Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-21-2013.pdf
PDF · 89.37 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/21/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému W. A., nar. XX. 5. XXXX, trvale bytom XXX XX F. č. XXX, zastúpeného opatrovníkom O.. O. B., zamestnancom P. súdu F., vedenej pod sp. zn. EX 1607/2003 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťakom, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Žriedlová č. 3, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 265,55 EUR s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Revúca, č. k. 6Er/334/2008-23 zo dňa 26. 6. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťakom podľa § 57 ods. 1 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) zastavil, keď mal na základe návrhu súdneho exekútora a po preskúmaní exekučného spisu za preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo po začatí exekúcie neúčinným. Povinnému podľa § 200 ods. 2 s poukazom na § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uložil nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 25,13 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k trovám exekúcie konštatoval, že súdny exekútor účelne na exekúciu vynaložil jednu začatú hodinu (spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie á 30 min), za čo mu patrí hodinová odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej ako „Vyhláška“) vo výške 6,64 EUR a uskutočnil 3 úkony exekučnej činnosti, za čo mu patrí paušálna odmena vo výške 9,96 EUR (3,32 x 3). Súdny exekútor na exekúciu vynaložil hotové výdavky vo výške 4,34 EUR (poštovné) a prináleží mu aj DPH vo výške 4,19 EUR. Okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu za úkon spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie lustrácie v Sociálnej poisťovni, keď odmenu za uvedené úkony si súdny exekútor vyúčtoval duplicitne a navyše uskutočnenie jednotlivých úkonov nevyhnutne predpokladá ich spracovanie a vyhotovenie, ktoré je však zahrnuté v paušálnej odmene. Rovnako hodinovú odmenu exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani za úkon spracovanie vrátenia poverenia, keď uvedený úkon považoval za úkon administratívny, priamo nesmerujúci k vymoženiu pohľadávky. Na základe uvedeného zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 25,13 EUR.
Proti výroku uzneseniu okresného súdu o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Nesúhlasil s nepriznaním hodinovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky za úkony spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie lustrácie do Sociálnej poisťovne z dôvodu duplicitného uplatnenia týchto úkonov tak, ako to uviedol okresný súd. Poukázal pritom na gramatický výklad § 14 ods. 1 Vyhlášky, ktoré ustanovenie nepojednáva o tom, že odmena súdneho exekútora sa určuje buď podľa písm. a/ tohto ustanovenia (ako odmena hodinová), alebo podľa písm. b/ tohto ustanovenia (ako odmena paušálna). Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že v tomto ustanovení sa neuvádza žiadna vylučovacia spojka a zároveň Vyhláška v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza, že v prípade, ak súdnemu exekútorovi prináleží odmena paušálna za jednotlivé úkony, nie je možné za tie isté úkony určiť aj odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Čo sa týka jednotlivých úkonov, tieto pozostávajú z viacerých jednotlivých samostatných činností, za ktoré patrí súdnemu exekútorovi okrem hodinovej odmeny aj odmena paušálna. V súvislosti so získaním poverenia je potrebné žiadosť o vydanie poverenia spracovať na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zas obnáša podrobné vyčíslenie a rozpísanie vymáhanej pohľadávky, a zároveň musí spĺňať náležitosti požadované zákonom. V prípade spracovania vrátenia poverenia sa nejedná o úkon administratívny podľa § 25 Vyhlášky, nakoľko vrátenie poverenia súdnym exekútorom je jednou z podstatných činností súdneho exekútora, ktorá mu vyplýva priamo z § 60 písm. c/ Exekučného poriadku. Zákon teda zaväzuje súdneho exekútora na vrátenie poverenia súdu. Vzhľadom k tomu musí súdny exekútor opäť preštudovať spis, nakoľko pri zastavení exekúcie musí jednak vykonať úkony, na základe ktorých bude majetok povinného odblokovaný a spis musí byť následne uschovaný. Na základe uvedeného súdny exekútor navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok uznesenia prvostupňového súdu zmenil tak, že povinného zaviaže nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 57,00 EUR to troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaní zostalo uznesenie exekučného súdu nedotknuté.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku).
Podľa § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej ako „Vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a/ je
6,64 EUR (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR (100,- Sk).
V ustanovení § 15 ods. 1 Vyhlášky je obsiahnutý taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou.
Podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Okresný súd napadnutým uznesením po tom, čo exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku zastavil, povinného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 25,13 EUR pozostávajúce z odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 16,60 EUR, hotových výdavkov vo výške 4,19 EUR a DPH vo výške 4,19 EUR. Súdny exekútor vo svojom odvolaní voči výroku uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie nesúhlasil s krátením hodinovej odmeny za výkon exekučnej činnosti keď uviedol, že ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky nebráni tomu, že ak súdnemu exekútorovi prináleží paušálna odmena za jednotlivé úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky, nemôžu sa totožné úkony odmeňovať i podľa hodín účelne na ne vynaložených podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky. V ďalšom obsahu odvolania sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že v prípade vrátenia poverenia exekučnému súdu, sa jedná o administratívnu prácu.
S odvolacími námietkami súdneho exekútora sa však odvolací súd stotožniť nemohol.
Pri výklade jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky je potrebné vychádzať z účelu (cieľa), ktorý táto právna úprava primárne sleduje. Cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase. Cieľom exekúcie rozhodne nie je maximalizácia odmeny súdneho exekútora a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení Vyhlášky.
Samotná Vyhláška v § 14 ods. 1 v spojení s § 200 ods. 1 Exekučného poriadku vyžaduje, aby bola odmena za výkon exekučnej činnosti určená účelne, a to podľa počtu hodín vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Použitie pojmu „účelný“ v texte citovaných právnych predpisov potom odôvodňuje jednak sčítavanie času skutočne potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a jednak odôvodňuje aj výklad, ktorý prijal v napadnutom uznesení okresný súd. V ustanovení § 14 ods. 1 Vyhlášky sú v písm. a/ a písm. b/ zakotvené dva postupy pre určenie odmeny súdneho exekútora. Logickým výkladom citovaného ustanovenia je možné dospieť k tomu, že medzi týmito dvoma postupmi je rozdiel vyžadujúci ich oddelenú úpravu v písm. a/ a b/. Rozdiel spočíva v tom, že podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky je odmena stanovená za účelne vynaložený čas na exekúciu bez ohľadu na počet jednotlivých úkonov a podľa § 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky je odmena stanovená paušálne za jednotlivý úkon bez ohľadu na jeho časovú, či administratívnu náročnosť.
Výklad ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/, b/ Vyhlášky, ktorý sa prejavil vo vyúčtovaní trov súdneho exekútora (a následne našiel svoje vyjadrenie aj v odvolacích námietkach), nie je v súlade so systematickým a logickým usporiadaním citovaného ustanovenia. Vo všeobecnosti, pri každej
ekonomickej činnosti v zásade platí, že subjektu, ktorý ju vykonával patrí odmena. Ďalej platí, že za určitý časovo a vecne ohraničený objem činnosti sa platí určitá odmena len jedenkrát. Je nepochybné, že v ust. § 14 ods. 1 písm. a/, b/ Vyhlášky sú obsiahnuté dva rôzne spôsoby výpočtu odmeny, a to paušálny a podľa počtu hodín. Pokiaľ za určitý úkon Vyhláška v § 15 stanovuje odmenu paušálnu (ktorá bola súdnemu exekútorovi napadnutým uznesením priznaná), nemôže už za tento úkon súdny exekútor žiadať odmenu podľa času vynaloženého na jeho vykonanie, nakoľko by sa jednalo o duplicitnú odmenu z rovnakej činnosti. Úkony taxatívne vymedzené v § 15 ods. 1 Vyhlášky odmeňované paušálnou sumou nie sú podľa svojej povahy tak osobitne časovo a odborne náročné, že by za ne mala súdnemu exekútorovi patriť paušálna a aj časová odmena, zvlášť, keď sa jedná o úkony súdnym exekútorom pravidelne vykonávané v rámci všetkých exekučných konaní.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ niektorý z úkonov súdneho exekútora podľa svojej povahy spadá pod taxatívny výpočet v zmysle § 15 ods. 1 Vyhlášky, potom za tento úkon patrí súdnemu exekútorovi len paušálna odmena tak, ako na to správne vo svojom rozhodnutí okresný súd poukázal.
Súdny exekútor by mal za každých okolností voliť pri vymáhaní pohľadávky oprávneného taký postup, pri ktorom vzniknú čo najmenšie náklady. Účelnosť postupu súdneho exekútora sa prejavuje v tom, že spôsob exekúcie a rozsah vykonaných zisťovaní prispôsobí výške vymáhaného nároku ako aj pomerom povinného.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi len odmena za čas, ktorý priamo a účelne vynaložil na výkon exekučnej činnosti, pričom sem nie je možné zahrnúť čas vynaložený v súvislosti s prípravou paušálne odmeňovaných úkonov podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky. Odmena za získanie poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky v sebe zahŕňa všetky úkony exekútora s tým spojené, a to najmä prebratie návrhu a preštudovanie, založenie spisu ako aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, preto nie je možné priznať za túto činnosť odmenu aj podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky ako to požadoval súdny exekútor. Obdobné závery platia aj vo vzťahu k úkonom súdnym exekútorom označeným ako spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie lustrácie v Sociálnej poisťovni, keď za tieto úkony bola okresným súdom priznaná odmena paušálna s poukazom na § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. c/ respektíve h/ Vyhlášky.
Navyše ani jazykový (gramatický) výklad ustanovenia § 14 ods. 1 Vyhlášky, z ktorého vyplýva, že odmena (celková) za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti neznamená, že jeden úkon exekučnej činnosti možno „odmeniť“ oboma právnym predpisom predpokladanými spôsobmi, znamená len toľko, že pri určovaní celkovej odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa môže postupovať tak podľa písm. a/ ako aj podľa písm. b/ ustanovenia § 14 ods. 1 Vyhlášky. Zmyslu právne normy zodpovedá teda len ten výklad citovaného ustanovenia, že úkony taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 Vyhlášky budú „odmeňované“ podľa písm. b/ a prípadné ďalšie uskutočnené úkony (ak sa nejedná o administratívne úkony), bez ohľadu na ich počet, podľa písm. a/ tohto ustanovenia, v závislosti od účelne vynaloženého času na ich vykonanie.
Pokiaľ sa jedná o úkon, ktorý súdny exekútor označil ako spracovanie vrátenia poverenia, odvolací súd sa plne stotožnil s názorom okresného súdu, že sa jedná o administratívnu prácu vykonávanú s exekučnou činnosťou, honorovanú už v rámci odmeny súdneho exekútora. Na správnosti uvedeného záveru pritom nemení nič ani skutočnosť, že povinnosť súdneho exekútora vrátiť vydané poverenie tomuto vyplýva priamo zo zákona. Uvedená skutočnosť totiž nie je rozhodná. Podstatou je charakter tejto činnosti, jej náročnosť a jej obsah. V prípade vrátenia poverenia exekučnému súdu sa nejedná o odbornú činnosť, ale o činnosť administratívnu, spočívajúcu výlučne v zaslaní alebo osobnom dodaní poverenia okresnému súdu. V rámci uvedeného sa pritom nevydáva žiadne rozhodnutie, preto je pre odvolací súd navyše nepochopiteľná časová špecifikácia tejto činnosti súdnym exekútorom tak, že na túto činnosť účelne vynaložil 45 minút.
Čo sa týka priznanej paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a tiež priznanej DPH, uvedeným sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko bol odvolacími dôvodmi formulovanými súdnym exekútorom viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) . Na základe všetkého už uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním zostalo uznesenie exekučného súdu nedotknuté.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.