Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sd/72/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. W. J., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom P. A., P. XXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. januára 2013 podľa z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. januára 2013 podľa § 65 ods. 1 a 2 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla navrhovateľovi žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 6. decembra 2012.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, ktorým žiadal o preskúmanie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. , ktorý v prílohe predložil.

Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval písomne podaného opravného prostriedku, ako aj písomného vyjadrenia vo veci, ktoré boli súdu doručené dňa 10. apríla 2013 (č. l. 19 -23 spisu). Poukázal na to, že k dosiahnutiu 62 roku veku má zachované nároky z dôb dôchodkového zabezpečenia dosiahnuté do 31. 12. 2003 podľa predpisov o sociálnom zabezpečení vo verejnom systéme. Nadobudol doby poistenia aj podľa predpisov platných od 1. 1. 2004 vrátane 14 rokov a dvoch dní dôchodkového poistenia. Žiadal, aby do doby poistenia (zabezpečenia) bolo zhodnotené aj obdobie školských prázdnin po ukončení základnej školy od 1. 7. 1967 do 31. 8. 1967 a obdobie školských prázdnin po strednej škole pred nástupom na vysokú školu od 1. 7. 1969 do 31. 8. 1969. Príslušné doklady o školskej dochádzke a jej ukončení boli doložené pri spisovaní žiadosti o starobný dôchodok. Je vecou odporkyne, aby vykonala prepočet starobného dôchodku ku dosiahnutiu 55 roku, resp. 62 roku veku navrhovateľa, a to podľa predpisov platných do 31. 12. 2003, ako aj podľa predpisov platných od 1. 1. 2004. Odporkyňa je viazaná zákonnou povinnosťou prepočet vykonať, priznať dôchodok ten, ktorý je pre poistenca najvýhodnejší a svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť. Žiadal, aby mu bol priznaný starobný dôchodok k dosiahnutiu 55 roku veku, resp. 62 roku veku, a to ten, ktorý je pre neho výhodnejší. Navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. 1. 2013 a vec vrátil odporkyni na nové prejednanie a rozhodnutie.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 27. februára 2013 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. januára 2013 ako vecne správne potvrdiť.

Z písomného vyjadrenia odporkyne je podľa nej jednoznačne preukázané, že navrhovateľ získal obdobie výkonu služby v rozsahu najmenej 15 rokov, teda v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. V civilnom zamestnaní získal 14 rokov a 2 dni obdobia dôchodkového poistenia, teda nezískal aspoň 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, preto bola jeho žiadosť zamietnutá.

Krajský súd podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a 2 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 6. decembra 2012 s odôvodnením, že doby služobného pomeru vojaka navrhovateľ získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto sa doby služby vojaka podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nepovažujú za doby poistenia podľa tohto zákona.

Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65304008942902 - VÚZS/ DO 2 zo dňa 7. júla 1997 bol navrhovateľovi od 1. júna 1997 priznaný podľa v znení neskorších predpisov výsluhový príspevok v sume 5.650,- Sk mesačne. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku mu bola započítaná doba poistenia od 1. augusta 1969 do 25. novembra 1986 v I. kategórii funkcií, od 26. novembra 1986 do 31. augusta 1989 v II. kategórii funkcií, od 1. septembra 1989 do 31. augusta 1991 v I. kategórii funkcií, od 1. septembra 1991 do 31. decembra 1992 v II. kategórii funkcií a od 1. januára 1993 do 31. mája 1997 v I. kategórii funkcií.

Navrhovateľ poukázal na to, že pre nárok na starobný dôchodok mu mala byť zhodnotená vyššie uvedená doba poistenia.

Podľa § 1 ods. 1 a ods. 3 Zákona o sociálnom poistení vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.

Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Základom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení z dôvodu splnenia vekovej podmienky 55 rokov pri zohľadnení zamestnania v I. kategórii funkcií v súvislosti s výkonom služobného pomeru profesionálneho vojaka bolo potrebné vyriešiť otázku, či Zákon o sociálnom poistení vylučuje použitie právnej úpravy, ktorá umožňovala navrhovateľovi skorší odchod do dôchodku. Podkladom pre riešenie tejto otázky bolo pre tunajší súd rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 15. augusta 2012, z ktorého vychádzal.

Kým Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že pre poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 Zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom

systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Z pôsobnosti o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

Ust. § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa - a takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

Odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa na starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z ust. § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave od 1. 6. 1997. Priznaný výsluhový príspevok spadá pod právny režim a za výsluhový dôchodok sa považuje len pre zachovanie nárokov z výsluhového zabezpečenia. Výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok aj podľa o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov pre účely tohto zákona. Pre určenie príspevku za službu podľa nie je rozhodujúca okolnosť, že navrhovateľ vykonával službu v I. alebo II. kategórii funkcií. Výška príspevku je určená percentuálnou sadzbou zo služobného príjmu a doby trvania služby, minimálne 15 rokov.

Podľa obsahu administratívneho spisu navrhovateľovi od 1. 6. 1997 do 21. 11. 2010 bol priznaný výsluhový príspevok vo výmere 5.650,- Sk podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65304008942902 - VÚSZ/DO 2 zo dňa 7. júla 1997 pre nárok na výšku príspevku bola zhodnotená doba výkonu - služby od 1. augusta 1969 do 25. novembra 1986 v I. kategórii funkcií, od 1. septembra 1989 do 31. augusta 1991 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 1993 do 31. mája 1997 v I. kategórii funkcií. Spolu získal navrhovateľ v I. kategórii funkcií 23 rokov. Celkom za výkon služby vojaka z povolania získal navrhovateľ 27 rokov a 10 mesiacov vrátane služby v II. kategórii funkcií. Výkonom služby v ozbrojených silách získal viac ako 25 rokov zamestnania potrebných na vznik starobného dôchodku. Za toto obdobie nepatrí navrhovateľovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok, ak by celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedenú skutočnosť však odporkyňa ponechala bez povšimnutia a zodpovedajúcu časť jeho dôchodku z celkovej sumy jeho dôchodkovej dávky nevylúčila po vykonaní výpočtu, označeného v odôvodnení tohto rozsudku.

Navyše tejto dobe prináležalo hodnotenie v I. kategórii funkcií, odôvodňujúce skorší odchod poistenca do dôchodku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že vek, rozhodujúci pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme poistenec dosiahol až neskôr. Iným výkladom by sa ust. § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení stalo nadbytočným a poistencom by znížený vek odchodu do dôchodku nebolo možné zohľadňovať, hoci svoj vstup do osobitného systému nemohli ovplyvniť.

Táto skutočnosť následne znamená, že odporkyňa musí skúmať nárok navrhovateľa nielen s prihliadnutím na § 273 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 60 ods. 2 a s § 255 ods. 2 citovaného zákona, ale aj podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

Uvedené ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62 rokov veku. Rešpektuje predchádzajúcu právnu úpravu o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z dôvodu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie ani podľa Zákona o sociálnom poistení nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné, menej výhodné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou právnou úpravou.

V konaní bolo dostatočne preukázané, že navrhovateľ odpracoval viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, resp. do I. kategórie funkcií, a preto sa na neho vzťahuje § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, čo znamená, že ak vo zvýhodnenom zaradení v zamestnaní zo zvýhodnenej pracovnej kategórie splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku, potom v súlade s § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má nárok na skorší odchod do dôchodku bez ohľadu na skutočnosť, že splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok a vek 55 rokov dosiahol až za účinnosti Zákona o sociálnom poistení.

Navrhovateľ pritom súčasne splnil aj podmienku viac ako 10 rokov dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní, splnil všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 v spojení s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v rozpore so Zákonom o sociálnom poistení, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto rozhodnutie odporkyne zrušil podľa a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok od 22. novembra 2011 po zohľadnení civilného zamestnania a určiť jeho výšku po vykonaní výpočtu dôchodku, zodpovedajúcemu dobe zabezpečenia (poistenia) vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Odporkyňa je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom súdu ( ).

Úspešný navrhovateľ v súdnom konaní náhradu trov konania neuplatnil, preto súd mu náhradu trov konania nepriznal ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.