Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-71-2010.pdf
PDF · 103.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/71/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v právnej veci navrhovateľky J. T., bytom P. D. XX, občianky Slovenskej republiky, zastúpenej J. Q., bytom X., B. T., občanom Švajčiarskej republiky, proti odporcovi W.O. T., bytom X., V. XXX/X, občanovi Slovenskej republiky, toho času na neznámom mieste, o určenie vyživovacej povinnosti manžela, takto
rozhodol:
U r č u j e sa vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke v sume 750 € mesačne za obdobie od 9.6.2010 do 8.1.2011, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu sa navrhovateľka domáhala určenia vyživovacej povinnosti manžela. Po pripustení zmeny žalobného návrhu žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 750 € mesačne s účinnosťou od 9.6.2010 do 8.1.2011 (ďalej len „posudzované obdobie“), teda do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že počas posudzovaného obdobia za trvania manželstva, prestali s odporcom zdieľať spoločnú domácnosť, odporca ostal vo Francúzsku, kde pracoval, pričom žiadnym spôsobom na výdavky a náklady domácnosti neprispieval. V manželstve vznikli dlhy, najmä zavinením odporcu, na úhrade ktorých sa odporca vôbec nepodieľal. Následkom nezaplatených dlhov a s tým súvisiacimi exekúciami boli navrhovateľka spolu s deťmi pochádzajúcimi z manželstva vysťahovaní z domu, ktorý počas manželstva s odporcom obývali. Odporca počas posudzovaného obdobia neprispieval žiadnym spôsobom na svoje 3 deti pochádzajúce z manželstva s navrhovateľkou. Napriek prísľubom o úhrade dlhu na výživnom a súdnemu rozhodnutiu o povinnosti prispievať na výživu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, odporca na výživu maloletých detí naďalej vôbec neprispieva, z toho dôvodu podala voči nemu trestné oznámenie. V posudzovanom období bola navrhovateľka nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Navrhovateľke neboli v tom čase priznané sociálne dávky, nakoľko nemohla predložiť súdne rozhodnutia o rozvode manželstva a uplatnení si nároku na vyživovaciu povinnosť manžela. Poberala len prídavky na deti. Výdavky, ktoré jej v súvislosti s vedením domácnosti a v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o deti vznikali, jej sčasti pomáhal hradiť jej terajší priateľ. Poprela však tvrdenie odporcu o tom, že by so svojim súčasným priateľom žila už počas posudzovaného obdobia. K zárobkovým pomerom odporcu uviedla, že tento počas posudzovaného obdobia pracoval vo Francúzsku a mal príjem cca 3 000 € mesačne. Uvedená skutočnosť jej bola známa z toho dôvodu, že pred rozpadom spoločnej domácnosti mala prehľad o zárobku odporcu, tiež odporcovi v jeho zamestnaní občas pomáhala. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že jeho zamestnanie má sezónny charakter. Podľa vlastnej skúsenosti má za to, že odporca túto prácu môže vykonávať i v zimnom období. Napokon poprela tvrdenie odporcu o tom, že by v posudzovanom období pracovala v zahraničí, pričom poukázala na potvrdenie vystavené ÚPSVaR Partizánske o termínoch hlásenia sa v rámci evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Okresný súd Partizánske rozsudkom č.k. 6C/71/2010-118 zo dňa 29.11.2011 určil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke v sume 750 € mesačne za obdobie od 9.6.2010 do 8.1.2011. Vychádzajúc z ustanovení § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd porovnal životnú úroveň účastníkov konania za posudzované obdobie, pričom mal za preukázané, že táto bola v posudzovanom období výrazne lepšia u odporcu. Odporca opustil spoločnú domácnosť a pracoval v zahraničí. Navrhovateľka bola nútená z dôvodu dlhov vzniknutých počas manželstva vysťahovať sa spolu s troma deťmi z domu. Odporca navrhovateľke v posudzovanom období neprispieval na domácnosť žiadnou sumou, vôbec neprispieval ani na výživu detí. Na vyrovnanie životnej úrovne, aby táto bola medzi manželmi v zásade rovnaká, preto súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v sume 750 € mesačne a to za posudzované obdobie od 9.6.2010 do 8.1.2011.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie. Namietal, že navrhovateľka v posudzovanom období pracovala, čo mal dosvedčiť ich spoločný syn W. T. mladší. Zároveň uviedol, že podľa jeho poznatkov navrhovateľka naďalej pracuje vo Švajčiarsku.
Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 31.10.2012 č.k. 6Co/79/2012-143 rozsudok tunajšieho súdu č.k. 6C/71/2010-118 zo dňa 29.11.2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa procesný postup, keď nariadil výsluch svedka W. T. mladšieho a následne tento dôkaz nevykonal. Zo spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali objektívnu nemožnosť vykonania navrhovaného dôkazu. V odôvodnení rozsudku sa s touto skutočnosťou súd prvého stupňa riadne nevysporiadal, z uvedeného dôvodu bol rozsudok nepreskúmateľný. Po vrátení veci bolo úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v zmysle návrhu odporcu, vec znovu posúdiť a rozhodnúť.
Súd prvého stupňa v zmysle § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu následne v konaní vykonal opätovne dokazovanie zamerané na posúdenie životnej úrovne účastníkov konania v posudzovanom období a zároveň v zmysle návrhu odporcu predvolal na výsluch svedka W. T. mladšieho.
Po vrátení vo veci súdu prvého stupňa sa nariadených pojednávaní nezúčastnili navrhovateľka, jej právny zástupca ani odporca. Navrhovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pobytu a zamestnania v zahraničí. Nežiadala o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jej neprítomnosti.
Pobyt odporcu nie je súdu známy. Písomnosti adresované odporcovi na adresu jeho trvalého pobytu ani na inú adresu nie je možné doručiť. Súd vykonal šetrenia pobytu odporcu a zistil, že od 4.4.2012 je po odporcovi vyhlásené pátranie na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Partizánske dňa 19.10.2012. Obec Veľké Uherce neudelila súhlas s tým, aby bola ustanovená odporcovi za opatrovníka. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol v zmysle § 48 ods. 4 O.s.p. tak, že súdne písomnosti určené odporcovi W. T. sa budú doručovať uložením v súdnom spise tunajšieho súdu sp. zn. 6C/71/2010.
Súd vykonal opätovne dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: písomnými vyjadreniami navrhovateľky, písomnými vyjadreniami odporcu, faktúrami, bankovými dokladmi dohodou o splácaní dlhu, trestným rozkazom OS Prievidza č.k. 2T/221/2010-93 zo dňa 20.8.2010, obžalobou OP Prievidza, potvrdením Sociálnej poisťovne, potvrdením ÚPSVaR Partizánske, uznesením OS Partizánske č.k. 6C/71/2010-75 zo dňa 24.3.2011, uznesením OS Partizánske č.k. 6C/71/2010-76 zo dňa 24.3.2011, uznesením OS Partizánske č.k. 6C/71/2010-77 zo dňa 24.3.2011, potvrdením ÚPSVaR Partizánske zo dňa 28.11.2011, správami o šetrení pobytu odporcu, správami o šetrení pobytu svedka W. T., oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5C/71/2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 20.6.1992 v Bystričanoch (sobášny list založený na č.l. 3 pripojeného spisu OS Partizánske sp. zn. 5C/71/2010). Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/71/2010-59 zo dňa 25.10.2010 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, mal. deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. J. sumou 120 € mesačne a na výživu mal. J. sumou 120 € mesačne. Konanie v časti o úpravu práv a povinností k W. T., v čase rozhodnutia súdu o rozvode už plnoletému, bolo zastavené. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2011.
Z potvrdenia ÚPSVaR Partizánske vystaveného dňa 24.3.2011 (č.l. 74 spisu) vyplýva, že navrhovateľka bola od 4.6.2010 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
Z potvrdenia ÚPSVaR Partizánske vystaveného dňa 28.11.2011 (č.l. 117 spisu) vyplýva, že navrhovateľka bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie v období od 4.6.2010 do 4.5.2011, pričom počas evidencie v období od 4.6.2010 do 4.5.2011 sa zúčastnila kontaktov v dňoch: 8.6.2010, 23.6.2010, 7.7.2010, 12.7.2010, 16.8.2010, 23.8.2010, 21.9.2010, 24.9.2010, 25.10.2010, 23.11.2010, 14.12.2010, 19.1.2011, 22.2.2011, 28.3.2011, 1.4.2011, 27.4.2011 a 5.5.2011.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vystaveného dňa 1.2.2011 (č.l. 70 spisu) vyplýva, že navrhovateľka nepoberala dávky v nezamestnanosti.
Odporca podľa živnostenského registra (zverejnený na stránke www.zrsr.sk <http://www.zrsr.sk>) v posudzovanom období podnikal na základe živnostenského oprávnenia v predmete podnikania ťažba dreva a pridružené služby.
Zo správy OR PZ Partizánske (č.l. 185 spisu) vyplýva, že po odporcovi bolo dňom 4.4.2012 vyhlásené pátranie na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Partizánske dňa 19.10.2012.
Zo správy OR PZ Partizánske (č.l. 201 spisu) vyplýva, že Obvodné oddelenie PZ Partizánske vykonalo na základe žiadosti súdu šetrenie pobytu W. T., nar. X.X.XXXX (W. T. ml.) s negatívnym výsledkom. Na adrese P. D. Č.. XX nikto neotváral. Následným šetrením na Obecnom úrade Veľké Uherce bolo zistené, že uvedená osoba sa nachádza v zahraničí, vo Francúzsku, kde žije pravdepodobne so svojim otcom. Do miesta trvalého pobytu nechodia vôbec, pričom pobyt majú zapísaný len na obci P. D. bez popisného čísla.
Podľa § 71 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto vyživovaciu povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Predmetom tohto konania bol návrh na určenie vyživovacej povinnosti manžela. V zmysle Zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť manžela - odporcu za obdobie od 9.6.2010 do 8.1.2011. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú existenciu manželstva účastníkov konania v posudzovanom období. Zároveň mal súd za preukázané, že v posudzovanom období už účastníci konania nezdieľali spoločnú domácnosť. Odporca nespochybnil svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, navrhovateľke však odmietal prispievať na výživu. Spochybnil tvrdenia navrhovateľky o tom, že počas posudzovaného obdobia bola bez príjmu. Trval na tom, že navrhovateľka pracovala v zahraničí, a teda mala príjem. Namietal dôvodnosť nároku navrhovateľky na určenie manželského výživného i z toho dôvodu, že navrhovateľka počas posudzovaného obdobia už žila v spoločnej domácnosti so svojim súčasným priateľom. Má za to, že súčasný priateľ navrhovateľky dostatočne prispieval na chod domácnosti, zabezpečoval tak nadštandard, finančná situácia a pomery navrhovateľky preto rozhodne neboli také, ako navrhovateľka uvádzala. Poprel tvrdenia navrhovateľky o výške jeho príjmu. Potvrdil, že od júna 2010 neposlal na spoločný účet s navrhovateľkou žiadne peniaze. Z výpovedí a zhodných tvrdení účastníkov tak mal súd za preukázané, že jeden z manželov, v tomto prípade odporca, si vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke v posudzovanom čase neplnil. Hoci účastníci konania spolu v posudzovanom čase nežili a prebiehalo už konanie o rozvod manželstva, je potrebné poukázať na to, že počas trvania manželstva stále trvá vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Súd v tomto konaní vychádzal z posúdenia kritéria životnej úrovne účastníkov konania, pričom v zmysle citovaných zákonných ustanovení prihliadol na to, že navrhovateľka sa starala o domácnosť a zabezpečovala starostlivosť o tri deti pochádzajúce z manželstva. Pri porovnaní životnej úrovne účastníkov konania za posudzované obdobie súd zistil, že navrhovateľka bola nezamestnaná, bola evidovaná na ÚPSVaR Partizánske ako uchádzač o zamestnanie. Odporca podnikal na základe živnostenského oprávnenia v predmete podnikania ťažba dreva a pridružené služby. Odporca pracoval vo Francúzsku pri ťažbe dreva a s tým spojenými prácami. Sporná bola výška jeho príjmu v posudzovanom období. Navrhovateľka tvrdila, že príjem odporcu predstavoval cca 3 000 € mesačne. Odporca nespochybnil, že takýto príjem by mohol dosahovať, resp. dosahoval pred posudzovaným obdobím. Uviedol však, že v posudzovanom období bol jeho príjem nižší, a to cca 1 300 € mesačne, z ktorého príjmu ešte musel hradiť svoje výdavky. Tiež poukázal na to, že vzhľadom k sezónnemu charakteru jeho práce nemohol dosahovať príjem počas zimných mesiacov. Toto tvrdenie však vyvracala navrhovateľka, ktorej výpoveď považoval súd za relevantný dôkaz, nakoľko s odporcom v čase bezprostredne predchádzajúcom posudzovanému obdobiu v zahraničí pracovala, a teda mala vedomosť o tamojších podmienkach, a to pracovných i mzdových. Navrhovateľka preukázala listinnými dôkazmi, že v posudzovanom období bola nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Partizánske ako uchádzač o zamestnanie, pričom za toto obdobie, teda pred rozvodom manželstva, jej neboli ani priznané sociálne dávky. Potvrdením ÚPSVaR Partizánske mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa počas evidencie uchádzačov o zamestnanie riadne prihlasovala a to v dvojtýždňových intervaloch. Z toho dôvodu je veľmi nepravdepodobné, že by v tomto období navrhovateľka pracovala v zahraničí, ako uvádzal odporca. Žiadne skutočnosti, ktoré by z dôvodu rozporu s dobrými mravmi bránili priznaniu manželského výživného, v konaní preukázané neboli. Hoci odporca uvádzal, že v posudzovanom období žila navrhovateľka v spoločnej domácnosti so svojim súčasným priateľom, z ktorého dôvodu odmietal na výživu navrhovateľky prispievať, táto skutočnosť preukázaná nebola. Naopak, bolo preukázané, že navrhovateľka musela z dôvodu neuhradených dlhov pochádzajúcich z manželstva opustiť spolu s tromi deťmi byt, ktorý dovtedy obývali.
Na spochybnenie a vyvrátenie tvrdení navrhovateľky navrhol odporca vypočuť ako svedka ich syna W. T. mladšieho. Účasť svedka na pojednávaní sa zaviazal zabezpečiť odporca, respektíve jeho vtedajší právny zástupca. Pojednávania konaného dňa 29.11.2011 sa však odporca ani právny zástupca odporcu bez ospravedlnenia nezúčastnili. Nedostavil sa ani svedok W. T. mladší. Právny zástupca odporcu vypovedal plnomocenstvo odporcovi až dňom 15.1.2012. Po vrátení veci súd opakovane predvolával W. T. mladšieho na pojednávania, vždy bezúspešne. Z dôvodu nedoručených zásielok adresovaných svedkovi W. T.C. mladšiemu súd vykonal šetrenie jeho pobytu a to prostredníctvom OO PZ Partizánske, ÚPSVaR Partizánske, OO PZ Prievidza. Bolo zistené, že W. T. mladší sa už dlhšiu dobu vôbec nezdržuje na mieste trvalého pobytu P. D. XX ani na adrese T. XX/XX, L.. Z obsahu správ o šetrení pobytu svedka vyplýva, že svedok W. T. žije v zahraničí, vo Francúzsku na neznámej adrese. Podľa uvedených správ by sa mal svedok zdržovať u svojho otca - odporcu. Zo správ o vykonanom šetrení pobytu odporcu vyplýva, že po odporcovi bolo vyhlásené pátranie na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu. Miesto pobytu odporcu teda nie je známe, v nadväznosti na to nie je známe ani miesto pobytu jeho syna - svedka W. T. mladšieho. Z uvedených skutočností mal súd za to, že je tu objektívna nemožnosť vykonania odporcom navrhovaného dôkazu - výsluchu svedka W. T., preto navrhovaný dôkaz - výsluch svedka W. T. nevykonal.
Tvrdenia navrhovateľky v tomto konaní neboli s poukazom na vyššie uvedené zistenia vyvrátené. Je potrebné poukázať na to, že navrhovateľka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť za posudzované obdobie, preto súd skúmal dôvodnosť návrhu za toto konkrétne obdobie. Nie je sporné, že navrhovateľka po rozvode manželstva odišla do Švajčiarska pracovať, nie je tiež sporné, že po rozvode manželstva mala vzťah so svojim priateľom. Nebolo však žiadnymi dôkazmi preukázané, že by navrhovateľka v posudzovanom období, a to v čase od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti do právoplatného skončenia manželstva rozvodom, bola navrhovateľka zamestnaná a mala z takej práce príjem. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca na domácnosť v posudzovanom období vôbec neprispieval a hoci odporca nespochybňoval svoju povinnosť prispievať na výživu detí, nepoprel, že počas posudzovaného obdobia neprispieval ani na deti. Výdavky na domácnosť a na zabezpečenie starostlivosti o deti tak musela zabezpečovať výlučne navrhovateľka. Po zvážení týchto skutočností a opätovnom posúdení veci súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 750 € mesačne, vychádzajúc pri tom z princípu vyrovnania životnej úrovne, aby táto počas posudzovaného obdobia bola medzi manželmi v zásade rovnaká. Povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky súd v zmysle návrhu stanovil s účinnosťou od 9.6.2010 (odo dňa začatia konania) do 8.1.2011 (právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva). V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd odporcovi uložil zaplatiť takto určené výživné k rukám navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, by patrila náhrada trov konania, súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju navrhovateľka neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Okresného súdu Partizánske v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
Pokiaľ odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, je možné domáhať sa jej splnenia prostredníctvom exekúcie.