Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/112/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou v právnej veci navrhovateľa: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 24, IČO: 35 848 863, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Chovancom so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 60, proti odporcovi: Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom W. B. P. XXX, o zaplatenie 692,75 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 180,78 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 29.6.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným voči odporcovi sa domáhal zaplatenia sumy 692,75 eur s prísl. a to z titulu neuhradených faktúr za služby poskytnuté na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení z 25.4.2008. Neuhradením faktúr a porušením zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 511,97 eur z dodatku k zmluve o pripojení z 25.4.2008. Zároveň uplatnil úrok z omeškania 9% ročne z jednotlivých súm až do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.

Odporca uznal nárok navrhovateľa čo sa týka neuhradených faktúr za služby, avšak neuznal nárok za zmluvnú pokutu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení z 25.4.2008 spolu s dodatkom k zmluve o pripojení, faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, odstúpenia od zmluvy, prehľadu neuhradených pohľadávok, pokusu o zmier z 19.1.2009, vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Na základe žiadosti o uzatvorenie zmluvy o pripojení z 25.4.2008 aktiváciou SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej poskytoval telekomunikačné služby ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi v programe služieb Pre mňa 130. K tejto zmluve bol medzi účastníkmi dňa 25.4.2008 uzavretý Dodatok k zmluve. Následne na základe žiadosti odporcu o zmenu služieb ktorému navrhovateľ vyhovel novým dodatkom zo dňa 17.6.2008, ktorým sa predĺžila doba viazanosti z pôvodných 12 na 24 mesiacov a zvýšil sa mesačný

program z pôvodného programu Pre mňa 130 na Pre mňa 400 a bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón Nokia NE 65 za zvýhodnenú cenu 2.512,61 Sk s DPH, pričom predajná cena telefónu bola 13.490,- Sk. Odporca sa zaviazal za poskytnuté služby riadne a včas hradiť cenu, ktorú mu navrhovateľ vyúčtuje. Navrhovateľ mu v období od 29.4.2009 do 26.6.2009 fakturoval za služby jednotlivými faktúrami sumy v celkovej výške 180,78 eur. Konkrétne faktúrou č.XXXXXXXXXX sumu 64,74 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 37,62 eur, faktúrou č.XXXXXXXXXX sumu 74,92 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 3,50 eur. Odporca uvedené faktúry riadne a včas neuhradil, preto mu navrhovateľ fakturoval aj zmluvnú pokutu vo výške 511,97 eur, ktorá bola dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení. Odporca neuhradil splatné faktúry ani na základe pokusu o zmier zo 19.1.2009, preto navrhovateľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o pripojení listom z 27.1.2009.

Podľa , o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Súčasťou zmluvy o pripojení je i dodatok k zmluve, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ako i dohodu o zmluvnej pokute.

V článku II. Práva a povinnosti Dodatku k zmluve o pripojení sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Medzi povinnosti odporcu ako účastníka patrí záväzok užívať zvolený mesačný program po dobu 24 mesiacov, pričom po dobu viazanosti sa účastník zaviazal zotrvať v zmluvnou vzťahu v zmysle podmienok zmluvy a dodatku a neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy a nepožiadať o vypojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM karty a nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať. V zmysle čl. 2.3 účastník a poskytovateľ sa dohodli, že ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 15.423,52 Sk. Účastník je taktiež povinný nahradiť škodu vzniknutú v súvislosti s porušením povinnosti záujemcu, resp. účastníka, podľa tohto Dodatku v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná na základe výzvy poskytovateľa.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve zo dňa 25.4.2008. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle v znení neskorších predpisov, ktorá sa radí i medzi tzv. spotrebiteľské zmluvy podľa a nsl. ustanovení . Z priložených faktúr je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie 29.4.2009 do 26.6.2009 odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb celkom v sume 180,78 eur. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva nielen z uzavretej zmluvy, ale i z citovaného zákona.

V zmysle súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy i úrok z omeškania vo výške určenej v nariadenia vlády č. v znení platnom v čase začatia omeškania. Berúc do úvahy výšku základnej úrokovej sadzby NBS v čase omeškania 4,50 %, predstavuje úrok z omeškania dvojnásobok úrokovej sadzby, t.j. 9 % ročne. Odporca sa pritom dostal do omeškania so sumou 180,78 eur od 29.6. 2009.

Za nedôvodný však považoval súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 511,97 eur.

Zmluvná pokuta dojednaná v zmysle a nasl. ustanovení je jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzku, ktorá má zároveň sankčný charakter, pretože postihuje účastníka, ktorý porušil zabezpečenú povinnosť ďalšou povinnosťou zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Jednou z podstatných náležitostí zmluvnej pokuty je okrem určenia výšky alebo spôsobu jej určenia i určenie povinnosti, k porušeniu ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Spôsob určenia tejto povinnosti má byť podľa názoru súdu určený jednoznačne, pretože i prípadné uplatnenie tzv. moderačného práva pri zmluvnej pokute predpokladá posúdenie významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti / zavedený s účinnosťou od 1.1.2008/. Spôsob určenia zmluvnej pokuty v zmluve musí umožňovať vyčíslenie zmluvnej pokuty jednorazovou čiastkou v okamihu porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti. Odtiaľ plynie potom požiadavka na precízne vyjadrenie zmluvnej pokuty, ktorá stojí vedľa všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov podľa . Požiadavka určitosti vyjadrenia povinnosti, ku ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje je naplnená v takom prípade, ak je aspoň výkladom podľa ustanovenia zistiteľné, aký obsah by mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania. V predmetných zmluvách podľa názoru súdu nie je jasne a zrozumiteľne vyjadrené pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je odporca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Pokiaľ v dodatku sa ukladá odporcovi ako účastníkovi zmluvy viacero povinností s viacerými právnymi následkami, mal navrhovateľ s presnosťou špecifikovať, dodržanie ktorej povinnosti zmluvná pokuta zabezpečuje. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia „niektorej povinnosti“ je podľa názoru súdu nedostatočné a neurčité. V zmysle v spojitosti s je takéto dojednanie absolútne neplatné, preto nemožno z tohto dojednania poskytnúť navrhovateľovi plnenie.

Pre úplnosť súd udáva i nasledovné:

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv v zmysle , ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie / /. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluva o pripojení v zmysle v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená /uvedené platí tak za znenia , ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008/. Vzťah medzi má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu /lex specialis/. Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania /viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti/ a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /, /. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že i v prípade platnosti zmluvného dojednania týkajúceho sa zmluvnej pokuty z hľadiska určitosti považuje súd dohodu o zmluvnej pokute za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa použijúc výklad v prospech spotrebiteľa v zmysle . Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti / /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v predmetných zmluvách považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy, pretože rovnaká zmluvná pokuta je dojednaná bez akéhokoľvek rozlíšenia dlžnej sumy, resp. akéhokoľvek rozlíšenia závažnosti porušenia povinnosti.

Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.

Tieto skutočnosti súd uvádza z dôvodu, že i z týchto dôvodov nie je možné priznať nárok navrhovateľovi z titulu zmluvnej pokuty.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Účastníci mali v konaní úspech len čiastočný, v prevažnej miere bol úspešný odporca (žiadaná suma 692,75 eur, priznaná suma 180,78 eur, t.j. navrhovateľ mal v konaní úspech 26,09%, úspech odporcu predstavuje 70,91%. Čistý úspech odporcu je 41, 62% /70,91% - 29, 09% = 44, 82%). Z toho dôvodu mu vznikol

nárok na pomernú časť náhrady trov konania. Súd mu však trovy v konaní nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo

dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov

konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu,

čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie

možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného

zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia ( ).