Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_1T-4-2013.pdf
PDF · 165.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.4.2013 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku obžalovanú S. U. L., nar. X.XX.XXXX v A., trvale bytom C., M. č. XX, okr. P. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. 1 Pv 956/11 pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň koncom mesiaca jún XXXX ako zodpovedná osoba v predajni S. U. L. S., M. XX, C., okr. P., ktorej je majiteľkou, bez príslušného živnostenského oprávnenia na výkup drahých kovov vykúpila od mal. J. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. č. XX, okr. P. šperky rôzneho druhu zo žltého kovu a to tým spôsobom, že tieto J. A. vzal z rodičovského domu a tieto boli v zmysle znaleckého posudku č. 10/2012 z odboru drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny v hodnote 949,15 Eur, za ktoré mu vyplatila sumu vo výške 18,- Eur, čím takto svojim konaním spôsobila majiteľke šperkov P. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. č. XX, okr. P. škodu vo výške 931,15 Eur, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú P. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. č. XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Dňa 10.1.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na obvinenú S. U. L. pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň koncom mesiaca jún XXXX ako zodpovedná osoba v predajni S. U. L. S., M. XX, C., okr. P., ktorej je majiteľkou, bez príslušného živnostenského oprávnenia na výkup drahých kovov, vykúpila od mal. J. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. č. XX, okr. P. šperky rôzneho druhu zo žltého kovu a to tým spôsobom, že tieto J. A. vzal z rodičovského domu a tieto boli v zmysle znaleckého posudku č. 10/2012 z odboru drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny v hodnote 949,15 Eur, za ktoré mu vyplatila sumu vo výške 18,- Eur, čím takto svojim konaním spôsobila majiteľke šperkov P. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. č. XX, okr. P. škodu vo výške 931,15 Eur.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej S. U. L., výsluchom svedkyne poškodenej P. A., výsluchom svedkov J. A., B. L., R. U., L. B. a D. L., vykonaním konfrontácií medzi obžalovanou S. U. L. a svedkyňou poškodenou P. A.u a medzi obžalovanou S. U. L. a svedkom J. A., výsluchom znalcov PhDr. Mariána Garbára a Ing. Bc. Ivana Kopora, čítaním listinných dôkazov a to záznamov o vykonaní skúšky písma, zápisnice o vydaní veci, výdajky, uznesenia o vrátení veci, výpisu zo živnostenského registra, správy Obvodného úradu Prešov, odbor živnostenského podnikania, správy Puncového úradu SR, rozhodnutia Puncového úradu SR o uložení pokuty, oznámenia Puncového úradu SR, oznámenia o začatí správneho konania Puncového úradu SR, správy o výsledku šetrenia
Puncového úradu SR, písomnej správy Puncového úradu SR, zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly Puncového úradu SR, protokolu o výsledku kontroly Puncového úradu SR, odpovede na žiadosť o doplnenie správy Puncového úradu SR, správy Daňového úradu Prešov, správy Liečebno- výchovného sanatória Košice - Barca, fotokópie priestupkového spisu č. ORP-P-45/LI-PO-2012, správ o povesti, odpisu z registra trestov obžalovanej, spisového materiálu Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, odpovede na žiadosť Puncového úradu SR, živnostenského listu obžalovanej, stanoviska MV SR z 13.9.2012, certifikátu Puncového úradu SR, rozhodnutia o uložení pokuty, zápisnice o prerokovaní výsledku kontroly, protokolu o výsledku kontroly, dokladu o výkupe č. 2011242581, zoznamu slovenských puncových značiek a znamienok, fotokópiou fotografií o umiestnení certifikátu v predajni obžalovanej, úradného záznamu a vykonaním obrazového záznamu z kamerového systému predajne zlatníctvo a na základe takto vykonaného dokazovania, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaná S. U. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná a k skutku uviedla, že je majiteľkou zlatníctva po dobu cca 12 rokov, predtým bola v zlatníctve zamestnaná, predávajú zlato, striebro, šperky a hodinky. V roku 2005 boli na školení v Prešove ako aj na skúškach na znalosť drahých kovov, kde sa pýtala, či môžu drahé kovy aj vykupovať a bolo jej povedané, že áno. Čo sa týka samotného skutku približne v mesiacoch máj, september a október 2011 došiel do predajne J. A., pričom prvýkrát chcel odpredať nejakú zlatú náušnicu a ona mu za ňu ponúkla 11,- alebo 18,- Eur, pričom on s touto cenou súhlasil, ona mu túto sumu vyplatila a vydala o tom doklad. Následne prišiel druhýkrát a doniesol nejaké zlomkové zlato a opäť mu ponúkla cenu 18,- alebo 24,- Eur, presne si už nepamätá, on súhlasil a aj o tom mu vydala príjmový doklad. Tretíkrát prišiel v sobotu, pričom bola u nej kamarátka D. L. a opäť doniesol nejaké zlato, za čo mu vyplatila cez 100,- Eur, myslí, že to bolo 104,- Eur. On s tým súhlasil a následne vbehla do predajne pani C. z Markízy, pani A., ako aj kameraman a pýtali sa jej, či súhlasí, aby im vrátila zlato a oni jej vrátili peniaze, s čím súhlasila. Následne toto bolo odvysielané v relácii Lampáreň na TV Markíza, čím jej poškodili meno. Necíti sa byť vinnou, za to, že neviedla dostatočnú evidenciu zlata, dostala pokutu 100,- Eur. Na otázky prokurátora obžalovaná uviedla, že vykupujú použité zlato a zlomkové zlato, tam to závisí od karátov, pričom majú na skúmanie skúšací kameň a tekutiny. Majú cenník, kde je uvedená cena za gram a hodnotu vykupovaného zlata stanovujú vynásobením váhy v gramoch krát cenníková cena za gram. Čo sa týka ceny za gram, túto zisťujú telefonicky u svojich kolegov, že za koľko oni vykupujú. Zisťovať odkiaľ vykupované zlato pochádza nie je povinná. Totožnosť predávajúcich overujú cez občiansky preukaz, keď vypisuje paragón, avšak keď to vykupuje cez pokladňu, tak občiansky preukaz nežiada, o výkupe vydáva bloček. Ona sa pýtala v Bratislave na Puncovom úrade, či môže vykupovať zlato aj od maloletých a oni povedali, že áno. Maloletý A. nemal občiansky, ona sa ho pýtala ako sa volá a následne od neho šperky vykúpila, pričom on jej povedal, že má 17 rokov. Maloletému A. vydala doklad a to vo všetkých troch prípadoch, pričom on ho podpísal, išlo o paragón - príjmový a výdavkový doklad. Pani A. poznala, táto jej v minulosti, keď mala svadobný salón, ponúkala spoločenské šaty a svadobné pánske obleky, ktoré mal jej manžel voziť z Talianska, avšak nevedela jej na to vystaviť doklad, tak nemala záujem. Pani A. žiadala vrátiť svoje zlato, vravela, že syn jej zlato ukradol, dal to kamarátovi, aby to predal, ale ona to medzitým odniesla na políciu. Pani A. bola u nej jedenkrát so synom, čo bola aj televízia Markíza a druhýkrát keď žiadala vrátiť prívesok. Keď jej niekto donesie zlato a následne ho príde pýtať späť, tak pokiaľ ho má, tak ho vráti, inak ho nosí na roztavenie do spoločnosti Safina v Košiciach a to vždy keď nejaké zlato má a zároveň má cestu do Košíc. Keď bola u nej pani A., tak ukazovala policajtom čo všetko je jej, ale následne tvrdila, že sa to na jej zlato len podobá. Zlato ohodnotila v októbri 2011 na viac ako 100,- Eur a predtým iba na 18,- resp. 25,- Eur na základe váhy, nakoľko váha v treťom prípade bola oveľa vyššia. Vykúpené zlato nosia na roztavenie do Safiny do Košíc. Obžalovaná ďalej uviedla, že zlomkové zlato je zlato, ktoré je nejakým spôsobom znehodnotené, zlomené, rozštiepené atď., oni ho ešte pred zákazníkom ďalej znehodnotia, že ho preštiknú a pod., pričom J. A. priniesol zlomkové zlato, teda poškodené. Obžalovaná skonštatovala, že jeden cenník je v predajni pri dverách a druhý pri váhe, váhu majú certifikovanú, certifikuje sa každý rok, váhu zlata J. A. povedala. V C. sú asi 2 alebo 3 zlatníctva, v P. asi 4. Či J. A. bol predať zlato aj v iných zlatníctvach nevie, ale nie je pravda, aby podpis J. A. mal byť na prvých dvoch pokladničných dokladoch sfalšovaný. Zlato po výkupe dávajú do trezora a zlato vykúpené od J. A. do predaja nedala. V pulte je pri zlate uvedené: punc 585/1000, gramáž, výrobné číslo, výrobca. Poškodená A. opoznať svoje zlato v jej predajni nemohla, ona na viacero veci ukázala, že sú jej, pritom následne povedala, že sa na jej len podobajú a na prívesok tiež povedala, že je jej, tak ho polícia zobrala, následne porovnala s knihou faktúr, s výrobným číslom a zistila, že tento bol zakúpený od dodávateľa - Mária Škubová, firma Šperk
Holíč a preto jej ho následne vrátila. Zlato vykúpené od J. A. odniesla do spoločnosti Safina Košice, tam sa zlato opáli, dá sa do ultrazvuku na zistenie rýdzosti, vystaví sa doklad. Na otázku obhajcu, či znalec Ing. Bc. Kopor bol spôsobilý sa vyjadriť k hodnote zlata, obžalovaná uviedla, že podľa jej názoru nie, keďže fyzicky zlato nemal a preto nevie posúdiť jeho rýdzosť a ďalšie hodnoty. Na Puncovom úrade, keď ich kontaktovala, jej uviedli, že môže zlato vykupovať a keď sa odvtedy niečo zmenilo, mali ju o tom upovedomiť. Ona dostala pokutu 100,- Eur, že neviedla evidenciu výkupu zlata. Maloletému J. A. za vykúpené zlato vyplatila toľko, koľko bolo uvedené v príjmových dokladoch, pričom to záviselo od váhy. Kedy po návšteve J. A. a výkupe zlata bola so zlatom v spoločnosti Safina nevie, ale má na to doklad. Potvrdenie zo Safiny obsahuje údaje o tom, koľko gramov sa donieslo, o aký druh drahého kovu ide, či ide o zlato, alebo striebro, punc. V spoločnosti Safina donesené zlato odvážia a roztavia a tak dávajú do ultrazvuku. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a čo jej bolo prečítané a tým, čo vypovedala na hlavnom pojednávaní obžalovaná uviedla, že je pravdou, že k výkupu zlata od J. A. došlo v dňoch XX.X.XXXX, X.X.XXXX a X.XX.XXXX, ako aj to, že J. A. ju ešte raz navštívil po X.XX.XXXX. Čo sa týka prvého výkupu išlo o jednu zlatú náušnicu a nie pár a táto bola poškodená - zlomená. Prečo je v zápisnici z prípravného konania uvedené že pár, toto nevie. Čo sa týka ceny jej sa vidí, že tých 17,20 Eur bolo za zlomkové zlato a 25,20 Eur bolo za náušnicu a k tomu bolo aj nejaké zlomkové zlato, ale to nie si je celkom istá. Je pravdou, že to zlomkové zlato od A. odovzdala do spoločnosti Safina dňa 28.10.2011. Čo sa týka toho zlata za 104,- Eur, toto zlato vrátila pani C. a oni jej vrátili peniaze. Má za to, že vypovedala podobne a tie rozdiely sú kvôli tomu, že je v strese, lebo ju vykradli a má aj iné starosti.
Svedkyňa poškodená P. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že približne v lete roku XXXX zistila, že jej zmizli retiazky a iné zlato, pýtala sa na to syna, ktorý to najprv zatajil a potom povedal, že ich odniesol do zlatníctva S. za sumu 18,- Eur, tak tam išla, pričom pani S. už asi vedela ohľadom čoho prišli, ona obžalovanú požiadala o vrátenie šperkov, pričom išlo o päť zlatých retiazok, dva páry náušníc a jeden prsteň s tým, že jej povedala, že je ochotná ich odkúpiť, kde obžalovaná uviedla, že sa to už nedá, lebo ich dala na roztavenie, ale že to skúsi, avšak nič sa nedialo. Ona obžalovanú upozornila, že bude informovať úrady, kontaktovala Puncový úrad, následne aj televíziu Markíza, ktorá o tomto natočila reportáž pre reláciu Lampáreň, v nej poslali syna so zlatom na výkup, pričom obžalovaná zlato zobrala a nedala mu žiaden doklad, ale dala mu peniaze, s ktorými hneď išiel za redaktorkou. Následne vošla redaktorka do predajne a obžalovaná jej zlato vrátila, pričom ho vybrala z peňaženky a nie z trezora. Na otázky prokurátora svedkyňa poškodená uviedla, že hodnota uvedených zlatých šperkov bola približne do tisíc Eur, pričom syn jej vravel, že obžalovaná mu žiaden doklad nedala, obžalovanú osobne nepozná, iba z videnia. Jej syn bol predávať zlato v predajni obžalovanej jedenkrát, jedenkrát to dal kamarátovi, aby to predal a jedenkrát bol na podnet televízie Markíza. Zlato naspäť bola pýtať približne v júni, alebo júli XXXX. Ona išla do iného zlatníctva, kde si vybrala podobné šperky a požiadala, aby jej ich predavačka ocenila a ona ich ocenila na najmenej 580,- Eur. Obžalovaná podala na ňu žalobu za krivé obvinenie a poškodenie dobrého mena a žiadala 15.000,- Eur odškodné. Na otázky obhajcu svedkyňa poškodená uviedla, že k niektorým šperkom má bločky a k niektorým doložila fotografie. Uvedené šperky nadobudla v priebehu rokov, väčšinou ako dary na Vianoce, či na narodeniny. Keď išlo o dar, manžel to kupoval zo spoločného účtu a pre prípadné reklamácie si odkladajú bločky. Predmetné šperky mala uložené v šperkovnici v kuchyni a chlapci mali svoje v šperkovnici v obývačke. Istotu, že syn všetky predmetné šperky odniesol do zlatníctva obžalovanej má od syna, ktorý jej to povedal, aj sa bola pozerať po iných zlatníctvach, kde jej povedali, že oni by od maloletého šperky nevykúpili. Jej syn sa v tom čase pohyboval v nie veľmi dobrej partii, boli to chlapci vo veku 18 - 19 rokov, ktorí fajčili, chodili po baroch, ale on si nedal povedať, bol rád, že mal kamarátov. Nemohlo sa stať, aby niektoré šperky odovzdal kamarátom, povedal jej, že ich odniesol do zlatníctva obžalovanej, pričom obžalovaná jej sama povedala, že nie je povinná dávať doklad. V druhom prípade mal syn zlato odpredať, cez nejakého chlapca vo veku 18 rokov. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že raz sa jej páčila v zlatníctve obžalovanej retiazka z trojitého zlata, avšak bola dosť drahá, tak s manželom odniesli retiazky, ktoré si kúpili po svadbe, obžalovaná to dala na váhu a povedala cenu koľko im za to dá. V C. boli v tom čase 2 zlatníctva a v P. asi 3. Svedkyňa poškodená skonštatovala, že v predajni obžalovanej nepovedala, že je to ich zlato, len že vyzerá ako ich zlato, pričom označila jeden šperk, že vyzerá ako ich, ale po prešetrení sa zistilo, že patrí obžalovanej. Na otázku obhajcu, v ktorom zlatníctve si nechala odvážiť retiazky na určenie približnej hodnoty svedkyňa poškodená uviedla, že to nechce uviesť, lebo pani L. by im mohla robiť problémy. To, že obžalovaná nedala synovi žiaden doklad v prípade keď tam bola televízia Markíza vie od syna, ktorý jej povedal, že nedostal žiaden doklad, lebo ona síce napísala paragón, ale jemu ho nedala, čo tiež vie od syna. Obžalovaná mala vykúpiť jeden pánsky prsteň, na ktorom bola kocka s vyvýšeným
trojuholníkom z bieleho zlata s očkom a vygravírované ornamenty, ďalej dva páry náušníc, jeden pár boli malé delfíny, druhý pár bol z trojitého zlata, išlo o kruhy asi jednocentimetrové a v strede boli kosoštvorce, jedna retiazka s príveskom blížencov, jedna retiazka z trojitého zlata, gravírovaná s príveskom z Afriky v tvare kvetov, jedna retiazka klasické očká, potom predlžené očko z príveskom krížika, jedna retiazka hrubé očká s príveskom krížika a jedna retiazka s pretočenými očkami s príveskom rýb.
Svedok J. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná odkedy bol odovzdať zlato v jej predajni, čo bolo v júni alebo v júli roku XXXX, boli to dva páry náušníc, päť retiazok s príveskami, prívesky boli dva krížiky, jeden väčší, druhý menší, jeden prívesok znamenie ryby, jeden prívesok znamenie blíženci a piaty bol taký otvárací, čo otec kúpil z Afriky a jeden prsteň s kockou na vrchu a kamienkom, odniesol to do predajne obžalovanej. V uvedenom zlatníctve bol celkovo dvakrát, raz sám keď odniesol šperky a raz keď tam boli s Markízou. Tretíkrát bol iba kamarát, on stál pri Bielom dome. V uvedenej predajni žiadne cenníky neboli. Predaj zlata prebiehal tak, že prišiel do predajne, pýtal sa pani, či vykupuje zlato, ona povedala, že áno, zlato zobrala, poliala ho niečím, položila na váhu a povedala, že mu dá 18,- Eur, ktoré mu aj vyplatila. Vtedy nič nepodpisoval, iba keď bol s Markízou. Vtedy tam bola nejaká osoba, ktorá bola vzadu a obžalovaná sa jej pýtala, či je to on a tá pani povedala, že áno a vtedy mu dala 104,- Eur. Papiere mu nedala, na to sa do predajne vrátila mama s redaktorkou a potom ho vyhodili z predajne a začali sa hádať. Keď bol zlato predávať prvýkrát bol s ním B. L., ale on zostal stáť vonku a potom poslal predať zlato kamaráta. Druhýkrát keď išiel predávať, tak išiel kamarát a on ostal vonku. Bol s ním kamarát D., ktorého meno uviesť nevie. Do iných zlatníctiev zlato predávať nešiel, lebo kamaráti mu povedali, že tam nebudú pýtať doklad. B. L. mal ísť svedčiť a on to vedel deň predtým, že príde Markíza a povedal to mame a mama je kamarátkou s obžalovanou, ktorá jej to povedala. O tom, že príde Markíza vedeli všetci, lebo L. to povedal každému. Akú hodnotu malo to zlato nevedel. Medzi tým keď predával zlato prvýkrát a keď tam bol s Markízou bol rozdiel, prvýkrát dala obžalovaná zlato na váhu, poliala kvapalinou a povedala mu, že mu dá 18,- Eur, ktoré vzal a odišiel. Keď tam bol s Markízou, tak to dala na váhu, povedala hmotnosť, cenu, vyplatila peniaze a dala mu podpísať doklad. Svedok ďalej uviedol, že podpísal doklad z XX.X.XXXX a následne sa opravil, že podpísal doklad z X.XX.XXXX, pretože on takto „O“ nepíše. Odkiaľ sú dva ďalšie pokladničné doklady, nevie, na polícii mu povedali, že sú falšované. Zlato čo zobral z domu bolo celé, nebolo poškodené, nebolo síce nové, ale jeho a bratova retiazka neboli nosené a tak isto ocov prsteň. Keď zlato odovzdal v predajni obžalovanej, dala ho nabok, jemu dala peniaze a on odišiel. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že zlato z domu odniesol v takom malom vrecúšku, do ktorého ich dal, na ulici stretol B. L., tak mu povedal, či ide s ním a on išiel. Po príchode do predajne vybral zlato z vrecúška a položil ho na pult, obžalovaná ho pokvapkala tekutinou osobitne a tak to spolu dala na váhu. Potom mu povedala cenu a tak ho vyplatila. Celé to trvalo 5 až 7 minút. Po predajni pozeral pozorne, certifikát a cenník si nevšimol. Takýmto spôsobom predával zlato, lebo mu povedali kamaráti, aby pozháňal peniaze. Svedok skonštatoval, že prsteň s kockou a kamienkom dal D.. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, že na začiatku výpovede uvádzal, že prsteň s kockou a očkom odovzdal osobne spolu s ostatným zlatom obžalovanej v predajni a teraz uvádza, že ho odovzdal D., aby ho odpredal svedok, uviedol, že nevie, má problém s pamäťou, nepamätá si. Na otázku obhajcu, prečo tieto veci neuviedol v prípravnom konaní, svedok uviedol, že to uviedol. Na ďalšiu otázku obhajcu svedok uviedol, že s ponúknutou cenou súhlasil. Do iných zlatníctiev nešiel, lebo mu kamaráti povedali, že má ísť tam, že tam nebude problém. Z domácnosti už takto predal mobil, ale už si nepamätá okolnosti, že za koľko a ako, chodí nakupovať aj bez rodičov, kupuje si oblečenie, s nakupovaním problém nemá. Mame povedal, že zobral zlato, keď sa ho na to pýtala, čo bolo asi za dva dni. Na výzvu súdu, aby odstránil rozpor medzi tým čo vypovedal v prípravnom konaní a čo na hlavnom pojednávaní, svedok uviedol, že L. vyhľadal na ulici. Keď pred policajtom udával, že mal šperky vo vrecku, tak je pravdou aj to čo dnes uvádzal a aj vtedy, t.z. že šperky mal v sáčku a sáčok mal vo vrecku. Čo sa týka toho, že bol s mamou na druhý deň po šperky, toto je pravdou, on keď uvádzal, že tam bol jedenkrát sám a jedenkrát s Markízou tak aj toto je pravdou, nakoľko on to bral tak, že koľkokrát tam bol predávať šperky. Je pravdou, že bol aj s W. keď predával náušnice, ale vtedy bol len vonku. Pravdou je to, že on sa po predajni rozhliadol a to po vitrínach, kde žiaden cenník nevidel. Čo sa týka predaja mobilu, tak trvá na tom, že dnes si už nepamätá aký to bol mobil a za koľko. V prípravnom konaní vypovedal odlišne, lebo si už na tieto podrobnosti nepamätá. Na otázku obhajcu, že v prípravnom konaní vravel, že všetky veci predával naraz a dnes, že prsteň odpredal D., čo z toho je pravdou, svedok uviedol, že si na tieto detaily nepamätá. D. v prípravnom konaní spomínal, nevie prečo to nie je v zápisnici. Obžalovaná chemikáliu vyliala na všetky šperky, ale na niektoré len na časť a na niektoré na celé. Svedok skonštatoval, že sa vrátili do predajne aj s obrúčkou, ktorú obžalovaná
nechcela odkúpiť, ale podrobnosti si nepamätá. V predajni s D. bol neskôr, ale nevie presne kedy. Predaj uvedeného mobilu bol v poriadku, bol jeho, preto sa mama do toho nestarala.
Z konfrontácie medzi obžalovanou S. U. L. a svedkyňou poškodenou P. A. vyplýva, že obžalovaná uviedla, že svedkyňu poškodenú pozná cez syna a predtým jej bola núkať na predaj spoločenské šaty a obleky, avšak bez dokladu, preto nemala záujem a svedkyňa poškodená uviedla, že je to pravda, aj so synom, aj s tým oblečením. Obžalovaná ďalej uviedla, že prišiel chlapec svedkyne poškodenej, doniesol jednu náušnicu a zlomkové zlato, čo bolo prvýkrát, druhýkrát doniesol zlomok z retiazok a tretíkrát prišiel aj s ňou, aj s Markízou, pričom ona o žiadnej Markíze nevedela. Svedkyňa poškodená uviedla, že doma zlomkové zlato nemajú, z domu ho zobrať nemohol a o návšteve Markízy obžalovaná vedela. Zlato zobrala a doklad mu nevystavila. Obžalovaná na to uviedla, že dostal doklad, ktorý mu vystavila a aj predtým mu doklady vystavila. Svedkyňa poškodená na to uviedla, že syn tvrdí, že žiaden doklad nedostal ani v prvom ani druhom prípade. Na otázku obhajcu, či jej doniesol v mesiaci jún XXXX J. A. zlato, ktoré na hlavnom pojednávaní bolo podrobne popísané obžalovaná uviedla, že žiadne takéto popísané zlato v mesiaci jún ani inokedy jej J. A. nedoniesol. Na to svedkyňa poškodená uviedla, že všetci vedia, že jedine zlatníctvo obžalovanej zoberie zlato od neplnoletých. Asi dva dni to zlato na sebe nemala a iba vtedy jej ho mohol zobrať. Na to obžalovaná uviedla, že v zlatníctve v C. pri T. rovnako zlato vykupujú aj od maloletých, pokiaľ nikto iný nie je v obchode a trvá na tom, že jej nik také zlato nedoniesol.
Z konfrontácie medzi obžalovanou S. U. L. a svedkom J. A. vyplýva, že obžalovaná uviedla, že svedka pozná z predajne, keď prišiel prvýkrát so zlatom na výkup a doniesol náušnicu a nejaké zlomkové zlato, druhýkrát doniesol nejaké zlomky retiazok a tretíkrát prišiel aj s Markízou, avšak nikdy nedoniesol také zlato ako popisoval. Svedok uviedol, že obžalovanú pozná z predajne, keď prvý a poslednýkrát doniesol šperky, pričom dovtedy ju nepoznal. Nikto by od neho nevykúpil zlato len ona a doniesol ho všetko naraz: 5 retiazok s príveskami jeden prsteň a dva páry náušníc, jedny v tvare delfínov a jedny také hrubé, prívesky boli dva krížiky, znamenie rýb, znamenie blížencov a taký otvárací prívesok. Obžalovaná na to uviedla, že nesúhlasí, nie je to pravda. Svedok na to uviedol, že stojí si za svojím, nikto iný by zlato nezobral. Nedala mu ani žiaden doklad, iba vtedy keď bol s Markízou. Obžalovaná na to uviedla, že dala mu doklad a v predajni je aj cenník. Na otázku obhajcu, či podpis J. A. na dokladoch považuje za pravý obžalovaná uviedla, že áno, na všetkých troch. Svedok na to uviedol, že jeden je pravý a to ten z októbra, ostatné nie sú pravé. Na ďalšiu otázku obhajcu obžalovaná uviedla, že od svedka v prvom prípade dostala náušnicu a nejaké zlomkové zlato, buď z náramku alebo z retiazky, druhýkrát kúsky retiazok a tretíkrát prišiel s Markízou. Svedok na to uviedol, že žiadne rozlomené retiazky, alebo náušnicu neodovzdal. Na otázku obžalovanej, či doniesol to zlato ako uvádza, alebo nie, svedok uviedol, že áno, doniesol.
Svedok B. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že J. A. pozná, sú kamaráti a niekedy boli blízky kamaráti a chodili spolu vonku. O jeho odpredaji zlata obžalovanej vie, bol s ním dvakrát a to jedenkrát išiel odniesť nejakú náušnicu a druhýkrát povedal, že chce ísť s nimi vonku, ale že peniaze nemá, ale že má tiež nejakú náušnicu, ktorú našiel pod posteľou. V tom druhom prípade najprv išli do iného zlatníctva, ale tam ju nechceli zobrať, tak išli ku pani L. a dovnútra ju išiel odniesť P. D. a J. ho čakal asi niekde inde. Tak prišli obaja hore do C., kde pili kofolu a hrali šípky. Pri predaji zlata prvýkrát išlo o náhodné stretnutie, stretli sa vonku a J. mu povedal, že chce ísť predať nejaké zlato a rovnako mu vravel, že či pôjde s ním. Zlato mu vtedy neukazoval, ani mu nehovoril o aké zlato ide, ani mu nevravel kde ho má odložené. Koľko peňazí za to dostal nepovedal, vravel, že nedostal žiaden doklad, ale on nevie, či dostal alebo nie, povedal len, že zlato predal a peniaze dostal, ale nič bližšie. Odkiaľ mal zlato prvýkrát nevravel, len druhýkrát, že našiel náušnicu pod posteľou. Že bol pani U. L. odpredať 5 retiazok, prsteň a dvoje náušnice sa mu J. A. nezmienil. U pani U. L. bol J. A. dvakrát, raz keď bol s ním a raz keď s ním bol D. a on ho čakal v C.. Či mala obžalovaná informácie o natáčaní výkupu Markízou vopred nevie, J. mu to povedal s tým, že on má ísť svedčiť a on to doma povedal mame. J. A. ich vždy pozýval, oni nevedeli o zlate, až keď mu o tom povedal. Svedok ďalej uviedol, že on sám predávať zlato nebol. Do zlatníctva obžalovanej išli, lebo J. to vybral, on tam nechcel ísť, pretože jeho mama sa s obžalovanou pozná. Čo sa týka predaja zlata, ktoré mal sprostredkovať D., bolo to tak, že J. im ukázal náušnicu a pýtal sa koľko by za ňu asi dostal a následne požiadal D., či s ním neskočí náušnicu predať, keďže už mal 18 rokov, ale do iného zlatníctva, tam to ale odmietli vykúpiť, preto išli do zlatníctva obžalovanej a následne prišli hore do C., pričom podrobnosti neuvádzali. Tak prišla J. mama a pýtala náušnicu. Následne požiadali P. D., aby po náušnicu išiel. Či dostali D. s A. nejaký doklad od obžalovanej nevie. Výkup zlata prvýkrát, keď čakal J. trval 10 až 15 minút.
Svedok R. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná je jeho manželkou, zastupuje ju počas PN, je vedený ako spolumajiteľ a predajca. Pamätá si, že X.X.XXXX prišiel do predajne J. A. a odovzdal manželke nejaké zlato v hodnote cca 25,- Eur a pamätá si to preto, že 4.9. má narodeniny rodinná známa a 5.9. dcéra. Manželka mu vyplatila uvedenú sumu, on s ňou súhlasil, podpísal doklad o prevzatí a odišiel preč. Aké to bolo zlato, to nevie, len vie, že to boli nejaké kúsky, ale koľko karátové, či bolo plné alebo duté, to nevie. Pri výkupe zlata v tomto prípade obžalovaná postupovala tak, že pri vstupe do predajne je váha, keď sa na ňu zlato položí, zákazník vidí hmotnosť, vie, že ho dávala na skúšobný kameň, zlato vážila spoločne. V predajni majú cenník medzi tretím a štvrtým regálom. Cena zlata sa mení podľa toho, ako sa mení na trhu a im zmeny väčšinou oznamujú díleri, ktorí im vozia zlato. Uvedené zlato manželka odvážila, povedala cenu, on súhlasil, dala mu podpísať nejaký papier a odišiel. Či si doklad zobral, toto nevie. Zlato potom dala do trezora a tak ho odviezla do Safiny do Košíc, kde ho roztavili. Podnikateľskú činnosť v predmetnej oblasti vykonávajú na základe školenia Puncového úradu, kde boli s manželkou prítomní a majú z toho certifikát, ktorý ich na túto činnosť oprávňuje, pričom Puncový úrad im povolil výkup zlata. Z Puncového úradu dostali pokutu vo výške 100,- Eur, lebo neviedli evidenciu. Zlato vykúpené od J. A. do predaja nedali, oni nie sú záložňa, môžu ponúkať len nové zlato. Poškodená A. opoznala svoje zlato len keď tam bola TV, potom si už nebola istá. 5 ks retiazok s príveskami a presne dva páry náušníc od poškodenej v predajni nemali, ani podpis J. A. na príjmových dokladoch nesfalšovali, ani by na to nejaký dôvod nemali, ani jeho podpis na nejakej listine nemali. Príjmové pokladničné doklady odovzdali až neskôr, lebo sa to začalo vyšetrovať a polícia ich pýtala, vtedy sa vybrali a odovzdali. Na otázky prokurátora svedok uviedol, že v čase výkupu dňa X.X.XXXX od J. A. bol vzadu na predajni, tak išiel dopredu a potom bol aj za pultom. J. A. doniesol na predaj nejaké zlomkové zlato, niečo menšie, prívesok alebo náušnicu, boli to dokopy asi 3 veci, manželka mu povedala cenu a on s ňou súhlasil. Výpočet ceny nevidel, ale videl, že to boli malé kúsky zlata a cena sa mu odhadom zdala primeraná. J. A. bol vydaný asi príjmový doklad. Manželka sa J. A. pýtala iba koľko má rokov a on povedal, že 15. Im na Puncovom úrade povedali, že doklad totožnosti nemôžu žiadať, nakoľko ten môže žiadať len polícia. Na otázku prokurátora, či vykupujú zlato aj od osôb mladších ako 18 rokov, svedok uviedol, že oni zlato vykupujú len veľmi málo, len 3, 4-krát do roka. Keď dotyčná osoba povedala, že je staršia ako 18 rokov, oni to neoverujú. Na otázku poškodenej svedok uviedol, že pri skoršom výkupe nebol, iba jeho manželka.
Svedkyňa L. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná, pracovala u nej približne 4 roky ako predavačka v zlatníctve v C. a to v rokoch 2007 až 2011. Uvedené zlatníctvo sa zaoberalo predajom striebra, zlata, darčekových predmetov, ako aj výkupom zlomkového zlata, na čo malo oprávnenie, prípadne opotrebovaných šperkov, ale vo väčšine išlo o zlomkové zlato. Majiteľka robila výkupy, neskôr ju inštruovala ako zlato vykupovať, a to najprv sa skúmalo, či ide o zlato a to tekutinou, a v prípade ak išlo, tak sa zlato odvážilo a určila sa cena od 8,- do 11,- Eur za gram, pričom stále sa dávala nižšia cena, t.j. 8,- Eur za gram na základe pokynu pani L.. Nemali cenník, ale vedúca stanovila cenu za gram vo výške 8,- až 11,- Eur. Oni nezisťovali vek, ani komu to patrí, pýtala sa vedúcej - pani L. na to a ona povedala, že nemusí pýtať občiansky preukaz. Potvrdenia o vykúpení zlata nedávali, ani to zákazníci nežiadali. Pracovný pomer ukončila vo februári 2011, pretože zlatníctvo vykradli a ona odišla, lebo dostala inú pracovnú ponuku, pričom pani majiteľka ju obviňovala, že zlatníctvo vykradli kvôli nej z dôvodu, že nedostatočne uzamkla predajňu. Potvrdenia sa nevydávali, lebo to zákazník nežiadal, ak by žiadal, potvrdenie sa vydá. Ak prišla do predajne na výkup mladistvá osoba, postupovalo sa rovnako, ale niekedy bolo ťažké odhadnúť vek. Jej sa nestalo, aby niekto doniesol na výkup do predajne šperky vyššej hodnoty. K skutku, ktorý je predmetom obžaloby sa vyjadriť nevie, v tom čase už v zlatníctve nepracovala. Cenu zlata pri výkupoch vypočítali: gram krát 8,- Eur, zákazníkovi cenu, ktorú mu za vykupované zlato ponúkajú oznámili a zákazník sa potom mohol rozhodnúť, či chce zlato odpredať alebo nie. V C. v tom čase boli dve zlatníctva, ale či v nich vykupovali zlato, nevie. Ona zlato následne odovzdávala majiteľke, dávalo sa následne do trezora, buď sa ním doplácal nový tovar, alebo sa to dávalo na tavenie, dokumentácia vykúpených šperkov sa neviedla. Stalo sa, že niekto doniesol celé šperky, ale už boli porysané, alebo inak poškodené. V prípade výkupu bola raz sťažnosť, že niekomu vnúčatá zobrali zlato, ktoré predali, ale to bolo po dlhom čase, tak sa to už nedalo zistiť a ohľadom opráv boli sťažnosti, keď zákazníci neboli spokojní s cenou opravy, aj dĺžkou doby.
Svedkyňa D. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná 8 až 9 rokov, mali prevádzky pri sebe, ml. A. pozná ako kamaráta jej syna, stretla ho raz a to vtedy keď predával zlato a bola tom prítomná televízia Markíza. Ona bola vzadu v prevádzke, bola tam náhodne, lebo išla z nákupu, vošiel ml. A. a ona obžalovanú upozornila, že je to ten, ktorý berie zlato, tak nech ho od neho nevykupuje, pričom pani A. jej
povedala, že vie, že syn jej kradne zlato z domu, pričom jej to vravela skôr, ako sa stalo to s Markízou, ale kedy presne to si nepamätá. Vravela, že chodí s jej synom a jej doma mizne zlato. Jej syn B. povedal, že s A. chodia vonku a užívajú si peniaze za zlato, ktoré on berie z domu. K výkupu zlata za prítomnosti Markízy uvádza, že pani U. zlato zobrala a vypísala potvrdenie a on odišiel a následne vošla Markíza. Prečo vykúpila obžalovaná zlato, keď ju na to vopred upozornila, že nemá vykupovať, nevie. Syn ju na to, že má prísť TV Markíza natáčať nejakú reportáž neupozornil. V čase keď ml. A. predával zlato za prítomnosti TV Markíza sa nachádzala v zadnej miestnosti, pričom ani veľmi nepozerala, ale všetko počula. Keď upozornila obžalovanú, že je to on, povedala, že ona mu vystaví doklad a nevidí dôvod, prečo by od neho nemohla zlato vykupovať. Obžalovaná vtedy zlato vážila. Svedkyňa ďalej uviedla, že v ruke J. A. videla retiazku. Ml. A. bola oznámená cena, ktorú mu obžalovaná za zlato ponúka a on ju akceptoval. Svedkyňa skonštatovala, že večer v piatok jej syn povedal, že má ísť k pani A. v sobotu ráno niečo vypovedať proti pani U. ako svedok a že tam majú prísť nejaké osoby, ale bližšie nevie uviesť o koho sa malo jednať. Či bol ml. A. predávať zlato obžalovanej viackrát nevie.
Znalec PhDr. Marián Garbár na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval znalecký posudok na obvineného ml. J. A. po porade so znalcom z odboru psychiatrie. Zistil, že osobnosť mladistvého je ešte nezrelá, vo vývine, je disharmonický s disociálnymi rysmi a poruchami učenia a správania. Intelektové schopnosti sú znížené do pásma podpriemeru. V popredí sú známky impulzivity a nezrelosť emocionálnych postojových funkcii. U menovaného sa prejavujú poruchy správania disociálneho charakteru (krádež), ako aj poruchy učenia (dyslexia a dysgrafia), kvôli čomu bol umiestnený v Reedukačnom centre v Košiciach. Tento stav sa rozvinul u neho pred spáchaním trestnej veci. Rozumové ani pamäťové schopnosti nie sú natoľko znížené, aby nebol schopný predmetné skutočnosti správne vnímať, potom si ich uchovať v pamäti a nakoniec ich správne a neskreslene reprodukovať. Tendencie ku klamstvu vyšetrením nepreukázal. Vyšetrením mladistvého nezistil u neho tendenciu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, resp. v prospech iných osôb, ani iné skutočností, ktoré by z psychologického hľadiska znižovali vierohodnosť jeho osoby. Nezistil ani také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že jeho výpovede z 22.12.2011 a 22.2.2012 boli upravované nahováraním druhých osôb. Motivácia k daným výpovediam nemala patognomický charakter (chorobný). Nezistil u neho zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti. Mladistvý neutrpel po psychickej stránke žiadnu ujmu spáchaním skutku zo strany obvinenej. Rodinné prostredie ml. je harmonické, rodičia venujú značnú starostlivosť jeho výchove, jeho myslenie je jednoduchšie, čo súvisí s mentálnou subnormou a vyplýva z toho aj ľahšia ovplyvniteľnosť, čo v konečnom dôsledku viedlo k disharmonickému vývinu jeho osobnosti. Na otázky prokurátora znalec uviedol, že ľahšia ovplyvniteľnosť vo vzťahoch u ml. A. znamená, že sa dá ľahšie naviesť na určité konanie zo strany kamarátov. Dyslexia a dysgrafia v jeho prípade znamená poruchy čítania a písania, teda poruchy učenia vo všeobecnosti, pričom má problém s tvorbou písomného prejavu. Vo vzťahu k majetkovým hodnotám je tam simplexnosť osobnosti, nevníma hodnotu veci, je osobne nezrelý. Znalec skonštatoval, že nezistil skutočnosti, ktoré by podstatne znižovali vierohodnosť jeho osoby. Na otázky obhajcu znalec uviedol, že vyšetrenie ml. A. bolo v jeho ambulancii, robili sa psychologické testy a rozhovor, prebehlo štandardnou formou a trvalo cca 3 - 4 hodiny. Na otázku obhajcu, či sa vie vyjadriť k tomu, že na hlavnom pojednávaní svedok A. opakovane uvádzal, že si niektoré skutočnosti nepamätá pre poruchy mozgu, znalec uviedol, že pamäťové schopnosti sú znížené do pásma defektu, ale nie tak, aby si nebol schopný zapamätať a reprodukovať prežité udalosti, aj keď u neho po čase sa to môže znižovať, pamäťové schopnosti nie sú vymiznuté. Na ďalšiu otázku obhajcu, či sa svedok A. môže mýliť z uvedených dôvodov v počte výkupov zlata, znalec uviedol, že s odstupom času môže mať svedok objektívne ťažkosti a reprodukcia môže byť nepresná. Znalec ďalej uviedol, že ml. A. si nemusel uvedomovať rozpor so všeobecnými pravidlami správania sa, keď odcudzil z domu šperky, nakoľko hodnoty a city sú u neho znížené.
Znalec Ing. Bc. Ivan Kopor na hlavnom pojednávaní uviedol, že v posudku vychádzal z popisu šperkov, prípadne klenotov, tak ako boli popísané poškodenou. Vzhľadom na to, že dané šperky mu nebolo umožnené obhliadnuť, vychádzal v posudku z výpovede poškodenej, predložených nákresov, alebo nákresu a osobných skúsenosti v danom odbore, ktoré mu umožňujú vyriešiť aj takýto prípad, kde šperky môžu byť odcudzené, ale nevrátené poškodenému, tým pádom nie je možné ich obhliadnuť a zistiť priamo 100 % v akom stave sa nachádzajú. Danú skutočnosť uviedol v znaleckom posudku, kde uvádza, že dané predmety, ktoré posudzuje mu nebolo umožnené fyzicky obhliadnuť. V takomto prípade sa používa metóda, kde vstupná hodnota sa nahrádza, alebo určuje porovnateľnou hodnotou, v prípade, že nie je možné určiť ako vstupnú, ani porovnateľnú hodnotu, vychádza sa podľa danej vyhlášky z predpokladanej hmotnosti daného predmetu, lebo nemá fyzicky ten predmet, o ktorý sa jedná. Daná
vyhláška na stanovenie všeobecnej hodnoty tento spôsob v plnej miere umožňuje. Stanovenie vstupných hodnôt, hlavne hmotnosti daného kovu u nepredložených šperkov vychádza z hmotnosti šperkov, ktoré majú obdobný tvar, rozmer, rýdzosť, pričom hmotnosť daného predmetu, ktorý posudzuje sa môže v rýdzosti meniť, každá iná zliatina má iné zloženie. Daným spôsobom bola určená hmotnosť predložených predmetov, lebo daná osoba - poškodená popisovala tieto predmety ako predmety vyrobené z drahého kovu. Nie je jeho úlohou skúmať pravdivosť výpovede ani svedkov, ani poškodeného, ani opačnej strany, preto dané údaje, ktoré mu boli predložené PZ, predpokladá sú pravdivé. Taktiež v znaleckom posudku neskúma priebeh daného činu, ani jeho závažnosť. V znaleckom posudku boli brané do úvahy skutočnosti a premenné, ktoré by mohli mať vplyv na zvýšenie, prípadne zníženie všeobecnej hodnoty posudzovaných predmetov, ako napr. koeficient dopytu, prípadne koeficient výrobnej značky. V znaleckom posudku zodpovedal položené otázky, kde určil v obidvoch prípadoch všeobecnú hodnotu predložených predmetov. Čo sa týka určenia vstupných parametrov pre určenie technickej hodnoty drahého kovu, vychádzal z burzových tabuliek, ktoré sú platné celosvetovo pre drahé kovy ku dňu spáchania trestného činu a taktiež vychádzal z kurzového lístka, ktorý je nutné použiť v prípade prepočtu drahého kovu z amerického dolára na euro. Taktiež je nutné uskutočniť prevod trojskej unce na gram. Čo sa týka záverov znaleckého posudku, určil všeobecnú hodnotu predložených predmetov s DPH a bez DPH a taktiež uviedol, že iné skutočnosti v znaleckom posudku neskúmal. Pri stanovení všeobecnej hodnoty šperkov vychádzal z hodnoty na základe údajov a to nákresov, výpovedí a hodnôt, ktoré uviedla poškodená vo výpovedi a ktoré mu boli predložené v rámci uznesenia, ktoré spomínal. Čo sa týka ceny zlata vychádzal z ceny určenej londýnskou burzou v konkrétny čas. Nim stanovená všeobecná hodnota zahŕňa aj hodnotu práce na jednotlivých šperkoch, čo je asi 20 % a bližšie je to uvedené vo výpočtovej časti znaleckého posudku na str. 13. Na otázky obhajcu znalec uviedol, že konečná trhová cena polotovaru je stanovená 19,25 Eur u 14 karátového zlata 585/0, to značí platná rýdzosť, ktorá je daná a pre rýdzosť 375, 9 karátové zlato je 12,34 Eur. Konečná trhová cena polotovaru je uvedená na str. 15 a hovorí o cene za polotovar, lebo sa jedná o polotvar a polotovar je cena, ktorá by sa vyplatila za plech, šinku, drát, nie za hotový výrobok a zlomkové zlato sa v podstate dá považovať za polotovar. Na otázku obhajcu, podľa čoho predpokladal hmotnosť predmetných šperkov z nákresu predloženého poškodenou znalec uviedol, že vychádzal z tvaru a veľkosti na nákrese a z toho, že šperk bol plný. On sa snažil nájsť aj obdobný šperk na internete, alebo v katalógoch, okrem toho má program, ktorý na základe vstupných údajov vypočíta objem drahého kovu. Od niektorých šperkov mal bločky, kde bola uvedená gramáž, rýdzosť a ďalšie údaje, preto v tomto prípade nebol problém. V ostatných prípadoch sa vychádzalo z ceny, ktorú uviedla poškodená a doby kedy uviedla, že za daný šperk zaplatila, pričom on údaje uvedené poškodenou nespochybňoval. Znalec skonštatoval, že na strane 23 znaleckého posudku došlo z jeho strany k zámene v totožných vetách, ale rozdiel je v slovách, v prvom bode malo byť nepoškodeného tovaru, v druhom bode ako zlomkov, pričom výpočty sú v poriadku, nie je možné, aby všeobecná hodnota zlomkov bola vyššia ako nepoškodeného tovaru. Všeobecná hodnota nepoškodeného tovaru je bez DPH 790,96 Eur, s DPH 949,15 Eur a všeobecná hodnota zlomkov je 484,66 Eur bez DPH a 581,59 Eur s DPH. Priemerná trhová cena výkupu zlomkového zlata koncom júna 2011 u podnikateľov, ktorí sa takémuto výkupu venujú bola od 60,- do 105,- Eur s DPH za gram zlata u hotových výrobkov. Čo sa týka výkupu zlata, cena je vždy predmetom dohody medzi predávajúcim a kupujúcim, lebo predávajúci nemusí predať a kupujúci nemusí kúpiť. Spoločnosť, ktorú vlastní, vykupuje drahé kovy na základe percentuálneho zlomku z hodnoty za ktorú sa zlato predáva na londýnskej burze v konkrétnu hodinu a deň, aby sa zákazník necítil ukrátený. Neexistuje žiadna norma, ktorá by určovala hodnotu zlata vykupovaného, nakoľko vždy je to o dohode medzi predávajúcim a kupujúcim. Jemu ako kupujúcemu zákon neukladá predávajúceho informovať o cene v zmysle nejakého výpočtu ceny a je len na jeho dobrej vôli, či toto oznámi, on je iba povinný povedať koľko ponúka a druhá strana môže súhlasiť, alebo nesúhlasiť, pričom keďže ide o zmluvný vzťah má dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, ktorá môže byť aj ústna, ale vhodnejšie je to mať v písomnej forme z dôvodu kontroly plnenia daňových povinnosti a podobne. On ako kupujúci môže od predávajúceho, ktorý je napr. nazlostený na manželku a donesie ich spoločné zlato vykúpiť toto zlato o váhe 100 kg za jedno euro a nič neporuší, iba bude spokojný, že spravil dobrý obchod, aj keď to asi nebude morálne. O podvodné konanie by podľa neho išlo v prípade, ak by kupujúci uviedol predávajúceho do omylu v predmete výkupu, to znamená v karátoch, v hmotnosti, prípadne puncového označenia, avšak nie v hodnote, resp. cene zlata, nakoľko táto je predmetom dohody. Verziu obžalovanej uvedenú vo svojej výpovedi 3.9.2012, ktorá uvádzala, že toľko zlatých šperkov ako uvádza poškodená nevykúpila v znaleckom posudku nezohľadnil, nakoľko nemal povinnosť to skúmať, jemu uznesením bolo uložené odpovedať na konkrétne otázky a ak by to skúmal, znamenalo by to, že spochybňuje skutočnosti uvádzané PZ a výpoveď poškodenej, preto sa venoval podstate veci a nie výpovediam obžalovanej a poškodenej. Na otázku obhajcu aké oprávnenie na výkup
zlomkového zlata sa vyžadovalo v roku 2011 znalec uviedol, že predpokladá, že povolenie Puncového úradu a daná osoba by mala byť zapísaná v registri Puncového úradu. Z registra podnikateľov vedenom na Puncovom úrade zistil, že obžalovaná má oprávnenie na maloobchod, avšak je potrebné na tieto skutočnosti sa pýtať na Puncovom úrade.
Zo záznamov o vykonaní skúšky písma vyplýva, že J. A. vykonal skúšku písma dňa 22.2.2012 a S. U. L. dňa 7.3.2012
Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaná S. U. L. dňa 20.12.2011 vydala veci: krížik zo žltého kovu bez motívu ukrižovania o váhe 0,35 g a plastovú krabičku s cenovkou 19,- Eur. Z uznesenia o vrátení veci vyplýva, že uvedené veci boli dňa 7.3.2012 vrátene obžalovanej.
Z výpisu zo živnostenského registra obžalovanej S. U. L. vyplýva, že obžalovaná je živnostníčkou s miestom podnikania C., M. č. XXX/XX, s predmetom podnikania od 3.12.2001 kúpa tovaru za účelom predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), sprostredkovanie obchodu a služieb, reklamná a propagačná činnosť, od 3.4.2009 prenájom hnuteľných vecí.
Zo správy Obvodného úradu Prešov, odboru živnostenského podnikania zo dňa 12.9.2012 vyplýva, že subjekt S. U. L., s miestom podnikania C., M. č. XX, IČO: XXXXXXXX na základe vydaného živnostenského oprávnenia nemôže vykonávať výkup drahých kovov (zlomkového zlata).
Z dokumentov zaslaných Puncovým úradom Slovenskej republiky vyplýva, že emailovým podaním zo dňa XX.X.XXXX poškodená P. A. požiadala o vykonanie kontroly v zlatníctve v C., M. č. XX, ktorého majiteľkou je obžalovaná S. U. L.. Na základe uvedeného podnetu od občana vykonal Puncový úrad SR kontrolu v uvedenom zlatníctve, ktorou sa zistilo, že obžalovaná nevedie kompletnú dokumentáciu vykúpených zlatých šperkov. Na základe uvedeného Puncový úrad SR začal správne konanie a následne vyhotovil Protokol o výsledku kontroly č. 217/2011 zo dňa 28.7.2011, z ktorého vyplýva, že uvedený podnikateľský subjekt neviedol kompletnú evidenciu, pričom uvedený stav je v rozpore s § 39 ods. 1 zákona č. 10//2004 Z.z., pričom uvedený protokol bol prerokovaný dňa 28.7.2011 a rozhodnutím Puncového úradu SR bola obžalovanej S. U. L. uložená pokuta vo výške 100,- Eur za protiprávne konanie, ktorého sa firma s obchodným menom S. U. L., IČO: XXXXXXXX, s miestom podnikania M. č. XXX/XX C. dopustila tým, že neviedla kompletnú evidenciu o hmotnosti a rýdzosti používaných a skladovaných drahých kovov, ktorého skutková podstata správneho deliktu je kvalifikovaná v § 46 ods. 1 písm. e/ Puncového zákona.
Zo správ Daňového úradu Prešov vyplýva, že Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu S. U., M. č. XX C. kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011, pričom zistil, že účtovná jednotka nemá vo svojom účtovníctve zaúčtovaný výkup zlomkového zlata od J. A. zo dňa 19.5.2011 v čiastke 17,20 Eur, zo dňa 3.9.2011 v čiastke 25,20 Eur a zo dňa 1.10.2011 v čiastke 104,40 Eur.
Zo správy liečebno-výchovného sanatória Košice - Barca vyplýva, že J. A. nastúpil do uvedeného sanatória dňa 9.9.2011.
Z priestupkového spisu OO PZ Lipany č. ORP-P-45/LI-PO-2012 vyplýva, že dňa 14.2.2012 bolo S. U. L. oznámené spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dňa 31.1.2012 mala dopustiť P. A. tým, že jej robí schválnosti. Uvedená vec bola predložená na prejednanie na Obvodný úrad v Prešove.
Zo správy o povesti obžalovanej vyplýva, že táto je občiankou mesta C. s trvalým pobytom M. č. XXX/ XX, C.. Iné okolnosti o menovanej nie sú známe.
Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva, že táto doposiaľ nebola súdne trestaná.
Z odpovede na žiadosť Puncového úradu SR vyplýva, že podnikateľka S. U. L. má oprávnenie na vykonávanie ohlasovacej živnosti kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), pričom si splnila svoju oznamovaciu povinnosť.
Zo živnostenského listu obžalovanej vyplýva, že tejto sa osvedčil vznik živnostenského oprávnenia na vykonávanie ohlasovacej živnosti kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), sprostredkovanie obchodu a služieb, reklamná a propagačná činnosť.
Zo stanoviska MV SR, odboru živnostenského podnikania zo dňa 13.9.2012 vyplýva, že výkup drahých kovov (aj zlomkové) a stanovenie rýdzosti drahých kovov je súčasťou remeselnej živnosti „Zlatníctvo a klenotníctvo“ a táto činnosť nemôže byť vykonávaná pod živnosťou „kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)“, alebo „na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti ( veľkoobchod).“
Z certifikátu Puncového úradu SR vyplýva, že S. L. absolvovala odborný seminár na tému Skúšanie drahých kovov na skúšobnom kameni.
Z dokladu o výkupe č. 2011242581 vyplýva, že spoločnosť SAFINA SLOVAKIA s.r.o. ako odberateľ od dodávateľa S. U. L. dňa 28.10.2011 vykúpila zlato A v množstve 9 gramov, rýdzosť 645 a 13,7 gramu, rýdzosť 880 za celkovú sumu 579,74 Eur.
Zo zoznamu slovenských puncových značiek a znamienok vyplýva zoznam uvedených značiek a znamienok na zlatý, strieborný a platinový tovar.
Z fotokópií fotografií o umiestnení certifikátu v predajni obžalovanej vyplýva umiestnenie certifikátu v predajni obžalovanej.
Z úradného záznamu zo dňa 11.4.2013 vyplýva, že Doc. Ing. Alena Longauerová PhD., riaditeľka Puncového úradu SR oznámila Okresnému súdu Prešov, že až do doručenia listu MV SR, odboru živnostenského podnikania zo dňa 13.9.2012 mohli zlomkové zlato vykupovať aj podnikateľské subjekty, ktoré mali oprávnenie na výkon ohlasovacej živnosti kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) a až na základe uvedeného listu MV SR, odboru živnostenského podnikania zo dňa 13.9.2012 sa to zmenilo, kde na výkup zlomkového zlata je potrebné získať oprávnenie ne remeselnú živnosť zlatníctvo a klenotníctvo.
Z priestupkového spisu OO PZ Lipany č. ORPZ-PO-OPP11-P-394/2011 vyplýva, že dňa 6.10.2011 bolo S. U. L. oznámené spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dňa 1.10.2011 mala dopustiť P. A. tým, že v čase okolo 10.00 hod. doviedla do predajne zlatníctva v C. na M. dve osoby, ktoré spolu s jej maloletým synom zinscenovali výkup zlata, pri ktorom obvinila majiteľku predajne S. U. L. z nesprávneho postupu pri výkupe zlata. Uvedená vec bola predložená na prejednanie na Obvodný úrad v Prešove.
Z obrazového záznamu z kamerového systému predajne zlatníctvo vyplýva priebeh výkupu zlata obžalovanej S. U. L. od J. A. dňa X.XX.XXXX v predajni zlatníctva obžalovanej.
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Naproti sebe stoja antagonické výpovede a to obžalovanej S. U. L. a jej manžela svedka R. U. na jednej strane a svedkyne poškodenej P. A. a jej syna svedka J. A. na druhej strane, pričom obžalovaná tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku v celom rozsahu poprela, pričom uviedla, že J. A. jej doniesol trikrát a to v mesiacoch máj, september a október 2011 zlomkové zlato, ktoré od neho vykúpila a vo všetkých troch prípadoch mu vydala doklad, pričom cenu za výkup určila na základe váhy uvedeného zlata a uvedené zlato po jeho vykúpení odniesla na roztavenie do spoločnosti Safina v Košiciach. Jej výpoveď je podporovaná výpoveďou svedka R. U., ktorý uviedol, že si pamätá, že dňa 3.9.2011 prišiel do predajne J. A. a odovzdal jeho manželke nejaké zlato v hodnote cca 25,- Eur, manželka mu vyplatila sumu, s ktorou on súhlasil, podpísal doklad a odišiel preč, pričom išlo o nejaké kúsky, zlomkové zlato, niečo menšie, prívesok, alebo náušnicu. Svedok zároveň poprel, aby mal vedomosť, že by niekedy v predajni mali 5 ks retiazok s príveskami, príp. 2 páry náušníc od poškodenej. Naproti tomu stojí výpoveď svedkyne poškodenej P. A., ktorá uviedla, že v lete roku 2011 zistila, že jej zmizli retiazky a iné zlato v hodnote cca 1.000,- Eur, pričom syn jej povedal, že ich odniesol do zlatníctva S. za sumu 18,- Eur. Ona si v inom zlatníctve vybrala podobné šperky a požiadala
predavačku, aby ich ocenila a tá ich ocenila na sumu najmenej 580,- Eur, avšak v ktorom zlatníctve to bolo, svedkyňa poškodená odmietla uviesť. K niektorým z uvedených šperkov má bločky a k niektorým doložila fotografie. Uvedená výpoveď je podporovaná výpoveďou svedka J. A., ktorý uviedol, že v júni, alebo júli 2011 obžalovanej do zlatníctva odniesol dva páry náušníc, päť retiazok s príveskami a jeden prsteň s kockou na vrchu a kamienkom, za čo mu obžalovaná vyplatila 18,- Eur, pričom všetko uvedené zlato obžalovanej odniesol naraz, celkovo bol v uvedenom zlatníctve dvakrát, raz vtedy a raz s Markízou, tretíkrát bol iba kamarát D., on stál pri Bielom dome. Svedok J. A. však v priebehu svojho výsluchu následne uviedol, že prsteň s kockou a kamienkom, o ktorom predtým tvrdil, že ho odovzdal spolu s ostatným zlatom obžalovanej, odovzdal D., aby ho odpredal on. Na výzvu súdu, aby tento rozpor odstránil, svedok uviedol, že má problémy s pamäťou a nepamätá si, ako aj že uvedené skutočnosti uvádzal už v prípravnom konaní, na čo poškodená reagovala, že svedok je v omyle a rozpráva somariny. Následne svedok ešte pripustil, že do predajne zlatníctva obžalovanej sa ešte vrátil aj s obrúčkou, ktorú od neho nechcela obžalovaná odkúpiť. Výpoveď obžalovanej je potvrdzovaná aj výpoveďou svedka B. L., ktorý uviedol, že vie o dvoch prípadoch predaja zlata J. A., v oboch prípadoch malo ísť o nejakú náušnicu, pričom v prvom prípade to išiel odpredať J. A. a v druhom P. D.. Znalec PhDr. Marián Garbár síce uviedol, že nezistil skutočnosti, ktoré by podstatne znižovali vierohodnosť svedka J. A., ako aj že pamäťové schopnosti u neho nie sú vymiznuté, avšak pripustil, že s odstupom času môže mať svedok objektívne ťažkosti a reprodukcia môže byť nepresná. Za rozhodujúci dôkaz však súd považoval výpoveď znalca Ing. Bc. Ivana Kopora a ním podaný znalecký posudok, ktorý uviedol, že pri určení všeobecnej hodnoty šperkov vychádzal z nákresov, výpovedí a hodnôt, ktoré uviedla poškodená a do všeobecnej hodnoty zahrnul aj hodnotu práce, pričom vychádzal z tvaru a veľkosti na nákrese a z toho, že šperk bol plný, nakoľko len od niektorých šperkov mal bločky, kde bola uvedená gramáž, rýdzosť a ďalšie potrebné údaje. Znalec zároveň uviedol, že aj spoločnosť, ktorú on vlastní vykupuje drahé kovy na základe percentuálneho zlomku hodnoty, pričom neexistuje žiadna norma, ktorá by určovala hodnotu zlata vykupovaného, nakoľko vždy ide o dohodu medzi predávajúcim a kupujúcim. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že v priebehu dokazovania nebolo dostatočne preukázané, že J. A. odpredal obžalovanej v jej zlatníctve inkriminované zlaté šperky, nakoľko výpoveď obžalovanej U. L., že J. A. jej doniesol trikrát zlomkové zlato na predaj je podporovaná výpoveďou jej manžela svedka U., ktorý videl, ako v mesiaci september 2011 J. A. doniesol do uvedeného zlatníctva zlomkové zlato na predaj, avšak výpoveď svedkyne poškodenej A., ktorá predmetné skutočnosti týkajúce sa skutku vedela len od svojho syna svedka A., je síce podporovaná výpoveďou svedka A., avšak táto výpoveď je nejednoznačná, nakoľko svedok napriek tomu, že uvádzal, že inkriminované zlato, ktorého súčasťou mal byť aj prsteň s kockou a kamienkom, odpredal naraz, pri jednej zo svojich dvoch návštev uvedeného zlatníctva, pričom druhá návšteva mala byť za prítomnosti televízie Markíza, neskôr uviedol, že uvedený prsteň odovzdal kamarátovi D., aby ho odpredal a na výzvu súdu, aby odstránil uvedený rozpor svedok uviedol, že nevie, nepamätá si, má problémy s pamäťou, pričom následne pripustil, že do predajne zlatníctva obžalovanej sa vrátil ešte s obrúčkou, ktorú od neho nechcela obžalovaná odkúpiť. Súd zároveň poukazuje na výsluch znalca Ing. Bc. Kopora na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že neexistuje žiadna norma, ktorá by určovala hodnotu vykupovaného zlata a vždy ide o dohodu medzi predávajúcim a kupujúcim, ako aj na skutočnosť, že znalec Ing. Bc. Kopor uviedol, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii predmetné zlaté šperky a vychádzal z nákresov a popisu šperkov, tak ako ich popísala poškodená, z tvaru a veľkosti na nákrese a z domnienky, že šperk bol plný, pričom pravdivosť tvrdení poškodenej neskúmal a iba od niektorých šperkov mal bločky, z ktorých vedel zistiť gramáž, rýdzosť a ďalšie potrebné údaje. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že uvedeným spôsobom nebola ani jednoznačne určená výška škody, ktorá je kvalifikačným znakom žalovaného trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na spáchanie ktorého sa vyžaduje malá škoda, teda škoda najmenej vo výške 266,- Eur, nakoľko znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku a určení výšky škody nemal možnosť inkriminované šperky obhliadnuť, zistiť ich gramáž, rýdzosť, skutočnosť, či sú plné, alebo duté a iné údaje podstatné pre výpočet škody, pričom iba od niektorých šperkov mal bločky, z ktorých tieto údaje vyplývajú a pri ostatných potrebné hodnoty určoval z výpovede poškodenej, jej nákresov, resp. domnienky, že šperky boli plné, pričom nemal možnosť uvedené údaje overiť. Už len záverom súd dodáva, že v priebehu konania bola vyvrátená aj skutočnosť, že obžalovaná vykúpila inkriminované zlato bez oprávnenia, nakoľko z úradného záznamu zo dňa 11.4.2013 vyplýva, že až do doručenia listu MV SR, odboru živnostenského podnikania zo dňa 13.9.2012 mohli zlomkové zlato vykupovať aj podnikateľské subjekty, ktoré mali oprávnenie na výkon ohlasovacej živnosti v rozsahu kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) a až na základe uvedeného listu sa to zmenilo a na výkup zlomkového zlata je potrebné získať oprávnenie na remeselnú živnosť zlatníctvo a klenotníctvo, pričom k výkupu inkriminovaného zlata malo dôjsť ešte v roku 2011. Nakoľko z výpovedí
ostatných svedkov, listinných dôkazov, ani obrazového záznamu nevyplýva nič, čo by preukazovalo vinu obžalovanej, súd za takejto dôkaznej situácie, s poukazom na uvedené, v súlade so zásadou In dubio pro reo - V pochybnostiach v prospech obžalovaného, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a obžalovanú S. U. Matijovú spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas a súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, poškodenú s nárokom na náhradu škody obligatórne odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.