Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/111/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobkyne: Y. C., T..: XX.X.XXXX, H.: T. U. XXX/XX, XXX XX Y.V., proti žalovanému: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom: Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., Nábrežná 1293, 022 01 Čadca vydaného dňa 11.4.2012 pod sp.zn. KRS 383/2011 v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, proti Y. C., T.: XX. X. XXXX, U. H.: T. U. XXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 544,17 € s príslušenstvom, z r u š u j e .

Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., Nábrežná 1293, 022 01 Čadca vydaného dňa 11.4.2012 pod sp.zn. KRS 383/2011 o d k l a d á .

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.5.2012 domáhala, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s.k, Nábrežná 1293, 022 01 Čadca vydaný dňa 11.4.2012 pod sp.zn. KRS 383/2011, v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35787783, Panenská 7, 812 36 Bratislava, proti žalovanej Y. C., T.. XX.X.XXXX, U. H. T. U. XXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 544,17 € s príslušenstvom. Zároveň žiadala v zmysle o rozhodcovskom konaní, aby bola vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., Nábrežná 1293, 022 01 Čadca, vydaného dňa11.4.2012 pod sp.zn. KRS 383/2011 odložená.

Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., Nábrežná 1293, 022 01 Čadca vydaného dňa 11.4.2012 pod sp.zn. KRS 383/2011 (ďalej len napadnutý rozhodcovský rozsudok) bola zaviazaná na zaplatenie sumy vo výške 544,17 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 531,58 € od 1.5.2011 do zaplatenia, so zmluvným úrokom vo výške 18,16 % ročne zo sumy 519,97 € od 7.3.2011 do zaplatenia a nahradiť žalovanému trovy rozhodcovského konania. Napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31.8.2009, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 658,90 €. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že napriek tvrdeniu žalovaného v napadnutom rozhodcovskom rozsudku sa k žalobe a k uzneseniu rozhodcovského súdu vyjadrila v lehote jej určenej, kedy 16.2.2012 odovzdala na poštovú prepravu 1.triedou zásielku obsahujúcu jej žalobnú odpoveď v predmetnej právnej veci. Žalobkyňa ďalej citovala článok I bod I-1 všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, článok III

bod III-6-1, článok V bod V-3, článok V bod V-5, článok V bod V-13. Na základe týchto ustanovení všeobecných podmienok je teda zrejmé, že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným bola uzavretá za účelom poskytnutia spotrebiteľského úveru je tak nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pričom ju je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení . Žalobkyňa ďalej citovala o spotrebiteľských úveroch, , , až 3 , , a , platného v rozhodnom čase. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31.8.2009 je spotrebiteľskou zmluvou, pri ktorej sa musia dodržať kogentné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. V prípade, že sa zmluva od týchto ustanovení odchýli, takéto ustanovenie je neplatné z dôvodu, že je v rozpore so zákonom.

Predmetom tejto spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa citovaného ustanovenia zákona nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy. Pri výške úveru 658,90 € bola zaviazaná zaplatiť celkovo čiastku 814,56 € a takto určená výška zmluvného úroku prevyšuje priemernú úrokovú mieru z úverov obchodných bánk, platných v čase uzavretia predmetnej zmluvy (nakoľko priemerná úroková sadzba pri obdobných úveroch bola podľa informácie zverejnenej na internetovej stránke NBS v čase uzavretia úverovej zmluvy vo výške 11,7 % ročne, t.j. zmluvou určená výška úrokovej sadzby prekračuje priemernú úrokovú sadzbu až o 64,43 %). Žalovaný si tiež uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8 % mesačne, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 96 % ročne. Týmito zmluvnými dojednaniami došlo k odchýleniu od ustanovení v jej neprospech, ako spotrebiteľa a preto je uvedené ustanovenie neplatné.

Pre prípad omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku z úverovej zmluvy bolo v zmluve dojednané: a/ zmluvná pokuta podľa bodu V-3 všeobecných podmienok, čo je 8 % ročne, čo predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 96 % ročne, b/ podľa článku V-3 všeobecných podmienok, Cetelem je oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej sadzobníkov poplatkov. Ako však vyplýva z napadnutého rozhodcovského rozsudku, všetky náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú priznané osobitne a veriteľ (žalovaný) nemal žiadne ďalšie náklady so zabezpečením dlhu. c/ podľa článku V-5 všeobecných podmienok, ku dňu účinnosti odstúpenia alebo výpovede je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Odo dňa splatnosti dlhu je Cetelem oprávnený účtovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej podľa platných právnych predpisov z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Ako sankcia za omeškanie dlžníka - spotrebiteľa bol teda dojednaný zákonný úrok, ako aj zmluvná pokuta, ktorej výška bola určená vo výške 8 % mesačne, t.j. 96 % ročne. Vyššie špecifikované sankcie spojené s nesplnením záväzku predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenia zmluvy o úvere, o sankciách za omeškanie sú preto neplatné.

Podľa článku V bodu V-13 všeobecných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť a výklad zmluvy sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s. . Podľa prílohy k je smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) prebratá do právneho poriadku v SR z právnych aktov európskych spoločenstiev a európskej únie. Žalobkyňa ďalej citovala článok VI bod 1 danej smernice. V zmysle uvedeného uviedla, že možno konštatovať, že v rámci všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi zmluvnými stranami, je obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka. Táto zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Táto zmluvná podmienka sa nepochybne prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Použitie tejto neprijateľnej podmienky žalobcom predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak, než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je súčasťou obchodných podmienok žalobcu, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy a táto jednoznačne vyžaduje od nej, ako spotrebiteľa, aby spory s odporcom, ako dodávateľom výlučne riešila v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným jediným rozhodcom, ktorý má možnosť určiť ako rozhodcu aj seba samého na rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s uzavretou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa takto dojednanej

rozhodcovskej doložky sa ako spotrebiteľ nemá možnosť brániť voči nárokom žalobcu na riadnom súde v mieste jej bydliska. Zmluvná podmienka je dohodnutá v rámci formulárovej spotrebiteľskej zmluvy a nemá tak ako spotrebiteľ možnosť ovplyvniť jej znenie. Jedná sa teda o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže zakladať právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené vzniesla žalobkyňa námietku, že vec nemôže byť prejednaná v rozhodcovskom konaní. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Táto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v zmysle neplatná. Žalobkyňa poukázala na povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia o účele smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade, že spotrebiteľská zmluva obsahuje takto uvedenú rozhodcovskú doložku, je neplatná zo zákona.

Taktiež ust. v článku III bodu III-5-4 všeobecných podmienok, v zmysle ktorého je Cetelem oprávnený požadovať od klienta na zabezpečenie svojej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere splnomocnenie, ktorým klient splnomocňuje Cetelem na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, t.j., aby v klientovom mene uznal záväzok voči Cetelemu zo zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Je jednoznačne v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Takáto zmluvná podmienka sa nepochybne prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Použitie tejto neprijateľnej podmienky navrhovateľom predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Uplatnené nároky žalovaného neboli dohodnuté v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ale sú súčasťou všeobecných podmienok, ktoré sú predtlačené na formulári a sú koncipované pre veľký počet spotrebiteľov. Nie sú teda individuálne dojednané a teda žalobkyňa, ako spotrebiteľ nemala možnosť ich individuálne dojednať. Žalovaný podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a má vyšší stupeň právnej erudovanosti. Žalovaný taktiež zakotvil do všeobecných podmienok niekoľko sankcií, ktoré mu umožňujú domáhať sa súbežne vymáhateľnej sankcie, spotrebiteľa s nimi pred uzavretím zmluvy osobitne neoboznámil. Všeobecné podmienky sú písané drobným písmom, napriek tomu informujú spotrebiteľa o dôležitých povinnostiach pre prípad nesplnenia záväzku. Ide o formulárové zmluvy (resp. ich dodatky), ktorých obsah určený žalovaným nemala možnosť žalobkyňa ovplyvniť ich individuálnym dojednaním. Žalobca ju (aspoň) s dôležitými ustanoveniami zmluvy neoboznámil pred podpisom zmluvy, teda sa s nimi nemala možnosť oboznámiť pred ich podpisom.

Tým, že v rozhodcovskom konaní neboli rozhodcovským súdom aplikované ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa, ako slabšej strany pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, došlo k porušeniu týchto vyššie špecifikovaných predpisoch. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhla žalobkyňa zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok, nakoľko pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Podaním zo dňa 4.3.2013 sa žalovaný vyjadril k návrhu na začatie konania, kedy uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a má za to, že rozhodcovské konanie prebehlo v súlade s právnymi predpismi a bolo zákonné. je zároveň presvedčený, že rozhodcovskú zmluvu nie je možné označiť za neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská zmluva (doložka) odpovedá zákonnému textu a požiadavke zákona, aby práva spotrebiteľa boli riadne chránené, keď právomoc obecných súdov domáhať sa svojich práv vyplývajúcich z úverovej zmluvy nie je vylúčená a naopak ju rozhodcovská doložka priamo výslovne uvádza. Ochrana spotrebiteľa je ďalej zaistená priamo v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý umožňuje v prípade spotrebiteľných vecí preskúmanie rozhodcovského rozsudku obecným súdom. Rozhodcovskú doložku nemožno posúdiť ako zákon obchádzajúce ustanovenie. Pripustenie uvedeného názoru by poprelo priamo text ustanovenia a zásadným spôsobom by zasiahlo do právnej istoty subjektov právnych noriem. a zároveň by došlo de facto k vylúčeniu akejkoľvek možnosti prejednať spory v spotrebiteľských veciach pred rozhodcovským súdom. Ani zmluvnú pokutu nie je možné posudzovať ako neprimeranú, táto je v súlade s dobrými mravmi, jej výška je primeraná k záväzku, ktorého splnenie zaisťuje, nie je v rozpore so zásadami obchodného styku, nepredstavuje neprijateľnú podmienku a nie je zdrojom značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v danom čase a mieste uzatvárania úverového vzťahu išlo s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a formu zabezpečenia o výšku nižšiu ako

obvyklú a primeranú. V rozhodcovskom konaní neboli porušené žiadne práva žalobcu ako spotrebiteľa a bolo postupované v súlade so zákonom.

Žalobkyňa doplnila svoj návrh podaním zo dňa 26.3.2013, kedy zdôraznila, že v zmysle čl. V., bod V-13. Všeobecných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s. a teda v danom prípade sa jedná o dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Aj zakotvenie možnosti sa obrátiť niektorým z účastníkov zmluvy na všeobecný súd je podľa konštantnej judikatúry SR prakticky eliminuje možnosť riešenia veci pred všeobecným súdom a preto v nerovnom postavení ostáva jediným prostriedkom domáhania sa ochrany v konaní pred všeobecným súdom možnosť iniciovania konania podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. dvojnásobné postihnutie žalobkyne ako spotrebiteľa táto vidí v uplatnení zmluvnej pokuty vo výške 8% z jednotlivej neuhradenej splátky, samotným zmluvným úrokom vo výške 18,16% ročne zo sumy 519,97 € od 7.3.2011 do zaplatenia ako aj uplatnenými úrokmi z omeškania, ktoré nároky predstavujú duplicitné, resp. niekoľkonásobné postihnutie spotrebiteľa, ktoré nie je prípustné, ani zákonné.

Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení neskoršej právnej úpravy (ďalej iba zákon o rozhodcovskom konaní ), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak: a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h/ dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j/ pri rozhodovaní bolo porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods.1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa citovaného zákona, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi ( ).

Podľa § 51 ods.3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 16 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len žaloba). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.

Podľa § 18 ods.4 zákona o rozhodcovskom konaní, v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania, alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd.

Podľa § 18 ods.5 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.

Podľa § 25 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne, alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest, ani po vynaložení primeraného úsilia, na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

Súd primárne skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky pre včasné podanie žaloby. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., Nábrežná 1293, 022 01 Čadca vydaného dňa 11.4.2012 pod sp.zn. KRS 383/2011 bol žalobkyni doručený dňa 23.4.2012, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa podala dňa 15.5.2012, v takomto prípade súd skonštatoval, že zákonom stanovená lehota v zmysle § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní bola dodržaná.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa , a zákona o rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od 01.01.2008 bol v rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok okrem iného aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd sa sústredil súdny prieskum na čl. V. bod V-13. Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzatvorenej medzi žalovaným a žalobkyňou dňa 31.8.2009, a v ktorých je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: Zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť alebo výklad zmluvy sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., so sídlom v Čadci, alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave. Týmto nie je dotknuté právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej republiky. Účastník, proti ktorému návrh smeruje, berie túto skutočnosť na vedomie a súhlasí s ňou bez výhrad.

Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim a nasledujúcich . Súd zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy zistil, že je neprijateľná podmienka a to rozhodcovská doložka v zmysle a táto doložka obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia

prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Táto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto jej v zmysle neplatná.

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, resp. zmluva tak ako bola uvedená vo Všeobecných podmienkach žalobcu je neplatná a to minimálne v článku V bode V-13., nakoľko táto nebola podpísaná zmluvnými stranami tak ako si to vyžaduje § 4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd na tomto mieste dáva do pozornosti, že celé znenie zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok, ktoré sa nachádzajú ako predtlač na zadnej strane zmluvy/žiadosti je nadmieru zmätočné, odporujúce, nedáva jasný, určitý a zrozumiteľný obraz o povinnostiach klienta (žalovanej), resp. o právach žalobcu, najmä čo sa týka nákladov, poplatkov, sankcií a podobne. Pojmy úrok, úrok z omeškania, poplatky, náklady, sú v predmetných VÚP uvádzané viackrát, niekde pravdepodobne s rozličným obsahom.

Naviac nemožno neopomenúť, že celé znenie všeobecných podmienok je vytlačené na zadnej strane zmluvy miniatúrnym písmom, kedy samozrejme počet strán pri aplikácii určitej bežnej veľkosti písma by bol tiež oveľa väčší. Avšak žalobca práve použitím maličkého písma v zmluve a vo všeobecných podmienkach, ktorých rozsah je značný, ako keby dopredu rátal s tým, že zákazník pri uzatváraní zmluvy takýto kvantitatívne veľký rozsah všeobecných podmienok nebude čítať, podrobne študovať, prípadne ho ako laik ešte pred podpisom nechá preštudovať napríklad advokátovi. S poukazom na tendenciu ochrany spotrebiteľa pred zneužitím určitého mocenskejšieho postavenia žalobcu diktovaním akýchkoľvek podmienok v rámci všeobecných podmienok, ktoré sú v rámci už hotovej predtlače na zadnej strane zmluvy, je potom nutné uzavrieť, že takto koncipované podmienky, či z pohľadu veľkosti písma, rozsahu, ale najmä náročnosti pochopenia právnej stránky veci, to je aké presné povinnosti pre klienta s uzavretím danej zmluvy vyvstanú, aké konkrétne poplatky, sankcie a pod. mu hrozia považovať za nejasné, neurčité pre bežného človeka (neprávnika) nezrozumiteľné a teda s poukazom na ust. § 17 citovaného zákona za podmienky, z ktorých vyplýva nerovné postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala žiadnu možnosť ovplyvniť ich znenie, upraviť ho alebo podobne, keďže všeobecné podmienky sú automaticky vnútené spotrebiteľovi, nakoľko sa nachádzajú priamo v predtlači na zadnej strane zmluvy.

Podľa Aktu o podmienkach pristúpenia slovenskej republiky do Európskej únie, čl. I. odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte. To znamená, že odo dňa pristúpenia slovenskej republiky dňa 1.5.2004 k Európskej únii, pre Slovenskú republiku budú záväzné akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych centrálnych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii.

Podľa Smernice rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3 ods. 1 je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá považovaná za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Po zohľadnení právnych aktov EÚ vzťahujúcich sa k ochrane spotrebiteľa a právnych predpisov SR súd dospel k záveru, že už len samotná nedostatočná prehľadnosť zmluvných podmienok najmä v časti poplatkov spôsobená aj miniatúrnym písmom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu ku škode spotrebiteľa, teda žalovanej (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.: -99 zo dňa 31.10.2012).

Žalobkyňa ďalej žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok aj podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. Súd skúmal ďalej, či dôvody uvedené žalobkyňou v návrhu na začatie konanie sú dôvodné pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa citovaného zákonného ustanovenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, a to zo Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, že táto bola uzavretá dňa 31.8.2009 a ktorú uzavrela žalobkyňa ako dlžník s o žalobcom ako veriteľom a v zmysle ktorej bol medzi nimi dohodnutý klasický úver vo výške 658,90 € s mesačnou splátkou 33,94 € na nákup spotrebného tovaru.

Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, ktorej cieľom bolo zabezpečenie finančných prostriedkov na nákup spotrebného tovaru. Zároveň s uzavretím tejto zmluvy účastníci ako keby uzavreli ďalšiu zmluvu o úvere v zmysle bodu C1) a C) na poskytnutie finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty a čerpania finančných prostriedkov v rámci úverového rámca 700 €. Žalobkyňa bola povinná poskytnutý úver a príslušné náklady splácať riadne a včas formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak.

Vzhľadom na žalobkyňou uplatňovaný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, sa súd zaoberal charakterom zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

Podľa , v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti vtedy, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. Do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993).

Podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustanovenia vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Z vyššie uvedenej smernice č.93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv teda je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. V je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa , absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ.

V danom prípade, v danom zmluvnom vzťahu žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobkyňa bola v postavení spotrebiteľa. Zmluva, vrátane všeobecných podmienok bola predložená žalobkyni na formulári vopred pripravenom žalovaným. Zmluvu teda súd, vychádzajúc z jej charakteru, posúdil ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. a nasl. . Na spotrebiteľské zmluvy je však potrebné v prvom rade aplikovať všeobecnú úpravu o neprijateľných podmienkach ( a nasl. ).

Z a , vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú okrem iných aj ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy alebo ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa , ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

V danom prípade súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd nepostupoval pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní správne, keď vec neposudzoval podľa všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, čo je zrejmé z odôvodnenia rozsudku rozhodcovského súdu, kedy veľmi laxne citoval len dve ustanovenia všeobecných podmienok a jedno ustanovenie Rokovacieho poriadku Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti o domnienke uznania nároku žalobkyňou, ak sa táto nevyjadrila v lehote 15 dní od doručenia návrhu, pričom rozhodcovský súd jednou vetou uviedol, že s ohľadom na uvedené rozhodca posúdil nárok žalobcu ako dôvodný a vyhovel mu v uplatnenom rozsahu. Žalobkyňa však v tomto konaní predložila súdu dôkaz o tom, že sa k návrhu riadne vyjadrila, ktoré podanie zaslal na poštovú prepravu doporučene dňa 16.2.2012 a teda rozhodcovský súd nemal pristúpiť k aplikácii daného ustanovenia o domnienke uznania nároku žalobkyňou.

Z odôvodnenia rozsudku rozhodcovského súdu nie je tiež zrejmé (a nie je to zrejmé ani z návrhu na začatie konania na rozhodcovskom súde), čo tvorí resp. z akých dielčích nárokov pozostáva žalobcom uplatnená a súdom priznaná istina a teda, či je táto tvorená neuhradenými splátkami poskytnutého úveru a ak áno, či ide len o pevnú, povinnú resp. štandardnú mesačnú splátku, za ktorý mesiac táto nebola zaplatená, či je tvorená aj účtovaním štandardnej, vkladovej, sankčnej alebo aj zvýšenej úrokovej sadzby alebo aj poplatkami za oneskorenú platbu a ak áno, v akej výške.

Rozhodcovskému súdu je teda potrebné vytknúť, že nepostupoval v zmysle ustanovenia , keď nezisťoval, či predmetná zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky. Tieto podmienky v intenciách Smernice Rady 93/13/EHS je potrebné vnímať ako ustanovenia (dojednania), ktorými podmieňuje dodávateľ uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a ktoré vopred do zmlúv zakotvil Výpočet neprijateľných podmienok je uvedený v , pričom nejde o taxatívny výpočet, a teda spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné.

Vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, súd konštatoval, že bol naplnený dôvod predpokladaný ustanovením § 40 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Preto súd vyslovil, že predmetný rozhodcovský rozsudok zrušuje.

V zmysle ustanovenia § 43 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok zrušený z dôvodu uvedeného v ust. § 40 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, súd bude vo veci pokračovať v rozsahu uvedenom v žalobe po právoplatnosti tohto konania. Súd však zrušenie rozhodcovského rozsudku oprel i ustanovenie § 40 ods. 1 písm. g) a j) citovaného zákona.

Súd zároveň odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v súlade s § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní na návrh žalobcu.

Podľa veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V konaní ani jeden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie súdu o trovách konania a keďže takýto výrok je výslovne viazaný na návrh účastníka konania v zmysle veta prvá , súd o trovách konania ani nerozhodoval.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov /ďalej len ZoSP/, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 prvá veta ZoSP, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) ZoSP, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. 4aa)

Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku, a preto súd zvažoval za použitia § 2 ods. 2 prvá veta ZoSP zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku 331,50 € žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.