Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-295-2012.pdf
PDF · 80.86 KB
Case nature
Subarea
24C/295/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci navrhovateľa: V.. Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Y., W. T. XX, zastúpenej: JUDr.Alexander Farkašovský, advokát, so sídlom v Košiciach, Pri jazdiarni 1 proti odporcovi: Spoločenstvo vlastníkov bytov LINAKO Košice, so sídlom v Košiciach, Lidické námestie 11, IČO: 35 546 590, zastúpenému: JUDr. Jozef Drvár, advokát, so sídlom v Bratislave, Belinského 16, v konaní o zaplatenie sumy 234,78 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie o vzájomnom návrhu o zaplatenie sumy 234,78 EUR s príslušenstvom
z a s t a v u j e .
V konaní o návrhu na zaplatenie sumy 66,38 EUR s príslušenstvom navrhovateľke právo na náhradu trov konania proti odporcovi n e p r i z n á v a .
V konaní o vzájomnom návrhu navrhovateľky voči odporcovi p r i z n á v a navrhovateľke právo na náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 231,51 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 210,51 EUR (trovy právneho zastúpenia), ako aj z iných trov vo výške 21 EUR (súdny poplatok) a ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Alexandra Farkašovského, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca (v pôvodnom konaní navrhovateľ) sa návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2009 domáhal, aby súd zaviazal navrhovateľku (v pôvodnom konaní odporkyňu) na zaplatenie sumy 66,38 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.5.2009 až do zaplatenia, titulom zodpovednosti navrhovateľky ako štatutárnej zástupkyne odporcu za škodu spôsobenú porušením svojich povinností. Konanie o predmetnom nároku bolo vedené pod sp.zn. 24C/2/2010.
V priebehu konania vedeného pod sp.zn. 24C/2/2010 navrhovateľka (v pôvodnom konaní odporkyňa) uplatnila voči odporcovi (v pôvodnom konaní navrhovateľovi) vzájomný návrh, ktorým žiadala o zaplatenie sumy 350,97 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne od 10.3.2009 až do zaplatenia, s odôvodnením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.12.2009 nadobudla od postupcu - I. Š., pohľadávku voči navrhovateľovi v celkovej výške 417,35 EUR s príslušenstvom. Časť nadobudnutej pohľadávky navrhla započítať na pohľadávku uplatnenú odporcom vo výške 66,38 EUR.
Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 24C/2/2010-84 zo dňa 31.5.2012 rozhodol tak, že návrh odporcu na zaplatenie sumy 66,38 EUR zamietol a zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi iba úroky z omeškania zo sumy 66,38 EUR vo výške 5% ročne od 1.5.2009 do 11.2.2010, pričom v prevyšujúcej
časti, o zaplatenie úrokov z omeškania z uvedenej sumy vo výške 5% ročne od 12.2.2010 až do zaplatenia, návrh zamietol. O vzájomnom návrhu rozhodol v jeho časti tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 116,19 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 13.2.2010 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania z uvedenej sumy vo výške 10% ročne od 10.3.2009 do 12.2.2010 návrh zamietol. Zároveň, vzájomný návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 234,78 EUR s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, s tým, že v tomto samostatnom konaní rozhodne o náhrade trov celého (aj pôvodného) konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.8.2012.
Konanie o vylúčenej časti vzájomného návrhu, o zaplatenie sumy 234,78 EUR s príslušenstvom bolo vedené pod sp.zn. 24 C 295/2012.
Navrhovateľka podaním zo dňa 26.2.2013 vzala vzájomný návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania.
Podľa ustanovenia § 96 ods.1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
V súlade s dispozičným návrhom navrhovateľky a vyššie citovaným zákonným ustanovením súd konanie zastavil.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Vzhľadom na existenciu dvoch samostatných návrhov a to jednak pôvodného návrhu odporcu voči navrhovateľke o zaplatenie sumy 66,38 EUR s príslušenstvom a jednak vzájomného návrhu navrhovateľky voči odporcovi o zaplatenie sumy 350,97 EUR s príslušenstvom, súd o náhrade trov konania vo vzťahu k týmto osobitným návrhom rozhodoval osobitne.
O náhrade trov konania vo vzťahu k návrhu odporcu na zaplatenie sumy 66,38 EUR s príslušenstvom súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p.. Z právoplatného rozsudku súdu je zrejmé, že návrh odporcu bol čo do celej istiny a rovnako aj v časti úrokov z omeškania zamietnutý. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka mala v konaní takmer plný úspech ( neúspech mala len v nepatrnej časti návrhu týkajúcej sa úrokov z omeškania), preto by jej patrilo právo na náhradu trov, potrebných na účelné bránenie svojho práva proti odporcovi.
Vzhľadom na existenciu okolností hodných osobitného zreteľa však súd využil svoje moderačné právo vyjadrené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na zmiernenie dôsledkov uvedenej právnej normy a rozhodol, že
navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, predstavujúce výnimočné okolnosti pre nepriznanie práva na náhradu trov konania navrhovateľke, súd považoval osobitný charakter procesnej situácie. Z priebehu sporu je totiž zrejmé, že napriek tomu, že nárok odporcu na zaplatenie sumy 66,38 EUR navrhovateľka vlastne uznala, návrh odporcu bol zamietnutý z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k zániku pohľadávky odporcu v dôsledku započítania vzájomnej pohľadávky. Navrhovateľka však započítací prejav učinila až po podaní žaloby, v súvislosti s tým, že pohľadávku na započítanie získala na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela až po podaní žaloby s postupkyňou I. Š., dňa X.XX.XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že o existencii vzájomnej pohľadávky navrhovateľky odporca vedomosť v čase podania žaloby mať nemohol.
Vo vzťahu k vzájomnému návrhu navrhovateľky voči odporcovi je z výsledkov konania zrejmé, že rozsudkom č.k. 24C/2/2010-84 bola navrhovateľke priznaná suma 116,19 EUR spolu s príslušenstvom, ktorá suma, vychádzajúc z celkovej hodnoty vzájomného návrhu, predstavuje jej úspech v percentuálnom vyjadrení vo výške 33,11%. Vo vzťahu k prevyšujúcej časti vzájomného návrhu, o zaplatenie sumy 234,78 EUR s príslušenstvom, súd konanie zastavil na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky, ktorý je vzhľadom na procesné zavinenie navrhovateľky v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. potrebné vykladať ako jej neúspech, ktorý predstavuje v percentuálnom vyjadrení 66,89 %. Pomer úspechu a neúspechu navrhovateľky v konaní o vzájomnom návrhu teda predstavuje 33,78%. V súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. preto súd vyslovil, že navrhovateľka má právo na náhradu trov, ktoré jej vznikli, v rozsahu 33,78 %.
Trovy navrhovateľky predstavuje súdny poplatok zaplatený za vzájomný návrh vo výške 21 EUR (podľa položky 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania vzájomného návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania), ako aj trovy právneho zastúpenia, pretože navrhovateľku v tomto konaní zastupoval advokát. Právo na náhradu súdneho poplatku zaplateného za odpor proti platobnému rozkazu navrhovateľke v súvislosti s týmto konaním nevzniklo, pretože odpor bol podaný proti platobnému rozkazu, ktorým bola navrhovateľka zaviazaná na zaplatenie sumy 66,38 EUR s príslušenstvom a o náhrade trov tohto konania súd rozhodol osobitne.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods.3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnych služieb.
Základná sadzba tarifnej odmeny, vychádzajúc z hodnoty sporu (350,97 EUR s príslušenstvom) za jeden úkon právnej služby je vo výške 26,56 EUR. Tarifná odmena v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony: 1.prevzatie a príprava zastúpenia (29.12.2009), 2. vzájomný návrh 29.12.2009, 3. účasť na pojednávaní dňa 5.12.2011, 4. účasť na pojednávaní konanom dňa 6.2.2012 a 5. účasť na pojednávaní konanom dňa 31.5.2012, spolu vo výške 132,80 EUR. Tarifná odmena vo výške 1 základnej sadzby patrí právnemu zástupcovi za účasť na pojednávaní konanom dňa 5.12.2011, v súlade s ust. § 14 ods. 5 citovaného zákona, keďže na tomto pojednávaní došlo iba k odročeniu bez prejednania veci, a to vo výške 6,64 EUR. Celková odmena činí 139,44 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj tzv. režijný paušál za každý úkon právnej služby vo výške 1/100 výpočtového základu. Režijný paušál vo výške 6,95 EUR patrí za úkony právnych služieb vykonaných v roku 2009 spolu 20,85 EUR, vo výške 7,41 EUR za dva úkony vykonané v roku 2011, spolu 14,82 EUR a vo výške 7,63 EUR za dva úkony vykonané v roku 2012, spolu 15,26 EUR. Spolu režijný paušál činí 50,93 EUR. Celková odmena spolu s náhradou hotových výdavkov činí 190,37 EUR. V súlade s ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov aj o daň z pridanej hodnoty 20%, pretože právny zástupca preukázal, že je platiteľom tejto dane. Daň predstavuje sumu 38,07 EUR. Po zvýšení odmeny o daň z pridanej hodnoty celková výška odmeny činí 228,44 EUR. Keďže právny zástupca si uplatnil trovy právneho zastúpenia len vo výške 210,51 EUR, súd mu priznal náhradu len v uplatnenej výške.
Celková výška účelne vynaložených trov zo strany navrhovateľky je 231,51 EUR (trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok).
V súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol, aby priznanú náhradu trov odporca zaplatil navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).