Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-5371-2010.pdf
PDF · 70.86 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/5371/2010
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom: JUDr. Marián Janec, so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnému: Q. Š., Y..Č.. XXXXXX/XXXX, Y. XXX, XXX XX Y. (G. P. XX.XX.XXXX), takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 10,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného spísaného vo forme zápisnice 15.10.2010, exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 13C/149/2009 zo dňa 24.11.2009 a žiadosti súdneho exekútora súd vydal poverenie č. 5511 070733 * dňa 31.12.2010.
Podaním doručeným súdu dňa 20.09.2011 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie vzhľadom na skutočnosť, že povinný dňa 01.11.210 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 15,00 eur.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z podnetu exekútora, návrhu oprávneného a vlastnej činnosti mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 01.11.2010. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil uvedeným dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania. Ďalej mal súd preukázané, že dedičské konanie sp. zn. 15D/1251/2010 súd rozhodnutím zo dňa 30.06.2011 zastavil pre nemajetnosť. Na základe tohto rozhodnutia je zrejmé, že povinný zomrel nemajetný, a teda majetok povinného už pred jeho smrťou nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku) a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6 M Cdo 11/2011 z 29. februára 2012.
Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
Súd rozhodol aj o náhrade trov konania, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora zo dňa 19.09.2011 a predloženého exekútorského spisu č. EX 1346/10 súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 10,80 eur.
Priznaná náhrada trov exekúcie pozostáva z náhrady hotových výdavkov vo výške 10,80 eur (§ 22 vyhlášky): · Poštovné 10,80 eur Súdny exekútor si neuplatnil odmenu ani v minimálnej výške, preto mu ju súd nepriznal.
Súdny exekútor si neuplatnil DPH z poštovného, preto mu súd DPH z poštovného nepriznal.
Pri vyčíslení hotových výdavkov súd nepriznal náhradu za položku označenú ako náklady za telefón, internet, pretože súdny exekútor ju nijako nepreukázal a preto súd nemohol preskúmať jej existenciu ani výšku.
V rámci náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné do budúcnosti za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti na zast. uznesení a za vrátenie poverenia, pretože súdny exekútor má na Okresnom súde Žilina zriadený vlastný poštový priečinok, do ktorého doručuje poštu zásadne osobne, preto je predpoklad, že ani v uvedenom prípade nevyužije na doručenie služby poštového úradu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.