Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/101/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu N.. L. U., s miestom podnikania O., L. XXX/XX, IČO: XXX XXX XX, zastúpeného JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom Martin, Kollárova 35 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX- r zo dňa 22. mája 2012 jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 20. februára 2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 3795,92 euro. Žalobca v žalobe tvrdil, že vyššie uvedené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, ako i touto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia a z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Daňový úrad Trenčín sa podľa názoru žalobcu dopustil pochybenia v tom, že stratu pri predaji dreva v objeme 612,63 m3 porovnával správca dane len s vybranými obchodnými prípadmi a nie s celkovým objemom nakúpenej drevnej hmoty za rok 2009. Za rok 2009 žalobca celkovo nakúpil drevnú hmotu v objeme 10 311,28 m3 a strata pri predaji dreva v objeme 612,63 m3 tak podľa žalobcu predstavuje 5,9 %, čo je v súlade s internou smernicou žalobcu (percento strát na hmote pri výrobe sortimentov surového dreva má žalobca v internej smernici v rozmedzí od 0 % do 12 %). Naproti tomu, ako uvádza žalobca vo svojej žalobe, správca dane svoje rozhodnutie (dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 3795,92 euro) nesprávne odvodil len z niektorých jednotlivých obchodných prípadov a nie z celkovej činnosti žalobcu v rámci zdaňovacieho obdobia, t. j. kalendárneho roka, čím správca dane spôsobil to, že stratovosť posudzoval len z určitých obchodných prípadov nezohľadňujúc kvalitu konkrétnej dodávky ani manipulačné straty. Správca dane tak z celoročného objemu vybral množstvo nakúpeného dreva v objeme 1998,35 m3, z ktorého objemu podľa správcu dane bolo predané drevo v objeme 1385,72 m3, čím podľa názoru správcu dane vznikol rozdiel, resp. strata pri predaji dreva v objeme 612,63 m3, od ktorého odpočítal stratu 150 m3, čím vznikol rozdiel v objeme 462,63 m3. Na základe takto zistených skutočností teda správca dane prijal záver, že žalobca ako daňovník nezaevidoval príjmy z predaja drevnej hmoty do príjmov ovplyvňujúcich základ dane. Správca dane objem dreva vo výške 462,63 m3 vynásobil priemernou predajnou cenou palivového dreva vo výške 39,76 € / m3, čím zistil príjmy z predaja tejto drevnej hmoty v celkovej hodnote 18 394,16

euro. Žalobca zároveň vo svojej žalobe namieta aj vyššie uvedenú skutočnosť, t. j. cenu, ktorou správca dane vynásobil drevnú hmotu v objeme 462,63 m3. Žalobca jednoznačne tvrdí, že uvedené úbytky je možno oceniť maximálne cenou odpadového dreva a nie cenou kvalitného palivového dreva (39,76 € / m3), resp. by sa to nemalo oceniť vôbec, pretože ide o prirodzené úbytky, ktoré nie je možné predať o to viac, že je to v limite stratovosti.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal na to, že námietky žalobcu, i keď sú rozpísané obšírnejšie, sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru a žalovaný sa s nimi vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly spísal so žalobcom viaceré zápisnice o ústnom pojednávaní, vykonal množstvo prepočtov, porovnával vystavené a došlé faktúry žalobcu a na základe dožiadaní preveroval niektoré skutočnosti u obchodných partnerov žalobcu. Zistené bolo, že vyjadrenia žalobcu, získané v priebehu daňovej kontroly, si vo viacerých prípadoch odporovali, resp. nezodpovedali skutočnosti. Žalobca najskôr tvrdil, že pri nákupe a predaji drevnej hmoty dochádza k stratám v rozpätí 3 % - 7 %, neskôr svoje vyjadrenia úplne zmenil. Skutočnosť, že pri nákupe a predaji drevnej hmoty v rovnakom objeme odpad nevzniká, vyplynulo i z výsledkov dožiadania vykonaného v spoločnosti LESAGRO, s.r.o., podľa ktorého žalobca nakúpil od uvedenej spoločnosti guľatinu, ktorú v spoločnosti popílil na výrezy a nakoľko nevznikol odpad, v rovnakom množstve výrezy spoločnosti LESAGRO, s.r.o. predal. Rovnaký záver, že pri nákupe a predaji drevnej hmoty v rovnakom objeme odpad nevznikal bol získaný dožiadaním aj u ďalšieho obchodného partnera žalobcu, a to spoločnosti SILVACON, s.r.o.. Správca dane preveroval jednotlivé nákupy a predaje, vykonal ich analýzu, vypároval jednotlivé nákupy a predaje a zistil, že žalobca nakúpenú guľatinu a výrezy v ten istý deň, ako ich kúpil, resp. v rozpätí pár dní, a v rovnakom množstve aj predal. Správca dane zistil, že k stratám mohlo dôjsť len pri nákupe a predaji guľatiny, kmeňov a výrezov, s ktorými sa manipulovalo a nebolo v rovnakom objemu predané. Žalobca nakúpil drevo, s ktorým sa manipulovalo v objeme 1998,35 m3, ktoré podľa vystavených faktúr bolo predané len v objeme 1385,72 m3, čím vznikol rozdiel 612,63 m3. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že porovnaním jednotlivých obchodných prípadov bol žalobca poškodený. Ako vidieť z predložených podkladov správcu dane, väčšina nakúpeného dreva sa predala obratom. O tom, že žalobca do zdaniteľných príjmov nezaevidoval príjem z predaja 462,63 m3 svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca nakúpil v roku 2009 drevnú hmotu v obstarávacej cene 746 336,47 euro a tržby za predaj tohto dreva vykázal len vo výške 733 466,32 eura, t. j. jeho priznané tržby za predaj drevnej hmoty nie sú ani vo výške nákupu drevnej hmoty. Taktiež podľa žalovaného nie je namieste ani námietka žalobcu ohľadne ocenenia drevnej hmoty v objeme 462,63 m3 sadzbou 39,76 € / m3. Ako uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, žalobca neevidoval vo svojej účtovnej evidencii odpadové drevo, t. j. odrezky, hnilobou poškodené časti kmeňov, ktoré by preukazovali znížený objem nakúpenej drevnej hmoty schopný ďalšieho predaja. Správca dane na základe vyjadrenia žalobcu pri sledovaní objemu predanej drevnej hmoty zohľadnil úbytky na drevnej hmote v objeme 150 m3. Vyčíslený rozdiel drevnej hmoty v objeme 462,63 m3 ocenil cenou palivového dreva, t. j. najnižšou priemernou predajnou cenou, ktorú žalobca používal pri predaji dreva v roku 2009, pričom tento chýbajúci objem drevnej hmoty mohol byť tak na palivovom dreve, ale aj na inom druhu kvalitnejšieho a drahšie predávaného dreva. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu uvedená v odvolaní a aj v žalobe, že správca dane mal nezaevidované príjmy za objem 462,63 m3 drevnej hmoty oceniť cenou odpadového dreva.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa , v súvislosti s v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, bez nariadenia pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom ( ). Súd podľa žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie, alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 prvé dve vety zákona o správe daní, daňovou kontrolou sa zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu, alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám, alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme, alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne, alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmu, príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmu, pri zisťovaní základu dane, alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmu, výsledok hospodárenia, alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil:

Daňový úrad Trenčín vydal dňa 20. februára 2012 dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly podľa vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 3795,92 euro. Dôvodom zvýšenia žalobcom priznanej daňovej povinnosti bolo zvýšenie základu dane kontrolovaného zdaňovacieho obdobia na základe tej skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt do svojich príjmov z podnikania prijatých v roku 2009 nezahrnul príjem za predaj dreva vo výške 18 394,16 euro, čím porušil zákona o dani z príjmov, podľa ktorého príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti. Správca dane pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo zistenia, že žalobca ako daňový subjekt všetok nakúpený tovar v roku 2009 aj odpredal (žalobca ku kontrole nepredložil inventúrne súpisy tovarov k 31. decembru 2008 a 2009 práve s odôvodnením, že všetok nakúpený tovar v roku 2009 aj odpredal). V priebehu daňovej kontroly sa spresnilo množstvo výšky objemu nakúpeného dreva na 10 311,28 m3 a predaného dreva v objeme 9697,71 m3, z čoho vznikol rozdiel medzi predajom a nákupom v objeme 613,57 m3. K rozdielu medzi predaným a nakúpeným množstvom dreva sa žalobca vyjadril cit.: „Bonifikáciou dreva (praskliny, hrče) a rôznym spôsobom preberania dreva konečným spotrebiteľom mohlo dôjsť k rozdielom do 150 m3 dreva“. Správcom dane zistený rozdiel (613,57 m3) medzi nákupom a predajom dreva je 4 - krát vyšší, ako uviedol žalobca (150 m3). Žalobca sa vo vzťahu k úbytku dreva taktiež odvolával na odborné stanovisko k výške strát na hmote pri výrobe dreva z Katedry lesnej ťažby a mechanizácie, Lesnícka fakulta, Technická univerzita Zvolen, podľa ktorého stanoviska je rozdiel medzi objemom surového dreva a objemom vyrábaných finálnych sortimentov v intervale od +1,5 do -12,5 % z celkového objemu surového dreva meraného - určeného na vstupe. Žalobca sa taktiež odvolával na smernicu zo dňa 31. decembra 2006, v ktorej žalobca uvádza úbytky na objeme dreva od 0 % do

- 12 %. Faktom však zostáva, že žalobca ako daňový subjekt úbytok na objeme dreva nepodložil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Analýzou nákupov a predajov dreva z predložených faktúr správca dane zistil, že ku stratám spôsobených manipuláciou dochádzalo len pri nákupe a predaji guľatiny, kmeňov a výrezov. Ďalšou analýzou v rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že objem 3476,08 m3 žalobca predal takmer bez straty a objem 1998,35 m3 dreva, s ktorým sa manipulovalo, predal žalobca so stratou 612,63 m3. Porovnaním objemu straty 150 m3 (uvedený objem straty uviedol sám žalobca) s objemom dreva, s ktorým sa manipulovalo a nebolo v rovnakom objeme predané 1998,35 m3, správca dane vypočítal, že žalobcovi vznikla na manipulovanom objeme dreva strata 7,51 %, ktorá sa nachádza v intervale od 0 % do 12 % tak ako uvádza Smernica - Straty na objeme dreva pri meraní a manipulácii, na ktorú sa žalobca odvoláva. Aj uvedený výpočet potvrdzuje záver správcu dane, že k manipulačným stratám dochádzalo len na objeme 1998,35 m3 nakúpeného dreva. Pri určovaní základu dane správca dane zohľadnil vyššie uvedené vyjadrenie daňového subjektu, že bonifikáciou dreva (praskliny, hrče) a rôznym spôsobom preberania dreva konečným spotrebiteľom mohlo dôjsť k rozdielu medzi nákupom a predajom do 150 m3 dreva, a to tak, že od zisteného rozdielu medzi nákupom a predajom dreva (612,63 m3) odčítal správca dane žalobcom uvádzaný úbytok (150 m3), z čoho vyplýva záver, že žalobca ako daňový subjekt do príjmov ovplyvňujúcich základ dane nezaevidoval príjmy z predaja 462,63 m3 drevnej hmoty (612,63 m3 - 150 m3). Následne správca dane takto zistený objem dreva vynásobil priemernou predajnou cenou palivového dreva 39,76 € / m3 (462,63 m3 x 39,76 € /m3), čím správca dane zistil príjmy za predaj drevnej hmoty v celkovej hodnote 18 394,16 euro, v dôsledku čoho bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 3795,92 euro.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie s odôvodnením, že správca dane poškodzuje práva žalobcu, keď limit strát porovnáva u každého obchodného prípadu jednotlivo, pričom

žalobca má percento stratovosti v internej smernici určené z hľadiska celoročných číselných údajov. Žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa namietal i tú skutočnosť, že správca dane objem drevnej hmoty 462,63 m3 ocenil cenou kvalitnejšieho palivového dreva, pričom logické by bolo nekvalitné zbytky oceniť cenou odpadového dreva. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že žiadnu tržbu v rozsahu 18 394,16 euro nemohol v kontrolovanom roku 2009 mať, pretože takúto drevnú hmotu nepredal, ani nefakturoval. Uvedenú sumu teda ani nemohol prijať, žiadnu drevnú hmotu žalobca nepredal bez dokladov, žiadnu tržbu nezatajil.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia vyplýva, že žalobca podľa vyjadrenia žalovaného k namietaným skutočnostiam nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa bolo vydané v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami právnych predpisov. Námietky žalobcu neobsahujú žiadny rozpor s právnymi predpismi, nepreukazujú nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný jednoznačne prijal záver, že správca dane postupoval pri zvýšení príjmov daňovníka a vyrubení rozdielu dane v súlade so zákonom. Podľa žalovaného, správny orgán I. stupňa náležite zistil skutkový stav, keď preverením jednotlivých nákupov bolo preukázané, že k stratám drevnej hmoty mohlo dôjsť len pri nákupe a predaji guľatiny, kmeňov a výrezov, s ktorými sa manipulovalo a nebolo v rovnakom objeme predané. Žalobca ako daňovník nakúpil drevo, s ktorým sa manipulovalo v objeme 1998,35 m3, ktoré podľa vystavených faktúr bolo predané len v objeme 1385,72 m3, čím vznikol rozdiel 612,63 m3. Od takto zisteného rozdielu správca dane odčítal žalobcom uvádzaný úbytok (150 m3) a ustálil, že žalobca do príjmov ovplyvňujúcich základ dane nezaevidoval príjmy z predaja 462,63 m3 drevnej hmoty. O tom, že žalobca do zdaniteľných príjmov nezaevidoval príjem z predaja 462,63 m3 svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca nakúpil v roku 2009 drevnú hmotu v obstarávacej cene 746 336,47 eura a tržby za predaj tohto dreva vykázal vo výške 733 466,32 eura, t. j. jeho priznané tržby za predaj drevnej hmoty nie sú ani vo výške nákupu drevnej hmoty. Žalobca neevidoval vo svojej účtovnej evidencii odpadové drevo, t. j. odrezky, hnilobou poškodené časti kmeňov, ktoré by preukazovali znížený objem nakúpenej drevnej hmoty schopný ďalšieho predaja. Správca dane na základe vyjadrenia daňovníka pri sledovaní objemu predanej drevnej hmoty zohľadnil úbytky na drevnej hmote v objeme 150 m3. Vyčíslený rozdiel drevnej hmoty v objeme 462,63 m3 ocenil cenou palivového dreva, t. j. najnižšou priemernou predajnou cenou, ktorú žalobca používal pri predaji dreva v roku 2009, pričom tento chýbajúci objem drevnej hmoty mohol byť tak na palivovom dreve, ale aj na inom druhu kvalitnejšieho a drahšie predávaného dreva. Nie je preto dôvodná námietka daňovníka uvedená v odvolaní, že správca dane mal nezaevidované príjmy za objem 462,63 m3 drevnej hmoty oceniť cenou odpadového dreva.

Ťažisko sporu medzi účastníkmi vymedzil žalobca rozsahom, v akom napadol rozhodnutie žalovaného. Je zrejmé, že predmetom preskúmavacieho konania na krajskom súde v danej veci je posúdenie toho, či úbytok tovaru - drevnej hmoty Daňový úrad Trenčín ako i žalovaný správne považovali za zdaniteľné plnenie a ak áno v nadväznosti na to i otázka, či správne „ocenili“ takýto úbytok tovaru (nezaevidovaný príjem) pre daňové účely.

Krajský súd má z obsahu pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal v rámci daňového konania rozsiahle dokazovanie. Krajský súd taktiež považuje za nesporné, že postupom správcu dane ako i odvolacieho daňového orgánu, boli dodržané procesné práva žalobcu, ktorý bol o úkonoch správcu dane realizovaných v rámci daňovej kontroly a daňového konania informovaný, mohol sa zúčastniť úkonov správcu dane, mohol sa vyjadrovať k priebežným výsledkom vykonávaného dokazovania. Zo samotných rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov je zrejmé, že daňové orgány oboch stupňov sa dôsledne vysporiadali s argumentáciou, predkladanými dôkazmi a námietkami žalobcu.

Krajský súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, podľa ktorého bol žalobca ukrátený na svojich právach postupom správcu dane, ktorý stratovosť na drevnej hmote posudzoval len z určitých obchodných prípadov a nie z celkovej činnosti žalobcu v rámci zdaňovacieho obdobia, t. j. kalendárneho roka.

Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca ako daňový subjekt, kto musí preukázať, ako bolo v skutočnosti naložené s konkrétnym tovarom. Dôkazné bremeno v tomto smere jednoznačne

zaťažuje daňový subjekt. Pokiaľ daňový subjekt neunesie dôkazné bremeno, keď nepreukáže, čo sa v skutočnosti s tovarom stalo (tovar mohol byť odcudzený, zničený, znehodnotený a pod., alebo jeho predaj môže byť zastretý, tak, že k nemu neexistujú, alebo nie sú zaúčtované doklady), nemožno dospieť k inému záveru než takému, že za tovar daňový subjekt obdržal príjem z predaja, ktorý nezaevidoval do zdaniteľných príjmov.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca v roku 2009 predal celý objem v danom roku nakúpenej drevnej hmoty (na sklade mu nezostalo nič). Konkrétne žalobca nakúpil drevnú hmotu v objeme 10 311,28 m3 a predal drevnú hmotu v objeme 9697,71 m3, pričom rozdiel 613,57 m3 zdôvodňoval žalobca percentom strát na hmote pri výrobe sortimentov surového dreva, ktoré má žalobca uvedené v internej smernici v intervale od 0 % do 12 %. Z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane vykonal v rámci daňového konania však jednoznačne vyplýva, že k stratám na drevnej hmote mohlo dôjsť len pri nákupe a predaji guľatiny, kmeňov a výrezov, s ktorými sa manipulovalo a nebolo v rovnakom objeme predané, t. j. konkrétne pri manipulácii drevnej hmoty v objeme 1998,35 m3, ktoré podľa vystavených faktúr bolo predané len v objeme 1385,72 m3. Správne potom správca dane prípustné percento strát na drevnej hmote porovnával s drevnou hmotou v objeme 1998,35 m3 a nie s drevnou hmotou nakúpenou za celý kalendárny rok 2009 v objeme 10 311,28 m3. Námietka žalobcu v tomto smere teda dôvodná nie je. Bolo potom povinnosťou žalobcu, aby správcovi dane jednoznačne preukázal dôvod straty drevnej hmoty v objeme 612,63 m3, resp. 462,63 m3 (po započítaní prípustnej straty 150 m3), k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Rovnako ako správne orgány oboch stupňov aj krajský súd je toho názoru, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, čo sa v skutočnosti s drevnou hmotou v objeme 462,63 m3 stalo a je teda namieste dospieť k záveru, že za uvedený objem drevnej hmoty 462,63 m3 žalobca obdržal príjem z predaja, ktorý nezaevidoval do zdaniteľných príjmov. Vyhodnotenie dokazovania zo strany správnych orgánov oboch stupňov možno jednoznačne považovať za racionálne, vychádzajúce vo vzájomných súvislostiach zo všetkých v rámci daňovej kontroly a daňového konania zistených skutočností.

Žalobca taktiež namieta cenu, ktorou správca dane vynásobil drevnú hmotu v objeme 462,63 m3, ktorú vynásobil priemernou predajnou cenou palivového dreva, t. j. 39,76 € / m3 (žalobca tvrdí, že správca dane mal nezaevidované príjmy za objem 462,63 m3 drevnej hmoty oceniť cenou odpadového dreva). Žalovaný vo svojom rozhodnutí, ktoré žalobca napáda žalobou logicky vysvetlil, prečo objem drevnej hmoty 462,63 m3 ocenil nie cenou odpadového dreva, ale cenou palivového dreva. Žalovaný za rozhodujúcu skutočnosť pri oceňovaní považoval to, že žalobca neevidoval vo svojej účtovnej evidencii odpadové drevo, t. j. odrezky, hnilobou poškodené časti kmeňov, a pod.. Preto žalovaný vyčíslený rozdiel drevnej hmoty v objeme 462,63 m3 ocenil cenou palivového dreva, t. j. najnižšou priemernou predajnou cenou, ktorú žalobca používal pri predaji dreva v roku 2009, pričom žalovaný zdôraznil, že tento chýbajúci objem drevnej hmoty mohol byť tak na palivovom dreve, ale aj na inom druhu kvalitnejšieho a drahšie predávaného dreva. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných postupov predchádzajúcich ich vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. S poukazom na uvedené je zrejmé, že krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia ( ), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť.

Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol podľa ustanovenia .

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.