Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6Er/47/2013

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v exekučnej veci vedenej v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (pôvodný názov: PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.), so sídlom ul. Mliekarenská č. 10, Bratislava, IČO: 35792752 proti povinným: 1.) Y. V., W.. XX.X.XXXX, F. Y. Č.. XXXX/X, V., Š.M. I. L. a 2.) R. M., W.. X.XX.XXXX, F. H.. E. Č.. XXX/XX, V., Š. I. L. pre vymoženie sumy XXX,XX eur s prísl. a trov exekúcie takto

rozhodol:

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, so sídlom exekútorského úradu v Košiciach, ul. Jantárová č. 30 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pod jeho sp.zn.: Ex XXXX/XXXX) zo dňa X.X.XXXX zamieta.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa XX.XX.XXXX na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinným pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom rozhodcu Mgr. Erika Končoka, so sídlom Koceľova 9, Bratislava zo dňa XX.X.XXXX, sp.zn.: C.-XXXX/XX-X.. K návrhu oprávnený priložil ako prílohu fotokópiu vyššie uvedeného rozhodcovského rozhodnutia a aj fotokópiu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi oprávneným a povinnými (spolu s jej neoddeliteľnými súčasťami.)

Podaním zo dňa X.X.XXXX vo výroku tohto uznesenia uvedený súdny exekútor požiadal tunajší exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vyššie uvedenú sumu.

Exekučný súd preskúmal predloženú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dospel k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je nutné zamietnuť v zmysle ustanovenia , predposledná veta Exekučného poriadku (z.č. )

Pred rozhodnutím o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd zaoberal otázkou podľa akých právnych ustanovení je možné posudzovať právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý bol základom pre vyššie uvedený exekučný titul. Z odôvodnenia tohto exekučného titulu vyplýva, že oprávnený sa pred rozhodcovským súdom dožadoval, aby tento zaviazal povinného na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, nakoľko oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah z vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere neúplnou zmenkou (blankozmenkou.) Nakoľko účelom zmenky vyplnenej oprávneným, ktorá bola podkladom pre exekučný titul bolo zabezpečiť nároky oprávneného zo spotrebiteľského úveru, spravuje sa tento zabezpečovací inštitút rovnakými zákonnými ustanoveniami, ktoré sa aplikujú na právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený vyššie uvedenou zmluvou o revolvingovom úvere. Z ďalej uvedeného vyplýva, že sa bude jednať o všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v a najmä ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok ( .)

V bode 6. (všeobecných) zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere, je upravená dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie záväzku povinného ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho zo zmluvy o revolvingovom úvere voči oprávnenému ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a údaj o splatnosti zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť zmenku o chýbajúce údaje v prípade ak sa povinný oneskorí s platením akéhokoľvek záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ako údaj sumy zmenky je remitent oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrňujúcu ale neprekračujúcu všetky pohľadávky veriteľa z tejto zmluvy o revolvingovom úvere spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými v zmysle tejto zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky a ako údaj o splatnosti zmenky ľubovoľný dátum po dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky veriteľa, alebo jej časti, alebo jej príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe tejto zmluvy.

Takéto ustanovenie zmluvy súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle , pretože hoci nie je takáto neprijateľná podmienka vymenovaná v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných podmienok v ustanovení , napĺňa znaky všeobecnej charakteristiky neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v ustanovení , nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to ku škode spotrebiteľa, a súčasne nie je individuálne dojednaná. Spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nebol schopný posúdiť zákonné dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky, obzvlášť skutočnosť posilnenia práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Táto neprijateľná podmienka je tak v zmysle neplatná. Súd mal teda za to, že oprávnený nebol oprávnený túto zmenku vyplniť a uplatniť si z nej nárok na rozhodcovskom súde.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení a nasl. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba podnikateľom.) Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Vyššie uvedená zmluva túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. . Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Aj keď účinný od 01.04.2004 v ustanovení za spotrebiteľské zmluvy označil len odplatné zmluvy v ôsmej časti a zmluvu podľa , táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovenia pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v zmluvách o revolvingovom úvere. účinný v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je , majú postavenie predpisov špeciálnych. Ustanovenie priamo ukladá riešiť otázky neupravené podľa predpisov občianskeho práva.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o revolvingových úveroch je potrebné vychádzať z ustanovenia upravujúci analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. K jej prebratiu došlo novelou účinnou od 01.04.2004, čo je zrejmé z ustanovenia . Táto novela zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv.

S účinnosťou od 1.1.2008 bol v rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok okrem iného aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ustanovenia (v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej doložky ako súčasti zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá zmluva je ako už bolo uvedené vyššie spotrebiteľskou zmluvou) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.) V (v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej doložky) sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného demonštratívneho výpočtu v pod písm. r)) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. S účinnosťou od 1.1.2008 bol v rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok okrem iného aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: "Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008." V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza : "vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom". Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (K.Csach): "z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami."

V bode 18.1. (všeobecných) zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere, je upravená rozhodcovská doložka tak, že výber z alternatív riešenia sporov z predmetnej zmluvy, teda výber medzi riešením sporu zo zmluvy v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred príslušným všeobecným súdom SR patrí výhradne žalobcovi.

Predmetná rozhodcovská doložka preto v zmysle vyššie citovaného stanoviska Krajského súdu v Prešove, v zmysle , a tiež názoru tunajšieho exekučného súdu bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter, pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom. Takýmto ustanovením je aj ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní (z.č. ), ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to aj bez návrhu. Z ustanovenia z.č. preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v alebo b) z.č. 244/2002 a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s z.č. 244/2002 je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Podľa ustanovenie Exekučného poriadku však súd musí zamietnuť návrh na udelenie poverenia, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v zákona o rozhodcovskom konaní, a v prípade, že ich zistí, žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Tento záver je aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania ( v spojení s ). Exekučný súd je v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (i na strane súdu) boli čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu zákona o rozhodcovskom konaní, a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v rozpore.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal z vnútroštátnych právnych noriem ( a zákona o rozhodcovskom konaní.)

Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto v skutočnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím je podľa názoru exekučného súdu obmedzené právo "slabšej" zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.

Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že

cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená.

Exekučný súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.X.XXXX, sp.zn.: XCdo/X/XXXX, podľa ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Najvyšší súd judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má totiž za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Exekučný titul v tejto veci je tak v rozpore so zákonom, a preto súd podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.