Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1357-2004.pdf
PDF · 79.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1357/2004
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného C. I. C. C. G. E., I. R., X. Y. X, XXX XX R., Q.: XX XXX XXX proti povinnému K. B., Y.. XX.X.XXXX, Š. XX, XXX XX N. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Kupeckého 29, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 3148/2004 o vymoženie pohľadávky vo výške 18.259,08 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu čiastočne z a s t a v u j e, a to v časti istiny vo výške 2.096,66 Eur vymáhanej na základe platobných výmerov Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košiciach č. 7013-23-6023/2002-376 zo dňa 21.2.2002 a č. 7013-22-6023/2002-376 zo dňa 21.2.2002.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 25.6.2004 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 18.259,08 Eur s prísl., a to na základe exekučných titulov - právoplatných a vykonateľných platobných výmerov Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky v Košiciach č. 7013-822-6023/2003-41 zo dňa 13.8.2003, č. 7013-821-6023/2003-41 zo dňa 18.8.2003, č. 7013-2115/2004-367 zo dňa 29.1.2004, č. 7013-22-6023/2002-376 zo dňa 21.2.2002, č. 7013-2114/2004-367 zo dňa 29.1.2004 a č. 7013-23-6023/2002-376 zo dňa 21.2.2002.
Dňa 8.7.2004 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/005366 zo dňa 17.8.2004.
Dňa 28.3.2013 postúpil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že ukladanie a vymáhanie za porušenie rozpočtovej disciplíny v zmysle § 47 zák. č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. Takýmto právnym predpisom pre toto konanie je podľa ust. § 47 ods. 3 citovaného zákona zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Podľa ust. § 71 Správneho poriadku ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov, ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Pri platobnom výmere č. 7013-22-6023/2002-376 dňom 29.4.2002 začala plynúť trojročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktorá skončila dňa 30.4.2005 jej márnym uplynutím. Pri platobnom výmere č. 7013-23-6023/2002-376 dňom 29.4.2002 začala plynúť trojročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktorá skončila dňa 30.4.2005 jej márnym uplynutím. Pri platobnom výmere č. 7013-2114/2004-367 dňom 27.2.2004 začala plynúť trojročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktorá skončila dňa 28.2.2007 jej márnym uplynutím. Pri platobnom výmere č. 7013-2115/2004-367 zo dňa 27.2.2004 začala plynúť trojročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktorá skončila dňa 28.2.2007 jej márnym uplynutím.
Podľa § 75 ods. 2 písm. d/ Správneho poriadku na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia od výkonu upustí, ak výkon rozhodnutia je neprípustný. V predmetnom zákonnom ustanovení sú taxatívne uvedené prípady, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Teda taxatívne sa ustanovujú prípady, keď správny orgán príslušný na výkon rozhodnutia je povinný upustiť od výkonu rozhodnutia. Správny orgán vzhľadom na znenie ods. 2 tak musí urobiť, len čo sa dozvie, že je splnená niektorá z podmienok uvedených v písm. a) až e). Jedným z nich je uplynutie lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, v ktorej možno uskutočniť výkon rozhodnutia. Teda došlo k zániku práva (preklúzii). Na základe uvedeného povinný požiadal súd, aby exekúciu zastavil.
Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dosiaľ nevyjadril.
Podľa ust. § 57 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") exekúciu súd zastaví ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Ustanovenie § 57 ods. 1 taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Na rozdiel od toho, podľa § 57 ods. 2, ak sú iné dôvody, ako sú uvedené v ods. 1, súd má iba možnosť exekúciu zastaviť. Treba tiež rozlišovať, či dochádza k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu alebo iba čiastočne (§ 57 ods. 3 Exekučného poriadku).
Vychádzajúc z návrhu povinného súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených zistil, že exekučnými titulmi, na podklade ktorých sa vedie toto exekučné konanie, sú platobné výmery Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné rozhodnutia boli vydané podľa zák. č. 274/1994 Z. z. Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 242/2001 Z. z.. Tento zákon vo svojom ust. § 24 upravoval premlčanie práva oprávneného vymáhať poistné, a to lehotou 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým sa toto poistné predpísalo. Prekluzívna lehota bola týmto zákonom upravená v § 25, podľa ktorého pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia (ods. 1). Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú (ods. 2).
Podľa § 30 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.
Podľa § 277 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni") vo svojom § 25 upravoval prekluzívnu lehotu v trvaní 10 rokov, pričom zároveň vylúčil použitie všeobecného predpisu o správnom konaní. Nie je teda pravdou tvrdenie povinného, že na danú právnu vec sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Pokiaľ je teda prekluzívna lehota podľa § 25 zákona o Sociálnom poistení stanovená na desať rokov, možno konštatovať nasledovné:
Platobný výmer Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. 7013-822-6023/2003-41 zo dňa 13.8.2003 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.9.2003. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadá na deň 17.9.2013. K prekludovaniu práva oprávneného na vymáhanie jeho pohľadávky teda nedošlo. Platobný výmer Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. 7013-821-6023/2003-41 zo dňa 18.8.2003 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.9.2003. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadá na deň 17.9.2013. K prekludovaniu práva oprávneného na vymáhanie jeho pohľadávky teda nedošlo. Platobný výmer Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. 7013-2115/2004-367 zo dňa 29.1.2004 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.2.2004. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadá na deň 27.2.2014. K prekludovaniu práva oprávneného na vymáhanie jeho pohľadávky teda nedošlo. Platobný výmer Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. 7013-22-6023/2002-376 zo dňa 21.2.2002 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.4.2002. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadol na deň 29.4.2012. Počnúc dňom 30.4.2012 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Platobný výmer Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. 7013-2114/2004-367 zo dňa 29.1.2004 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.2.2004. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadá na deň 27.2.2014. K prekludovaniu práva oprávneného na vymáhanie jeho pohľadávky teda nedošlo. Platobný výmer Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice č. 7013-23-6023/2002-376 zo dňa 21.2.2002 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.4.2002. Posledný deň desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadol na deň 29.4.2012. Počnúc dňom 30.4.2012 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Z uvedeného je zrejmé, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo len v prípade platobného výmeru č. 7013-22-6023/2002-376 zo dňa 21.2.2002 a platobného výmeru č. 7013-23-6023/2002-376 zo dňa 21.2.2002.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Pretože predmetné rozhodnutia sociálnej poisťovne, ako rozhodnutia vydané v správnom konaní, nadobudli právoplatnosť dňa 29.4.2002, ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie prešla už stanovená desaťročná lehota na uskutočnenie ich výkonu. Z toho dôvodu došlo k čiastočnému zániku práva oprávneného vyplývajúceho mu z exekučného titulu voči povinnému.
Preto súd rozhodol tak, že exekúciu čiastočne zastavil, a to v časti istiny vo výške 2.096,66 Eur vymáhanej na podklade platobných výmerov Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košiciach č. 7013-23-6023/2002-376 zo dňa 21.2.2002 a č. 7013-22-6023/2002-376 zo dňa 21.2.2002.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.