Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/51/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD., v právnej veci žalobcu ELSPOL - SK, s.r.o., so sídlom Miestneho priemyslu 1085, 029 01 Námestovo, IČO: 36 433 721, v konaní zast. JUDr. Adriana Paneková, advokát, Miestneho priemyslu 1140/0, 029 01 Námestovo, IČO: 50 282 719 proti žalovanému S. S., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom Michal Mandyčevský, s miestom podnikania Záhradná 6, 976 55 Ľubietová, IČO: 37 327 798, v konaní zast. URBÁNI & Partners, s.r.o, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 4.389,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -100 zo dňa 21. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -100 zo dňa 21. decembra 2022 v napadnutom výroku I., výroku III. a výroku IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.389,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.389,- Eur od 29.06.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Vo výroku III. žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo výroku IV. svedkovi S. A., nar. XX.XX.XXXX, O. hrdinov XXX/XX, Y. priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou doručenou dňa 31.03.2021 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 4.389,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.389,- Eur od 31.03.2021 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že pri vykonávaní zmluvne dohodnuté dielo pre tretiu osobu v obci Ľubietová potreboval previezť stroj - hydraulické minirýpadlo CAT 303 C CR (ďalej aj len „stroj“) a naloženie stroja a jeho prevoz si objednal u žalovaného. Dňa 22.06.2020 po naložení stroja na nájazd (lyžinu) došlo k prasknutiu nájazdu, na ktorom bol stroj naložený, stroj sa prevrátil a došlo k jeho poškodeniu. Svedkom tejto udalosti bol strojník S. A.. Keďže žalovaný namietal výšku škody, žalobca nechal vypracovať znalecký posudok Ing. Milanom Kozákom pod č. 18/2020, ktorý ustálil výšku škody ku dňu poškodenia veci, teda ku dňu 22.06.2020, na sumu 4.389,- Eur.

3. Žalovaný akcentoval, že žalobca neosvedčil žiadnym dôkazom, že si u žalovaného objednal naloženie a prepravu stroja a je tu úplná absencia právneho úkonu, resp. zmluvy o preprave, či o vykonaní diela medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný potvrdil, že vedúci stavby ho požiadal o naloženie stroja,

strojník naliehal, aby bol stroj naložený napriek upozorneniu žalovaného, či toto naloženie nájazdy vydržia, a preto je otázne, či následok v podobe prevrátenia stroja a vzniku domnelej škody spočíval v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, najmä ak po tejto udalosti tento stroj naďalej vykonával rôzne činnosti. Podľa žalovaného nie je preukázané, že udalosť možno klasifikovať ako škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalovaného, pretože nie je preukázaný kauzálny nexus medzi prípadným protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalovaný poukázal na to, že z obsahu korešpondencie strán je nepochybné, že žalobca v rámci svojej snahy o mimosúdne vysporiadanie žiadal najprv náhradu škody 3.500,- Eur, potom 1.500,- Eur a napokon 4.389,-Eur, čo je potrebné považovať za neštandardný postup. Žalovaný zároveň uplatnil výhrady voči znaleckému posudku Ing. Milana Kozáka č.18/2020 zo dňa 27.10.2020, pretože sám znalec konštatuje, že obhliadka stroja nebola vykonaná, lebo vozidlo je predané, a teda znalec len teoreticky čerpajúc zrejme zo sprostredkovaných zdrojov predložil výpočet nákladov na opravu veci, ktorej poškodenia nevidel.

4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na podklade zhodných tvrdení strán sporu a opisu skutku zo strany svedka S. A. dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalobca nakladal stroj žalovaného a pri jeho nakladaní praskol jeden nájazd, v dôsledku ktorej skutočnosti stroj spadol na zem a došlo k jeho poškodeniu. Z týchto zistených skutkových okolností súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že pokiaľ by nájazd použitý žalovaným za účelom naloženia stroja žalobcu nepraskol, stroj by sa neprevrátil a k poškodeniu stroja by nedošlo. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že škoda na stroji bola spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti založeného, ako to aj predpokladá , keď toto ustanovenie za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou považuje za škodu nielen škodu spôsobenú samotnou činnosťou prevádzkovej povahy, ale aj škodu spôsobenú vecou použitou pri takejto činnosti. Súd prvej inštancie pritom zdôraznil, že síce definíciu prevádzkovej činnosti nepodáva, ale obsah tohto pojmu je vykladaný ako činnosť, ktorá súvisí s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej alebo obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva. Pojem prevádzkovej činnosti sa však úplne neprekrýva s pojmom predmetu obchodnej činnosti danej osoby a hoci prevádzková činnosť má súvisieť s predmetom činnosti danej osoby, avšak nemusí byť vždy vymedzená v predmete činnosti tejto osoby.

5. Podľa súdu prvej inštancie z výpovede svedka S. A. vyplynulo, že žalovaný na stavbe v rámci svojej obchodnej činnosti odvážal prebytočnú hlinu, z ktorého dôvodu bol následne požiadaný aj o prevoz stroja žalobcu, a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že túto činnosť žalovaný vykonával v rámci svojej obchodnej činnosti, keď podľa výpisu zo živnostenského oprávnenia do predmetu podnikateľskej činnosti žalovaného patria aj prípravné práce k realizácii stavby. Z vykonaného dokazovania tiež nepochybne vyplývalo, že nájazdy za účelom prepravy stroja zabezpečoval samotný žalovaný, preto z povahy tejto zodpovednosti nesie žalobca (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „žalovaný“) zodpovednosť aj za veci použité pri jeho prevádzkovej činnosti, teda aj za ich prípadné opotrebenie, a preto aj za prípadné prasknutie (poškodenie) nájazdu a za škodu tým spôsobnú žalobcovi nesie zodpovednosť žalovaný. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že bol žalovaný, ktorý sa rozhodol použiť toto náradie pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a pri nakladaní stroja žalobcu a pokiaľ prijal rozhodnutie tento nástroj použiť, prijal aj zodpovednosť za jeho technický stav a ak si žalovaný nebol istý technickým stavom tejto veci, bolo na jeho na uvážení, či ju použije alebo nie. Nebolo potom podstatné pre posúdenie veci, kto bol vlastníkom veci použitej pri prevádzkovej činnosti žalovaného, ale skutočnosť, že žalovaný túto vec použil pri svojej podnikateľskej činnosti, a preto je daná jeho zodpovednosť za to, že škoda bola spôsobená touto vecou. Pretože k vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje žiadne porušenie právnej povinnosti a ani zavinenie, nebolo podstatné, či žalovaný porušil alebo neporušil akúkoľvek svoju zákonnú alebo zmluvnú povinnosť.

6. Súd prvej inštancie vzhľadom na obranu žalovaného, že upozornil vedúceho stavby, či naloženie stroja nájazdy vydržia, avšak strojník naliehal, aby bol stroj napriek tomu naložený a poukazoval aj na nevhodnosť zvoleného miesta nakládky, oproti čomu žalobca tvrdil, že keď si strojník preveroval u žalovaného, či nájazdy zvládnu naloženie a prepravu stroja, bol to práve žalovaný, kto ubezpečil strojníka, že „nebude žiaden problém“, dospel k záveru, že z výsluchu svedka S. A. nevyplynulo, že by to mal byť on, ktorý naliehal na to, aby bol stroj nakladaný a v spontánnej časti svojej výpovede si nespomenul na skutočnosť, že by žalovaný mal vysloviť obavy, či nájazdy vydržia nakladanie stroja. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie umožnil, aby zástupca žalovaného kládol svedkovi otázky, pričom na danom pojednávaní bol pri výsluchu svedka prítomný aj samotný žalovaný, napriek spornosti

tejto otázky žiadny z nich nepoložil svedkovi otázku, ktorej zodpovedanie by potvrdilo (alebo vyvrátilo) obranu žalovaného proti uplatnenému nároku, a to že pád stroja je nutné pričítať konaniu žalobcu (jeho zamestnancov). Pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením, že bolo nesprávne určené miesto nakládky, z výpovede svedka vyplynulo, že to bol žalovaný, ktorý určil spôsob a miesto nakladania stroja a ani v tomto smere zo strany žalovaného na svedka nesmerovali žiadne otázky objasňujúce tieto skutkové okolnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný za účelom preukázania svojich tvrdení neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazné prostriedky a účinná právna úprava v súdenej veci neumožňovala súdu prvej inštancie vykonať dôkazy bez návrhu strany sporu. Pokiaľ potom strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva ( ) a žalovaný ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vo veci skončil dokazovanie ( ), neuplatnil také prostriedky procesnej obrany ( ), na základe ktorých by bolo možné prijať záver o dôvodnosti ním uplatnenej obrany. Pretože obrana žalovaného zostala v rovine nepreukázaných tvrdení, súd prvej inštancie v konaní nemal za preukázanú existenciu liberačných dôvodov predpokladaných v , teda že škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného, pričom existenciu neodvrátiteľnej udalosti nemajúcej pôvod v prevádzke žalovaný ani netvrdil a žalovaný netvrdil a nepreukázal ani existenciu žiadnych iných liberačných dôvodov.

7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť „žalovaný“) na pojednávaní dňa 21.12.2022, teda na v poradí druhom pojednávaní v tejto veci, poukázal na to, že mal podozrenie, že strojník nemal oprávnenie na riadenie stroja, nebol skúsený šofér, oneskorene zareagoval na vzniknutú situáciu, pri nakladaní stroja sa „pomrvil“, bol pod vplyvom alkoholu a pásy na stroji neboli v dobrom technickom stave, ktoré skutočnosti boli príčinou vzniku škody. Žalovaný pritom mal nielen objektívnu možnosť, ale aj procesnú povinnosť ( ) už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.07.2021 úplne uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, keď ho súd prvej inštancie uznesením č.k. -47 zo dňa 23.06.2021 vyzval na písomné vyjadrenie sa k žalobe a poučil o sudcovskej koncentrácii konania. Túto procesnú obranu však žalovaný predniesol až na pojednávaní dňa 21.12.2022 a to napriek tomu, že súd prvej inštancie na skôr uskutočnenom pojednávaní dňa 02.12.2022 ešte osobitne poučil strany sporu o sudcovskej koncentrácii konania. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že tieto skutočnosti žalovaný neuviedol ani pred výsluchom svedka (strojníka), ani po jeho výsluchu, a ani pri výsluchu svedka nepoložil ani jednu otázku, ktorá by smerovala k preukázaniu týchto skutočností, aj keď bol oboznámený na podklade podaní žalobcu, že bol zo strany žalobcu podaný dôkazný návrh doplniť dokazovanie výsluchom tohto svedka. Opis skutkových okolností bez uvedenia a preukázania ospravedlniteľných dôvodov prvýkrát predniesol až na druhom nariadenom pojednávaní v tejto veci a pritom žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že tieto skutkové tvrdenia ako súčasť procesnej obrany žalovaný mal a mohol uplatniť skôr a zohľadniac všetky uvedené okolnosti potom uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v zmysle a na tieto tvrdenia žalovaného neprihliadal.

8. Súd prvej inštancie k žalobcom predloženému listinnému dôkazu za účelom preukázania výšky škody, a to Znalecký posudok znalca Ing. Milana Kozáka č. 18/2020, konštatoval, že má všetky náležitosti uvedené v o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súčasťou posudku je aj znalecká doložka v zmysle ), avšak posudok neobsahoval vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku ( ), a preto súd prvej inštancie predložený dôkaz posúdil ako listinu obsahujúcu odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby predložené stranou ( per analogiam), keď v zmysle znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa, pričom úkonmi znaleckej činnosti sú nielen znalecký posudok a jeho doplnenie, ale aj odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Súd prvej inštancie mal za to, že znalec pri svojom znaleckom úkone primeraným spôsobom odôvodnil svoj postup pri zodpovedaní otázky zadávateľa (žalobcu), jeho znalecký úkon je dostatočne preskúmateľný, o jeho obsahu vrátane odborných záveroch znalca preto súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti a žiadne pochybnosti nemal ani o odbornosti znalca, keďže tento je zapísaný v zozname znalcov v odbore Technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel.

9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku boli len sprostredkované informácie zo strany žalobcu, keď podľa obsahu posudku znalec pri vypracovaní posudku vychádzal z podkladov objektívnej povahy vrátane fotodokumentácie následkov škodovej udalosti (vrátane fotodokumentácie zachycujúcej prevrátený stroj, teda stav bezprostredne po škodovej udalosti), keďže námietky žalovaného boli len všeobecné napriek tomu, že z obsahu znaleckého posudku jasne vyplýva, z akých podkladov znalec vychádzal, tieto však žalovaný v konkrétnej rovine nespochybnil napriek tomu, že bol priamy svedok škodovej udalosti a navyše autokarosár, čo vyplýva z jeho tvrdení a predmetu jeho podnikania. Bolo síce pravdou, že žalovaný uviedol, že si nepamätá, že by bola pri škodovanej udalosti vyhotovovaná fotodokumentácia, nebolo možné súčasne prehliadnuť, že v konkrétnej rovine nenamietal, že by fotografie tvoriace základ pre vypracovanie posudku nezachytávali stav stroja po jeho páde z nájazdu a nenamietal ani to, že by zistený rozsah poškodení nekorešpondoval s poškodeniami stroja zachytenými na fotografiách. Žalovaný až na pojednávaní spochybnil rozsah poškodení, keď podľa jeho presvedčenia stroj mal poškodenia aj pred škodovou udalosťou, avšak na tieto tvrdenia súd prvej inštancie uplatniac sudcovskú koncentráciu konania neprihliadal, pričom na svoje tvrdenia žalovaný neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazné prostriedky. Súd prvej inštancie potom považoval za preukázané, že žalobca predložením tohto dôkazu uniesol dôkazné bremeno o výške škody na stroji v sume 4.389,- Eur.

10. Súd prvej inštancie považoval za nesprávnu námietku žalovaného, že žalobca žiadnu opravu stroja neuhradil a nepreukázal tak vznik škody, keďže škoda na stroji vznikla momentom jeho poškodenia v dôsledku jeho pádu a škoda na veci vzniká momentom jej poškodenia, nie až vynaložením nákladov na jej navrátenie do stavu pred poškodením. Súd prvej inštancie žiadnu relevanciu nepripísal ani námietke žalovaného, že stroj žalobca naďalej využíval, keď pre posúdenie daného prípadu táto skutočnosť nebola nijako významná, keď aj podľa posudku poškodenia vozidla nespôsobili jeho nepojazdnosť (nefunkčnosť), a preto skutočnosť, že bol stroj naďalej používaný, nemohla postačovať pre záver súdu, že škoda na vozidle nevznikla. Súd prvej inštancie za nijako významné nepovažoval ani tvrdenia žalovaného, že žalobca menil výšku svojho nároku na náhradu škody, keď žalobca súdu prvej inštancie vysvetlil, že škodu najprv určil len odhadom, pričom podľa súdu prvej inštancie bolo následne na uvážení žalobcu, či si po ustálení výšky škody osobou znalca uplatní voči žalovanému celú sumu zistenej škody, alebo len jej časť. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenou jeho prevádzkovou činnosťou nebolo nijako významné ani posúdenie, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu záväzkového vzťahu s konkrétnym obsahom, pretože medzi predpoklady zodpovednosti za škodu podľa nepatrí existencia zmluvného záväzku medzi škodcom a poškodeným.

11. Súd prvej inštancie tak v konaní považoval za preukázané, že škoda na stroji žalobcu bola spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti žalovaného tak, ako to predpokladá , , pričom žalovanému sa nepodarilo preukázať, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného ( ), a preto považoval žalobu žalobcu v časti uplatnenej istiny za dôvodnú. Pretože splatnosť pohľadávky žalobcu na náhradu škody sa v súdenej veci odvíjala od doručenia výzvy na zaplatenie (v danom prípade vo forme žaloby) žalovanému ( ), súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 28.06.2021, ktorý deň je dňom doručenia žaloby žalovanému, pričom súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 8% zodpovedá zákonnému postupu určenia výšky úroku z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď žalobca bol v časti uplatnenej istiny úspešný v plnom rozsahu a jeho neúspech tkvel len v nepatrnej časti úroku z omeškania.

13. Súd prvej inštancie zároveň svedkovi priznal voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( , , ).

14. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I., výroku III. a výroku IV. odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , , (ďalej len „“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania alebo alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalovaný sa v odvolaní nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, kedy posúdil predmetnú udalosť podľa . Žalovaný vykonával v mieste, kde žalobca zhotovoval zmluvne dohodnuté dielo pre tretiu osobu, prevoz hliny pre žalobcu. Túto činnosť vykonával na základe ústnej dohody, ktorá sa žiadnym spôsobom netýkala prevozu strojovej techniky žalobcu. Túto skutočnosť žalovaný namietal aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom ani žalobca a následne ani súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia na túto skutočnosť nereflektovali. Žalobca ako iniciátor sporu neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že žalovaný mal v rámci záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným pre žalobcu vykonať aj prevoz stroja, tak ako to tvrdil v podanej žalobe. Ku škode teda nedošlo v rámci tejto dohody a škoda vznikla úplne nezávisle od činností vykonávaných žalovaným pre žalobcu. Žalobca v deň vzniku škody súrne potreboval vykonať prevoz predmetného stroja, pričom si nemohol urýchlene zadovážiť auto umožňujúce prevoz. Keďže zamestnanci žalobcu, ktorý sa podieľali na zhotovovaní diela, poznali žalovaného a vedeli, že má vo vlastníctve auto s nosnosťou 4 t, dospeli k záveru, že by sa mohol prevoz uskutočniť jeho autom a obrátili sa s touto požiadavkou na žalovaného, ktorý im v rámci dobrých vzťahov a výhradne z jeho dobrej vôle vyhovel. Žalovaný neuzavrel so žalobcom na prevoz stroja žiaden druh kontraktu, ktorý by zakladal povinnosť žalovaného vykonať prevoz stroja vo vlastníctve žalobcu, teda nedošlo medzi nimi k vzniku akéhokoľvek druhu záväzku v rámci výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného, a to ani v ústnej ani písomnej podobe. Prevoz mal žalovaný uskutočniť nezávisle od výkonu svojej podnikateľskej činnosti, teda nie ako fyzická osoba - podnikateľ. Svedčí o tom aj skutočnosť, že nemal za výkon tohto prevozu utŕžiť žiadnu odplatu, teda šlo o bezplatnú výpomoc žalovaného ako fyzickej osoby nevstupujúcej do žiadneho druhu záväzku. Taktiež žalovaný nemá v živnostenskom registri evidovaný ako predmet svojej činnosti výkon prepravných prác akéhokoľvek druhu. Žalovaný má preto za to, že súd prvej inštancie mal tento prípad posudzovať podľa ustanovení a uvedené je možné demonštrovať na rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 18.02.2015.

16. Podľa žalovaného nemôže obstáť argument súdu prvej inštancie, že žalovaný vykonal činnosť pre žalobcu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže má v predmete podnikania aj prípravné práce k realizácii stavby, pretože žalovaný stroj nenakladal, iba poskytol svoje vozidlo, pričom stroj, ktorý mal byť poškodený, nakladal zamestnanec žalobcu, ktorý mal, resp. mal mať na riadenie stroja odbornú spôsobilosť. V súvislosti s uvedeným musí žalovaný namietať aj záver súdu prvej inštancie, že strany zhodne uviedli, že žalovaný nakladal stroj žalobcu na automobil žalovaného. Zo skutkových tvrdení strán a ani z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplynula. Žalovaný od počiatku konania tvrdil, že on stroj nenakladal, ale so strojom manipuloval a tento nakladal strojník žalobcu a táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka, a teda v tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie nejasné, zmätočné, keď sám súd prvej inštancie uvádza odlišné skutkové zistenia a následne vyvodzuje skutkové a právne závery, ktoré nekorešpondujú so skutkovým stavom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Ide o podstatnú a smerodajnú skutočnosť aj z hľadiska posúdenia a kvalifikácie druhu škody a zodpovednostného subjektu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti ale nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, čo má nepochybne za následok aj porušenie práva žalovaného na spravodlivé súdne rozhodnutie.

17. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že právna doktrína za prevádzkovú činnosť podľa úpravy obsiahnutej v považuje najmä takú sústavnú činnosť, ktorá by mala byť krytá podnikateľským oprávnením. Žalovaný jednoznačne nevykonáva takúto činnosť sústavne, šlo len o jednorazovú výpožičku. V obdobných prípadoch ďalej judikatúra konštatuje, že nejde o zodpovednosť zhotoviteľa diela za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa , ak škoda nemá pôvod v povahe činnosti žalovaného (). Tento druh zodpovednosti za škodu je prísnejším inštitútom a zákon vychádza zo zásady, že ten, kto má z prevádzkovej činnosti prospech, musí znášať sprísnené podmienky zodpovednosti. V tomto prípade však jednoznačne nemožno hovoriť

o výkone prevádzkovej činnosti a už vôbec nie o prospechu z činnosti, keďže tu šlo o bezplatnú službu z dobrej vôle žalovaného, ktorý chcel vykonať len „kamarátsku“ službu, a to poskytnutím vozidla na prevoz stroja, ktorého náklad mal však realizovať výhradne žalobca, resp. jeho strojníci. Podľa žalovaného tak táto udalosť mala byť posudzovaná podľa a následne v rámci všeobecnej zodpovednosti za škodu mal súd posudzovať aj to, či žalovaný skutočne spôsobil svojím konaním alebo opomenutím škodu, resp. kto za škodu skutočne zodpovedá, keďže žalovaný len poskytol svoje vozidlo, pričom na nakladaní stroja sa sám nepodieľal, ale stroj nakladal a so strojom manipuloval zamestnanec žalobcu.

18. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že ako už namietol v konaní pred súdom prvej inštancie, on sám upozornil zamestnancov žalobcu, ktorými sú odborne spôsobilé osoby, že podľa jeho názoru sa takýto náklad nepodarí. Ak by aj súd chcel subsumovať tento prípad pod zodpovednosť za škodu prevádzkovou činnosťou, zodpovednými za škodu by boli strojníci žalobcu, ktorí náklad uskutočňovali. Uvedené vyplýva aj z toho, že takáto škoda môže byť spôsobená nielen osobne zodpovedným subjektom, ale aj inou osobou, ktorú táto osoba použila vo svojej prevádzke. V súdenej veci však nemožno hovoriť o prevádzkovej činnosti žalovaného, ale práve naopak, o prevádzkovej činnosti žalobcu, ktorý na stavbe používal svoje strojové zariadenie, ktoré riadil strojník - zamestnanec žalobcu.

19. Podľa žalovaného ďalej je potrebné poukázať na to, že žalobca svojím konaním, ktoré nasledovalo po vzniku škody, porušil dobré mravy, ktorých ochrana je neopomenuteľným princípom riešenia civilných sporov. Prvá okolnosť, ktorá zakladá podozrenie z možného špekulatívneho a vypočítavého správania žalobcu je fakt, že strojník, ktorý náklad stroja na auto žalovaného vykonával, bol na pracovisku, kde došlo k škodovej udalosti, prvýkrát a po tejto nehode tam už viac nepracoval, z čoho je možné objektívne vyvodiť, že žalobca si bol vedomý, na koho strane došlo k pochybeniu. Bezprostredne po vzniku škody bola na toto miesto privolaná policajná hliadka, vzhľadom na skutočnosť, že sa škoda udiala na verejnej komunikácii. Policajná hliadka si nevyžadovala zápis škodovej udalosti a stavbyvedúcim žalobcu bola krátko po jej príchode z miesta škodovej udalosti takpovediac odohnaná. Uvedené len potvrdzuje tvrdenia žalovaného pred súdom prvej inštancie o jeho podozreniach z požívania alkoholických nápojov strojníkmi žalobcu. V tomto smere nemožno opomenúť pochybenie žalobcu, ktorý ak si chcel uplatňovať náhradu škody, mal ako pasívne legitimovaného žalovaného v druhom rade žalovať poisťovateľa žalobcu v rámci povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dobrú vôľu žalovaného a špekulatívne správanie zo strany žalobcu je možné vyvodiť aj zo samotnej skutočnosti, že žalovaný ešte ďalšie 3 dni po vzniku škody pracoval na zhotovení diela žalobcom pre tretiu osobu, pričom sa taktiež snažil žalobcovi pomôcť s opravou poškodenej strojovej techniky. To, že žalobca jeho výpomoc a dobrú povahu aj naďalej zneužíval, i keď mal v úmysle ho žalovať, svedčí o jeho vypočítavom konaní. Z uvedených situácií je nepochybné, že žalobca sa snažil svojím ziskuchtivým správaním len hodiť zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho strojníkom na žalovaného, pričom toto jeho špekulatívne a účelové správanie je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a ako také nepožíva právnu ochranu.

20. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí absolútne nezaoberal a neriešil samotnú bezprostrednú udalosť vzniku škody, pričom vo svojom rozhodnutí sa obmedzil len na všeobecný opis toho, čo sa malo udiať. Vôbec sa nezaoberal tým, kto v skutočnosti túto škodu zavinil, resp. v dôsledku akej konkrétnej udalosti, akého konania alebo opomenutia konania došlo k škodovej udalosti. Žalovaný zároveň považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko závery súdu prvej inštancie, ktoré v odôvodnení rozhodnutia vyslovil, sú príliš všeobecného charakteru. Vyjadrenia a právne názory súdu prvej inštancie sú nesprávne a nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nespĺňa zákonné požiadavky náležite odôvodneného rozhodnutia. Žalovaný v súvislosti s uvedeným taktiež namieta aj súvisiace výroky o trovách konania priznaných žalobcovi a trovách konania priznaných svedkovi.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, pretože žalovaný mal vykonávať prevoz stroja len v rámci dobrých vzťahov a výhradne z dobrej vôle, teda malo ísť o bezplatnú výpomoc a nedošlo medzi účastníkmi konania k vzniku akéhokoľvek druhu záväzku v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, podľa žalobcu ide o neprípustné námietky v rámci odvolacieho konania. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení ako aj na pojednávaní nikdy sa nezmienil, že by prevoz

vykonával ako bezplatnú výpomoc a že by nešlo v tomto prípade o výkon jeho podnikateľskej činnosti. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom svedka S. Gočála bolo nesporné, že žalovaný pre žalobcu vykonával na predmetnej zákazke prevoz zeminy (prípravné práce k realizácii stavby) v rámci zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, za ktorý mu bola uhrádzaná riadna dohodnutá cena, a to v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný je podnikateľ, vykonáva podnikateľskú činnosť, a preto ho aj na túto zákazku žalobca oslovil. Keďže žalovaný vykonával aj prevozy, mal na to zodpovedajúce stroje, resp. zariadenie, nie je žiadna pochybnosť o tom, že by túto činnosť nemal vykonávať ako podnikateľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti, preto ho aj žalobca oslovil a za prevoz stroja žalobca žalovanému riadne zaplatil a nešlo o žiadnu bezplatnú výpomoc. Žalovaný aj po tejto udalosti vykonával pre žalobcu dohodnuté práce v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, a to aj preto, že sa so žalobcom dohodol, že mu škodu nahradí, ale o mesiac zmenil názor a začal sa vyhýbať plneniu svojich povinností. Súd prvej inštancie riadne reflektoval a odôvodnil svoje rozhodnutie a právne posúdenie týkajúce sa uplatnenia zodpovednosti podľa .

22. Podľa žalobcu nejde o žiadne nejasné a zmätočné rozhodovanie súdu prvej inštancie, pretože rozhodujúcou a podstatnou skutočnosťou bolo, že k prevráteniu stroja došlo v dôsledku prasknutia lyžiny použitej na nakladanie stroja, čo nebolo v konaní sporné, nie či strojník plynulo stúpal na plošinu, keď sa stroj prevrátil. Podľa žalobcu ide o neprípustné námietky v rámci odvolacieho konania, ak žalovaný namieta, že žalobca svojím konaním, ktoré nasledovalo po vzniku škody, porušil dobré mravy. Tak isto konštatovanie žalovaného, že žalobca si bol vedomý, že k pochybeniu došlo na jeho strane kvôli tomu, že strojník po tejto nehode viacej u žalobcu nepracoval, nemá žiadnu oporu v dokazovaní. Je pochopiteľné, že strojník, ktorý aj sám pri svojom výsluchu uviedol, že len tak tak sa mu podarilo samému nejakým zázrakom zachytiť, aby aj on neutrpel škodu na zdraví, v dôsledku takéhoto nepríjemného zážitku a ľaku sa sám rozhodol, že u žalobcu skončí.

23. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že za novotu v odvolacom konaní nie je možné považovať to, že sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Podľa žalovaného výpoveď svedka S. A. nijakým spôsobom nedokazuje, že by sa aj výpožička auta a lyžín na prevoz stroja mala týkať predmetu záväzkovo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a teda že by vzniknutá škoda bola spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri takejto činnosti. Žalovaný od žalobcu neobdržal žiadnu odplatu za výpožičku auta na prevoz stroja, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz a uvedené ani netvrdil. Žalovaný sa žalobcovi v žiadnom prípade nezaviazal k úhrade vzniknutej škody. Žalobca si od žalovaného spočiatku nijakým spôsobom neuplatňoval úhradu vzniknutej škody, a teda žalovaný štandardne pokračoval v prácach. Pokiaľ žalobca uvádza, že ku škode došlo v dôsledku prasknutia lyžiny použitej na nakladanie stroja, žalovaný pri výkone práce pre žalobcu, ktoré spočívali v prevoze hliny, tieto lyžiny nijakým spôsobom nevyužíval. Svedčí o tom aj skutočnosť, že do času vzniknutej škody sa ani nenachádzali v mieste zhotovenia diela žalobcom, teda v mieste, kde žalovaný prevážal pre žalobcu hlinu, ale na pozemku žalovaného. Žalovaný má za to, že v súdenej veci je potrebné jednoznačne oddeliť podnikateľskú, resp. prevádzkovú činnosť žalovaného, ktorá spočívala výhradne v prevážaní zeminy od bezodplatnej výpožičky auta a lyžín na prevoz žalobcovho stroja.

24. Dňa 25.04.2023 súd prvej inštancie doručoval žalobcovi vyjadrenia žalovaného ako odvolateľa s tým, že môže podať vyjadrenie v lehote 10 dní od doručenia. Písomnosti boli zástupcovi žalobcu ( ) doručené do elektronickej schránky dňa 27.04.2023. Žalobca možnosť podať odvolaciu dupliku neuplatnil.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 07.08.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

26. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

27. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že v konaní nebolo sporné, že dňa 22.06.2020 pri nakladaní stroja (hydraulické minirýpadlo CAT 303 C CR) na vozidlo žalovaného, došlo k prasknutiu nájazdu (lyžiny) a stroj sa prevrátil.

28. Z výpovede svedka S. A. vyplýva, že v priebehu dňa, kedy došlo k poškodeniu stroja, žalovaný odvážal na stavbe, na ktorej bolo využívaný aj stroj žalobcu, nadbytočnú hlinu. Žalovaný bol požiadaný o prevoz stroja, svedok išiel na požiadanie žalovaného so žalovaným naložiť nájazdy, ktoré boli následne použité pri nakladaní stroja. Potom, ako so žalovaným naložili nájazdy, prišli k stroju ako dvaja skúsení šoféri, pričom žalovaný zvažoval, ako zastať s jeho motorovým vozidlom tak, aby boli následne nájazdy položené spôsobom, aby bolo možné plynule naložiť stroj. Svedok plynule stúpal so strojom na plošinu, už bol skoro hore, chýbalo len pár centimetrov, keď sa stroj prevrátil a došlo k jeho poškodeniu. Svedok pri svojej výpovedi vyjadril presvedčenie, že sa musela poškodiť jedna strana nájazdu.

29. Zo žalobcom predloženého Znaleckého posudku č. 18/2020 znalca Ing. Milana Kozáka vyplýva, že úlohou znalca bolo stanovenie výšky škody na vozidle CAT 303 C CR ku dňu 22.06.2020. Podklady pre vypracovanie znaleckého posudku tvorili aj žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku, odovzdávací- preberací protokol a fotodokumentácia poškodenia stroja. Znalec určil výšku škody na stroji v sume 4.389,-Eur s DPH ku dňu 22.6.2020. Z posudku vyplýva, že náklady na materiál potrebný na opravu poškodení vozidla s DPH predstavovali sumu 3.265,67 Eur a náklady na opravárenské práce potrebné na opravu poškodenia vozidla s DPH predstavujú 1.126,20 Eur. Čo sa týka poškodení vozidla, z prílohy č. 6 vyplýva, aké konkrétne diely by museli byť použité na odstránenie zistených poškodení, aká je ich cena a z akých podkladov znalec pri určení ceny týchto dielov vychádzal. Súčasťou posudku je aj fotodokumentácia poškodení stroja vrátane fotografie, na ktorej sa nachádza prevrátený stroj. Obsahom posudku je aj spôsob výpočtu škody.

30. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

31. Podľa , škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti.

32. Podľa , zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

33. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď v časti o zaplatenie 4.389,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.389,- Eur od 29.06.2021 do zaplatenia žalobe vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil inú vadu konania, nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a nezistil ani vady procesných podmienok.

34. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

35. Žalovaný v odvolaní prioritne namietal, že ku škode nedošlo v rámci dohody medzi stranami, v rámci ktorej mal žalovaný vykonávať prevoz hliny, ale škoda vznikla úplne nezávisle od činnosti vykonávaných žalovaným pre žalobcu.

36. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou je prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu. Pre vznik zodpovednosti podľa stačí, ak škoda bola spôsobená okolnosťami uvedenými v druhom odseku tohto zákonného ustanovenia, a teda podľa stačí aj len samotná existencia činnosti, ktorá má prevádzkovú povahu alebo existencia veci pri tejto činnosti použitej. Pre vznik zodpovednostného nároku z titulu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou preto aj len postačuje, že škoda bola spôsobená vecou použitou pri

činnosti, a to bez ohľadu na to, či činnosťou prevádzkovateľ porušil nejakú právom uloženú povinnosť. Ide totiž o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania a neprihliada sa ani na zavinenie škodcu, ide teda o zodpovednosť za výsledok.

37. V súdenej veci zodpovednosť žalovaného za „výsledok“ spočívala v tom, že pri činnosti nakladania stroja žalobcu boli použité nájazdy (lyžiny) a škoda bola spôsobená tým, že praskol jeden nájazd, v dôsledku čoho stroj žalobcu spadol na zem a došlo k jeho poškodeniu, a teda škoda bola spôsobená nájazdom ako vecou použitou pri činnosti nakladania stroja žalobcu. Z hľadiska zodpovednostného nároku preto bolo irelevantné, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k vzniku akéhokoľvek druhu záväzkového vzťahu v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, predmetom ktorého by bola povinnosť žalovaného vykonať prevoz stroja žalobcu, keď ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, medzi predpoklady zodpovednosti za škodu podľa nepatrí existencia zmluvného záväzku medzi škodcom a poškodeným (ods. 53 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Z hľadiska zodpovednostného nároku tak rozhodujúce a postačujúce bolo, že pri činnosti nakladania stroja žalobcu boli žalovaným použité nájazdy a škoda vznikla tým, že jeden nájazd praskol a nakladaný stroj žalobcu sa prevrátil a poškodil. Potom, keďže v súdenej veci zodpovednosť za škodu spočívala v tom, že žalovaný použil nájazd, ktorý praskol, bolo tiež irelevantné, či prepravu stroja žalobcu mal vykonať žalovaný bezodplatne alebo za odplatu a rovnako bolo irelevantné, či ako predmet podnikania má žalovaný prepravné práce, resp. prepravu strojov a či takúto činnosť vykonáva sústavne.

38. Pokiaľ aj žalovaný v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 18.02.2015, odhliadnuc od toho, že nejde o rozhodnutie, ktoré by v zmysle alebo spadalo pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.10.2017, sp. zn. ), odvolací súd zdôrazňuje, že akékoľvek závery a stanoviská súdnych autorít sa majú vykladať a aplikovať v konkrétnych skutkových okolnostiach súdenej veci a v žalovaným konštatovanej veci škoda bola spôsobená nesprávnym konaním iných osôb.

39. K námietke žalovaného v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nejasné a zmätočné, keď súd prvej inštancie vychádzal z toho, že strany sporu zhodne uviedli, že žalovaný nakladal stroj žalobcu na automobil žalovaného (ods. 22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), avšak zo skutkových tvrdení strán a ani z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplynula, keď žalovaný od počiatku konania tvrdil, že stroj nenakladal, ale so strojom manipuloval a tento nakladal strojník žalobcu a tieto skutočnosti vyplynuli aj z výpovede svedka (ods. 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), odvolací súd udáva, že uvedeným popisom skutkového stavu súd prvej inštancie mienil vyjadriť, že stroj žalobcu bol nakladaný na automobil žalovaného a že bol nakladaný tak, že sa pohyboval po nájazdoch žalovaného, ktoré nájazdy pri tejto činnosti použil žalovaný. Pokiaľ z tohto dôvodu žalovaný má za to, že ide o skutočnosti smerodajné pre posúdenie veci, odvolací súd udáva, že smerodajným pre posúdenie veci súdom prvej inštancie bolo, že pri nakladaní stroja žalobcu praskol jeden nájazd, v dôsledku ktorej skutočnosti stroj žalobcu spadol na zem a došlo k jeho poškodeniu a z takto zistených skutkových okolností súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že pokiaľ by nájazd použitý žalovaným za účelom naloženia stroja žalobcu nespadol, stroj by sa neprevrátil a k poškodeniu stroja by nedošlo (ods. 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Smerodajným a rozhodujúcim pre posúdenie veci súdom prvej inštancie teda bolo, že pri činnosti nakladania stroja žalobcu boli žalovaným použité nájazdy, z ktorých jeden praskol, v dôsledku čoho stroj žalobcu spadol a poškodil sa.

40. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že aj judikatúra konštatuje, že nejde o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, ak škoda nemá pôvod v povahe činnosti žalovaného, pričom žalovaný poukazoval na rozhodnutie Rc 101/2010, a teda poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 25.11.2009, hoci opäť šlo o rozhodnutie, ktoré pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v zmysle alebo , avšak šlo o rozhodnutie vychádzajúce z totožnej právnej úpravy, a preto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z judikovanej vety: „Nejde o zodpovednosť zhotoviteľa diela za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa ustanovenia , ak škoda nemá pôvod v povahe činnosti žalovaného alebo veci pri tejto činnosti použitej. Ak došlo ku škode v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného, je potrebné ju posúdiť podľa . “, žalovaný síce zvýraznil text „ak škoda nemá pôvod v povahe činnosti žalovaného“, avšak bezprostredne

pokračujúci text znie „alebo veci pri tejto činnosti použitej“ a v súdenej veci nastala práve okolnosť, že ku škode došlo vecou použitou pri činnosti.

41. K námietke žalovaného, že len vypožičal žalobcovi auto a nájazdy, odvolací súd udáva, že ani táto okolnosť nič nemení na závere, že škoda vznikla vecou použitou pri činnosti nakladania stroja žalobcu, t.j. nájazdmi, pretože keby nájazd nepraskol, stroj žalobcu by sa neprevrátil a nepoškodil a tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, rozhodujúce bolo, že to bol žalovaný, ktorý sa rozhodol túto vec (nájazdy) použiť pri činnosti nakladania stroja žalobcu (ods. 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

42. Vzhľadom na charakter zodpovednostného nároku za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a možnosť liberalizácie tak ako je upravená v ustanovení , dôkazom nepodopreté tvrdenie žalovaného, že žalovaný upozornil zamestnancov žalobcu, ktorými sú odborne spôsobilé osoby, že podľa jeho názoru sa takýto náklad nepodarí, bolo nepostačujúce pre záver o dôvodnosti žalovaným uplatnenej obrany, pričom v tejto súvislosti súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, že šlo o nepreukázané a dôkazom nepodložené tvrdenie žalovaného (ods. 36 až 39 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo tiež zdôvodnil, prečo aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania v zmysle neprihliadal na prostriedky procesnej obrany uplatnené žalovaným na pojednávaní konanom dňa 21.12.2022, na ktorom žalovaný uviedol tvrdenie, že mal podozrenie, že strojník nemal oprávnenie na nakladanie stroja, bol pod vplyvom alkoholu a pásy na stroji neboli v dobrom technickom stave (ods. 41 až 43 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), pričom žalovaný tento postup súdu prvej inštancie odvolacími dôvodmi a odvolacou argumentáciu ani nenapadol.

43. Pokiaľ žalovaný mal v odvolaní za to, že žalobca svojim následným konaním a správaním po tejto udalosti porušil dobré mravy, ide len o domnienky žalovaného, ktoré nie sú podopreté žiadnym dôkazom a naviac ide o prostriedky procesného útoku, ktoré nespĺňajú zákonnú definíciu novoty podľa , a preto ich v odvolaní použiť nemožno.

44. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal a neriešil samotnú bezprostrednú udalosť vzniku škody a kto v skutočnosti túto škodu zavinil, resp. v dôsledku akej konkrétnej udalosti, konania alebo opomenutia konania došlo k škodovej udalosti, odvolací súd udáva, že v civilnom sporovom konaní súd prvej inštancie vždy rozhoduje na základe stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany a v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán. Súdy v civilnom sporom konaní nenahrádzajú procesnú aktivitu strán, a teda nevyhľadávajú podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako nevykonávajú dôkazy nad rámec návrhov strán. Ak žalovaný neuplatnil také prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré by umožnili súdom dospieť k záveru, že nie je zodpovedným subjektom v súdenej veci, resp. ak žalovaný uplatnil prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany tak, že súd prvej inštancie v súlade so sudcovskou koncentráciou konania na ne neprihliadal, nie je to súd prvej inštancie kto nesie zodpovednosť za neúspech žalovaného v spore.

45. K námietke žalovaného, že vyjadrenia a právne názory vyslovené súdom prvej inštancie sú nesprávne a nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu a odôvodnenie rozhodnutia tak nespĺňa zákonné požiadavky náležite odôvodneného rozhodnutia, odvolací súd udáva, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany konania a jej žalobe nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -11 zo dňa 16.01.2019). Odvolací súd je potom toho názoru, že skutočnosť, že súd prvej inštancie sa s obranou žalovaného nevysporiadal podľa jeho predstáv, nemôže zakladať porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie dal jednoznačnú odpoveď na argument, ktorý bol pre vec rozhodujúci, a to, že pri činnosti nakladania stroja žalobcu boli použité žalovaným nájazdy, ktoré praskli, a preto sa stroj žalobcu prevrátil a došlo na ňom ku škode a súd prvej inštancie sa dostatočne podrobne a presvedčivo vysporiadal s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku a o obrane žalovaného a neuprel žalovanému možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery pri podaní odvolania ako riadneho opravného prostriedku.

46. Žalovaný odvolanie výslovne podal aj proti výroku III. a výroku IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. proti závislým výrokom o trovách konania a trovách dokazovania, avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalovaný osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu výroku III. a výroku IV..

47. Vzhľadom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. veci samej, ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania a v závislom výroku IV. o náhrade trov svedočného, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu strán vo veci, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).