Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4P/114/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, Č., zast. Mgr. Michalom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, Čadca, proti odporcovi N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.N. XXX/XX, Č., zast. JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou so sídlom Palárikova 88, Čadca, za účasti maloletej O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania navrhovateľky O. H., rod. N., nar. XX.X.XXXX a odporcu N. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu v Č., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .

II. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloleté dieťa O. H., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorú p o v e r u j e správou majetku maloletej a zastupovaním maloletej v bežných veciach.

Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú O. H., nar. XX.XX.XXXX vo výške 110 € mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

III. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podľa ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Na pojednávaní dňa 11.4.2013 sa všetci účastníci výslovne vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku, preto súd v odôvodnení rozsudku uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol, so stručným zdôvodnením.

Predmetom konania bol návrh navrhovateľky na rozvod manželstva, zverenie maloletého dieťaťa do výchovy a starostlivosti a určenie výživného vo výške 200 € mesačne. Úpravu styku otca s dieťaťom

navrhovateľka žiadala ponechať na dohodu rodičov. Poukázala na autoritatívne správanie odporcu, na bezdôvodnú žiarlivosť odporcu, neschopnosť dospieť ku kompromisom. Nebol schopný tejto dohody ani s rodičmi navrhovateľky, u ktorých žili. Dva týždne pred termínom pojednávania navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Odporca nebol schopný splniť podmienky, na ktorých sa spoločne účastníci konania za prítomnosti advokátov dohodli. Jeho povahové črty deklaroval aj psychológ, ktorého navštívili. Posledný pohlavný styk bol v januári 2013. Pred piatimi rokmi navrhovateľka taktiež opustila z rovnakých dôvodov spoločnú domácnosť.

Odporca vo svojom vyjadrení dňa 14.2.2013 uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, pretože nie je preukázaný trvalý a hlboký rozvrat manželstva, manželstvo je funkčné. Odporca má tichšiu introvertnú povahu, nie je chorobne žiarlivý, žiarlivosť bola dôvodná. Odporca mal dôvodné podozrenie zo vzťahov navrhovateľky s inými mužmi v konkrétnej rovine. Pri vysvetľovaní týchto vzťahov navrhovateľka klamala, zavádzala odporcu. Nie je pravdou, že nie je schopný prijať kompromisy. Pri spolužití s rodičmi navrhovateľky boli problémy, preto sa aj odsťahovali. Zasahovali do ich spolužitia a určovali im podmienky. Napríklad nemohli si vziať zo záhrady, aj keď tam pracovali, až v jeseni. Nezhody sa však netýkali podstatných vecí. Manželia naďalej intímne žili. Uviedol, že spolu s navrhovateľkou navštívil psychológa, ale bolo zrejmé, že navrhovateľka to mala vopred dojednané. Odporca necítil objektívny prístup psychológa. Po výsluchu navrhovateľky a po tom, čo uviedla, že v žiadnom prípade nemieni s odporcom obnoviť spolužitie, odporca prehodnotil svoj prístup a uviedol, že za týchto okolností súhlasí s rozvodom manželstva.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny, rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že manželstvo je trvalo, hlboko rozvrátené, že manželia už nechcú obnoviť spolužitie. Nie je teda predpoklad obnovy spolužitia. Z tohto dôvodu manželstvo rozviedol.

Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, súd musel vychádzať len z takých tvrdení, ktoré v konaní mal preukázané. Tie tvrdenia, ktoré ostali len v rovine tvrdení a účastníci na ich preukázanie nepredložili listinné dôkazy, nenavrhli svedkov, súd nemohol považovať za preukázané a nevychádzal z nich.

V konaní mal preukázané, že bola porušená funkcia manželstva spočívajúca vo vytváraní zdravého rodinného prostredia. Medzi manželmi bola zlá a dlhodobo neriešená konštruktívna komunikácia. V dôsledku toho vzťahy medzi manželmi sa tak vyhrotili, že v tomto štádiu už nie je možné spolužitie obnoviť. V konaní nebola preukázaná nevera navrhovateľky počas trvania manželstva. V tomto smere neboli zo strany odporcu navrhnuté dôkazy, ktorými by boli toto tvrdenie odporca a jeho právny zástupca preukázali.

V konaní taktiež nebolo preukázané, že by nezhody v manželstve pramenili len z tvrdeného autoritatívneho správania odporcu. Navrhovateľka a jej právny zástupca na preukázanie tohto tvrdenia nenavrhli žiadne listinné, svedecké výpovede ako dôkaz.

Súd preto príčinu rozvratu manželstva ustálil z dôvodov už uvedených na obidvoch stranách účastníkov konania, manželov. Treba však uviesť, že pred rozhodnutím súdu o rozvode manželstva navrhovateľka fakticky opustila spoločnú domácnosť, čím zanikli aj také funkcie manželstva, ktoré ešte existovali. Nepreukázala, že bola nútená opustiť spoločnú domácnosť.

Súd schválil rodičovskú dohodu vo vzťahu k maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, že maloleté dieťa zveril do výchovy a starostlivosti matky, ktorá dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Vo veciach, ktoré nemožno nazvať bežnými, je potrebná dohoda obidvoch rodičov a ak sa rodičia nedohodnú, je potrebný súhlas súdu podľa § 35 Zákona o rodine. Medzi záležitosti, ktoré sa nepovažujú za bežné, § 35 Zákona o rodine zaraďuje príkladmo správu majetku nad rámec bežných vecí, prípadné vysťahovanie dieťaťa do cudziny, štátne občianstvo, súhlas na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie a podobne. Súčasťou rodičovskej dohody bol aj záväzok otca platiť výživné na maloletú O. vo výške 110 € mesačne. Rodičia i kolízny opatrovník s uzavretou rodičovskou dohodu súhlasili. Kolízny opatrovník nezistil závady v starostlivosti matky o dieťa. Z uvedených dôvodov súd v zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine uzavretú rodičovskú dohodu schválil, mal zato, že rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa viac, ako autoritatívne rozhodnutie súdu, pretože svedčí o tom, že rodičia sa dokážu o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu dohodnúť a svoje vzájomné negatívne vzťahy neriešia na úkor dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Rodičovskú dohodu súd schválil. Považoval ju za takú dohodu, ktorá rešpektuje prioritu záujmov dieťaťa, je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa a v možnostiach a schopnostiach obidvoch rodičov.

Podľa účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že v konaní o rozvod manželstva prioritne platí zásada, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Výnimočne možno náhradu trov konania priznať vtedy, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Pomery odporcu neodôvodňovali, aby mu bola priznaná náhrada trov konania a rovnako ani okolnosti prípadu. Príčinu rozvratu manželstva súd ustálil na strane obidvoch manželov. V danom prípade nešlo o prípad, že by príčinou rozvratu manželstva bola len navrhovateľka, aby súd mohol konštatovať, že sú tu dané dôvody pre náhradu trov konania v prospech odporcu podľa .

Po vyhlásení rozsudku sa všetci prítomní vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku. Písomné vyhotovenie rozsudku musí zodpovedať vyhlásenému rozsudku. Preto obsahuje poučenie o možnosti podať odvolanie, aj keď sa všetci účastníci výslovne vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.