Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-140-2013.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Subarea
9Co/140/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: v 1. rade B. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. X, E., v 2. rade N. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. X, E., obaja zastúpení JUDr. Soňou Markovičovou Kissovou, advokátkou, Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava proti žalovanej: U. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom E., ul. A.. R. a M. X, zastúpená JUDr. Mariánom Fandlom, Kozácka 33, 917 01 Trnava, o návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 18C/171/2011-139 zo dňa 15. februára 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á vydať žalobcom kľúče od domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa v E., ul. A.. R. a M. X., postavený na parc. č. XXXX o výmere 162 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 441 m2 - záhrady zapísané v LV č. XXXX v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu Trnava, okres Trnava, obec E., k.ú. E. s tým, že umožní žalobcom nerušený vstup do nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia výkonu ich vlastníckeho práva, najmä za účelom kontroly technického stavu nehnuteľností a priebežnom odstraňovaní vzniknutých vád na nehnuteľnostiach.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním žalobcov ich návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Mal preukázané, že žalobcovia sa domáhajú vydania navrhovaného predbežného opatrenia s poukazom za to, že vo veci samej sa pôvodne domáhajú zrušenia zriadeného vecného bremena práva doživotného a bezplatného bývania v ich nehnuteľnosti, pričom do nehnuteľnosti nemajú zabezpečený prístup. Preto žiadajú vydať kľúče od domu, aby mali nerušený vstup do nehnuteľnosti na účelom zabezpečenia výkonu ich vlastníckeho práva vyplývajúceho z právnych noriem Slovenskej republiky, keďže ako vlastníci majú okrem iného i povinnosť kontroly technického stavu nehnuteľnosti a priebežné odstraňovanie vzniknutých závad na tejto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť chátra, je reálne riziko vzniku a rozširovania technických a statických problémov, čo môže mať za následok, že sa nehnuteľnosť stane životu nebezpečnou. Nemôžu tiež nehnuteľnosť zveľaďovať, vznikajú ďalšie škody a náklady na rekonštrukciu im neúmerne porastú oproti nákladom, ktoré by mali pri bežnom udržiavaní nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola postavená v roku 1957, pričom je celkom zrejmé pohľadom na ňu, že potrebuje nutnú opravu. Žalovaná odmietla žalobcom nehnuteľnosť sprístupniť, naposledy dňa 10.01.2013 im oznámila, že ich do nehnuteľnosti vôbec nevpustí a nerušené užívanie im bude umožnené až po jej smrti. Žalobcovia nemajú od nehnuteľnosti kľúče a preto sa domáhajú nerušeného vstupu do nej.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný, pretože nie sú splnené základné zákonné podmienky na vydanie tohto predbežného opatrenia. Súd vo veci vydal konečné rozhodnutie a to rozsudkom zo dňa 22.10.2012, ktorým bola ich žaloba o zrušenie vecného bremena zamietnutá, pričom vo veci je podané odvolanie, preto konanie nie je právoplatne skončené. Žalobcovia sa domáhajú uloženia rovnakej povinnosti žalovanej (vydať kľúče od nehnuteľnosti a umožniť im do nej vstup), ako sa domáhali pôvodnou žalobou, ktorú potom zmenili. Súd nepovažoval za splnenú ani zákonnú podmienku nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd síce uznáva, že nehnuteľnosť je potrebné priebežne opravovať, ale v danej veci sa nejedná o aktuálny havarijný stav, ktorý je potrebné riešiť formou predbežného opatrenia. Preto súd návrh zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a domáhali sa zmeny uznesenia súdu prvého stupňa tak, aby ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo vyhovené. Nesúhlasili s tým, že by návrh na nariadenie predbežného opatrenia nebol dôvodný, pretože sú v danom prípade splnené všetky zákonné dôvody na vydanie tohto predbežného opatrenia a žalobcovia svoje nároky preukázali všetkými dostupnými dôkazmi. Nie je mysliteľné, aby súd od žalobcov požadoval doklady o havarijnom stave nehnuteľnosti, keď oni sami nemajú žiadny prístup do svojho vlastníctva. Žalobcovia sa neznížili k tomu, aby sa do nehnuteľnosti dostali násilným otvorením a následne tak vykonali všetky potrebné opatrenia, ktoré vyplývajú z ich povinností vlastníkov nehnuteľnosti. Dohoda s oprávnenou z vecného bremena nie je možná, i keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Poukázali na to, že vlastníkmi nehnuteľnosti sú viac ako päť rokov a za tento čas nemohli skontrolovať technický a statický stav budovy. Nemôžu dodržiavať zákony, vyhlášky a normy, kde im z vlastníckeho práva vyplývajú povinnosti, pričom v prípade vzniku škody alebo ohrozenia života a zdravia budú represálie vyvodené voči vlastníkom nehnuteľnosti a nie proti osobe oprávnenej z vecného bremena. V prístupe do nehnuteľnosti im bráni žalovaná, ktorá sama dňa 28.03.2012 potvrdila, že nemajú kľúče od nehnuteľnosti, ona nesúhlasí s tým, aby kľúče mali. Zároveň potvrdila, že od nehnuteľnosti má kľúče jej neter, synovec a od brány sused E.. Bez ohľadu na skutočnosť, že nehnuteľnosť je zaťažená vecným bremenom, vlastníci nehnuteľnosti by mali disponovať kľúčmi od nej. Vecné bremeno nemôže byť nadradené vlastníckemu právu, pretože obmedzuje vlastníka a nie aby mu bránilo vo výkone zákonom stanovených povinností. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím povýšil práva oprávneného z vecného bremena nad práva vlastníka nehnuteľností, pričom vlastník môže robiť všetko, čím neohrozí výkon práv oprávneného. Nesúhlasili s tvrdením súdu, že nariadenie predbežného opatrenia by nemalo dočasný charakter. Dočasný charakter je daný v prvom rade zistením technického stavu nehnuteľnosti a následne odstraňovaním životu nebezpečných závad. Preto žiadali svojmu odvolaniu vyhovieť.
Žalovaná navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je dôvodné zmeniť (§ 220 OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Predmetom tohto konania je právo žalobcov uplatnené ich žalobou v zmysle jej poslednej zmeny o zrušenie zriadeného vecného bremena doživotného a bezplatného bývania. V rámci tohto konania žalobcovia požiadali o vydanie predbežného opatrenia, aby mohli vstupovať do nehnuteľnosti, pretože žalovaná im vo vstupe do nehnuteľnosti bráni.
Každý účastník občianskeho súdneho konania musí byť pripravený na to, že pomery účastníkov konania sa môžu dočasne upraviť predbežným opatrením ako zabezpečovacím prostriedkom. Predpokladá sa to, že predbežné opatrenie vytvorí procesnú situáciu, počas ktorej sa môže prejednávaný spor právoplatne rozhodnúť. Tento účel sa dosahuje bez ujmy na práve na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú rozhodnutím súdu vo veci samej (rozsudkom). Nariadenie predbežného opatrenia nevylučuje, aby súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu - za splnenia zákonných predpokladov - aj právam, ktorých porušenie namietajú účastníci súdneho sporu.
Podľa § 102 ods. 1 OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 OSP) alebo po začatí konania (§ 102 OSP). V oboch prípadoch je možné ho vydať z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania.
Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pretože predbežným opatrením sa buď upravujú pomery účastníkov alebo sa zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, pričom predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, používať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek v tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Z obsahu tohto vlastníckeho práva treba vychádzať pri posudzovaní akejkoľvek otázky spojenej s vlastníctvom bez ohľadu na to, o aký právny vzťah ide.
Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo vlastníka k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosť (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem) slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému (právo cesty, prechodu, právo odberu vody zo studne a iné). Vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané (in personam), keď takémuto právu zodpovedá napríklad doživotné užívanie určitej nehnuteľnosti, či jej časti, bytu alebo miestnosti v nej, právo na zaopatrovanie a iné. Toto právo nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza ani na inú osobu.
Z platnej právnej úpravy je celkom nepochybné, že právo vyplývajúce z vecného bremena je odvodeným právom od práva vlastníckeho, jeho cieľom nie je obmedzovať zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za jej technický stav, i keď je ako vlastník nehnuteľnosti v jej užívaní obmedzený práve osobou oprávnenou z vecného bremena jej právom doživotného užívania nehnuteľnosti.
Podľa článku VI. zmluvy účastníci sa dohodli v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka na zriadení vecného bremena, ktoré bude spočívať v práve predávajúcej U. I., rodenej Z. bezplatne až do jej smrti bývať a užívať celok nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu - neobmedzene a v povinnosti kupujúcich toto jej právo rešpektovať a umožniť jeho plnenie. Zmluvné strany berú na vedomie, že toto vecné bremeno zaniká až smrťou oprávnenej z vecného bremena - U. I., rodenej Z., pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak a prechádza na každého nového nadobúdateľa nehnuteľností.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaná má oprávnenie vyplývajúce zo zriadenia vecného bremena in personam predmetné nehnuteľnosti ako celok doživotne užívať.
Na druhej strane táto skutočnosť nemôže brániť vlastníkom, ktorí sú za nehnuteľnosť zodpovední, aby mali v nevyhnutnom rozsahu prístup do nehnuteľnosti, túto mohli ohliadnuť a zistiť jej stav, zariadiť prípadné nevyhnutné opravy, odstrániť poruchy a iné.
Pretože ide o vlastníkov, ktorí sú z vlastníckeho práva nielen oprávnení, ale i povinní, musia mať možnosť nehnuteľnosť v nevyhnutnom rozsahu prezrieť a uviesť do užívania schopného stavu. Za tým účelom im nemôže byť vo vstupe v nevyhnutnom rozsahu na ňu bránené a z tohto dôvodu musia mať od nehnuteľnosti kľúče (resp. tieto mali mať od samého počiatku) tak, aby si svoje povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti mohli bezozbytku splniť.
Záver súdu prvého stupňa o tom, že vzhľadom k zriadenému vecnému bremenu žalobcom nepatria od nehnuteľnosti kľúče nie je správny, žalobcovia v nevyhnutnom rozsahu (najlepšie po predchádzajúcom upovedomení žalovanej o tom) môžu vstupovať na nehnuteľnosť a vykonávať svoje vlastnícke práva, resp. najmä povinnosti z vlastníckeho práva vyplývajúce.
Preto bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenené spôsobom uvedeným vo výrokovej časti(§ 220 OSP).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.