Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-118-2012.pdf
PDF · 87.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/118/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: INKASO Pohľadávok, s.r.o., IČO: 36039039, Jiráskova 12, Lučenec, pr. zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, Dr. Herza 12, Lučenec proti odporkyni: Z. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. 3, X., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou J. L., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 1.056,- Sk (35,05 eur) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.4.2008 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.056,- Sk (35,05 eur) vrátane príslušenstva a zároveň nahradiť trovy konania. Návrh zdôvodnil tak, že tunajší súd rozsudkom č. k. 16C 507/99-13 zo dňa 16.8.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.9.2000 zaviazal odporkyňu povinnosťou zaplatiť Slovenskej poisťovni, a.s. (v súčasnosti pod obchodným menom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.)
- právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 2.000,- Sk a náhradu trov konania. Právny predchodca navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni spolu s jej príslušenstvom, teda aj s úrokmi z omeškania. Nárok na ich zaplatenie právnemu predchodcovi vznikol z dôvodu omeškania odporkyne so zaplatením istiny 2.000,- Sk na základe citovaného rozhodnutia. Odporkyňa túto istinu doposiaľ neuhradila, ku dňu podania tohto návrhu je stále v omeškaní, pričom navrhovateľ si v zmysle zákonných ustanovení uplatňuje v tomto konaní právo na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu tohto návrhu na súd (od 22.4.2005 do 5.4.2008), pričom v deň vzniku omeškania odporkyne so zaplatením, t. j. v deň nasledujúci po vykonateľnosti rozhodnutia 8.9.2000 bola základná úroková sadzba vo výške 8,8 % ročne. Navrhovateľom v návrhu uplatnená suma predstavuje úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2.000,- Sk za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu, čo predstavuje sumu 1.056,- Sk (35,05 eur). Zároveň si uplatňuje aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 6.4.2008 do zaplatenia z doteraz neuhradenej sumy istiny 2.000,- Sk vo výške 17,6 % ročne. Výzvami zo dňa 10.5.2007 a 6.2.2008 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie, avšak odporkyňa si svoju platobnú povinnosť nesplnila.
Keďže miesto pobytu odporkyne nie je súdu známe, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, súd jej v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ustanovil opatrovníčku, ktorá žiadala návrh zamietnuť a vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa.
Súd vo veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko v danom prípade súd kvalifikoval predmet sporu ako drobný spor (§ 200ea OSP), pričom v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to najmä rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16C 507/99-13 zo dňa 16.8.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.9.2000, zmluvou o postúpení pohľadávok, výzvami na úhradu pohľadávky a zistil nasledovný skutkový stav:
Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 16C 507/99-13 zo dňa 16.8.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.9.2000 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 2.000,- Sk a trovy konania. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. - právny predchodca navrhovateľa uzavrel dňa 22.12.2006 s navrhovateľom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej prešli práva a povinnosti z pohľadávky voči odporkyni na navrhovateľa s tým, že táto pohľadávka aj spolu s ďalšími pochádza z nezaplatenia platieb z uzavretých Dohôd o poskytnutí bezúročnej pôžičky a zmlúv o budúcej zmluve medzi Slovenskou poisťovňou, a.s. a fyzickými osobami - občanmi SR v súvislosti s II. vlnou kupónovej privatizácie. Navrhovateľ výzvami zo dňa 10.5.2007 a 6.2.2008 vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky v lehote do 21.5.2007, resp. 13.2.2008, avšak doklad o tom, že výzvu skutočne doručoval nepreukázal.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby Národnej banky SR platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade ide o nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktorého výška vychádza z právneho predpisu v znení platnom v rozhodnej dobe - čas vzniku omeškania. Úrok z omeškania navrhovateľ požaduje od odporkyne z dôvodu jej omeškania s peňažnou povinnosťou, pričom táto vznikla z objektívneho právneho dôvodu nemožnosti splnenia základného zmluvného vzťahu a to nadobudnutím účinnosti zákona č. 190/1995 Z. z. počnúc dňom 1.1.1996. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil sankciu za omeškanie vo výške 17,6 %, táto zodpovedá citovanej právnej úprave, teda dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS k prvému dňu omeškania s plnením dlhu.
Výkon práva navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania je daný zákonom. Odporkyňa, resp. jej opatrovník však namietal jeho súdnu vymáhateľnosť dovolávaním sa premlčania tohto nároku. Premlčanie nároku znamená, že po uplynutí zákonom stanovenej doby sa možno úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že je premlčané. Pokiaľ dlžník pred súdom dôvodne namietne premlčanie práva, nemôže byť veriteľovi premlčané právo priznané. Tým v konaní vyvstala právna otázka, kedy začína bežať premlčacia doba u práva veriteľa na úroky z omeškania so splnením pohľadávky a za akých podmienok dochádza k premlčaniu.
Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a v záväzkových právnych vzťahoch majú povahu akcesorickú, t. j. sú vedľajším peňažným záväzkovým vzťahom dlžníka popri jeho hlavnom peňažnom záväzkovom vzťahu. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych dôsledkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu - záväzku a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť okrem samotného peňažného plnenia aj určené percento z tej časti peňažného dlhu, s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka teda nevzniká medzi účastníkmi nový, ďalší záväzkový vzťah, mení sa len obsah tohto vzťahu, pretože sa rozšíril popri povinnosti splniť hlavný záväzok o záväzok vedľajší. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania ako dôsledok omeškania s plnením hlavného záväzku nevzniká samostatne za každý deň omeškania (nejde o právo so samostatným skutkovým základom), ale jednorázovo, a to v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania s plnením hlavného záväzku (tohto omeškania sa dostáva len raz). Nemá charakter práva na dielčie plnenie, ktoré by vznikalo každým dňom samostatne a teda u ktorého začína každým dňom plynúť premlčacia lehota. V prejednávanom prípade sa odporkyňa dostala do omeškania dňom 2.1.1996, keď účinnosťou zákona č. 190/1995 Z. z. od 1.1.1996 odpadol právny dôvod hlavného zmluvného vzťahu jeho účastníkov nastala právna skutočnosť nemožnosti plnenia. Deň 2.1.1996 je prvým dňom, kedy sa právo mohlo po prvý raz vykonať (§ 101 OZ). Keďže sa navrhovateľ domáha úroku z omeškania z povinnosti zaplatenia peňažného dlhu za obdobie od 22.4.2005 do 5.4.2008, návrhom doručeným súdu dňa 22.4.2008, nie je možné mu toto právo v dôsledku premlčania priznať. Trojročná premlčacia doba uplynula dňom 2.1.1999. Táto právna situácia by nastala aj v prípade pokiaľ by sa počiatok plynutia premlčacej doby odvíjal od času splatnosti základného záväzku, určeného vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým bola povinnosť zaplatenia základného záväzku uložená odporcovi, teda od 8.9.2000, ktorá by uplynula dňom 8.9.2003.
Z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania odporkyne bola vznesená dôvodne a preto súd návrh zamietol.
Na jednej strane nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania je daný zákonom. Aktívna legitimácia veriteľa vo vzťahu k tomuto právu je nespochybniteľná, no na druhej strane súd v danom prípade dospel k názoru, že mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu aj s poukazom na citované ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, keďže výkon tohto práva je v rozpore s dobrými mravmi.
Právny predpis nepozná jednoznačnú definíciu normatívu dobré mravy. Treba ich chápať ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je v súlade s morálnymi zásadami ľudskej spoločnosti. Sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, zodpovedajúc všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti a majú prevažne funkciu interpretačnú. Aplikovanie tejto právnej normy musí zohľadňovať vždy konkrétny prípad a to v súvislostiach časových, miestnych a v súvislostiach vzájomného konania účastníkov právneho vzťahu.
Z dokazovania v tomto konaní jednoznačne vyplynula skutočnosť, že odporkyňa, ktorá bola v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C 507/99 zastúpená opatrovníkom, sa dodnes nedozvedela o danosti základu tohto sporu, t. j. o jej povinnosti zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa, resp. navrhovateľovi peňažné plnenie vo výške 2.000,- Sk. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden listinný doklad, z ktorého by bola vyplynula reálna vedomosť odporkyne o existencii dlhu, či už napríklad formou faktického doručenia písomností vyzývajúcich k plneniu, resp. akákoľvek aktivita veriteľa k skutočnému vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ nepreukázal, že vec bola v riešení právne relevantného výkonu súdneho rozhodnutia. Odporkyňa teda pre nedostatok vedomosti o existencii jej peňažnej povinnosti nemohla zabrániť narastaniu omeškania splnením peňažného základu. Skutková situácia tohto prípadu podľa názoru súdu, pre správanie navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu mení charakter uplatneného úroku z omeškania, keď namiesto využitia jeho preventívnej, uhradzovacej a sankčnej funkcie, pri nejasnosti, kedy sa odporkyňa o jej povinnosti plniť dozvie, využíva tento sankčný prostriedok k získaniu finančného príjmu, na úkor neúmerne negatívneho dopadu v podobe možného vysokého finančného zaťaženia odporkyne. Preto popísaný výkon práva navrhovateľa s ohľadom na skutkové zistenia tohto individuálneho prípadu vyhodnotil súd ako rozporný s dobrými mravmi a teda návrh zamietol aj z tohto dôvodu.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, keď odporkyni ako úspešnému účastníkovi konania žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.