Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9CoP-29-2013.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/29/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X., H., nar. XX. XX. XXXX a I., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky Mgr. F. X., nar. XX. X. XXXX, bytom H. X/XX, S., zastúpenej splnomocneným zástupcom F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X, L. a otca Ing. Y. X., nar. X. XX. XXXX, bytom E. S. 5, zastúpeného JUDr. Ivanom Spišiakom, advokátom so sídlom G. G., J. K. XX/A, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 12P/98/2011-461 zo dňa 11. 1. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletú H. X., nar. XX. XX. XXXX vo výške 180,- eur mesačne a zvýšené výživné na maloletú I. X., nar. XX. X. XXXX vo výške 150,- eur mesačne, počnúc dňom 14. 4. 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom od 14. 4. 2011 v rozdiele otcom plateného výživného do právoplatnosti tohto rozsudku a novourčenou výškou výživného otec j e p o v i n n ý uhradiť v jednej polovici do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zvyšnú časť v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
Vo výroku, ktorým okresný súd uložil matke i otcovi uhradiť trovy štátu v celkovej výške 82,72 eur, rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/7/2009 zo dňa 13. 3. 2009.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi platiť zvýšené výživné na maloletú H. X., nar. XX. XX. XXXX vo výške 130,- eur mesačne a zvýšené výživné na maloletú I. X., nar. XX. X. XXXX vo výške 100,- eur mesačne, počnúc dňom 14. 4. 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 14. 4. 2011 do 31. 12. 2012 na maloletú H. v celkovej výške 1 100,40 eur a na maloletú I. v celkovej výške 829,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach na každé dieťa po 30,- eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Uložil matke i otcovi nahradiť štátu trovy v celkovej výške 82,72 eur, každému po 41,36 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
na účet Okresného súdu Martin. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/7/2009 zo dňa 13. 3. 2009.
Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na aktuálne platnú právnu úpravu okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zmenu pôvodne určenej vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/7/2009 zo dňa 13. 3. 2009, nakoľko od posledného rozhodnutia maloleté deti sú podstatne staršie, vyspelejšie, pomery sa zmenili na strane otca i matky. Staršia dcéra nastúpila na strednú školu, mladšia na druhý stupeň základnej školy. Náklady sú nielen v súvislosti s návštevou školy, ale i so záujmovou činnosťou, zdravotným stavom staršej dcéry. Otec bol v čase posledného rozhodovania dlhodobo práceneschopný z dôvodu úrazu chrbtice. V súčasnej dobe je riadne zamestnaný. Poberá príjem vo výške približne 816,- eur. Matka v čase posledného rozhodovania pracovala u toho istého zamestnávateľa ako v súčasnosti s príjmom približne 13 931,- Sk (461,- eur). V súčasne dobe poberá mzdu vo výške približne 530,- eur. K zvýšeniu výživného okresný súd pristúpil od 14. 4. 2011, keď zastal názor, že od posledného rozhodovania je v možnostiach otca plniť výživné v takto stanovenej výške, nakoľko v minulosti pracoval v zahraničí a jeho príjem sa pohyboval na úrovni približne 1 500,- eur. Tento príjem bol nepravidelný, mal zvýšené náklady na cestovné. Zohľadňoval tiež, že otec spláca pôžičky, ktoré si zobral za účelom kúpy a zlepšenia svojich bytových pomerov. Zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom. Vo zvyšku návrh matky zamietol, rozhodol o trovách štátu a náhrade trov konania medzi účastníkmi.
Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie matka maloletých detí. Nesúhlasila s výškou zvýšeného výživného, nakoľko zo spisu podľa nej mal súd jednoznačne preukázané, že zárobkové pomery na strane otca sú podstatne vyššie ako prezentoval vo svojich vyjadreniach. Za obdobie prác v Rakúsku v roku 2011 sa jeho príjem pohyboval v čiastkach 1 100,- eur - 1 400,- eur mesačne a aj vo firme Motor - Car Banská Bystrica dosiahol príjmy od 719,- eur do 1 012,- eur mesačne v čistom, čo je v rozpore s tvrdením povinného na č.l. 61, keď tvrdí, že jeho hrubý príjem je 435,- eur. Nesporný dôkaz preukázania povinného platiť výživné v čiastke ako žiadala matka je podľa nej skutočnosť, že povinný spláca pôžičky svojej matke v objeme 2 200,- eur a ďalšie pôžičky v čiastke 340,- eur mesačne v zmysle č.l. 191 a 192. Zastala názor, že okresný súd nesprávne vyhodnotil zárobkové, majetkové pomery otca. Naviac, v období od roku 2008 nakupoval nehnuteľnosti nemalej hodnoty, teda jeho majetkové pomery značne vzrástli na úkor uspokojovania potrieb jeho vlastných maloletých detí a vôbec neakceptoval ochotu povinného a nezobral do úvahy jeho vyhlásenie, v ktorom sám prehlásil, že je ochotný sa dohodnúť s matkou maloletých detí a navrhoval výživné vo výške po 180,- eur na každú dcéru. Touto ponukou len preukazoval, že je v jeho schopnostiach a možnostiach s prihliadnutím aj na majetkové pomery uspokojovať potreby maloletých detí v čiastke ním prezentovanej. Ďalej vytýkala, že okresný súd nesprávne vyčíslil zameškané výživné. Neakceptoval požiadavky matky na úhradu polovice nedoplatku v termíne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhú polovicu splácať v splátkach po 30,- eur mesačne, pričom výšku splátok stanovil spôsobom, že deti budú čakať až 40 mesiacov na úhradu zameškaného výživného. Taktiež nesúhlasila s úhradou čiastky 41,36 eur ako náhrady trov štátu, nakoľko žiadala zabezpečenie dôkazov o výške príjmu výpisom z účtu povinného z dôvodu, že mala vedomosť a presvedčenie o vyšších príjmoch povinného ako ich prezentoval a pokiaľ by bol povinný priznal výšku príjmov reálnu a pravdivú, nebolo by potrebné zabezpečovať dôkazy, súdny preklad dokladov zaslaných súdu z Rakúska. Rozsudok okresného súdu preto žiadala zmeniť tak, že súd otcovi uloží platiť zvýšené výživné na maloletú H. vo výške 180,- eur mesačne a na maloletú I. vo výške 180,- eur mesačne počnúc od 1. 1. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom nedoplatok na výživnom za obdobie od 14. 4. 2011 do 31. 12. 2012 na H. vo výške 1 367,71 eur, maloletú I. vo výške 1 033,21 eur, v celkovej čiastke nedoplatku na obe deti 2 400,92 eur žiadala uložiť otcovi uhradiť v čiastke 1 nedoplatku, t.j. 1 200,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk matky a druhú polovicu splácať v mesačných splátkach na každé dieťa po 30,- eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok a uložiť povinnosť nahradiť trovy štátu v celkovej výške 82,72 eur otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Martin.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že nikdy neprezentoval návrh dohody ohľadne platenia výživného v sume 180,- eur na každú z dcér. Uvedené tvrdenie bolo niekoľkokrát umelo prezentované na pojednávaní zo strany zástupcu matky maloletých detí, čo spôsobovalo len predlžovanie a odďaľovanie rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ sa
týkalo splatenia nedoplatku na výživnom uviedol, že nie je v jeho možnostiach ho uhradiť spôsobom navrhovaným matkou a pokiaľ sa týkalo trov štátu, tieto vznikli len na základe konania protistrany, nakoľko otec detí na pojednávaní predložil všetky potrebné doklady.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
Rozhodnutia súdov, či už priamo výživné určujúce alebo ktorými bola dohoda rodičov o výške výživného schválená, môžu byť zmenené vtedy, pokiaľ dôjde k zmene skutočností, ktoré tu boli v čase posledného rozhodovania. Výživné sa stanovuje vždy podľa stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania, a preto pokiaľ od rozhodnutia dôjde k zmene pomerov či už na strane oprávneného dieťaťa, povinného rodiča, vždy je potrebné vykonať novú úpravu výšky výživného tak, aby zodpovedala aktuálnemu stavu.
V preskúmavanej veci nepochybne došlo k zmene pomerov tak na strane maloletých detí, ako i otca, keď o výške výživného bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/7/2009 zo dňa 13. 3. 2009 za situácie, keď otec maloletých detí bol dlhodobo práceneschopný, a teda výživné v tom čase bolo určené podľa tomu zodpovedajúcich okolností. Od tohto obdobia uplynuli dva roky, podstatne sa zmenili pomery na strane maloletých detí, ktoré sú podstatne staršie, vyspelejšie, staršia dcéra navštevuje strednú školu, mladšia druhý stupeň základnej školy. Otec takisto sa zamestnal, pracoval i v zahraničí, zvýšil sa i príjem matky.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutočnosti potrebné pre určenie rozsahu výšky výživného, avšak i napriek tomu výška ním ustáleného výživného nezodpovedala, resp. nekorešpondovala so skutkovými zisteniami o schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca. Podľa názoru krajského súdu tiež okresný súd dostatočným spôsobom nevyhodnotil nevyhnutnosť výdavkov, ktoré otec zo svojho príjmu vynakladá a dostatočným spôsobom nezohľadňoval ani jeho majetkové pomery. Nepochybne kritériami pre určenie výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré boli podrobne dostatočným spôsobom zo strany okresného súdu zadokumentované. Vzhľadom na vek maloletých detí je potrebné uviesť, že výška výživného nezohľadňuje iba výdavky na bežné výživné ako sú strava, oblečenie, obutie, ale i výdavky vznikajúce v súvislosti s návštevou školy, vzhľadom na to, že sa jedná o dievčatá i na nákup kozmetiky, hygienických potrieb, zabezpečenie športových, kultúrnych, spoločenských potrieb a záujmov, mimoškolské aktivity a podobne. V tejto súvislosti krajský súd zastal názor, že okresným súdom určená výška výživného nezodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám detí, keď u staršej dcéry bolo preukázané i zhoršenie zdravotného stavu.
Naviac, otec maloletých detí sám pred okresným súdom vyjadril ochotu platiť na obe deti po 180,- eur mesačne (viď zápisnica z pojednávania z 11. 1. 2013), a preto krajský súd zohľadniac všetky okolnosti prejednávanej veci ustálil výšku výživného sumou 180,- eur v prospech staršej dcéry a sumou 150,- eur mesačne v prospech mladšej I. počnúc dňom 14. 4. 2011. Túto povinnosť uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. S prihliadnutím na spotrebný charakter výživného toto odstupňoval podľa veku, a teda i nárokov na uspokojenie bežných potrieb. Výšku nedoplatku na výživnom krajský súd neurčoval, nakoľko pokiaľ určil výšku zvýšeného výživného a deň, od ktorého povinnosť platenia zvýšeného výživného vznikla, nie je problém, aby si rodičia výšku nedoplatku ustálili. Stanovil však spôsob jeho úhrady. Nakoľko ide o zameškané výživné v nie nepatrnej výške, je ho potrebné uhradiť takým spôsobom, aby sa čo najskôr vykompenzovala strata matky, ktorú musela za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného na výživnom v prospech oboch maloletých detí vynaložiť. Preto uložil otcovi uhradiť 1 nedoplatku na výživnom pre obe dcéry do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok v splátkach po 50,- eur mesačne s prihliadnutím i na výšku bežného výživného v prospech oboch maloletých dcér.
Pokiaľ sa týkalo náhrady trov štátu, krajský súd po preskúmaní dôkazov, so zabezpečením ktorých trovy štátu vznikli, dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v tejto časti, pokiaľ uložil povinnosť podieľať
sa na trovách štátu obom rodičom, je správny. Trovy štátu boli vynaložené v súvislosti s návrhmi matky, pričom pre určenie výšky výživného nepriniesli žiaden podstatný význam. Pokiaľ okresný súd vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, jedná sa o nadbytočné rozhodnutie vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov. Z tohto dôvodu krajský súd tento výrok rozsudku okresného súdu i napriek tomu, že nevyhovel úplne návrhu matky, neprevzal.
Krajský súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si každý z účastníkov zásadne hradí vlastné trovy konania sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .