nejaký nôž. Žiaden nôž určite nechcel kúpiť. Na ďalšie otázky uviedol, že podľa neho bola čepeľ noža otvorená, teda že bola určite otvorená. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody 15 Eur, ktoré boli odcudzené obžalovaným.

K tomuto skutku bil vyslúchnutý aj poškodený I. I., ktorý ako cudzí štátny občan žije na Cypre, súd pred zistením tejto informácie postupoval podľa , prikázal obmedziť jeho osobnú slobodu a zistil otázky, ktoré v prípade zadržania mienia poškodenému položiť tak obžalovaný, obhajoba i prokurátor. Poškodený I. I. po prílete na Slovensko bol vyslúchnutý predsedom senátu s tým, že o úkone boli vyrozumený tak obhajoba ako i obžaloba, poškodený uviedol: V deň skutku pred viac než rokom sedel s kamarátom D. F. v podniku Sunshine v Bratislave na Obchodnej ulici. Prisadol si k nim pán E. s jedným kamarátom, zabávali sa, zaplatili a išli preč. Keď boli vonku, na Jedlíkovej ulici, prišiel k nim E. a pýtal sa, čo bude s peniazmi. Dovtedy sa správali úplne normálne, na Obchodnej ulici, po ktorej išli, stáli policajti. K zmene správania došlo až na Jedlíkovej, keď obžalovaný začal pýtať peniaze. Vtedy povedal aj tomu druhému /T./, aby mu podal nožík. E. ho chytil za ľavú ruku, on sa mu vytrhol a utekal za policajtmi, pretože mal pri sebe doklady a väčšie množstvo peňazí, na Slovensku bol na dovolenke z Cypru. Keď utiekol, zostal tam F., E. a ten jeho kamarát. Všetko prebehlo veľmi rýchlo. Na otázky poškodený I. uviedol, že aktérom celého bol E., ktorý sa ale predtým v podniku Sunshine správal priateľsky, poškodený ho dokonca pozval na drink. Na ďalšiu otázku uviedol, že E. ho chytil za ruku a od svojho kolegu žiadal nôž. Preľakol sa, utiekol a volal hliadku polície. Ešte sa otočil, ale to sa oni venovali F. a jeho peňaženke. S policajtmi bol späť na mieste činu možno za dve minúty. K svedkovi T. uviedol, že tento sa nezapájal, možno aj on sám bol z toho v šoku. Po príchode polície E. niečo hovoril o drogách, asi sa snažil odviesť pozornosť. Poškodený si nepamätal, či nôž mal otvorenú čepeľ. K rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že v deň skutku 22.10.2011 bol v strašnom šoku, mal ísť na Cyprus, nechcel mať žiadne opletačky. Na odstránenie rozporov uviedol, že ak na polícii bezprostredne po skutku vypovedal, že E. nožík, ktorý mu zatvorený podal jeho kamarát otvoril, tak to bola určite pravda, teraz na to ale zabudol, na Cypre riadne pracuje 6 dní v týždni a má iné starosti. Na ďalšiu otázku uviedol, že na druhý deň sa v kríkoch našla peňaženka F., lebo F. tvrdil, že peňaženku E. zahodil do kríkov a on mal v peňaženke gastrolístok, a peniaze, ktoré E. predtým vybral.

K skutku v bode 2 bol vyslúchnutý poškodený O. J., ktorý na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že v deň skutku išiel do zamestnania z Patrónky smerom na hlavnú autobusovú stanicu. Medzi zastávkami si k nemu prisadol Q. E., ktorý sa s ním na začiatku priateľsky bavil. Pred zastávkou mu navrhol, aby vystúpili, že si dajú cigaretu, že do roboty môže ísť aj električkou. Nechal sa prehovoriť, vystúpili, vtedy začal E. hovoriť niečo v zmysle že on ho mal v minulosti ohovárať a že keď mu, teda E. dá 50 Eur, že to bude v poriadku, že na to zabudne. Poškodený pri sebe nemal žiadne peniaze, tak mu E. prehľadal peňaženku, keď nenašiel žiadne peniaze, išiel s poškodeným k bankomatu, ale ani poškodený ani obžalovaný sa do debetu nedostali a na účte peniaze neboli. Potom mu obžalovaný stiahol ruksak, ktorý ,prehľadal, ale v ruksaku bol len notebook. Obžalovaný mu ruksak najprv vrátil, potom ale z ruksaku vybral notebook s nabíjačkou, ktoré si ponechal. Obžalovaný sa ho opýtal, čí je notebook, keď mu poškodený povedal že otcom, obžalovaný ho vyzval aby otcovi i sestre povedal, že notebook dal obžalovanému dobrovoľne. Následne mu vrátil nabíjačku a oznámil, že v reštaurácii Alžbetka má dať čašníčke 50 Eur a notebook mu bude čašníčkou vrátený. Poškodený nato išiel do zamestnania v Poluse a o všetkom povedal sestre, ktorá tam pracuje, ráno po práci všetko povedal aj otcovi. Na otázky poškodený odpovedal, že sa obžalovaného bál, lebo s ním má zlé skúsenosti ešte zo základnej školy, „za vybavenie maturity od neho vypýtal strašné peniaze“.

Na ďalšiu otázku poškodený odpovedal, že obžalovaný voči nemu síce nepoužil vyhrážku, ale on sa ho bál, že je bitkár. Vyhrážkou bolo, že obžalovaný povedal, že mu notebook nevráti, ak nepovie sestre, že ten notebook dal obžalovanému dobrovoľne.

Svedkyňa P. J., sestra poškodeného J. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že svojho brata zamestnávala vo svojej firme na pracovisku Polus OC Bratislava. V deň skutku brat došiel do práce večer a povedal jej, čo sa stalo, teda že mu obžalovaný E. vzal notebook a že mu prikázal povedať, že mu ho dal dobrovoľne, čo samozrejme pravda nebola. Brat jej vysvetľoval, že E. mal hovoriť, že mu brat dlhuje nejaké peniaze, čo tiež pravda nebola. Potom sa spolu s bratom telefonicky rozprávali s obžalovaným E.Č., ktorý jej do telefónu hovoril, že brat mu má dlhovať nejakých 80 Eur, čo samozrejme nebola pravda. Tiež tvrdil, že on notebook bratovi neukradol, že ten mu ho dal do zálohy. Následne žiadal za vrátenie notebooku 80 Eur, dohodli sa, že ho dovezie pred Polus, následne prišlo pred Polus nejaké auto, zrejme obžalovaný, následne ale auto odišlo. Potom sa snažila obžalovanému dovolať, telefón ale zdvihol nejaký iný muž ktorý povedal, že teraz je už cena notebooku 100 Eur.. Toto ráno povedala otcovi, ktorý to oznámil polícii. Na otázku svedkyňa uviedla, že obžalovaný sa síce nijako nevyhrážal, ale jej brat má z neho strach, asi kvôli jeho výzoru.

Bol tiež vyslúchnutý svedok S. U., priateľ svedkyne P. J., ktorý na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že pracuje ako SBS v OC Polus. V deň skutku došla za ním jeho priateľka J. so svojim bratom, rozprávali sa ohľadom notebooku. Obžalovaný mal dôjsť notebook vrátiť, neprišiel ale. Keď s ním telefonoval, obžalovaný sa mu zakryto vyhrážal, že či vie kto on je a že či pozná „sýkorky“.

Svedok I. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá konkrétny deň, keď mal obžalovaný u seba notebook, obžalovaný mu povedal, že ten notebook mu dal jeden chlapec za nejaký minulý dlh. Potom spoločne s obžalovaným telefonoval sestre toho chlapca, všetko bolo priateľské, ten chalan obžalovaného ešte prosil, že si od sestry požičia peniaze do výplaty a že tie peniaze dá. Na otázky svedok uviedol, že nebol pritom, keď poškodený mal dávať obžalovanému notebook, vrátenie notebooku nebolo ničím podmienené, následne svedok popísal priebeh skutku presne tak, ako to uviedol obžalovaný vo svojej výpovedi, hoci evidentne pri skutku nemohol byť. Následne na výzvu predsedu senátu, aby vysvetlil rozpory v svojej výpovedi, keď vypovedal o bezproblémovom a priateľskom duchu rozhovoru s poškodeným a jeho sestrou a ďalším vyjadrením, že keď s obžalovaným došli pred Polus tak sa zľakol nejakých chlapov, ktorí tam stáli svedok uviedol, že keď vidí 5 chlapov a oni sú dvaja tak má obavy.

Svedok E. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ako priateľ obžalovaného, uviedol, že v deň skutku sedel s obžalovaným v bare a popíjali. Dvaja poškodení si k nim prisadli, zabávali sa a on s obžalovaným potom odišiel pred bar. Obžalovaný mu povedal, aby počkal, sám odišiel smerom na trh. Svedok ho nasledoval, videl obžalovaného a jedného z poškodených, ako sa bavia o peniazoch. Obžalovaný chcel nejaký dlh, poškodený hovoril, že peniaze nemá, následne obžalovaný poškodenému vytiahol peňaženku, ktorú zahodil. On, teda svedok hovoril obžalovanému, aby išli preč, tento ale spomenul, aby ešte počkal. Obžalovaný ho poprosil, aby mu dal do ruky nožík, ktorý potom obžalovaný držal v ruke. Svedok nerozlišoval medzi dvomi poškodenými, teda F. I. I.. Na otázky svedok uviedol, že obžalovaný a poškodený /I./ sa bavili normálne, nebol tam žiaden krik, svedok ale nevedel, za čo mali byť peniaze. Svedok uviedol, že poškodený bol vyľakaný, neregistroval žiadne dohováranie obžalovaného a poškodeného ohľadom kúpy noža. Na návrh obžaloby súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania na odstránenie rozporov vo výpovediach, pretože ako vyplýva z prečítanej výpovede z prípravného konania, svedok bezprostredne po skutku uviedol, že sa poškodený /I./ zrejme zľakol obžalovaného, ktorý mal nôž a že obžalovaný stál „hrozivo“ a že aj on sám sa obžalovaného v dobe skutku bál, keďže ho poznal ako bitkára. K prečítanému svedok uviedol, že podľa jeho názoru žiadne rozpory v jeho výpovediach nie sú a ďalej sa nevyjadril.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok v bode 1 sa stal tak ako je uvedené v obžalobe Okresného prokurátora pre Bratislavu 1 s tým, že skutkovú vetu obžaloby v bode 1 upravil, keď zo znenia skutku vypustil podrobný opis skutočností zjavne nesúvisiacich s predmetom obžaloby, inak skutková veta zostala nezmenená, rovnako ako právna kvalifikácia skutku.

Pri rozhodovaní o vine obžalovaného Q. E. zo žalovaného zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Tr. zák., s poukazom na znenie § 138 písmeno a/ Tr. zák., senát Okresného súdu Bratislava 1 vychádzal predovšetkým z trestného oznámenia a výpovedí oboch poškodených D. F. I. I. I. bezprostredne po skutku, i následne na polícii a pred súdom. Výpovede oboch poškodených súd vyhodnotil ako nezaujaté voči osobe obžalovaného E., pravdivé a zodpovedajúce stavu, ktorý bol ustálený v trestnom konaní a nakoniec aj v žalovanom skutku. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje aj fakt, že ani jeden z poškodených nevypovedal proti svedkovi T. - priateľovi obžalovaného E., ktorý bol na mieste činu, avšak na skutku sa aktívne nepodieľal. Poškodení vo svojich výpovediach i po zákonnom poučení o trestných následkoch nepravdivej výpovede opakovali prežité skutočnosti, ktoré popísali každý zo svojho uhla pohľadu. Súd následne ustálil skutočnosti, ktoré považuje za nespochybniteľné, logické a vychádzajúce z prežitého. Predovšetkým bolo nepochybne zistené, že obaja poškodení a tiež obžalovaný E. a svedok T. v deň skutku, teda večer trávili spoločne v podniku Sunshine na Obchodnej ulici a to v dobrej nálade a bez problémov. Problémy nastali až po opustení podniku Sunshine, keď v blízkosti obžalovaného a poškodených neboli svedkovia. Správanie obž. E. sa okamžite zmenilo a od poškodeného I., o ktorom ešte z podniku Sunshine vedel, že má peniaze, tieto peniaze pýtal. Svedok T. hovorí o peniazoch, ktoré obžalovaný, ako jeho kamarát pýtal od poškodeného ako domnelý dlh, pričom bolo preukázané, že obaja, teda poškodený I. ani obžalovaný sa vôbec nepoznali, o žiadnom dlhu nemôže byť ani zmienka. Obaja poškodení teda F. a I. zhodne popisujú priebeh konfliktu, keď zo spoločníka v reštaurácii Sunshine, ktorý bol v reštaurácii úplne bezproblémový, sa obžalovaný zmenil na agresívneho útočníka požadujúceho peniaze a demonštratívne vyžadujúceho v priebehu útoku nôž na svojom spoločníkovi T.. Svedok T. vypovedal rovnako o noži, ktorý podal obžalovanému na jeho žiadosť v dobe, keď tento chcel peniaze na poškodenom. Takýto prvok násilia pri požadovaní peňazí od poškodených mohol znamenať jediné a to hrozbu násilia a demonštráciu zbrane - noža vo vzťahu k poškodeným, ktorí nechápali čo sa zrazu deje. Následný útek poškodeného I. snažiaceho sa zachrániť seba i svoje peniaze znamenal, že obžalovaný sa zameral na poškodeného F., ktorého sa snažil udrieť a zobral mu peňaženku, čo sa mu aj podarilo.

Zatiaľ čo obžalovaný sa pokúšal presvedčiť súd, že išlo v začiatkoch konfliktu o nevydarený obchod s nožom, o ktorom sám na inom mieste hovorí ako o lacnom nožíku, s následnou krádežou peňaženky poškodenému F., súd riešil otázku kvalifikácie majetkového trestného činu s tým že zisťoval, či v konaní obžalovaného E., okrem majetkového trestného činu, išlo o prvok násilia voči niektorému z poškodených a či prípadne išlo o útok so zbraňou. Súd dospel k záveru, že hlasitá a demonštratívna žiadosť obžalovaného E. o nôž od svedka T., v dobe útoku obžalovaného voči poškodenému I. od ktorého v rovnakej dobe požadoval vydanie peňazí, bola plne spôsobilá byť hrozbou násilia so zbraňou, ktorou vreckový nôž bez pochyby je. Rovnako vyžadovanie peňazí s nožom v ruke od poškodeného F., ktorý tvrdí, že peniaze nemá, je podľa súdu, aj pri zhodnotení komunikácie ako neverbálnej hrozby, spôsobilé byť posudzované ako hrozba so zbraňou v úmysle získať neoprávnený majetkový prospech. Preto súd hodnotil konanie obžalovaného E. rovnako ako prokurátor v podanej obžalobe.

Čo sa týka skutku v bode 2, súd tento prevzal bezo zmeny z obžaloby s tým, že opis skutku zodpovedá zisteným a preukázaným skutočnostiam, zmenil však právnu kvalifikáciu skutku. Súd k zmene právnej kvalifikácie konania obžalovaného voči poškodenému J. dospel po vykonanom dokazovaní hlavne s poukazom na fakt, že poškodený J. síce vo vzťahu k obžalovanému E. konal resp. trpel konanie obžalovaného, aj bez akejkoľvek hrozby zo strany obžalovaného. Obžalovaný E. J. viackrát vyzýval ku konaniu, ktoré v prípade normálneho vyrovnaného vzťahu dvoch ľudí by bolo mohlo byť odmietnuté zo strany J., avšak tento sa ani v náznaku nepokúsil nesúhlasiť s výzvami obžalovaného tak na vystúpenie z autobusu, vyžadovanie peňazí z bankomatu a následne ani neodporoval, keď mu obžalovaný z ruksaku vybral notebook s výnimkou upozornenia, že notebook nie je jeho ale otcov. Súd ešte zvažoval, či výzva obžalovaného voči poškodenému, aby otcovi a doma povedal, že notebook dal dobrovoľne mohla byť spôsobilá hrozbou pre poškodeného Salaya, ale ani v tomto nepochybne protispoločenskom konaní obžalovaného nenašiel prvok násilia ani inej ťažkej ujmy. Za týchto okolností súd prekvalifikoval skutok v bode 2 obžaloby zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. na prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písmeno c/ Tr. zák., pretože bolo bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec - notebook ASUS 1001PX-BLK022X -

od poškodeného J., ktorému uvedenú vec vytiahol z ruksaku, ktorý mal poškodený na sebe a spôsobil mu tak škodu cca 200,- EUR.

Obaja obžalovaní sa ku skutku, ktorí im je kladený za vinu v bode 3 obžaloby prokurátora priznali, o ich vine súd nemal ani najmenšie pochybnosti. Vzhľadom k faktu, že neboli pochybnosti ani o výške spôsobenej škody, súd dokazovanie vo vzťahu k tomuto skutku nevykonával.

Súd následne oboznámil spisový materiál, z registra trestov oboch obžalovaných zistil, že obžalovaný E. bol v minulosti dvakrát súdne trestaný, pričom v roku 2008 bol právoplatne odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., mal teda dostatok skúseností s trestnou činnosťou rovnakého charakteru, ako mu je aktuálne kladená za vinu. Bol tiež dvakrát v posledných dvoch rokoch postihnutý za priestupky v oblasti dopravy.

Obžalovaný P. súdne trestaný nebol, nebol ani postihnutý za priestupok.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. s tým, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Obžalovanému E. poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti súd nepriznal, priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/, m/ konzumuje ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., na ktoré súd prihliadol pri určovaní výmery trestu, keďže obžalovanému E. ukladal trest potom, čo obžalovaný v minulosti /posledných 10 rokov/ opätovne spáchal zločin. V zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. teda ukladal obž. E. trest v sadzbe 7 až 12 rokov odňatia slobody pri zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej zákonom o jednu polovicu a v takom prípade nepoužil ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák.

Súd obžalovanému P. priznal poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l), Tr. zák. teda vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu a taktiež priznanie sa spáchaniu sa k trestnému činu a úprimné oľutovanie trestného činu.

Súd záverom hodnotí vykonané dokazovanie i uložené tresty s tým, že obžalovaného E. vyhodnotil ako veľmi nebezpečného asociála s výraznými sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, ktorý v mladom veku je opätovne stíhaný za zločin s gradujúcou tendenciou, k nebezpečnosti konania obžalovaného. Tomuto hodnoteniu zodpovedá i uložený, prísny trest odňatia slobody v trvaní 10,5 roka, ktorého účelom v prípade obžalovaného E. je hlavne zabrániť tomuto v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Obžalovaného P. súd hodnotí ako spolupáchateľa obžalovaného E. pri majetkovej trestnej činnosti s tým, že s poukazom na postoj obžalovaného k vlastnej trestnej činnosti i doterajšia beztrestnosť a skúsenosť s trestným konaním pre neho bude dostatočnou výstrahou, aby v budúcnosti sa vystríhal akýchkoľvek kontaktov s nezákonnosťou i osobami, ktoré majú k páchaniu trestnej činnosti sklony. Súd použil pri rozhodovaní o zaradení pre výkon trestu odňatia slobody u obž. E. ustanovenie podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. pričom má zato, že ústav pre výkon trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, lepšie splní účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4, ods. 5 Tr. zák. ako obligatórne zaradenie páchateľa do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Pri takom vážnom narušení ako u obž. E. ústav s minimálnym stupňom stráženia nie je schopný zabezpečiť účel trestu uvedený vyššie.

U obžalovaného P. podmienečný odklad symbolického trestu odňatia slobody môže zase potencovať zábrany páchateľa vo vzťahu k možnej budúcej trestnej činnosti.

Za týchto okolností u každého jedného z oboch obžalovaných je podľa názoru súdu uložený trest úplne odôvodnený a zodpovedá nielen charakteru skutku ale aj postojom oboch obžalovaných k ich vlastnému konaniu.

Čo sa týka nárokov na náhradu škody, súd priznal poškodenému F. ním uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 15 EUR v plnom rozsahu, pretože uveril poškodenému v celom rozsahu ním prezentovaného svedectva a naopak nemohol uveriť obžalovanému, ktorý evidentne zavádzal tak v otázke svojej viny, ako i v otázke obsahu odcudzenej peňaženky. Poškodenému I. škoda spôsobená nebola, keďže tento z miesta činu utiekol a obžalovaný mu peniaze odcudziť nemohol.

Poškodený O. J. si uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody, svoj nárok doplnil na hlavnom pojednávaní keď vysvetlil z čoho jeho nárok pozostáva, súd však pri rozhodovaní o náhrade škody zistil, že pošk. J. nepredložil žiadne dôkazy okrem vlastného tvrdenia, ktoré by mohli prispieť k zisteniu výšky škody, ktorá mu bola spôsobená, preto bolo potrebné tohto poškodeného s jeho nárokom odkázať na konanie vo veciach občiansko súdnych.

Poškodený W. A. svoj nárok na náhradu škody uplatnil včas, zákonným spôsobom, o uplatnenom nároku neboli žiadne pochybnosti a preto súd tomuto poškodenému jeho nárok priznal v celom uplatnenom rozsahu.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia, resp. doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.