Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8P-2-2013.pdf
PDF · 109.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. F., nar. XX.X.XXXX a F. F., nar. XX.X.XXXX, obe deti bydlisko u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X., deti rodičov: Q. F., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bydlisko D. A. Q. XXX a F. F., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné, ktorým je otec povinný prispievať na výživu maloletého C. F., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 100,- € mesačne na sumu 120,- € mesačne počnúc dňom 1.11.2012.
Súd zvyšuje výživné, ktorým je otec povinný prispievať na výživu maloletého F. F., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 66,- € mesačne na sumu 80,- € mesačne počnúc dňom 1.11.2012.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa 25.5.2009 v časti o výške výživného, ktorým je otec detí povinný prispievať na výživu maloletých detí.
Nedoplatok na zvýšenom výživnom pre mal. C. F. za obdobie od 1.11.2012 do 31.3.2013 v sume 100,- € a nedoplatok na zvýšenom výživnom pre mal. F. F. za obdobie od 1.11.2012 do 31.3.2013 v sume 70,- € je otec povinný zaplatiť do 3 mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh na zvýšenie výživného zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 27.11.2012 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. C. F., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne, a k mal. F. F., nar. 31.5.2000 zo sumy 66,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne, počnúc od 1.1.2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu S. sp. zn. XXC XX/XXXX-XX zo dňa 25.5.2009, ktorým rozsudkom bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Po rozvode manželstva od roku 2009 narástli náklady spojené s výchovou detí, najmä pokiaľ ide o pomôcky do školy, zošity, učebnice, cestovné a internát. Mal. C. totiž v septembri 2010 nastúpil do prvého ročníka X. priemyselnej školy dopravnej v W. a mal. F. je od septembra 2010 žiakom základnej školy v D. A. Q.. Obe deti sú alergici a dlhodobo užívajú lieky. Mal. C. hrá vo voľnom čase futbal a navštevuje posilňovňu, mal. F. navštevuje športový krúžok. Mesačný príjem matky pritom predstavuje sumu 329,- € plus výživné na obe deti 166,- € mesačne plus 45,08 € sociálny príspevok.
Otec sa k návrhu matky vyjadril listom doručeným súdu dňa 17.3.2013 a doplneným listom doručeným súdu dňa 22.3.2013 a to tak, že s ním nesúhlasí. Uviedol, že súčasná výška výživného na obe deti v sume 166,- € mesačne je výsledkom vzájomnej dohody rodičov a je adekvátna vzhľadom na aktuálne potreby oboch detí, keďže v čase jej určenia neboli náklady na deti až také vysoké. Od času určenia tejto výšky výživného sa pritom otcovi zvýšili životné náklady a klesla mzda, a on bol nútený zobrať si za účelom riadneho platenia výživného úver, ktorý ešte stále spláca. Okrem výživného otec prispieva maloletým deťom aj na narodeniny, meniny či Vianoce, a tiež pri pravidelných mesačných stretnutiach im prispeje na vreckové, avšak maximálne sumou 10,- €. Podľa otca ak súd rozhodne o zvýšení výživného na mal. deti, nebude im už môcť prispievať na rámec bežného výživného a navyše sa stretnutia otca s deťmi stanú problematickými, keďže deti bývajú vo vzdialenosti 60 km od bydliska otca a už teraz je pre neho cesta za nimi finančne náročná. Otec uviedol, že matka mal. detí ho viackrát vyzývala na zvýšenie výživného, avšak vzhľadom na svoje finančné možnosti tak nemohol urobiť. Navyše otec vedel, že matka maloletých v roku 2010 predala svojmu druhovi, s ktorým býva v spoločnej domácnosti, polovicu ich pôvodne spoločného rodinného domu, čím získala sumu celkom XX.XXX,- €. Matka mal. detí tak podľa otca netrpí takou núdzou, akú prezentuje. Na záver otec uviedol, že na výžive mal. detí sa podieľajú obaja rodičia, pričom výživné 166,- € mesačne, príslušná časť vyživovacej povinnosti zo strany matky a sociálny príspevok 45,08 € mesačne sú dostatočným zdrojom príjmov na pokrytie všetkých životných nákladov maloletých detí.
Kolízny opatrovník sa k návrhu matky vyjadril tak, že navrhuje zvýšiť výživné na mal. deti primerane k ich veku a potrebám, a zároveň primerane k zárobkovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov.
Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu S. sp. zn. XXC/XX/XXXX, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v F., správami Obce N. a Obce D. A. Q., správami Sociálnej poisťovne, pob. v X. a pob. v S., dokladmi o výške príjmu matky aj otca, dokladmi o mesačných výdavkoch matky aj otca, výsluchom matky i otca mal. detí a zistil tento stav veci:
Zo spisu Okresného súdu S. sp. zn. XXC/XX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k. XXC/XX/ XXXX-XX zo dňa 25.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2009, bolo manželstvo účastníkov konania - matky a otca mal. detí - rozvedené, mal. C., nar. XX.X.XXXX a mal. F., nar. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode zverení do výchovy matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. C. sumou 100,- € mesačne a na výživu mal. F. sumou 66,- € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Zo spisu mal súd ďalej preukázané, že v čase od januára 2007 do apríla 2007 predstavoval priemerný čistý mesačný zárobok matky sumu 9.416,50 Sk = 312,57 € (správa zamestnávateľa zo dňa 27.2.2008), a od mája 2007 do decembra 2007 sumu 11.783,38 Sk = 391,14 € (správa zamestnávateľa zo dňa 29.1.2008), a priemerný čistý mesačný zárobok otca za čas od 2/2007 do 1/2008 predstavoval sumu 12.374,- Sk = 410,74 € (správa zamestnávateľa zo dňa 25.2.2008).
Správou kolízneho opatrovníka zo dňa 19.3.2013 mal súd preukázané, že matka spolu s mal. deťmi býva v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve so svojím priateľom, poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 430,- € mesačne. Priateľ matky má vyživovaciu povinnosť na dve deti vo výške spolu 310,- € mesačne. Domácnosť je štandardne zariadená a udržiavaná, každé dieťa má vlastnú izbu. Mesačné náklady na domácnosť predstavujú sumu okolo 93,24 €, z toho 54,- € elektrina, 15,- € plyn, 10,- € voda, 4,64 € SIPO, TV 9,60 €, plus ročné náklady na tuhé palivo v sume 600,- €. Mal. C. navštevuje 3. ročník X. dopravnej v W., venuje sa futbalu a posilňovaniu, je sledovaný v alergiologickej ambulancii. Mesačné náklady na starostlivosť o neho predstavujú sumu okolo 163,- €, z toho 30,- € cestovné, 35,- € internát, 63,- € strava, 35,- € lieky, plus ročné náklady na ZRPŠ a internát 53,- €. Mal. F. navštevuje 7. ročník ZŠ v mieste bydliska, chodí na športový krúžok, a rovnako ako mal. C. je sledovaný v alergiologickej ambulancii s tým, že má navyše oslabenú imunitu. Náklady na starostlivosť o neho predstavujú stravné 25,- € mesačne a ročné výdavky na lieky 80,- €, plus ZRPŠ 10,- € ročne. Matka je zamestnaná ako vedúca predajne stavebnín v D. A. Q.. Podľa jej vyjadrenia sa deti s otcom pravidelne stretávajú, otec prispel na vodičský preukaz mal. C. sumou 160,- €. Dlh na výživnom otec nemá. Otec mal. detí žije so svojou priateľkou v rodinnom dome. Priateľka je zamestnaná, otec pracuje v obchodnej spoločnosti X. T. X., s.r.o. so sídlom vo Q.. Mesačné náklady na domácnosť predstavujú sumu okolo 211,07 €, z toho 31,43 € elektrina, 141,64 € plyn, 8,- € voda, 30,- € TV, plus splátky úveru vo výške 136,- € mesačne, ktorý úver si otec bral, aby mohol splácať výživné. S deťmi je otec v pravidelnom kontakte, boli u neho počas jarných prázdnin. Ak majú deti sviatok, otec im vždy niečo kúpi.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. zo dňa 11.3.2013 súd zistil, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa na mal. C. i na mal. F., a to od 1.3.2012 do 31.12.2012 v sume 2 x 22,54 € = 45,08 € mesačne, a od 1.1.2013 až do súčasnosti v sume 2 x 23,10 € = 46,20 € mesačne. Poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi matka nie je, a podľa správy Sociálnej poisťovne, pob. v X. zo dňa 15.3.2013 matka za posledných 12 kalendárnych mesiacov nepoberala ani dávky v nezamestnanosti.
Správou Obce D. A. Q. zo dňa 18.3.2013 mal súd preukázané, že matka je prihlásená k trvalému pobytu v obci v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníčkou, a v ktorom býva spolu so svojimi synmi. V obci má dobrú povesť, o deti sa riadne stará a všetky svoje povinnosti voči obci si plní riadne a včas.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky, obchodnej spoločnosti LJ X. s. r. o. so sídlom v W., P. N. 2, G.: XX XXX XXX súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky v mesiacoch 3/2012 až 2/2013 predstavoval sumu 345,30 €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v F. zo dňa 12.3.2013 mal súd preukázané, že otec nepoberá a ani nepoberal žiadne štátne sociálne dávky, vrátane dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, pričom podľa správy Sociálnej poisťovne, pob. v S. zo dňa 8.3.2013 nepoberal otec za posledných 12 kalendárnych mesiacov ani dávky v nezamestnanosti.
Správou Obce N. zo dňa 12.3.2013 súd zistil, že obci majetkové, osobné ani sociálne pomery otca nie sú známe.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca, obchodnej spoločnosti X. T. X., s.r.o. so sídlom vo Q., IČO: XX XXX XXX súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca v mesiacoch 3/2012 až 2/2013 predstavoval sumu 554,56 €.
Z listu matky zo dňa 15.3.2013 súd zistil, že výdavky na mal. C., študenta strednej školy v W., predstavujú mesačne sumu asi 128,- € (internát 35,- €, obedy 33,- €, strava okrem obedov 30,- €, cestovné 16,- €, električenka 14,- €), a ročne sumu asi 170,- € (poplatok na začiatku školského roka - škola 35,- € a internát 20,- €, učebnice a zošity 50,- €, školské akcie 30,- €, lieky 35,- €), t. j. priemerné mesačné náklady na starostlivosť o mal. C. sú asi 142,17 € mesačne. Výdavky na mal. F., žiaka základnej školy v D. Novej Vsi, potom predstavujú mesačne sumu asi XX,- € za obedy a ročne sumu asi 150,- € (príspevok škole 10,- €, učebnice a zošity 30,- €, školské akcie 30,- €, lieky 80,- €), t. j. priemerné mesačné náklady na starostlivosť o mal. F. sú asi 37,50 €. Otec prispel pri vybavovaní vodičského preukazu pre mal. C. sumou 160,- € z celkových nákladov 320,- €. Mesačné náklady na domácnosť matky predstavujú sumu približne 383,24 € (koncesie 4,64 €, plyn 15,- €, elektrina 54,- €, TV 9,60 €, strava a drogéria 300,- €) a ročné náklady sumu okolo 764,- € (30,- € voda, 400,- € drevo, 200,- € uhlie, 59,- € daň z nehnuteľnosti, 75,- € odpad), t. j. priemerné mesačné náklady na domácnosť matky sú asi 446,91 €. Výšku výdavkov na domácnosť a na starostlivosť o maloleté deti mal súd preukázanú z predložených kópií dokladov - podacích lístkov, cestovných lístkov, príjmových/výdavkových pokladničných dokladov, dokladov SIPO, výpisov z účtov a pokladničných dokladov.
Z predložených kópií dokladov o mesačných výdavkoch otca (faktúry, podacie lístky, doklady SIPO, príjmové/výdavkové pokladničné doklady) mal súd preukázané, že tento platí mesačne vodné a stočné v priemernej výške 22,- €, elektrinu 31,- €, plyn 140,- €, rozhlas a TV 4,64 €, internet 16,60 €, mobil 9,- €, a ročne platí miestne dane a poplatky vo výške okolo 47,- €, t. j. priemerné mesačné náklady na domácnosť otca sú asi 227,16 €.
Výsluchom matky mal súd preukázané, že táto trvá na svojom návrhu. Od posledného rozhodnutia o výživnom už uplynul dlhší čas, takže je potrebné výživné zmeniť a prispôsobiť potrebám detí. Obe deti sú alergici, mal. Filip pravidelne užíva Zodac a sprej do nosa. Mal. F. tiež užíva Zodac a na jeseň začína brávať Imunor a doplnky na podporu imunity, keďže má aj zníženú imunitu. Matka je rovnako alergička a má začínajúcu astmu, lieči sa už asi 4 roky. Pravidelne užíva Staloran a sprej na astmu a podporu dýchania v prípade núdze, takže ročné náklady na liečbu predstavujú sumu asi 100,- €. S priateľom a deťmi žijú v jednom dome.
Na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 matka ďalej uviedla, že je pravdou, že rodinný dom v N., kde predtým s otcom mal. detí spoločne bývali, dostali ako dar od rodičov otca mal. detí, každý v podiele
1/2. Po rozvode jej však rodičia otca detí a otec detí bránili do domu vstúpiť, preto sa rozhodla svoju polovicu domu predať svojmu terajšiemu druhovi, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Otec mal. detí druhú polovicu domu vrátil svojim rodičom, takže v čase predaja jej podielu vlastnili druhú polovicu domu rodičia bývalého manžela. Predkupné právo pritom matka detí vo vzťahu k rodičom bývalého manžela dodržala, dom však kúpiť nechceli.
Z výsluchu otca súd zistil, že tento trvá na zamietnutí návrhu matky z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení. Pokiaľ ide o úver, ktorý spláca po 136,- € mesačne, ide o spotrebiteľský úver poskytnutý mu dňa 25.1.2011, ktorý si zobral v celkovej výške 5.000,- € preto, aby mohol platiť už prisúdené výživné. Úver riadne spláca. Pokiaľ ide o zníženie jeho zárobku v posledných mesiacoch, otec uviedol, že predtým robili v inak usporiadanej prevádzke než teraz a robili aj cez víkendy, prípadne dlhšie zmeny a nočné. Teraz je otec mal. detí pracovne zaradený tak, že pracuje od pondelka do piatku, víkendy má voľné a nočné nerobí vôbec. Práve v dôsledku toho došlo k čiastočnému zníženiu jeho zárobku. Inak je otec detí zdravý. Pôvodnú výšku výživného navrhla matka mal. detí a otec s takouto výškou súhlasil.
Ohľadom bývalého spoločného darovaného domu v N. sa otec vyjadril na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 tak, že nie je pravdou, že by matku nechceli do domu pustiť, naopak manželka tam podľa otca chodila aj počas jeho neprítomnosti a zobrala si všetky veci, ktoré chcela. Potvrdil však, že ho matka vyzývala, aby rodinný dom predali, s čím však otec nesúhlasil, lebo by nemal kde bývať a nemal by kam vodiť deti. Keď sa mu potom manželka vyhrážala, že ho pripraví o všetko, rodičia otca žiadali darovanú polovicu domu vrátiť, čo sa aj stalo. Došlo potom k situácii, že matka detí žiadala od svokrovcov, aby si od nej kúpili polovicu rodinného domu, ktorú jej oni predtým darovali bezplatne. Na takúto ponuku samozrejme nereagovali, lebo to nepovažovali za správne. Za terajšieho spoluvlastníctva domu však dochádza k nedorozumeniam a stalo sa už, že pri tom musela asistovať aj polícia. Otec uviedol, že keď matka detí predala dom, môže mať aj na výživné.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne pokiaľ ide o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, avšak nebol dôvodný pokiaľ ide o zvýšenie výživného až v takom rozsahu, ako to matka mal. detí žiadala.
V konaní mal súd preukázané, že výživné otca na mal. Filipa, nar. XX.X.XXXX a na mal. F., nar. XX.X.XXXX bolo naposledy určované v roku 2009, a to rozsudkom Okresného súdu S. č. k. XXC/XX/ XXXX-XX zo dňa 25.5.2009 tak, že na výživu mal. C. bol otec zaviazaný prispievať sumou 100,- € mesačne a na mal. F. sumou 66,- € mesačne. V čase určenia výživného vyššie uvedeným rozsudkom ešte obe maloleté deti navštevovali základnú školu a výživné bolo otcovi určené s prihliadnutím na ich vek a z toho vyplývajúce potreby detí, a zároveň bral súd do úvahy majetkové a osobné pomery oboch rodičov. Otec bol v tom čase zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 410,74 € a matka pracovala s čistým mesačným zárobkom vo výške priemerne 351,86 €.
Súd mal preukázané, že od doby poslednej úpravy výživného na maloleté deti už toto výživné nebolo upravované, pričom však potreby a náklady týkajúce sa starostlivosti o mal. C. a mal. F. sa zmenili natoľko, že to zvýšenie výživného odôvodňuje.
Mal. C. má t. č. 17 rokov a je študentom X. v W., mal. F. má 12 rokov a je žiakom základnej školy v D. A. Q.. V súvislosti s pribúdajúcim vekom detí a ich dospievaním, najmä pokiaľ ide o nástup mal. C. na strednú školu mimo miesta trvalého bydliska, prirodzene rastú tiež náklady na ich výchovu a zabezpečenie základných životných potrieb. Okrem iného pôjde hlavne o náklady na stravu, oblečenie a o výdavky súvisiace s pravidelnou školskou dochádzkou detí (poplatky škole, stravovanie, cestovné, ubytovanie), ale tiež o voľnočasové aktivity detí (futbal, posilňovanie, športový krúžok). Obe deti navyše trpia alergiami, v dôsledku čoho pravidelne užívajú lieky a sú pod lekárskym dohľadom. Vzhľadom na tieto okolnosti súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného za opodstatnený, keď matka maloletých detí v konaní preukázala, že náklady na ich výchovu a starostlivosť sa od poslednej úpravy výživného značne zvýšili. Priemerné mesačné výdavky na základnú starostlivosť o mal. C. predstavujú sumu okolo 142,17 € mesačne, a na mal. F. sumu okolo 37,50 € mesačne.
Keďže matka maloletých žiadala výživné na maloletého C. zvýšiť zo sumy 100,- € mesačne až na sumu 200,- € mesačne a na maloletého F. zo sumy 66,- € mesačne na sumu až 150,- € mesačne, a to spätne od 1.1.2012, súd skúmal osobné a majetkové pomery obidvoch rodičov tak, aby zistil, či je takéto zvýšenie výživného opodstatnené.
Matka mal. detí ja v súčasnej dobe zamestnaná a jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje sumu asi 345,30 €. Okrem toho je tiež poberateľkou prídavkov na deti v sume 46,20 € mesačne. Spolu s deťmi a svojim súčasným partnerom bývajú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v D. A. Q.. Náklady na spoločnú domácnosť mesačne predstavujú sumu približne 446,91 €. Otec mal. detí je tiež zamestnaný, a to s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 554,56 €. Býva v rodinnom dome v
Obci N. v spoločnej domácnosti so svojou aktuálnou partnerkou. Mesačné náklady na domácnosť otca predstavujú sumu okolo 227,16 €, pričom otec spláca ešte úver po 136,- € mesačne.
Vzhľadom na uvedené pomery účastníkov konania súd dospel k záveru, že primeraná výška výživného na maloletého C. je 120,- € mesačne a na mal. F. 80,- € mesačne, s poukazom na to, že obaja rodičia sú riadne zamestnaní a žijú v spoločných domácnostiach so svojimi partnermi, s ktorými sa delia o náklady na domácnosť. Priemerný mesačný zárobok otca je pritom vyšší ako zárobok matky a súd nevyhnutne prihliadol aj na to, že matka mal. detí sa o deti osobne stará. Na druhej strane mal však súd preukázané, že otec sa o deti zaujíma a stretáva sa s nimi, výživné uhrádza riadne a včas a podľa svojich možností deťom prispieva aj nad rámec bežného výživného. So zreteľom na uvedené okolnosti a na aktuálne náklady na starostlivosť o maloleté deti je tak zvýšenie vyživovacej povinnosti otca namieste, a to v prípade mal. C. o sumu 20,- € mesačne a v prípade mal. F. o sumu 14,- € mesačne, pričom vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Pokiaľ potom ide o námietku otca, že matka mal. detí má k dispozícii prostriedky z predaja polovice domu, ktorý bol účastníkom konania pôvodne darovaný otcovými rodičmi, súd pri posudzovaní tejto skutočnosti vychádzal z toho, že v zmysle výsluchov účastníkov konania ešte nedošlo medzi účastníkmi k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a súd teda na takéto konanie matky neprihliadal s tým, že povinnosť otca podieľať sa v rámci svojich možností na výžive mal. detí nie je týmto konaním matky dotknutá.
Matka pritom žiadala, aby súd zaviazal otca na úhradu zvýšeného výživného spätne za obdobie od 1.1.2012. Keďže v zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd v konaní skúmal prítomnosť takýchto dôvodov. Súd mal preukázané že mal. C. nastúpil do školy do W. už v roku 2010, pričom práve s jeho nástupom do internátnej školy podstatne vzrástli náklady potrebné na riadnu starostlivosť o neho. Matke mal. detí potom nič nebránilo v tom, aby návrh na zvýšenie výživného podala hneď po nástupe mal. C. do školy, resp. v krátkom čase po tom, kedy už bolo zrejmé, aké náklady s tým budú spojené. Súd preto nepokladal návrh matky na priznanie výživného spätne od 1.1.2012 za opodstatnený a zvýšené výživné priznal v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine len odo dňa začatia súdneho konania. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol.
Nakoľko otec na zvýšené výživné za obdobie od 1.11.2012 do 31.3.2013 až doteraz nezaplatil nič, vznikol mu na zvýšenom výživnom za toto obdobie nedoplatok 100,- € pokiaľ ide o výživné na mal. C. a nedoplatok 70,- € pokiaľ ide o výživné na mal. F.. Súd tento nedoplatok v celkovej výške 170,- € uložil otcovi zaplatiť do 3 mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a vzhľadom k tomu, že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti možno začať aj bez návrhu, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.