Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-35-2012.pdf
PDF · 141.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ruženy Sabovej a členov senátu Mgr. Ivana Matela a JUDr. Vladimíra Peteju v trestnej veci proti obžalovanému S. W.T. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona v štádiu prípravy na zločin podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11. apríla 2013 v Pezinku, takto
rozhodol:
obžalovaný S. W.
narodený XX. XX. XXXX O. J. R. Z., M. L. I., občan štátu Z. F. K., národnosti Z., trvale bydliskom: Q. Y., Q. Z., Z. F. K., zamestnanec v spoločnosti M. X. F. so sídlom vo J. I. W., prechodne bydliskom: N. M. X, XXX XX J. I. W., M. L. I.,
sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 21. septembra 2012, č. k.: VII/1 Gv 42/11-32, pre skutok obžalobou právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona v štádiu prípravy na zločin podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tým, že dňa 24. marca 2009 pricestoval na územie Slovenskej republiky do Bratislavy, a to na požiadanie R. Z., občana H. L., ktorý ho v presne nezistenej dobe v čase od 23. februára 2009 do konca marca 2009, so zámerom zmocniť sa majetku, ktorý nadobudol z podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky jeho nebohý otec B. M., občan Z. F. K. vystupujúci na území SR pod falošným menom R. G., poveril za prítomnosti svojho kamaráta V. O., v obci Bosanska Gradiška na území Bosny a Hercegoviny, a to preto, lebo bol vodičom auta, v ktorom pri dopravnej nehode v Bosne zahynul jeho otec, aby ako „vyrovnanie“ za zavinenie smrti jeho otca, na bližšie neurčenom mieste v Bratislave pre neho zastrelil osoby podnikajúce v priestoroch diskotéky a herní, ktoré predtým prevádzkoval R. G., a to J. N., B. K. F. W. K.; obvinený S. W. sprevádzaný V. O. v kritický deň pricestoval na územie Slovenskej republiky na vozidle zn. Seat Ibiza, ktoré kúpil R. Z., kde po predchádzajúcej dohode s ním V.I. O. zabezpečil obvinenému S. W. ubytovanie, v Bratislave na Trnavskom Mýte mu ukázal miesto, kde sa nachádza predmetná diskotéka a ukázal mu cestu, po ktorej pôjde po vykonaní činu, pričom v nasledujúci deň dal V. O. obvinenému S. W. samopal československej výroby vzor 26, kalibru 7,62x25, výrobného čísla T41481952, s 3 ks zásobníkov a veľkým množstvom nábojov, ktoré na pokyn R. Z. prevzal od presne nezistenej osoby v reštaurácii Fratello na Rybničnej ulici v Bratislave, pričom obvinený S. W. predmetný čin nevykonal, peniaze, ktoré dostal od R. Z. utratil a v presne nezistenej dobe do jedného týždňa od príchodu na územie Slovenska samopal s
príslušenstvom vrátil V. O. a územie Slovenska opustil, následne V. O. uvedenú zbraň so zásobníkmi a nábojmi dobrovoľne vydal polícii,
p r e t o , ž e
skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podala dňa 21. septembra 2012 pod č. k.: VII/1 Gv 42/11-32 obžalobu na S. W. (ďalej len „obžalovaný“) pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona v štádiu prípravy na zločin podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 08., 09., 10., 11. 04. 2013 súd vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe.
Pri rozhodovaní sa súd opieral o tieto skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní:
Obžalovaný S. W., vyhlásil: „Som nevinný“. Uviedol, že sv. X. Š. prezývaný Ž. ho koncom októbra 2008 zoznámil s B. M., pre ktorého potom vykonával stavebné práce na jeho dome. Od decembra 2008 pracoval v jeho kaviarni v Bosne. Dňa 23.02.2009 mal dopravnú nehodu, pri ktorej B. M. ako spolujazdec vo vozidle, ktorého on bol vodičom, zahynul. Po nehode bol zranený a bol v nemocnici. Po návrate z nemocnice ho navštívil v dome v Bosne, v ktorom býval, R. Z. spolu so sv. V. O.. Z. mu povedal, že či je si vedomý toho čo spravil, že jeho otec bol v aute zabitý. Povedal, že tým stratil všetko, diskotéky, veľké peniaze, že to má pod kontrolou slovenská mafia. Potom mu povedal, že oni musia zomrieť. Po týchto slovách Z. sa cítil v tomto momente „stratený“. Bál sa, bol zdravotne postihnutý. Vtedy sa pýtal Z., čo má spraviť. On mu povedal, že vie v každom momente, kde sa tieto osoby nachádzajú, že je všetko pripravené, že by mal odísť a zavraždiť tých ľudí. Jeho rola mala spočívať v tom, že príde na Slovensko a výstrelom z pištole niekoho zavraždí. Osoby, ktoré mal zavraždiť, nepoznal, toto všetko vedel V. O., ktorý ho mal na Slovensku sprevádzať a mal všetko zorganizovať. Pri konfrontácii s R. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vtedy mu povedal, že to neurobí, že to nevie. Z. oznámil, že musí ísť na operáciu a že potom sa stretnú. S Z. sa potom už nechcel stretnúť a po návrate z nemocnice sa schovával.
Obžalovaný poprel, že by bol v marci 2009 spoločne s V. O. na Slovensku.
Z jeho výpovede vyplynulo, že narábanie so zbraňou ovláda, je pravák, bol vo vojne pred 20 rokmi. Pri dopravnej nehode vo februári 2009 utrpel zlomeninu ramennej kosti pravej ruky, mal obmedzenú jej hybnosť po dobu 5-6 mesiacov. V apríli 2009 bol na operácii v nemocnici, pritom v čase od nehody do doby jeho hospitalizácie bol nespôsobilý na prácu a nerobil nič. Zdrojom jeho obživy bol vojenský dôchodok 100 eur.
Z výpisu z matriky úmrtí (č.l. 564 zv. 2) súd zistil, že B. M. zomrel dňa 23. 02. 2009 o 19.15 hod. Zo zápisu o dopravnej nehode (č.l. 565 a nasl. zv. 2) vyplýva, že B. M., nar. XX. XX. XXXX, utrpel smrteľné zranenia pri dopravnej nehode na diaľnici Gradiška Banja Luka ako spolujazdec v osobnom vozidle zn. Mercedes ev.č. XXX-S.-XXX, ktorého vodičom bol S. W., nar. XX. XX. XXXX.
Z lekárskej správy (č.l. 589 zv. 2) vyplýva, že obžalovaný bol hospitalizovaný v nemocničnom zriadení v Gradiške v dobe od 13. 04. 2009 do 21. 04. 2009 pre staršie poranenie pravého ramena, ktoré utrpel pri dopravnej nehode.
Z výpovede svedka - poškodeného J. N. súd zistil, že menovaný získal prvé informácie o svojej fyzickej likvidácii od sv. N. V.. Zlikvidovať ich chcel B. M. (alias R. G.) v čase, keď ešte žil. Po dopravnej nehode, pri ktorej M. zahynul, to mal vykonať jeho syn R. Z.. Za ich odstránenie mal ponúkať sumy 10-15 tisíc eur. V tom čase prevádzkovali diskotéku na ul. Š. Č.. XXX O. Z.. Navštívil ich tam svedok X. Š., ktorý ich upozornil, že Z. vyvíja aktivity smerujúce k vyššie označenému skutku. Od polície sa dozvedeli, že to má vykonať osoba, ktorú mal sprevádzať sv. V. O.. Od N. V., ktorý tom čase bol v kontakte s R. Z. vedeli, že skutok mal vykonať šofér vozidla, ktorý v čase dopravnej nehody viezol B. M. a ktorý mal zapríčiniť jeho smrť. Mal to byť bývalý vojak menom S.. X. Š. v čase svojej prítomnosti v diskotéke na ul. Šancová č. 112 v Bratislave tomuto mužovi telefonoval a oslovil ho menom S.. Š. mu po srbský povedal, že nech na Slovensko nechodí. V tom čase tam bol prítomný i poškodený sv. K.. Za účelom odstránenia rozporov medzi jeho výpoveďami bola na návrh prokurátorky prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania a vtedy uviedol, že v čase, keď ich osoby menom V. a O. špicľovali, bol v hoteli v Bratislave ubytovaný S.. O tom sa dozvedel od sv. Š., ktorý povedal, že S. bol na Slovensku, vtedy mu volal do Švédska a oznámil mu, že tu čaká na peniaze. Údajne Š. povedal do telefónu S. nech sa zbalí a nech ide zo Slovenska preč. Svedok potvrdil, že takto pripomenuté ním uvádzané skutočnosti v prípravnom konaní sú pravdivé.
Svedok - poškodený W. K. uviedol, že o svojej fyzickej likvidácii sa dozvedel od N. V., ktorý povedal, že ho kontaktoval už nebohý R. G.. Zlikvidovať mali jeho, J. N. a B. K.. Za jeho likvidáciu mali dostať 10.000,-€, za K. 50.000,-€ a za N. 40.000,-€. Po smrti R. G. prišiel za ním X. Š. prezývaný Ž. a povedal mu, že poverený na to je S. W.. Spolu so Š. W. telefonovali. Pritom sa Š. vypytoval W. na konkrétnosti, či bol v Bratislave, čo tu robil, kto ho poveroval. W. opísal, že bol v Bratislave, že ho tu vozili, ukazovali mu miesta, ale že nakoniec sa sám rozhodol a odišiel. Od Ž. sa dozvedel, že je to jeho kamarát, ktorý spravuje jeho kaviareň. S. W. mal byť poverený vykonaním týchto vrážd preto, lebo bol zodpovedný za smrť R. G.. Mala to byť splátka za to, že R. G. zomrel. Z telefonátu sa dozvedel, že S. bol na Slovensku pár dní a pritom zistil, že už v tom čase mu Š.Á. volal a povedal mu, že má odísť odtiaľto hneď, nech sa na všetko vykašle, nech nič nerobí. Š. pozýval S. na Slovensko s tým, aby to prišiel povedať osobne, aby sa to nejakým spôsobom vyjasnilo, ale S. povedal, že nemá ani víza, ani peniaze.
Svedok - poškodený B. K. uviedol, že osobu B. M. poznal dobre a rovnako poznal i R. Z.. Hrozby nebral vážne. Konflikt s Z. spočíval v tom, že on si myslel, že dostali podniky po jeho nebohom otcovi. Bližšie sa svedok nevedel vyjadriť k skutkovým okolnostiam.
Poškodení J. N., B. K. a W. K. si neuplatnili nárok na náhradu škody.
Svedok B. N. si v dôsledku úrazu, ktorý utrpel, nepamätal na okolnosti činu, a preto na návrh prokurátorky bola podľa § 264 ods.1, 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 10. 11. 2010. Pri výsluchu pred vyšetrovateľkou vtedy uviedol, že o príprave jeho fyzickej likvidácie sa dozvedel od N. V. v jarných mesiacoch roku 2009. Objednať vraždu mal R. Z..
Svedok N. V. uviedol, že R. G. a R. Z. ho navádzali na to, aby zastrelil N., K. F. K.. G. v tom čase robil ochrancu. Ponúkali mu za to finančnú odmenu a Z. mu sľuboval i kasíno. Za K. mu sľuboval 30.000,-€, za N. 30.000,-€, za K. 10.000,-€. R. vravel, že ak sa to spraví, tak on to všetko ovládne. Povedal mu, že to nespraví a po príchode domov o tom povedal poškodeným, ktorí to potom išli zahlásiť na políciu. Za G. išiel do Bosny v zime v roku 2008. Niesol mu tam peniaze. V Záhrebe mu Z. dal zbraň, ktorú údajne neskôr zahodil. Po smrti svojho otca mu Z. povedal, že má nejakého bývalého vojaka z Bosny, že on to spraví za pozemok, ktorý mu dá. Počul, že niekto bol na Slovensku. Poškodení spomenuli, aby dával pozor, lebo že niekde tu je. Meno S. W. počul pri rozhovore N. F. K., vtedy hovorili, že R. poslal niekoho.
Svedok R. Z., ktorý bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 06. 12. 2011, č. k. PK-2T/13/2011-860, v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2012, sp. zn. 1To 3/2012 právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e) a písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j), § 127 odsek 12, § 140 písmeno a) Trestného zákona v štádiu prípravy na zločin podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona uviedol, že obžalovaného pozná z Bosny od januára 2009. Asi 15 dní po smrti svojho otca spoločne s V.I. O. obžalovaného navštívil a pýtal sa ho, prečo na polícii nepriznal, že on šoféroval pri tej havárii, pri ktorej jeho otec zomrel. Svedok poprel, že by obžalovaného poveril zlikvidovaním N., K. F. K. na Slovensku a že by zabezpečil jeho príchod na Slovensko v marci 2009. Svedkyňa Y. N. s Z. v tom čase viedla spoločnú domácnosť, avšak o osobe menom S., S. nepočula.
Svedok O. B. nevedel sa vyjadriť k príprave vraždy poškodených. Obžalovaného nepoznal. Počul od Z., že sa chce pomstiť ľuďom, ktorí zobrali majetok po jeho otcovi. Hovoril to v prítomnosti viacerých ľudí.
Svedok V. O. na otázku aká bola jeho úloha v objednávke fyzickej likvidácie N., K., K. uviedol, že mal priviesť obžalovaného na Slovensko, zadovážiť mu tu strelnú zbraň, ukázať mu podnik, kde sa zdržiavajú označené osoby a aj cestu, ako sa potom dostane naspäť. Na tom sa dohodol obžalovaný s Z. na stretnutí v Bosne. Obžalovaného poznal od konca roka 2008. Vraždy mal vykonať obžalovaný za to, že bol vodič pri dopravnej nehode, pri ktorej zahynul otec Z.. Osoby N., K. F. K. mali zomrieť preto, lebo neplatili za prevádzku podnikov patriacich nebohému otcovi Z.. Obžalovaný povedal, že to urobí. Z. kúpil auto zn. Seat Ibiza, zelenej farby, na ktorom prišli spolu na Slovensko. Počas cesty obžalovanému povedal, že ho ubytuje, že pôjde vyriešiť zbraň. Inak sa po ceste nerozprávali. Obžalovaný sa zdravotne necítil dobre. Na Slovensku obžalovaného ubytoval v hoteli Color v Bratislave na jednu noc a potom na jeho žiadosť v Ivanke pri Dunaji. Obžalovaný mal byť na Slovensku 5 až 10 nocí. Svedok tento údaj nevedel spresniť. Zbraň - samopal, ktorý odovzdal obžalovanému po telefonáte s Z. dostal od sv. F. v sklade reštaurácie na ul. Rybničnej v Bratislave. Obžalovaný zbraň s nábojmi vzal k sebe. Počas pobytu obžalovaného na Slovensku s ním bol 3 krát, ukázal mu podnik M. G. a miesto, kde býval jeden z poškodených, potom mu ukázal cestu, ktorou má ísť na hranice. Svedok sa nevedel vyjadriť, či obžalovaný bol predtým niekedy na Slovensku. Myslí si, že toto miesto mu nebolo známe. Vozili sa vozidlom sv. I., raz s nimi bol aj sv. M.. Toho poslal do podniku sa pozrieť, či sú tam poškodení. S obžalovaným bol aj v telefonickom kontakte. Dohodol sa s ním na stretnutiach. Nazdáva sa, že raz bol s nimi i sv. M., ktorého poslal do toho podniku sa pozrieť, či sú tam poškodení. Naposledy sa s obžalovaným stretol v deň jeho odchodu, vtedy mu obžalovaný povedal, že má zdravotné problémy, vrátil mu zbraň, ktorú svedok následne vydal polícii, a zo Slovenska odišiel. Svedok sa nevedel s istotou vyjadriť, kde mu zbraň vrátil, len sa domnieval, že sa tak stalo v Ivanke, kde bol obžalovaný ubytovaný. Z., ktorý sa v tom čase mal nachádzať v Chorvátsku ho počas pobytu obžalovaného na Slovensku viackrát telefonicky a e-mailom kontaktoval a pýtal sa na priebeh. Svedok dodal, že obžalovaného Z. oslovoval menom S.. Náklady za ubytovanie obžalovaného platil z peňazí, ktoré mu dal Z..
Pri konfrontácii so svedkom O. obžalovaný tvrdil, že na Slovensku nebol. Svedok O. jednoznačne do oči povedal obžalovanému, že klame.
Z archívu hosťov v hoteli COLOR, Pri Starom Mýte 1 v Bratislave, vedeného v Knihe ubytovaných hosťov a z Knihy ubytovaných osôb ubytovacieho zariadenia G. N. O. R. B. X. súd zisťuje, že v dňoch 24. 03. 2009 - 25. 03. 2009 v hoteli COLOR a v dňoch 25. 03. 2009 - 26. 03. 2009 v ubytovacom zariadení G. N. je evidovaný pobyt na meno V. O., trvalý pobyt X. XX Z. č. OP M. XXXXXX.
Svedok R.. L. X. uviedol, že hotel Color v roku 2009 prevádzkovala spoločnosť CK Pressburg a podľa jeho vedomostí fungoval systém evidencie hostí. Svedok nevedel uviesť, či boli kontrolované doklady ubytovaných hostí.
Svedok G. N. v marci 2009 prevádzkoval motel N. O. R. B. X.. Ubytovaných hostí podľa dokladu totožnosti zapisovali do Knihy ubytovaných hneď pri ubytovaní.
Svedok Q. F. uviedol, že obžalovaného nepozná, nikdy ho nevidel. Z. pozná, vie, že je to syn B. M. alias R. G.. Vlastní reštauráciu J. v Bratislave. V. O. videl v spoločnosti Z. párkrát u neho v reštaurácii. Poprel, že by si v jeho reštaurácii Z. alebo G. uschovali strelnú zbraň a že by v roku 2009 nejakú strelnú zbraň odovzdal V. O.. Z novín sa dozvedel, že vozidlo, v ktorom zahynul G., šoféroval S. W.. Svedok Q. G., ktorý je spoluvlastníkom tejto reštaurácie, nevedel nič o prejednávanej zbrani.
Zo znaleckého posudku z odboru kriminalistika, odvetvie daktyloskopia (č. l. 466-470 zv. 2) súd zistil, že predmetom skúmania bol povrch vecnej stopy: samopalu kalibru 7,62 mm výrobného čísla T414781952, 2 ks zásobníkov k uvedenému samopalu, jeden s označením E4251 a druhý bez označenia, 6 ks nábojov s označením aym 53, na ktorých neboli zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy. Na vecných stopách neboli zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy. Zo znaleckého posudku z odboru kriminalistika, odvetvia kriminalistická balistika a metalografia (č.l. 387-394 zv. 2) súd zistil, že ku skúmaniu bola predložená streľby schopná zbraň, a to samopal československej výroby vzor 26, kaliber 7,62 x 25, výrobného čísla T41478 s dvomi zásobníkmi, ktorý bol pôvodne úradne znehodnotený a následne po domácky upravený na zbraň strieľajúcu ostrým strelivom. Predmetom skúmania bolo i strelivo, a to 469 ks nábojov rôzneho kalibru a výroby. Náhodne vybratých 47 ks nábojov z každého kalibru a druhu bolo použitých pri skúšobnej streľbe, čím sa preukázala ich streľby schopnosť, 422 ks nábojov bolo zlikvidovaných pyrotechnikom.
Zo Zápisnice o vydaní veci (č. l. 544-545, zv. 2) je zrejmé, že dňa 04. 03. 2010 V. O. na vyzvanie vydal vyšetrovateľke tieto veci: 1 ks samopal kalibru 7,62 mm s označením she v.č. T414781952, 2 ks zásobníkov k uvedenému samopalu jeden s označením E4251 a druhý bez označenia + 60 nábojov s označením aym 53, 20 ks nábojov s označením S&BW308 v čiernom umelohmotnom obale, 133 ks nábojov kalibru 22 mm s označením Long Rifle Rex, 52 ks nábojov kalibru 7,62 mm v kovových držiakoch, 31 ks nábojov s označením 38 SPL PPU, 44 ks nábojov s označením S&B 38 špeciál v umelohmotnom obale, 45 ks nábojov s označením S&B 308 W, 5 ks nábojov s označením PMC 45Auto, 2 ks nábojov s označením S&B 6,35 mm, 3 ks nábojov s označením REM-UMC 45 ACP, 1 ks náboja s označením Western 45Auto, 1 ks náboja s označením Geco 45 ACP, 15 ks nábojov s označením RA42, 18 ks nábojov s označením FA42, 14 ks nábojov s označením S&B 9 mm Luger, 20 ks nábojov s označením PPU 380 Auto, 5 ks nábojov S&B 9 mm BrC, 1 ks zásobník.
Svedok X. Š. vypovedal, že v mesiacoch august - september roku 2008 k nemu do Bosny prišiel jeho príbuzný R. G., ktorý bol na Slovensku obvinený z vraždy. Uviedol, že osoby menom B. K., W., J. boli dvakrát hosťami v jeho bare. G. sa sťažoval, že mu dávajú málo peňazí, boli jeho spoločníci, majú spoločnú diskotéku, herne, bol nahnevaný na nich. Osoby menom J. F. W. doniesli G. 1500 eur. Vie, že obžalovaný pracoval u R. na stavbe. Z prevádzky jeho baru, v čase, keď on bol vo Švédsku, mohol mať obžalovaný príjem 150 až 300 eur. Pred Novým rokom 2009 sa 2 dni zdržal v Bratislave. Potom odcestoval do Švédska. Vo Švédsku sa dozvedel o dopravnej nehode R. G.. V čase, keď bol vo Švédsku, v dobe mesiacov marec - máj 2009 mu zavolal obžalovaný, že má ísť do Bratislavy. Prosil obžalovaného, aby tam nechodil. Povedal mu nechoď tam, pôjdeš spolu so mnou, nevieš o čo sa jedná... Vedel, že Z. chcel objednať obžalovaného na zabitie. Svedok nevedel, či obžalovaný mu telefonoval z Bratislavy. Údajne nerozumel, či sa mal nachádzať v Bratislave, alebo mal prísť do Bratislavy. Z dôvodu odchýlok od skoršej výpovede, na návrh prokurátorky, súd prečítal časť výpovede svedka z prípravného konania. Vtedy uviedol, že v marci 2009 mu zavolal obžalovaný a povedal mu, že sa nachádza v Bratislave. Poradil obžalovanému, aby išiel zo Slovenska preč a ten odvetil: „…dobre hovoríš, idem domov, lebo som aj tak nedostal žiadne peniaze od R.…“.
Svedok O. M. vedel, že R. Z.Ž. má problémy s N., K. F. K.. Po smrti R. G. Z. chcel s týmito osobami vysporiadať si majetky. V čase, keď bol so sv. I. a sv. O. v Ivanke pri Dunaji pri penzióne majiteľov N., O. sa stretol s človekom, ktorý nebol zo Slovenska. Táto osoba nastúpila do zadnej časti vozidla zn. Peugeot 206, tmavomodrej farby, majiteľa sv. I., ktorý bol vodičom. Vo vozidle sa sv. O. s touto osobou rozprával cudzím jazykom. Sv. O. naznačil, že je to človek, ktorý by mal riešiť vyššie uvedených poškodených. Táto osoba potom vystúpila z vozidla a oni išli spoločne na O. U. na diskotéku, ktorá predtým patrila otcovi Z.. Vtedy ho sv. O. požiadal, aby sa pozrel, či sú tam osoby N., K., K.. Na hlavnom pojednávaní
sa nevedel jednoznačne vyjadriť, či obžalovaný bol osobou, ktorá s nimi bola vo vozidle. Údajne bola tma. Vedel, že Z. má zbraň, na Silvestra strieľal zo samopalu.
Svedok Z. I. uviedol, že V.I. O. ho poprosil, či by ho mohol zaviesť do Ivanky pri Dunaji s tým, že sa tam mal s niekým stretnúť. Spolu s nimi bol vo vozidle i sv. M.. Po príchode k zariadeniu Kotva nastúpil do zadnej časti jeho vozidla zn. Pegueot 206 muž, s ktorým sa rozprávali v chorvátskom jazyku. Tohto muža nevidel, bola tma. Rozhovoru nevenoval pozornosť. Po 5-10 minútach muž z vozidla odišiel. Potom sa oni išli zabaviť na diskotéku Demar. V jednom prípade ho R. Z. poprosil, či by nemohol ísť pred jeho autom s ním do BEZ-ky. Pred BEZ-kou sa odlúčil a niekam odbehol do nejakého domu.
Z výpovede utajeného svedka č. 1, ktorá na základe súhlasu prokurátorky a obžalovaného bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, súd zistil, že tento svedok mal informácie o odstránení osôb žijúcich na Slovensku ľuďmi pochádzajúcimi z bývalej Juhoslávie, a to z podnetu R. G. a kvôli jeho podnikateľským aktivitám. Mal do toho byť zapletený jeho syn R. Z. a sv. V. O..
Z výpovede utajeného svedka č. 2, ktorá na základe súhlasu prokurátorky a obžalovaného bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, súd zistil, že tento svedok mal vedomosť o objednávke vraždy 3 až 4 osôb. Vraždu si mal objednať muž menom R., syn R., ktorý bol miestnym podnikateľom. Odstránený mal byť majiteľ kasína menom N. a ďalšie osoby, zavraždiť ich mali ľudia z bývalej Juhoslávie.
Súd zamietol vykonanie dôkazu čítaním prepisu zvukového záznamu navrhnutého prokuratúrou, pretože navrhnutý spôsob vykonania dôkazu podľa názoru prvostupňového súdu nemá oporu v Trestnom poriadku a tento dôkaz sa týka okolností, ktoré súd mohol zistiť inými navrhnutými dôkazmi.
Súd rešpektujúc zásadu zakotvenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) vyhodnotil takto vykonané dôkazy, o ktorých mal za to, že boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu, že skutok obžalobou posúdený ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona v štádiu prípravy na zločin podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať obžalovaný S. W.ć., nie je trestným činom.
Podľa obžaloby sa mal S. W. skutku dopustiť konaním spočívajúcim v tom, že 1. pricestoval dňa 24. marca 2009 na územie Slovenskej republiky do Bratislavy, na základe poverenia R. Z., aby zastrelil osoby J. N., B. K. F. W. K., a to vozidlom, ktoré kúpil Z.;
2. ubytoval sa v zariadeniach, ktoré zabezpečil sv. O., dal si ukázať miesta, kde sa mali nachádzať poškodené osoby a prijal zbraň určenú na zabíjanie.
Čin nevykonal, vrátil zbraň O. a opustil územie Slovenska.
Súd vzal do úvahy, že podľa súčasnej judikatúry prípravným konaním v zmysle Trestného zákona je také konanie, ktoré zatiaľ vyvoláva len vzdialené nebezpečenstvo, že nastane následok, ktorý je znakom skutkovej podstaty trestného činu, ktoré ešte nie je bezprostredne namierené proti objektu trestného činu. Ak sa konanie páchateľa neobmedzuje už len na vytváranie podmienok na spáchanie trestného činu a páchateľ začne uskutočňovať konanie, ktoré je opísané v skutkovej podstate trestného činu a ktoré je už bezprostredne namierené proti objektu trestného činu a má viesť k následku uvedenému v zákone s úmyslom tento následok spôsobiť, ale následok nenastane, nejde už o prípravné konanie, ale o pokus trestného činu, za predpokladu, že konanie je pre spoločnosť nebezpečné. Súd skúmal, či zo strany obžalovaného nešlo len o demonštratívne chovanie, o silácke reči, hrané prípravy, vystatovanie sa z mladíckej nerozvážnosti, čo by nesvedčilo o skutočnom úmysle vykonať úkladnú vraždu. Súd skúmal, či išlo o reálne ohrozenie života poškodených osôb, či obžalovaný
v štádiu prípravy jednal v úmysle ich usmrtiť, či boli zistené a objasnené také okolnosti, ktoré bývajú spojené s realizáciou úmyslu páchateľa spáchať vraždu, či existovala prekážka, pre ktorú by obžalovaný ako osoba objednaná na spáchanie vraždy nemohol bezprostredne zaútočiť na predmet vražedného útoku. Súd pritom mal na zreteli, že i keby takáto prekážka existovala, nebola by rozhodná pre posúdenie činu ako prípravy úkladnej vraždy, hoci by išlo o objektívnu, na vôli obžalovaného nezávislú prekážku.
Súd mal za dokázané, že R. Z. v presne nezistenej dobe v čase od 23. februára 2009 do presne nezistenej doby v marci 2009 so zámerom zmocniť sa majetku, ktorý nadobudol z podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky jeho nebohý otec B. M., vystupujúci pod falošným menom R. G., za prítomnosti svojho kamaráta V. O., v obci Bosanska Gradiška na území Bosny a Hercegoviny požiadal obžalovaného S. W., ktorý bol vodičom auta, v ktorom pri dopravnej nehode v Bosne zahynul jeho otec, aby ako „vyrovnanie“ za zavinenie smrti jeho otca na bližšie neurčenom mieste v Bratislave pre neho zastrelil osoby podnikajúce v priestoroch diskotéky a herní, ktoré predtým prevádzkoval jeho otec, a to J. N., B. K. F. W. K.. Uvedené skutočnosti vyplynuli z dôkazu výsluchom obžalovaného i svedka O.. Fakt, že došlo k úmrtiu B. M. v dôsledku zavinenia W. vyplýva z listinného dôkazu - zápisu o dopravnej nehode a z úmrtného listu. Tieto listiny spolu s lekárskou správou svedčia o tom, že obžalovaný pri nehode utrpel zranenie pravého ramena, s ktorým sa liečil a z dôvodu ktorého bol hospitalizovaný i v mesiaci apríl 2009. Súd vychádzajúc z výpovede svedka O. mal za dokázané, že R. Z. kúpil vozidlo zn. Seat Ibiza, ktorým obžalovaný sprevádzaný V. O. dňa 24. marca 2009 pricestoval do Bratislavy. Po predchádzajúcej dohode s Z., sv. O. tu obžalovanému obstaral ubytovanie, a to na jednu noc v hoteli Color a na dve noci v zariadení Kotva v Ivanke pri Dunaji. Súd teda nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný pricestoval v inkriminovanom čase na územie Slovenskej republiky, kde bol ubytovaný, pričom svoje presvedčenie o tejto skutočnosti opiera jednak o svedeckú výpoveď V. O., jednak o výpisy z kníh ubytovaných hostí v ubytovacích zariadeniach Color a Kotva, v ktorých sa v dňoch od 24. 03. 2009, 25. 03. 2009 a 26. 03. 2009 nachádzajú záznamy o pobyte osoby menom V. O.. Pri konfrontácii obžalovaného s týmto svedkom súd zaznamenal, že i keď obžalovaný svedkovi do oči tvrdil, že na území Slovenska vtedy nebol, svedok O. sa rezolútne vyjadril, že obžalovaný v tom klame. Súd považoval výpoveď sv. O. za vierohodnú. Na strane tohto svedka súd vychádzajúc z ich vzájomného osobného pomeru nenašiel dôvod, pre ktorý by mal na škodu obžalovaného krivo svedčiť ohľadom tejto okolnosti. Svedok O. podľa skutočností vyplývajúcich z dôkazov bol v neutrálnom vzťahu k obžalovanému. Napokon i z výpovede sv. Š., ktorý mal bližší osobný vzťah k obžalovanému vyplýva, že mu obžalovaný v marci 2009 mohol volať i z Bratislavy. Svedkovia I. a M. tiež zhodne uviedli, že v čase, keď prišli na vozidle svedka I.É. spolu so sv. O. pred penzión N. v Ivanke pri Dunaji, nastúpil do tohto vozidla muž, ktorý sa rozprával s O. chorvátskym jazykom. Teda aj výpoveď týchto svedkov, i keď nepoznali obžalovaného, je v kontexte s ostatnými dôkazmi, nepriamym dôkazom svedčiacim o tom, že obžalovaný sa v čase najmenej od 24. 03. 2009 do 26. 03. 2009 nachádzal na území Slovenskej republiky, i keď on sám túto skutočnosť zapiera.
Svedkovia I. F. M. sa vo svojich výpovediach zhodli v tom, že muž hovoriaci chorvátskym jazykom po 5-10 minútach v hore uvedenom čase a na hore uvedenom mieste z vozidla vystúpil a oni traja (O., I., M.) išli spoločne na diskotéku. Teda títo svedkovia nepotvrdzujú výpoveď sv. O. v tom, že by spoločne s obžalovaným sedeli vo vozidle v čase, keď mu mal sv. O. ukazovať miesta, kde sa zdržiavajú osoby, ktoré mal zavraždiť a cestu, po ktorej pôjde po vykonaní činu na hranice Slovenskej republiky. I keď v tomto tvrdení zostáva svedok O. osamotený, súd ani ohľadom tejto skutočnosti jeho svedeckú výpoveď nespochybňuje. Zastáva názor, že svedkovia M. F. I. ohľadom tejto skutočnosti vypovedali nepravdivo preto, lebo sa obávali trestnej zodpovednosti za prípadnú pomoc k spáchaniu trestnej činnosti. Pritom vedeli, že je to človek, ktorý by mal riešiť poškodených. Ako vyplýva z výpovede svedka M., dal im to najavo svedok O.. Súd neopomenul prihliadnuť ani k tomu, že už v minulosti sv. I. poskytoval Z. služby so svojim motorovým vozidlom. Preto zo všetkých týchto zistených skutočností vedený logickým úsudkom vyvodil záver, že sv. O. obžalovanému nielen zabezpečil ubytovanie, ale v Bratislave I. G. W.Ý. mu ukázal miesto, kde sa nachádza diskotéka a ukázal mu cestu, po ktorej pôjde po vykonaní činu. Fakt, že sv. O. polícii vydal zbraň - samopal československej výroby vzor 26, kalibru 7,62x25, výrobného čísla T414781952, s 3 kusmi zásobníkov a veľkým množstvom nábojov svedčí o tom, že uvedené veci mal v svojej dispozícii a v kontexte s uvedenými skutočnosťami súd mal za preukázané, že tieto veci aj obžalovanému odovzdal, a teda obžalovaný tieto veci prechovával u seba najmenej od 24. 03. 2009 do 26. 03. 2009. Napokon sv. O. svojim tvrdením podporil záver súdu o tom, že obžalovaný mu uvedené
veci vrátil a bez ďalších krokov smerujúcich k následku predpokladanému vo výroku obžaloby z územia Slovenskej republiky odišiel.
Pokiaľ obžalovaný popiera, že sa v inkriminovanú dobu nachádzal na území Slovenskej republiky, súd poukazuje na to, že toto jeho tvrdenie nekorešponduje s ostatnými vykonanými dôkazmi, a preto toto jeho tvrdenie považuje za nepravdivé. Podľa názoru súdu, práve obava, že by svojou výpoveďou prispel k svojmu usvedčeniu, je dôvodom nepravdivosti jeho tvrdení ohľadom tejto skutočnosti. Súd mal za dokázané, že obžalovaný v čase, keď ho Z. navštívil a žiadal ho o likvidáciu osôb, po ktorých chcel získať diskotéku, zjavne túto žiadosť Z. neodmietol. Konkludentným spôsobom, pod tlakom obvinenia Z., že ako vodič vozidla pri dopravnej nehode zapríčinil smrť jeho otca B. M. prejavil, že vykoná to, o čo bol požiadaný. Pritom si bol vedomý toho, a aj dal na vedomie Z., že jeho zranenie ramena, ktoré utrpel pri nehode je takou prekážkou, ktorá mu bráni vo vykonaní činu, o ktorý bol požiadaný.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v tiesni vyvolanej jeho nepriaznivými osobnými pomermi i zdravotnými problémami, keď jednoznačným bezodkladným prejavom neodmietol spáchať čin, o ktorý ho Z. žiadal a dokonca v ďalšom čase poskytoval Z. súčinnosť smerujúcu k následku, ktorý Z. zamýšľal, a to tým, že pricestoval na Slovensko, dal si zabezpečiť ubytovanie, dal si ukázať miesta, kde sa poškodení zdržiavajú, a prijal veci potrebné na spáchanie činu. Z výpovede sv. O., sv. Š. i ďalších dôkazov vyplýva, že R. Z. staval obžalovaného do pozície svojho dlžníka, chcel od neho vyrovnanie za smrť svojho otca. Tento fakt primäl súd k prijatiu obhajoby obžalovaného spočívajúcej v tom, že Z. naňho vyvíjal nátlak. Súd pritom vzal do úvahy, že Z.S. pred obžalovaným zneužil svoje postavenie osoby majúcej lepší prístup k majetku, zneužil jeho pocit viny za smrť jeho otca i evidentný strach obžalovaného z následkov. I keď svedok O. uviedol, že obžalovaný súhlasil s tým, že predmetný čin spácha, súd z dôkazov nezistil takú skutočnosť, ktorá by svedčila o jednoznačnom a nespochybniteľnom prejave súhlasu. Z výpovede obžalovaného, z jeho komunikácie so Š., kedy prisvedčil tomuto svedkovi v tom, že je rozumnejšie vrátiť sa a nepodvoliť sa žiadosti Z., z následkov, ktoré mu spôsobovalo zranenie, ako i z ďalších už súdom uvádzaných okolností, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dospel k záveru, že obžalovaný neplánoval žiadosti Z. vyhovieť a nemal úmysel realizovať predmetnú objednávku na vraždu 3 osôb. Pritom ústny prejav úmyslu spáchať trestný čin, tak ako ho naznačil svedok O., sám o sebe nie je trestným činom.
Vykonané dôkazy nesvedčia o tom, že by obžalovaný za takýto čin dostal finančnú odplatu, alebo, že by mu mala byť za to sľúbená v takejto forme sľúbená odmena. Na druhej strane, nebolo ani dokázané, že by sv. Z. disponoval takou finančnou hotovosťou, ktorou by vyplatil osobu najatú na vraždu 3 osôb. Napokon tento čin podľa obžaloby nemal obžalovaný vykonať za finančnú odmenu, ale mal tým splatiť dlh. Už touto skutočnosťou sa vytvára stav, v ktorom absentuje motív pre obžalovaného ako nájomného vraha.
Podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písmeno c) Trestného zákona sa obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písmeno j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách. Viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby (§ 127 ods. 12).
Podľa § 140 písmeno a) Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu na objednávku.
Objektívna stránka obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona predpokladá akékoľvek zbavenie života živého človeka bez ohľadu na použité prostriedky. Tohto trestného činu sa dopustí ten kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou. Nevyhnutnou podmienkou trestnosti podľa tohto ustanovenia teda je, aby páchateľ konal s vopred uváženou
pohnútkou. Vopred uvážená pohnútka pri zločine úkladnej vraždy z hľadiska jeho vykonania nutne predpokladá aj istú dávku plánovitosti, v rámci ktorej páchateľ vopred premyslí a zváži rozhodujúce okolnosti vykonania činu, ako napríklad zvolenie miesta, spôsobu a doby jeho vykonania, použitia zbrane, či iného prostriedku vhodného na usmrtenie inej osoby, s cieľom maximálneho vylúčenia obrany obete a zaručenia úspešného vykonania činu. Podstatu samotného skutku tvorí konanie ako prejav vôle páchateľa navonok, ktorý je pre následok kauzálny, pokiaľ je zahrnutý zavinením. Súd skúmal s akou pohnútkou by obžalovaný konal, keď by mal byť osobou objednanou na vykonanie predmetných vrážd. Úvahami skôr uvedenými súd predostrel, že nemá dôkazy jednoznačne a bezpečne preukazujúce úmysel obžalovaného usmrtiť osoby poškodených. K naplneniu subjektívnej stránky žalovaného trestného činu sa vyžaduje úmysel priamy, pretože súčasťou subjektívnej stránky je aj motív. V danom prípade u obžalovaného W. absentovala vôľa, vo forme chcenia pripraviť sa na čin a čin vykonať, ktorá by smerovala k následku, t.j. ku smrti iného. Obžalovaný sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by vyvolávalo len vzdialené nebezpečenstvo, že nastane následok, ktorý je znakom skutkovej podstaty trestného činu. Obžalovaný v štádiu prípravy nejednal v úmysle usmrtiť osoby uvedené vo výroku obžaloby. Preto z dôvodu nedostatku subjektívnej stránky nedošlo k naplneniu znakov trestného činu.
Súd po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že bola spoľahlivo preukázaná podstata skutku, keď skutkový dej, ktorý tvorí základ obžaloby sa čiastočne uskutočnil, ale dokázaný skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nenaplňuje všetky objektívne i subjektívne znaky žiadnej skutkovej podstaty trestného činu. Skutočnosť, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (zavinenie vo forme priameho úmyslu) bolo dôvodom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. so záverom, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa stal, ale nie je trestným činom.
Pritom súd zistil, že neprichádza do úvahy postúpenie veci inému orgánu na prejednanie priestupku, či disciplinárneho alebo správneho deliktu, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie je možné podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Osobami oprávnenými podať odvolanie proti tomuto rozsudku sú prokurátor, ktorý môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech ako i neprospech obžalovaného a obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Týmto osobám, okrem prokurátora, sa končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolanie má odkladný účinok.