Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-44-2012.pdf
PDF · 78.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6P/44/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľky: W. O., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom XXX XX G. D. G. - N. XXXX, štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, proti odporcovi: A. O., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom XXX XX G.Z. D. G. XXXX,toho času (i ako adresa na doručovanie) X. G., XXX XX G. D. G., štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o manželské výživné, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 05.10.2012, navrhovateľka požiadala súd o uloženie povinnosti odporcovi, svojmu manželovi, prispievať na jej výživu manželským výživným v sume 2,- eur mesačne od 01.10.2012 s odôvodnením, že je nezamestnaná, žiadateľka o dávku v hmotnej núdzi, žije u matky, zabezpečuje i výživu plnoletej dcéry O.. Odporca si svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako manželke neplní.
Odporca - po tom, ako sa súdu v priebehu konania podarilo zistiť adresu jeho súčasného pobytu, sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Dňa 20.02.2013 do zápisnice súdu navrhovateľka vyhlásila, že návrh bola nútená podať z dôvodu podania žiadosti o dávku v hmotnej núdzi, ktorej priznanie príslušný úrad podmieňuje i podaním takéhoto návrhu. Navrhovateľka je práceneschopná a čaká na výsledok posúdenia svojho zdravotného stavu k žiadosti o invalidný dôchodok. Takisto odporca je nezamestnaný.
Na pojednávaní vo veci samej dňa 12.4.2013 súd vec prejednal i v neprítomnosti oboch účastníkov, za splnenia procesných podmienok podľa ust. § 101 ods.1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) - s prihliadnutím i na obsah, predmet a odôvodnenie cit. návrhu navrhovateľky v tejto veci, ako aj zistenia súdu o pomeroch účastníkov prostredníctvom dožiadaných správnych orgánov nepovažujúc ich osobnú účasť na pojednávaní za nevyhnutnú - vychádzajúc z obsahu spisu a z výsledkov dokazovania vykonaného navrhovateľkou predloženými a súdom zabezpečenými listinnými dôkazmi a správami a zistil nasledujúci skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
Podľa navrhovateľkou predloženého sobášneho listu účastníci spolu uzavreli manželstvo dňa 02.6.1990 v G. D. G., ktoré v zmysle vyhlásenia navrhovateľky v čase tohto konania naďalej trvá.
Podľa súdom vyžiadaných správ od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca - odborov služieb nezamestnanosti a sociálnych vecí a rodiny navrhovateľka i odporca sú dlhodobo nezamestnaní, vedení v evidencii uchádzačov od zamestnanie, navrhovateľka od 05.11.2007 a odporca naposledy od 13.12.2011, ani jednému z nich nebolo úradom sprostredkované vhodné zamestnanie. Podľa správy Mesta G. D. G. navrhovateľka býva spolu s dcérou O., nar. XX.X.XXXX v samostatnej bytovej jednotke v rodičovskom dome, v mieste bydliska požíva dobrú povesť. Odporca často požíva alkoholické nápoje, v súčasnosti prebýva na miestnej ubytovni.
Súd v konaní o návrhu navrhovateľky o manželské výživné aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 71 v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 ods.1,2, § 77 ods.1 a § 78 ods.1 Zákona o rodine, so zreteľom i na jestvujúcu všeobecne záväznú právnu úpravu v cit. zákone č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ust. § 9 cit. zákona)
- vychádzajúc i z výslovného odôvodnenia návrhu navrhovateľky v tejto veci, súdu je známe z úradnej činnosti, rozhodovania obdobných právnych sporov, iniciovaných žiadateľmi o priznanie dávky v hmotnej núdzi (príp. jej poberateľmi preddavkovou formou), že títo uplatňujú nároky na výživu (vrátane nároku na manželské výživné) nevyhnutne - vzhľadom na súčasnú všeobecne záväznú právnu úpravu (v cit. zák. č. 599/2003 Z.z.), ktorá okrem iných podmienok i preukázaním využitia takéhoto ich postupu (iniciovaním sporového občianskeho súdneho konania na uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zákonných nárokov na zabezpečenie ich výživy) výslovne podmieňuje priznanie statusu občana v hmotnej núdzi pre priznanie dávky v hmotnej núdzi; nevyhnutne splnenie takýchto podmienok preto musela príslušnému úradu ako žiadateľka o dávku v hmotnej núdzi v čase podania návrhu na súd v tejto veci osvedčiť i navrhovateľka.
Predpokladom existencie vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi je existencia ich spoločného manželstva. Jedným zo základných princípov manželstva muža a ženy je ich rovnosť v právach a povinnostiach v manželstve (čl. 1 základných zásad, § 18 Zákona o rodine). Tento princíp sa okrem iného potom prejavuje i v zákonnej úprave vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi - požiadavkou na jej plnenie v takom rozsahu, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká (§ 71 ods.1 Zákona o rodine). V konaní o manželské výživné súd skôr, ako pristúpi k posúdeniu výšky uplatneného nároku z hľadísk spoločného ustanovenia § 75 v spojení s ust. § 71 ods.1 Zákona o rodine, musí sa najskôr vysporiadať s otázkou existencie základu nároku. Hmotnoprávnym základom nároku na manželské výživné je zistenie, že jeden z manželov svoju vyživovaciu povinnosť voči druhému, vyplývajúcu z ust. § 71 ods.1 Zákona o rodine neplní a životná úroveň každého z manželov je tak rozdielna. Takéto právo oprávneného manžela je ďalej obmedzené a závislé na zistených schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného manžela a tiež požiadavkou jeho súladu s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd v zmysle ust. § 71 ods.1 Zákona o rodine prihliadne i na starostlivosť každého z manželov o (spoločnú) domácnosť.
Výsledky vykonaného dokazovania v konaní dostatočne preukazujú pomery účastníkov pre potreby posúdenia existencie základu uplatneného nároku podľa § 71 Zákona o rodine. Navrhovateľka v konaní vykonaným dokazovaním nepreukázala (§ 120 ods.1 OSP) a v rozhodnej dobe vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci ani súd inak nezistil existenciu vážnych prekážok, objektívne brániacich navrhovateľke získať príjem na zabezpečenie vlastnej nevyhnutnej výživy. Na druhej strane a ani súdom zistené pomery odporcu v porovnaní s pomermi navrhovateľky nenasvedčujú jeho možnostiam a schopnostiam (§ 75 ods.1 Zákona o rodine) plniť navrhovateľke príspevok na výživu čo i v minimálnej navrhovanej výške.
Predovšetkým však podanie návrhu navrhovateľky v tejto veci, tak ako nakoniec i sama výslovne deklarovala a ako možno usudzovať i z navrhovanej výšky výživného (takto zjavne neumožňujúceho podstatnejšie zmeniť k lepšiemu pomery navrhovateľky) i súd vnímal ako formálne, výlučne motivované cit. právnou úpravou podmienok poskytovania dávok v hmotnej núdzi a odporujúce preto skutočnému, zákonodarcom zamýšľanému účelu právneho inštitútu manželského výživného v našom právnom poriadku. Preto súd návrh navrhovateľky, pre nedostatok preukázania existencie hmotnoprávneho základu uplatneného nároku podľa ust. § 71 v spojení s ust. §§ 75 ods.1 a nasl. Zákona o rodine ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol so zreteľom na ust. § 151 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 OSP, napriek úspechu odporcu v konaní, ktorý však, v konaní procesne nečinný, takýto nárok voči navrhovateľke v priebehu konania neuplatnil, ani súd vznik žiadnych trov odporcovi zo spisu nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).