Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-34-2013.pdf
PDF · 77.1 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/34/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT IVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36432105, právne zast. ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Klariská 7, Bratislava, IČO: 36715638, proti povinnému: I. I., bytom S. XXX/XX, H., o vymoženie 1.327,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/488/2009-18 zo dňa 7. novembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 2 Ex. por., § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 06.04.2009 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR B1205514 zo dňa 06.02.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2009 a vykonateľnosť dňa 30.03.2009. Z predloženého exekučného titulu zistil, že dňa 22.02.2007 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1.327,76 eur s 23,25 % RPMN, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 40,10 eur. Súd prvého stupňa právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preskúmaním predmetných OP, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o pôžičke, konkrétne článku 9. bodu 9.2 OP, vzhliadol v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Rozhodcovská doložka tu nebola osobitne dojednaná. Povinný ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky, nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Ex. por. s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Uviedol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o trovách exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. Dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je interpretácia tohto ustanovenia súdom prvého stupňa v rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy, ktorý jej priradil zákonodarca. Podľa tejto dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v súlade so zákonom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 30.11.2009. V nadväznosti na toto ustanovenie zákona o bankách si oprávnený predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy súčasne s úverovou zmluvou plnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia § 93b ods. 1 zákona o bankách. Predmetné ustanovenia v tomto smere predstavujú špeciálny predpis upravujúci prípustnosť rozhodcovskej zmluvy a podmienky jej uzavretia v spotrebiteľských vzťahoch, kde je dodávateľom banka. V zmysle Smernice Rady 93/13/ EHS sa za nekalú podmienku považuje taká rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory, v ktorých je spotrebiteľ aktívne legitimovaný, predkladal na riešenie výlučne v rozhodcovskom konaní, ktoré nie je upravené právnymi predpismi. V slovenskom právnom poriadku rozhodcovské konanie upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý v plnej miere reflektuje požiadavku ochrany spotrebiteľa, najmä so zreteľom na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Oprávnený dôvodil, že rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata, a podľa ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p. je tak výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku záväzný a nemeniteľný vo vzťahu k účastníkom konania a pre všetky orgány. Výnimku z viazanosti exekučného súdu právoplatným rozhodcovským rozsudkom predstavuje ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorých môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v ustanovení § 40 písm. a/ a b/ zákona o rozhodcovskom konaní alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dal do pozornosti právne stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 bod 38., v zmysle ktorého sú všeobecné súdy povinné rozhodnúť o nekalosti rozhodcovskej doložky v rámci žaloby o zrušenie, ak sa jej spotrebiteľ nedomáhal v rámci rozhodcovského konania, to znamená ak súd rozhoduje v incidenčnom spore. Exekučné konanie však nemá charakter sporového konania, a teda exekučný súd nie je v zmysle uvedeného rozsudku oprávnený ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Oprávnený poukázal aj na body 35., 37., 47., 53. a 54. rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 29.01.2008. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. vyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, tzn. formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, nie vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Súd prvého stupňa tak nie je oprávnený v exekučnom konaní skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý má charakter rei iudicatae, a predstavuje tak prekážku veci rozhodnutej a zároveň vzhľadom na nedostatok právomoci v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por., v nadväznosti na čl. 2 odsek 2 Ústavy SR. Oprávnený žiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zaviaže povinného na úhradu trov exekúcie. Právny zástupca oprávneného si zároveň týmto uplatnil trovy právneho zastúpenia špecifikované v návrhu na vykonanie exekúcie vrátane trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní (odvolanie oprávneného, určené podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. f/ a § 169 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., a to vo výške jednej polovice základnej tarifnej sadzby za jeden úkon právnej služby - odvolanie oprávneného vo výške 30,71 eur, spolu s DPH vo výške 36,85 eur a paušálnu sumu 7,63 eur, spolu s DPH vo výške 8,89 eur za úkon právnej služby na náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné).
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5307 059232 zo dňa 21.04.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na vymoženie
1.327,76 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. B1208514 zo dňa 06.02.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2009 a vykonateľnosť dňa 30.03.2009.
Odvolací súd poznamenáva, že správny bol záver oprávneného v tom, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo v preskúmavanej exekučnej veci vydané však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex. por. S poukazom na uvedené, je preto zrejmé, že aj po preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. so zákonom a poverení súdneho exekútora po tomto preskúmavaní, má exekučný súd právo, a aj povinnosť exekúciu zastaviť, ak sú na to splnené podmienky.
Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere navyše nie je taxatívny, a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná.
Pokiaľ vo veci vydali rozhodcovský rozsudok rozhodcovia, konajúci na základe rozhodcovskej doložky, ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.