Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_6C-112-2012.pdf
PDF · 94.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/112/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou v právnej veci navrhovateľa: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 24, IČO: 35 848 863, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Chovancom so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 60, proti odporcovi: Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom W. B. P. XXX, o zaplatenie 692,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 180,78 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 29.6.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným voči odporcovi sa domáhal zaplatenia sumy 692,75 eur s prísl. a to z titulu neuhradených faktúr za služby poskytnuté na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení z 25.4.2008. Neuhradením faktúr a porušením zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 511,97 eur z dodatku k zmluve o pripojení z 25.4.2008. Zároveň uplatnil úrok z omeškania 9% ročne z jednotlivých súm až do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
Odporca uznal nárok navrhovateľa čo sa týka neuhradených faktúr za služby, avšak neuznal nárok za zmluvnú pokutu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení z 25.4.2008 spolu s dodatkom k zmluve o pripojení, faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, odstúpenia od zmluvy, prehľadu neuhradených pohľadávok, pokusu o zmier z 19.1.2009, vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení z 25.4.2008 aktiváciou SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej poskytoval telekomunikačné služby ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi v programe služieb Pre mňa 130. K tejto zmluve bol medzi účastníkmi dňa 25.4.2008 uzavretý Dodatok k zmluve. Následne na základe žiadosti odporcu o zmenu služieb ktorému navrhovateľ vyhovel novým dodatkom zo dňa 17.6.2008, ktorým sa predĺžila doba viazanosti z pôvodných 12 na 24 mesiacov a zvýšil sa mesačný
program z pôvodného programu Pre mňa 130 na Pre mňa 400 a bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón Nokia NE 65 za zvýhodnenú cenu 2.512,61 Sk s DPH, pričom predajná cena telefónu bola 13.490,- Sk. Odporca sa zaviazal za poskytnuté služby riadne a včas hradiť cenu, ktorú mu navrhovateľ vyúčtuje. Navrhovateľ mu v období od 29.4.2009 do 26.6.2009 fakturoval za služby jednotlivými faktúrami sumy v celkovej výške 180,78 eur. Konkrétne faktúrou č.XXXXXXXXXX sumu 64,74 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 37,62 eur, faktúrou č.XXXXXXXXXX sumu 74,92 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 3,50 eur. Odporca uvedené faktúry riadne a včas neuhradil, preto mu navrhovateľ fakturoval aj zmluvnú pokutu vo výške 511,97 eur, ktorá bola dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení. Odporca neuhradil splatné faktúry ani na základe pokusu o zmier zo 19.1.2009, preto navrhovateľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o pripojení listom z 27.1.2009.
Podľa § 43 odst. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Súčasťou zmluvy o pripojení je i dodatok k zmluve, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute.
V článku II. Práva a povinnosti Dodatku k zmluve o pripojení sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Medzi povinnosti odporcu ako účastníka patrí záväzok užívať zvolený mesačný program po dobu 24 mesiacov, pričom po dobu viazanosti sa účastník zaviazal zotrvať v zmluvnou vzťahu v zmysle podmienok zmluvy a dodatku a neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy a nepožiadať o vypojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM karty a nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať. V zmysle čl. 2.3 účastník a poskytovateľ sa dohodli, že ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 15.423,52 Sk. Účastník je taktiež povinný nahradiť škodu vzniknutú v súvislosti s porušením povinnosti záujemcu, resp. účastníka, podľa tohto Dodatku v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná na základe výzvy poskytovateľa.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve zo dňa 25.4.2008. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá sa radí i medzi tzv. spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nsl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie 29.4.2009 do 26.6.2009 odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb celkom v sume 180,78 eur. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva nielen z uzavretej zmluvy, ale i z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy i úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase začatia omeškania. Berúc do úvahy výšku základnej úrokovej sadzby NBS v čase omeškania 4,50 %, predstavuje úrok z omeškania dvojnásobok úrokovej sadzby, t.j. 9 % ročne. Odporca sa pritom dostal do omeškania so sumou 180,78 eur od 29.6. 2009.
Za nedôvodný však považoval súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 511,97 eur.
Zmluvná pokuta dojednaná v zmysle § 544 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka je jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzku, ktorá má zároveň sankčný charakter, pretože postihuje účastníka, ktorý porušil zabezpečenú povinnosť ďalšou povinnosťou zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Jednou z podstatných náležitostí zmluvnej pokuty je okrem určenia výšky alebo spôsobu jej určenia i určenie povinnosti, k porušeniu ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Spôsob určenia tejto povinnosti má byť podľa názoru súdu určený jednoznačne, pretože i prípadné uplatnenie tzv. moderačného práva pri zmluvnej pokute predpokladá posúdenie významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti /§ 545a Občianskeho zákonníka zavedený s účinnosťou od 1.1.2008/. Spôsob určenia zmluvnej pokuty v zmluve musí umožňovať vyčíslenie zmluvnej pokuty jednorazovou čiastkou v okamihu porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti. Odtiaľ plynie potom požiadavka na precízne vyjadrenie zmluvnej pokuty, ktorá stojí vedľa všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Požiadavka určitosti vyjadrenia povinnosti, ku ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje je naplnená v takom prípade, ak je aspoň výkladom podľa ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka zistiteľné, aký obsah by mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania. V predmetných zmluvách podľa názoru súdu nie je jasne a zrozumiteľne vyjadrené pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je odporca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ v dodatku sa ukladá odporcovi ako účastníkovi zmluvy viacero povinností s viacerými právnymi následkami, mal navrhovateľ s presnosťou špecifikovať, dodržanie ktorej povinnosti zmluvná pokuta zabezpečuje. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia „niektorej povinnosti“ je podľa názoru súdu nedostatočné a neurčité. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 39 Občianskeho zákonníka je takéto dojednanie absolútne neplatné, preto nemožno z tohto dojednania poskytnúť navrhovateľovi plnenie.
Pre úplnosť súd udáva i nasledovné:
Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008/. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania /viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti/ a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že i v prípade platnosti zmluvného dojednania týkajúceho sa zmluvnej pokuty z hľadiska určitosti považuje súd dohodu o zmluvnej pokute za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa použijúc výklad v prospech spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v predmetných zmluvách považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy, pretože rovnaká zmluvná pokuta je dojednaná bez akéhokoľvek rozlíšenia dlžnej sumy, resp. akéhokoľvek rozlíšenia závažnosti porušenia povinnosti.
Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.
Tieto skutočnosti súd uvádza z dôvodu, že i z týchto dôvodov nie je možné priznať nárok navrhovateľovi z titulu zmluvnej pokuty.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Účastníci mali v konaní úspech len čiastočný, v prevažnej miere bol úspešný odporca (žiadaná suma 692,75 eur, priznaná suma 180,78 eur, t.j. navrhovateľ mal v konaní úspech 26,09%, úspech odporcu predstavuje 70,91%. Čistý úspech odporcu je 41, 62% /70,91% - 29, 09% = 44, 82%). Z toho dôvodu mu vznikol
nárok na pomernú časť náhrady trov konania. Súd mu však trovy v konaní nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo
dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov
konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu,
čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie
možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného
zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny