Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-525-2011.pdf
PDF · 86.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/525/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: V. W., bytom Z., W. XX, zast. JUDr. Martou Hargašovou, bytom Bratislava, Drobného 22, proti odporcovi: W. Č. Z. -B., N. XX, Z., zast. JUDr. Annou Rumplovou, advokátkou AK Homolova 12, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7. septembra 2011, č.k. 16C 227/2003-269, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala nahradenia vyhlásenia vôle odporcu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na O.. poschodí, na U.. W. XX O. Z., súp.č. XXXX, spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Konštatoval, že navrhovateľka spolu s návrhom predložila aj zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na ktorej mal byť nahradený prejav vôle odporcu. Po oboznámení sa s touto zmluvou zistil, že predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 31 ods. 1 a § 42 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, z ktorého dôvodu nie je vkladu schopná. Vyslovil, že v spore o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa zák.č. 182/1993 Z.z. a posúdenie náležitostí tejto zmluvy, aby bola vkladu schopná, musia byť účastníkmi súdneho konania všetci účastníci právneho úkonu, pretože sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva a teda majú pasívnu legitimáciu. Poukázal na ust. § 588 a nasl. Obč.zák., z ktorého vyplýva, že kúpna zmluva, ako dvojstranný právny úkon, vzniká medzi predávajúcim na jednej strane a kupujúcim na strane druhej, pričom na jednej alebo druhej strane alebo na obidvoch stranách môže vystupovať viac subjektov. Konštatoval, že všetci títo účastníci kúpnej zmluvy sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení a povinností, teda sú vecne legitimovaní, ak sa predmet konania týka tohto právneho úkonu. Mal preto za to, že kúpnu zmluvu v danom prípade nemôže uzavrieť len splnomocnený zástupca i keď v mene vlastníka, ktorý nie je účastníkom konania. Poukázal na to, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p.), z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane navrhovateľa alebo odporcu) o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§159 ods. 2 prvá časť vety O.s.p.), inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie. Vyslovil, že v predmetnej veci nepochybne kúpnej zmluvy, na ktorej sa navrhovateľka domáhala nahradiť prejav vôle odporcu, bola nielen navrhovateľka ako kupujúca, ale na strane predávajúcich, vlastník K. W. M. Z. a správca nehnuteľnosti - odporca. Preto mal za to, že účastníkmi by museli byť všetci nositelia hmotnoprávnych oprávnení a povinností. Dospel tak k záveru, že návrh navrhovateľky mala byť správne podaný nielen proti odporcovi, ale aj proti K. W. M. Z. ako ďalšiemu účastníkovi kúpnej zmluvy. Uviedol, že odporca je nositeľom práv a povinností ale len akcesoricky a povinnosť, ktorú ukladá rozsudok, je záväzná pre účastníka konania, ktorým by mal byť vlastník. Vyvodil tiež, že navrhovateľkou predložená zmluva o prevode vlastníctva bytu neobsahuje i ďalšie podstatné obsahové náležitosti v zmysle § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 31 ods. 1 a § 42 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a preto nie je vkladu schopná, keď neobsahuje správne označenie spoločných zariadení domu (ako vyplýva zo súhrnného riešenia stavby v čl. 2 je rozpis 1. nadzemného podlažia, podľa ktorého samostatnými nebytovými priestormi sú miestnosť lekára, čakáreň, miestnosť pre ošetrovateľku, dispečing, priestory záujmovej činnosti, miestnosť pre domovníka, domový sklad a kancelária, ktoré nie sú spoločnými zariadeniami domu). Pri nesprávne vyčíslenom podiele na spoločných častiach a zariadeniach domu považoval za nesprávne stanovenú aj kúpnu cenu bytu a za absentujúce považoval aj prehlásenie kupujúceho o pristúpení k zmluve o výkone správy, ap. Vzhľadom k týmto uvedeným nedostatkom sa už bližšie inými náležitosťami predloženej zmluvy nezaoberal a návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu na nahradenie prejavu vôle odporcu previesť jej predmetný byt do vlastníctva podľa priloženej zmluvy o prevode vlastníctva bytu vyhovieť. Dôvodila tým, že obsahom pripojenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu sú všetky podstatné náležitosti v zmysle § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, je vkladu schopná a používaná na prevody bytov do vlastníctva nájomcom v W.F. B.. Vytýkala tak súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a jeho odvolávanie sa na ustanovenia hmotného práva, na všeobecné ustanovenia § 588 a nasl. Obč. zák., pričom na zmluve o prevode vlastníctva bytu je jasne uvedené, že sa uzatvára podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Poukázala to, že prevody vlastníctva bytov na nájomcov upravuje špeciálny zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že zmluva neobsahuje správne označenie spoločných častí domu a že v dome sa nachádzajú nebytové priestory, uviedla, že bytový dom je ako celok, obecným domom a žiadne spoločné časti a spoločné zariadenia domu neboli rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely, neboli prekvalifikované na nebytové priestory. K záveru súdu prvého stupňa, že na strane odporcu malo byť aj K. W. M. Z. ako ďalší účastník kúpnej zmluvy, poukázala na skutočnosť že všetky zmluvy o prevode vlastníctva bytov vo všetkých častiach podpisuje na strane predávajúceho primátor a príslušný starosta Mestskej časti, teda neuzatvára ich len splnomocnený zástupca. Bola toho názoru, že odporca v rozpore s § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. bráni prevodu bytov do vlastníctva ich nájomcov a nemožno od neho očakávať, že si túto povinnosť voči nájomcom splní.
Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že obsah zmluvy o prevode vlastníctva bytu musí byť v súlade aj s ustanovením § 588 a nasl. Obč. zák., aj s ust. § 5 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. a v súlade s požiadavkami ust. § 31 ods. 1 a § 42 zák.č. 162/1995 Z.z. v platnom znení, čo doposiaľ navrhovateľka nesplnila. Mal za to, že obsah zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu nezodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. čo sa týka podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Pokiaľ ide o zákonné požiadavky na náležitosti listín tvoriacich právny titul k prevodu vlastníckeho práva k bytom a nehnuteľnostiam vyplývajúce z § 42 zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení, poukazoval aj na skutočnosť, že ani len navrhovateľka nie je označená zákonom požadovaným spôsobom, keď ako účastníčka konania je označená ako Jana Melasová a v Zmluve o prevode vlastníctva bytu ako V. W. bez uvedenia rodného priezviska. Konštatoval, že navrhovateľka sa doposiaľ nevysporiadala správne s otázkou pasívnej legitimácie v spore napriek tomu, že sama zdôrazňuje nespochybniteľnú skutočnosť, že účastníkom kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu má byť jeho vlastník K. W. M. Z., ktorého neoznačila za účastníka konania, nepreukázala, že by spoločné priestory boli pôvodne určené na iné účely ako je uvedené v predloženom listinnom dôkaze. Poukázal na ust,. § 29a ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z., kedy sa vyžaduje 50% nájomcov v dome, ktorí požiadali o prevod vlastníctva bytov k povinnosti uzavrieť s nájomcom zmluvu a podľa jeho evidencie o tento prevod nežiadalo o prevod vlastníctva zákonom stanovené minimálne množstvo nájomcov.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O,s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Pri kúpe, resp. predaji bytu ide o kúpnu zmluvu, ktorá je upravená v ust. § 5 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, ktorý tento typ zmluvy pomenuváva zmluvou o prevode vlastníctva bytu. Táto zmluva musí obsahovať zákonom stanovené obsahové náležitosti. Nimi sú určenie zmluvných strán, presné definovanie predmetu prevodu, t.j. bytu, popis bytu, jeho príslušenstva, kúpna cena.
Zákon č. 182/1993 Z.z. je právnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje okruh subjektov, ktorí sú ako vlastníci povinní v ustanovenej lehote a za maximálne určenú cenu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s doterajším nájomcom. Ako vyplýva z dôvodovej správy zákona i z nálezov Ústavného súdu SR, účelom zákona č. 182/1993 Z.z. bola transformácia bytového fondu a trhové hospodárstvo (čl. 55 Ústavy SR). Z jednotlivých ustanovení tohto zákona upravujúcich okruh vlastníkov bytov povinných byt predať (§ 29, § 29a), ak o to nájomca požiadal, a to za maximálne regulovanú cenu, možno vyvodiť záver, že ide o také subjekty, ktoré nadobudli vlastníctvo k bývalým štátnym, neskôr komunálnym bytom, družstevným bytom postaveným za výraznej štátnej ingerencie, ktorých financie boli realizované z celospoločenských zdrojov v netrhovom prostredí.
Podľa § 161 ods. 3 O.s.p., právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahrádzajú toto vyhlásenie.
Účinkom rozsudku ukladajúceho prehlásenie vôle je nahradenie prejavu vôle za odporcu. Inštitút účastníctva konania ako inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva ´procesného je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. stanovujú predpisy hmotného práva.
Rozhodnutím W. Č. Z. - M. W. č. M.-XXXX,XXX/XXXXXX, XXXX-N.-N. zo dňa 06.02.2006 bolo určené, že bytový dom na U.. W. XX , Z., nehnuteľnosť súp.č. XXXX na pozemku parc.č. XXX, kat.úz. B. zapísaný na LV č. XXXX ako výlučné vlastníctvo K. W. M. Z. nie je domom osobitného určenia. Skutočnosť, že vlastníkom bytového domu na U.. W. XX je K. W. M. Z., vyplýva aj z LV č. XXXX pre kat. územie Z. - B.. K. W. M. Z. malo byť preto označené navrhovateľkou ako vlastník predmetného bytu za účastníka konania na strane odporcu, pretože jeho prejav vôle ako výlučného vlastníka domovej nehnuteľnosti, v ktorom sa predmetný byt nachádza, má byť nahradený, na čom nemení nič skutočnosť, že W. Č. Z. - B. má bytový dom v správe. Zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorú doložila navrhovateľka a v ktorej za prevádzajúceho označila správne K. W. M. Z. musí byť súčasťou rozsudku o nahradení prejavu vôle odporcu a navrhovateľka za odporcu neoznačila v zmluve označeného prevádzajúceho K. W. M. Z.. Jeho absencia ako účastníka konania na strane odporcu tak bola dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľky. Subjektom právneho vzťahu je totiž ten, komu z daného právneho vzťahu vyplývajú práva a povinnosti a v prípade nahradenia prejavu vôle pri prevode vlastníctva nehnuteľnosti, ide o vlastníka tejto nehnuteľnosti. V konaní musí súd postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania a v konaní o nahradenie prejavu vôle pri prechode vlastníctva k nehnuteľnosti je účastníkom konania aj vlastník tejto nehnuteľnosti. Právoplatné rozsudky o nahradení prejavu vôle totiž nahradzujú vyhlásenie odporcu.
Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne označenie účastníkov konania súd nemôže v sporovom konaní odstrániť ex offo, ani nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť v zmysle § 5 O.s.p., pretože je povinný poskytnúť účastníkovi poučenie len o jeho procesných právach. Keďže poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania, také poučenie by presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Preto z dôvodu absencie K. W. M. ako účastníka konania na strane odporcu bol daný dôvod pre zamietnutie návrhu navrhovateľky, ktorý nedostatok návrhu mala navrhovateľka možnosť okrem úpravy svojho petitu, na ktoré odstránenie nedostatkov ju súd prvého stupňa vyzval výzvou zo dňa 25.06.2009, odstrániť bez poučenia súdu, čo však neurobila. Tento nedostatok v správnom označení na strane odporcu bol postačujúcim dôvodom pre zamietnutie návrhu bez skúmania ďalších nedostatkov zmluvy o prevode vlastníctva, ktorá by mala byť pripojená k rozsudku súdu.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.