Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-136-2012.pdf
PDF · 94.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25P/136/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti K. D., Z.. XX.XX.XXXX T. F., Z.. X.XX.XXXX, obe bývajúce u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky D. K., Z.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v A. Z. K.. Q. Č.. XX, za účasti otca P. K., Z.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho tamtiež, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Z. L. Č.. X V. J., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Zveruje maloleté deti K. D., Z.. XX.XX.XXXX T. F., Z.. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej D. za obdobie od 1.5.2012 do budúcna výživným vo výške po 70 € mesačne a na výživu maloletého F. za obdobie od 1.5.2012 do budúcna výživným vo výške po 50 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých.
Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.5.2012 do 31.3.2013 voči maloletej D. vo výške 770 € a voči maloletému F. vo výške 550 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 23.5.2012 návrh, ktorým žiadala súd o zverenie oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca na maloletú D. v sume 70 € mesačne a na maloletého F. v sume 50 € mesačne, návrh odôvodnila tým, že deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré doposiaľ právne trvá, do roku 2004 žili s otcom detí v spoločnej domácnosti, spolu zabezpečovali výchovu a výživu detí, od roku 2004 otec sa začal zdržiavať v tejto domácnosti len sporadicky, na výživu prispieval až do decembra 2010, odkedy prestal úplne prispievať na výživu maloletých detí, o tieto sa stará v súčasnosti matka výlučne sama a sama uhrádza všetky výdavky maloletých, od júna 2011 je živnostníčkou, predmetom jej činnosti je poskytovanie opatrovateľských služieb v Rakúsku, má priemerný mesačný čistý príjem okolo 600 €, nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, okrem týchto 2 detí matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, má pravidelné mesačné výdavky na deti a to na ich krúžky a záujmové činnosti 50 €, na stravu v školskej jedálni 42 €, na družinu 8,30 €, na školské potreby 20 €, na lieky pre deti 20 €, na stravu pre deti a seba vynakladá 200 € mesačne, na oblečenie detí okolo 100 €, hradí poplatky za TV a internet 60 € mesačne a spláca úver po 20 € mesačne. K návrhu matka pripojila vo fotokópiách sobášny list rodičov a rodné listy maloletých detí.
Otec detí sa spočiatku k návrhu nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu matky vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, otca, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Obe maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré doposiaľ právne trvá i keď súbežne s týmto konaním prebieha konanie na tunajšom súde o rozvode manželstva rodičov detí a o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností voči obom maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov, ktoré konanie doposiaľ nie je skončené, výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči týmto deťom doposiaľ súdom upravený nebol, ani jeden z rodičov okrem týchto 2 detí nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Matka detí má od júna 2011 živnosť v rámci ktorej vykonáva prácu opatrovateľky v Rakúsku. Ako dokladovala listinnými dôkazmi jej priemerný mesačný čistý príjem z tejto činnosti od júna 2011 je okolo 800 € mesačne. Okrem tohto príjmu iný príjem nemá.
Otec detí ako vyplýva zo zistení súdu i z jeho výpovede cestou dožiadaného súdu bol od decembra 2010 vo väzbe kde nebol pracovne zaradený, z uvedeného dôvodu nemá žiaden pravidelný príjem, pred vzatím do väzby bol osobou samostatne zárobkovo činnou, zároveň bol aj spoločníkom v spoločnosti Q. Q..J..H.. a dosahoval príjem okolo 1.000 € mesačne, otec taktiež nevlastní žiaden majetok, rovnako ako matka maloletých detí. Otec s návrhom matky v celom rozsahu súhlasil, žiadal aby nebola zabezpečovaná jeho účasť na pojednávaní, aby súd rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu matky vyhovieť.
Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec má živnostenské oprávnenie od roku 1996 na široký rozsah činností, od stavebnej činnosti, zásielkového predaja, predaja nehnuteľností a ostatných tovarov a podobne.
Z údajov Štatistického úradu SR súd zistil, že v roku 2012 bol priemerný mesačný čistý príjem v národnom hospodárstve 805 €.
Matka spolu s deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve maloletej D., v súvislosti s týmto bývaním matka hradí mesačné platby 220 €, uhrádza mesačný poplatok za internet 22 € vrátane poplatku za káblovú televíziu, mesačne 20 € uhrádza za pevnú linku a 30 € za mobilný telefón.
Maloletá D. je žiačkou 8.ročníka ZŠ, kde dosahuje veľmi dobré študijné výsledky, vo voľnom čase navštevuje tanečný krúžok kde jej matka hradí mesačný poplatok 17 €, s ktorou aktivitou matka má zvýšené výdavky pokiaľ ide o účasť maloletej na súťažiach, na zabezpečovaní oblečenia pre maloletú a podobne.
Maloletý F. je žiakom 3.ročníka ZŠ, matka obom deťom za obedy v školskej jedálni uhrádza okolo 21 € na dieťa, maloletému F. hradí v súvislosti s jeho návštevou školskej družiny 8,30 € mesačne, maloletý navštevuje futbalový krúžok kde matka hradí ročný poplatok 40 € a s čím súvisia výdavky na zabezpečenie športového oblečenia, športových potrieb.
Matka, ako bolo uvedené vyššie, pracuje ako opatrovateľka v zahraničí kam chodieva na 3 týždňové turnusy počas ktorých starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje opatrovateľka, ktorá v tom čase žije s deťmi v spoločnej domácnosti a ktorej matka z uvedeného dôvodu hradí odmenu za 3 týždne 100 €.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že podľa jej zistení rodičia otca tomuto zasielajú na jeho účet do väzby 200 € mesačne, ktoré on údajne následne používa na osobnú potrebu.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.
Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o ne zabezpečuje po všetkých stránkach a sama od rozchodu rodičov, teda od roku 2010, v jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i potreby súvisiace s ich vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o deti formou osobnej starostlivosti o ne, zároveň vychádzal z osobných, majetkových a zárobkových možností a schopností rodičov, kde na strane otca prihliadol na potencionalitu jeho príjmov, to znamená na to, aký príjem otec mohol dosahovať, ak by svojim správaním nebol spôsobil svoje vzatie do väzby, kde súd zohľadnil potencionalitu jeho príjmov od 800 do 1.000 € mesačne a to z dôvodu, že priemerný príjem v národnom hospodárstve SR podľa vyššie uvedeného štatistického údaju bol 805 €, pričom otec vo svojej výpovedi uvádzal, že pred vzatím do väzby ako osoba samostatne zárobkovo činná dosahoval príjem okolo 1.000 €, súd teda mal za to, že jeho príjem sa v tomto rozpätí mohol pohybovať i v tomto spornom období a do budúcna.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.5.2012 do 31.3.2013 k vzniku dlžného výživného voči maloletej D. vo výške 770 € (t.j. súdom určené výživné 70 € za 11 mesiacov sporného obdobia) a voči maloletému F. vo výške 550 € (t.j súdom určené výživné 50 € za 11 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).