Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Saz-1-2023.pdf
PDF · 71.37 KB
Case nature
Subarea
17Saz/1/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: G. K., nar. XX.XX.XXXX, alias G. K., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Bangladéšska ľudová republika, bez cestovného dokladu, toho času v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 03.07.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) dňa 04.07.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného o odovzdaní žalobcu na územie Rumunskej republiky, č. ČDK.: MU-DS-318-9/2023-DŽ zo dňa 07.06.2023. Žalobca taktiež žiadal náhradu trov konania.
2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. ČDK.: MU-DS-318-9/2023-DŽ zo dňa 07.06.2023 podľa ust. § 46a ods. 5/ Zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o azyle“) rozhodol o odovzdaní žalobcu na územie Rumunskej republiky, z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 26.07.2023, v ktorom navrhol, aby správny súd zamietol správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného o odovzdaní žalobcu na územie Rumunskej republiky, č. ČDK.: MU-DS-318-9/2023-DŽ zo dňa 07.06.2023.
4. Písomným podaním zo dňa 28.07.2023, doručeným správnemu súdu dňa 28.07.2023 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa 25.07.2023 bol žalobca odovzdaný v rámci dublinského konania na územie Rumunskej republiky, čím predmetné konanie vo veci azylu stratilo svoj účel.
5. Podľa § 63 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, správny súd konanie vo veci azylu, v súlade s ust. § 63 SSP zastavil.
8. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
9. Trovy konania je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím správneho súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na výsledok správneho súdneho konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania je správny súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.
10. Z hľadiska procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívnej stránky vo vzťahu medzi tým, akého výsledku sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, a preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu v zmysle vyššie uvedenej objektívnej stránky je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu, bez zreteľa na samotný výsledok konania vo veci samej.
11. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu späť z dôvodu jeho odovzdania do Rumunska, ktorá skutočnosť však s poukazom na čl. 29 ods. 3 Nariadenia č. 604/2013 rozhodne nemá za následok odpadnutie predmetu konania (pokračovať v preskúmaní rozhodnutia má význam, aj po realizácii odovzdania). Z procesného hľadiska teda zavinil zastavenie konania žalobca. V takom prípade majú v zásade právo na náhradu trov konania ostatní účastníci konania v zmysle § 171 ods. 1 SSP. O trovách žalovaného súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.