Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-68-2004.pdf
PDF · 97.62 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/68/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci navrhovateľa: CITIUS, s.r.o., v likvidácii, IČO: 36 491 632, so sídlom Krakovská 19, Košice, zastúpený konateľom Ing. T. L., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, B., proti odporcovi: JUDr. L. U., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, Q., o zaplatenie 13.808,67 eur (416.000,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.04.2004 sa právny predchodca navrhovateľa Ing. T. L. ako fyzická osoba - občan domáhal voči odporcovi úhrady pohľadávky vo výške 416.000,- Sk (13.808,67 €) titulom pôžičky spolu so 17,6 % -ným úrokom z omeškania od 04.09.2003 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že odporca písomne uznal svoj dlh voči navrhovateľovi v čestnom prehlásení zo dňa 04.09.2003, v ktorom sa zaviazal navrhovateľovi zaplatiť sumu 416.000,- Sk a to s 17,6 % -ným úrokom z omeškania odo dňa 04.09.2003 v mesačných splátkach počnúc mesiacom január 2004 v minimálnej výške 10.000,- Sk, čo sa však nestalo.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.08.2004 uviedol, že nikdy u notára nepodpísal žiadne čestné prehlásenie, ktorým by sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 416.000,- Sk s príslušenstvom. Navrhovateľ mu uvedenú sumu ako pôžičku nikdy neposkytol.
V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky, o návrhu na zámenu účastníka na strane navrhovateľa rozhodol súd uznesením č.k. 19C/68/2004-186 zo dňa 28.01.2010.
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 6T/17/2008 zamietol uznesením č.k. 19C/68/2004-205 zo dňa 10.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 350/2010-219 zo dňa 30.09.2010.
Uznesením č.k. 19C/68/2004-259 zo dňa 26.01.2012 súd neprihliadol na námietku zaujatosti zo dňa 05.01.2012, ktorú podal navrhovateľ, nakoľko sa týkala len okolností ustanovených v ust. § 14 ods. 3 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to čestným prehlásením zo dňa 04.09.2003, listom navrhovateľa zo dňa 24.03.2004, výpisom z obchodného registra Okresného súdu Prešov spoločnosti MaM - INVEST spol. s r.o., kúpnou zmluvou zo dňa 14.08.2003, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2009, výpisom z obchodného registra Okresného súdu Košice I spoločnosti CITIUS, s.r.o. v likvidácii, obsahom kópie spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/17/2008, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa Čestného prehlásenia zo dňa 04.09.2003, predloženého navrhovateľom, sa podpísaný JUDr. L. U. za prítomnosti svedkov L. L. a Y. L. zaviazal zaplatiť Ing. T. L. sumu 416.000,- Sk a to s 17,6 % -ným úrokom z omeškania odo dňa 04.09.2003 v splátkach a to počnúc mesiacom január 2004 v minimálnej výške 10.000,- Sk/mesiac.
Z prednesu likvidátora CITIUS s.r.o. v likvidácii Ing. T. L. (právneho nástupcu Ing. T. L.) na pojednávaní súdu dňa 21.09.2004 vyplynulo, že žiadal návrhu vyhovieť, nakoľko odporcovi a jeho manželke JUDr. Q. U. (dcére) najprv niekedy v rokoch 1998 a 1999 požičal sumu 205.000,- Sk na kúpu motorového vozidla Seat Cordoba, v roku 2000 im požičal ďalšiu sumu 28.000,- Sk alebo 29.000,- Sk na kúpu žumpy na ich chalupu v U. B. a sumu 182.000,- Sk im požičal na dvakrát, najprv sumu 120.000,- Sk niekedy v roku 2001 a potom v roku 2002 sumu 62.000,- Sk. K odovzdaniu sumy 205.000,- Sk na kúpu auta došlo v jeho byte v B., sumu 29.000,- Sk vyplatil priamo vlastníkovi žumpy, resp. výrobcovi, finančnú hotovosť 120.000,- Sk a 62.000,- Sk odovzdal manželom U. v novembri 2001 po výbere zo svojho účtu v Ľ.E. Q. na L. ulici pri B. Q.. Podpísanie čestného prehlásenia odporcom dňa 04.09.2003 navrhovateľ objasnil tak, že pani Š. mala sprostredkovať pre spoločnosť MaM - INVEST spol. s.r.o., ktorej bol navrhovateľ vtedy konateľom spoločnosti predaj hotela Kriváň v obci C.. Navrhovateľ ako konateľ spoločnosti vlastniacej hotel sa s pani Š.J. dohodol, že za sprostredkovanie predaja hotela jej bude zaplatená odmena vo výške 3 % z kúpnej ceny. Hotel sa predal za 4.500.000,- Sk a dňa 04.09.2003 jeho syn L. L. vyplatil pani Š. odmenu za sprostredkovanie. Pred vyplácaním peňazí bolo u jeho nevesty Y. L. spísané čestné prehlásenie, ktoré odporca podpísal z dôvodu, že navrhovateľ nesúhlasil s výškou provízie za predaj hotela, preto trval na tom, že sa mu odporca a jeho dcéra musia písomne zaviazať, že mu peniaze vrátia. Odporca mu vraj povedal, že celý dlh berie na seba. Ďalej uviedol, že v ten deň bolo spísané ešte jedno čestné prehlásenie o tom, že odporca prevzal 4.500.000,- Sk tak ako to uvádza vo svojom liste zo dňa 24.03.2004 adresovanom odporcovi. Pravdou je, že žiadne peniaze mu neboli vyplatené, tento doklad mal slúžiť len na krytie v prípade, že by nový vlastník hotela (AURA Bratislava a.s.) hotel vrátil a spoločnosť by mu musela vrátiť kúpnu cenu. Odporca mu mal sľúbiť, že to s konateľom spoločnosti, ktorá sa stala vlastníkom hotela dorieši.
Z prednesu odporcu na pojednávaní súdu dňa 21.09.2004 vyplynulo, že suma 416.000,- Sk, ktorú uznal v čestnom prehlásení zo dňa 04.09.2003, neboli postupnými pôžičkami poskytnutými navrhovateľom jemu a jeho bývalej manželke. Suma 416.000,- Sk predstavuje časť sumy, ktorú navrhovateľ ako bývalý konateľ spoločnosti MaM - INVEST s.r.o. odmietol vyplatiť pani Q. Š.Í.. Keďže pani Š. nebola vyplatená dohodnutá sprostredkovateľská odmena, navrhovateľ si dal podmienku, že odmenu 790.000,- Sk ako odmenu vyplatí vtedy, ak mu odporca vráti 416.000,- Sk, resp. podpíše čestné prehlásenie o poskytnutej pôžičke. Keby nebol podpísal toto čestné prehlásenie ako aj prehlásenie na 4.500.000,- Sk, navrhovateľ by nevyplatil sprostredkovateľskú odmenu pani Š.. V čase podpísania čestného prehlásenia boli s manželkou rozvedení, tiež mali súdom zrušené BSM, takže keby tieto pôžičky existovali ako tvrdí navrhovateľ patrili by do BSM. Odporca uviedol, že požičané peniaze navrhovateľovi ako bývalému svokrovi vrátili. Namietol premlčanie k sume 205.000,- Sk, ktorú im navrhovateľ požičal na kúpu auta a túto nechcel vrátiť.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 6T 17/2008 zo dňa 20.01.2012 súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného JUDr. L. U.E. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 1 Pv 1637/06 zo dňa 11.04.2008 pre skutok právne kvalifikovaný v obžalobe ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 04.09.2003 v B. na L. ul. č. XX vo firme Trudon - Trade s.r.o. požičal sumu 350.000,- Sk (11.617,87 €) od Ing. L. L., na základe čoho dňa 04.09.2003 vystavil čestné prehlásenie, že požičanú sumu vráti v splátkach počnúc mesiacom január 2004 a to aj napriek tomu, že už v čase pôžičky vedel, že túto nebude splácať, čím vylákaním pôžičky a jej nevrátením spôsobil Ing. L. L. škodu vo výške 350.000,- Sk (11.617,87 €) a tiež dňa 04.09.2003 v B. na L. ul. č. XX vo firme Trudon - Trade s.r.o. si požičal sumu 416.000,- Sk (13.808,67 €) od Ing. T. L. na základe čoho dňa 04.09.2003 vystavil čestné prehlásenie, že požičanú sumu vráti v splátkach počnúc mesiacom január 2004 a to aj napriek tomu, že už v čase pôžičky vedel, že túto nebude splácať, čím vylákaním pôžičky a jej nevrátením spôsobil Ing.
T. L. škodu vo výške 416.000,- Sk (13.808,67 €), čím takto svojim konaním spôsobil celkovú škodu vo výške 766.000,- Sk (25.426,54 €), keďže skutok nie je trestným činom.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku je zrejmé, že podstatou obhajoby odporcu ako obžalovaného bolo tvrdenie, že si od poškodených (Ing. T. L. a Ing. L. L.) nepožičal a že suma, ktorú si od Ing. L. L. prevzala Q. Š. bola provízia, na ktorú mala nárok spolu s JUDr. Q. U. PhD., za sprostredkovanie predaja hotela Kriváň v C., ktorý patril spoločnosti Ing. T. L.. Odporca vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho bývalá manželka JUDr. Q. U. PhD. (dcéra navrhovateľa) spolu s Q. Š. sa dohodli s Ing. T. L. na predaji hotela Kriváň v C.Č.. Ing. T. L. mal vyplatiť svojej dcére a Q. Š. províziu vo výške 1.000.000,- Sk až 1.500.000,- Sk, pretože hotel sa im podarilo predať za 4.500.000,- Sk. Ing. T. L. odmietal províziu vyplatiť, preto bol odporca poverený bývalou manželkou JUDr. Q. U. PhD. Doprovodom Q.V. Š. do B., kde mal Ing. T. L. vyplatiť dohodnutú províziu. S jej vyplatením súhlasil za podmienky, že odporca mu podpíše čestné prehlásenie, že prevzal vyplatenú sumu. Vyplatením peňazí poveril svojho syna Ing. L. L., u ktorého mal peniaze v úschove. Ing. L. L. vybral peniaze v pobočke U. banky v B. a odovzdal Q. Š., ktorá sa spolu s odporcom vrátila do Bratislavy. Výpoveď odporcu na hlavnom pojednávaní podporili svedkyne JUDr. Q. U. PhD. a Q. Š., z ktorých výpovede je zrejmé, že pred inkriminovaným skutkom sa dohodli s Ing. T. L., že mu sprostredkujú predaj hotela v obci C. za sumu 3.500.000,- Sk s tým, že ak sa mi hotel podarí predať za vyššiu cenu, sumu presahujúcu 3.500.000,- Sk, bude tvoriť ich províziu. Dohoda o vyplatení provízie a jej výške bola uzatvorená ústne. Keďže Q. Š. sa podarilo hotel predať za 4.500.000,- Sk, JUDr. Q. U. PhD. si od svojho otca Ing. T. L. nárokovala províziu vo výške 1.000.000,- Sk až 1.200.000,- Sk. Keď sa dozvedela, že jej otec má peniaze z predaja hotela uschované u jej brata Ing. L. L., žiadala ho o jej vyplatenie. Telefonicky dohodla stretnutie s Ing. L. L., na ktorom sa zúčastnila Q. Š. v doprovode jej bývalého manžela (odporcu), nakoľko sa obávala možnej hádky s jej otcom. O výsledku stretnutia bolo osobne informovaná vo večerných hodinách toho dňa Q. Š., ktorá jej priniesla okolo 450.000,- Sk. Pri tej príležitosti sa dozvedela, že Ing. T. L. donútil odporcu podpísať rôzne čestné prehlásenia o uznaní dlhu, ktoré nemali reálne právny podklad. Svedkyňa JUDr. Q. U. uviedla, že jej otec Ing. T. L. vtedy odporcovi žiadne peniaze nepožičal. Svedkyňa Q. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že Ing. T. L. nebol ochotný jej a JUDr. Q. U. PhD. vyplatiť celú sumu, ale na príhovor jeho syna Ing. L. L. súhlasil s vyplatením určitej čiastky peňazí za predpokladu, že vyplatené peniaze odporca uzná ako svoj dlh. Preto odporca po niekoľkohodinovom bezvýslednom jednaní podpísal čestné prehlásenie o uznaní dlhu, lebo bez splnenia tejto podmienky by nedošlo k vyplateniu peňazí. Ing. L. L. išiel s nimi vybrať peniaze do banky a odovzdal ich Q. Š., ktorá po prepočítaní zistila, že vyplatená provízia bola podstatne nižšia ako znela ich dohoda o provízii za predaj hotela. Ing. T. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 04.09.2003 prišiel pre neho syn Ing. L. L. za účelom stretnutia sa s Q. Š. a odporcom, ktorá sa domáhala vyplatenia provízie za predaj hotela v C. vo výške 1.000.000,- Sk. Ing. T. L. tvrdil, že Q. Š. už zaplatil odmenu 30.000,- Sk. Zaslaná provízia vo výške 157.000,- Sk, z ktorej odrátal už zaslanú províziu pre Q. Š. (30.000,- Sk) a sumu 46.000,- Sk, ktoré odovzdal dcére ako zálohu, bola určená jeho dcére. Po intervencii syna Ing. L. L. s manželkou svoje rozhodnutie prehodnotil tak, že zo sumy 500.000,- Sk odrátal sumu 84.000,- Sk, ktoré mal vyplatiť dcére a túto sumu 416.000,- Sk po podpise čestného prehlásenia o uznaní dlhu vyplatil jeho syn Ing. L. L. odporcovi a taktiež aj sumu 80.000,- Sk, ktoré mali byť určené jeho dcére ako provízia. Tiež uviedol, že pri odovzdávaní a preberaní peňazí nebol prítomný. Z výpovede Ing. L. L. vyplynulo, že odporcovi bola vyplatená suma 416.000,- Sk ako provízia pre jeho sestru JUDr. Q. U. a Q. Š. za sprostredkovanie predaja hotela Kriváň. Zároveň potvrdil, že došlo k tomu na podklade inštrukcií jeho otca Ing. T. L., ktorý požadoval, aby odovzdanie peňazí bolo potvrdení písomnou formou.
Navrhovateľ na pojednávaní súdu dňa 11.04.2013 žiadal, aby súd vo veci rozhodol a zaviazal odporcu na vrátenie sumy 416.000,- Sk, ktoré mu dňa 04.09.2003 požičal na L. ulici v B..
Predmetom tohto sporu je pôžička medzi občanmi.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Súd mal v konaní preukázané, že pôvodne označený navrhovateľ Ing. T. L. v priebehu konania postúpil (č.l. 176 spisu) na súde uplatnenú pohľadávku právnickej osobe „CITIUS, s.r.o. v likvidácii“, IČO: 36 491 632, so sídlom Krakovská 19 v Košiciach (výpis OR č.l. 185a), a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2009, ktorej konateľom bol od 05.03.2004 on, následne od 03.04.2009 sa stal likvidátorom tejto spoločnosti. Súd pripustil návrh pôvodného navrhovateľa na zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa uznesením zo dňa 28.01.2010 (č.l. 186), právoplatným dňa 30.03.2010.
V tomto konaní sa navrhovateľ domáhal vrátenia určitej peňažnej čiastky (416.000,- Sk) s tvrdením, že ju odporcovi odovzdal a ten sa zaviazal ju vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi z tejto sumy v dohodnutých mesačných splátkach. Odporca tvrdil, že navrhovateľ mu nikdy neposkytol pôžičku v žalovanej výške. Dôkazné bremeno o tvrdení navrhovateľa, že odporcovi požičal a odovzdal sumu 416.000,- Sk leží na navrhovateľovi.
Problematika dôkazného bremena je riešená množstvom judikatúry, v súlade s konštantnou judikatúrou je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne následky. Pokiaľ sa teda veriteľ (navrhovateľ) domáha splnenia dlhu (titulom pôžičky) je na ňom, aby preukázal vznik splatnej pohľadávky voči dlžníkovi (odporcovi), pokiaľ bolo preukázané, že takáto pohľadávka skutočne vznikla, môže sa dlžník brániť tvrdením, že taká pohľadávka už zanikla, dôkazné bremeno ohľadom existencie právnych skutočností, ktoré mali za následok zánik dlhu však leží na dlžníkovi. Neunesenie bremena tvrdenia, či dôkazného bremena (§§ 101 ods. 1, 120 ods. 1 O.s.p.) vedie k vydaniu nepriaznivého rozhodnutia vo veci. V danom konaní, ktoré je svojou povahou konaním sporovým, ovládaným prejednávacou zásadou, je treba poukázať, že ak nie sú tvrdenia navrhovateľa preukázané, a to ani na základe navrhovaných dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, stíhajú účastníka konania - navrhovateľa nepriaznivé procesné dôsledky s tým spojené. Ak sa teda navrhovateľ domáhal vrátenia určitej finančnej čiastky, sumy 416.000,- Sk s tvrdením, že túto poskytol odporcovi titulom pôžičky, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení, nestačí len tvrdenie, že došlo k ústnej dohode, ktorú protistrana navyše popiera, teda za situácie, kedy správnosť tohto tvrdenia je medzi účastníkmi sporná, musí byť v konaní riadne preukázaná, čo sa v danom prípade nestalo. Navrhovateľ na pojednávaní súdu dňa 21.09.2004 opísal skutočnosti týkajúce sa požičanej sumy 416.000,- Sk tak, že túto sumu požičal odporcovi a jeho v tom čase ešte manželke JUDr. Q. U. postupne, a to čiastkovými pôžičkami - sumu 205.000,- Sk na kúpu motorového vozidla Seat Cordoba (v rokoch 1998 a 1999), sumu 29.000,- Sk na kúpu žumpy (v roku 2000) a finančnú hotovosť 182.000,- Sk (v novembri 2001). Vrátenie tejto sumy žiadal od odporcu, nakoľko sa spolu s bývalou manželkou k nemu nečestne zachovali pri predaji hotela. Na pojednávaní súdu dňa 11.04.2013 však navrhovateľ uviedol, že sa od odporcu domáha vrátenia sumy 416.000,- Sk, ktorú mu požičal dňa 04.09.2003 na L. ulici v B.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v skutočnosti nedošlo k uzavretiu pôžičky, o čom svedčí tvrdenie navrhovateľa, že všetky požičané peniaze, ktoré navrhovateľ uvádzal vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu 21.09.2004 daroval odporcovi a svojej dcére JUDr. Q. U.. Súd sa preto nezaoberal námietkou premlčania odporcu, ktorú vzniesol na pojednávaní súdu dňa 21.09.2004 k sume 205.000,- Sk, ktorú im navrhovateľ požičal v roku 1996 na kúpu motorového vozidla, nakoľko mu ostatné požičané peniaze vrátili.
Z vykonaného dokazovania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II proti JUDr. L. U. pre skutok kvalifikovaný v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp.zn. 1 Pv 1637/06 zo dňa 11.04.2008, ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona bolo nepochybne preukázané, že odporca si od Ing. T. L. nepožičal sumu 416.000,- Sk (13.808,67 €), na základe čoho bolo vystavené čestné prehlásenie zo dňa 04.09.2003. Z obhajoby JUDr. L. U. ako aj podporných výpovedí svedkov, jeho bývalej manželky JUDr. Q. U. PhD., Q. Š. i syna Ing. L. L. bolo preukázané, že vyplatená suma 416.000,- Sk, ktorá bola odovzdaná Q. Š., bola províziou za sprostredkovanie predaja hotela Kriváň v C. pre jeho bývalú manželku JUDr. Q. U. PhD. a Q. Š. a to za splnenia podmienky Ing. T. L., že odporca voči nemu písomne uznal dlh vo výške 416.000,- Sk v čestnom prehlásení, ktorého obsah sa nezhodoval so skutočnosťou.
Súd po vykonanom dokazovaní vec vyhodnotil tak, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na podporu svojho tvrdenia, že skutočne išlo o pôžičku z jeho strany voči odporcovi s riadne dohodnutou dobou splatnosti, preto jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania. Nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).