Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-306-2012.pdf
PDF · 101.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/306/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. Q., I.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matky W. Q. Z.Í., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.. M. XX, XXX XX M., prechodne bytom B. XX, XXX XX M. a otca B. Q., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. G. XXXX/XX, XXX XX K., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec podal dňa 05.11.2012 na Okresný súd Skalica návrh na zníženie výživného na mal. X. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Otec pracuje v spoločnosti R. M. M.. M..L..T.. v pracovnom pomere na dobu neurčitú, jeho priemerný mesačný plat sa nezvýšil. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a jej rodičmi. V septembri 2012 sa jeho družke narodila dcéra L. E., čím mu vznikli dve nové vyživovacie povinnosti voči dcére a družke.
Matka sa k návrhu na zníženie výživného písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník navrhol, aby výživné nebolo znížené a bolo ponechané v pôvodnej výške.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, obsahom pripojeného spisu 6P/97/2012, potvrdeniami o príjmoch, správami ÚPSVaR, správami sociálnej poisťovne, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o výdajoch, potvrdeniami o PN, rozpisom výdajov, lekárskou správou a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/97/2012-55 zo dňa 08.08.2012 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi k mal. X. zo sumu 85,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti zvýšenia výživného dňa 16.09.2012. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočností, že matka bola zamestnaná v spoločnosti B. B. M..L..T.., kde dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 515,54 eur netto. Matka taktiež pracovala v spoločnosti X., M..L..T.. na dohodu o pracovnej činnosti, na dobu určitú od 02.07.2012 do 31.12.2012, kde mala odpracovať 10 hodín týždenne a jej dohodnutá odmena bola 2,70 eur za hodinu brutto. Matka bývala v 2-izbovom byte spoločne s dvomi deťmi a matkou, ktorá bola invalidná dôchodkyňa. Otec v čase poslednej úpravy výživného býval v dome v spoločnej domácnosti so svojou družkou a jej rodičmi. S družkou očakávali narodenie dieťaťa, družka bola v tom čase už v 8. mesiaci tehotenstva. Družka bola PN, mala rizikové tehotenstvo. Otec pracoval v spoločnosti R. M. M.. M..L..T.., kde jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 565,29 eur netto. Maloletý ukončil 1. ročník ZŠ v M., maloletý mal bežné výdaje, bol zdravým dieťaťom.
Z výsluchu otca súd zistil, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že u jeho rodiny nastalo zvýšenie výdajov. Býva naďalej spoločne s manželkou v RD, ktorý je v ich spoluvlastníctve s manželkou. V spoločnej domácnosti býva s manželkou a mal. L., nar. XX.X.XXXX. Rodičia manželky už s nimi nebývajú, títo sa od nich odsťahovali. Znížila sa im mesačná splátka hypotéky, nakoľko uzatvoril manželstvo XX.XX.XXXX a v banke si vybavili výhodnejšiu hypotéku ako novomanželia. V súčasnosti mesačná splátka je 293,- eur mesačne, predtým splácali hypotéku mesačne vo výške 416,- eur. Ostatné výdaje sú približne rovnaké ako pri poslednej úprave výživného. Výdaje však musia teraz platiť sami, keďže sa svokrovci odsťahovali. Manželka je momentálne na materskej dovolenke, poberá materskú vo výške 320,- eur mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti R. M. M.. M..L..T.., kde jeho priemerný príjem za posledné 4 mesiace je vo výške 570,- eur. Otec má celkovo 2 vyživovacie povinnosti k mal. X. a mal. L.. V súvislosti s narodením mal. L. mali zvýšené výdaje. Pokiaľ ide o zdravotný stav mal. L., tá má zažívacie problémy, navštevuje ambulanciu alergológie a imunológie. Na mal. X. platí výživné riadne a včas vo výške 120,- eur mesačne, nedoplatok nemá. S mal. X. sa stretáva 2 krát do mesiaca, v závislosti od toho ako má otec čas. Mal. X. kupuje aj darčeky k sviatkom, na Vianoce a narodeniny.
Z výsluchu matky súd zistil, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. V bytovej otázke matky sa nič nezmenilo, naďalej býva v podnájme v 2 izbovom byte s 2. mal. deťmi a matkou. Matka je invalidná dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške 201,37 eur mesačne. Za nájom platia 300,- eur mesačne. Výdaje na domácnosť sú približne rovnaké ako pri poslednom rozhodnutí. Ostatné výdaje sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Matka naďalej pracuje v spoločnosti B. M., jej priemerný mesačný príjem činí 566,33 eur mesačne. Okrem trvalého pracovného pomeru, pri poslednej úprave matka pracovala na dohodu pre X. M.. L.. T.., kde už nepracuje, nakoľko od 28.1.2013 je PN. Bola po operácii lakťa. Teraz od pondelka nastupuje naspäť do práce v B. M.. Matka poberá rodinné prídavky vo výške 2 x 22,54 eur mesačne. Matka mám celkom 2 vyživovacie povinnosti k mal. X. a k mal. Z.. Na mal. Z. poberá výživné od jeho otca vo výške 80,- eur mesačne. Mal. X. navštevuje 2. ročník ZŠ, v škole sa už nestravuje, stravuje sa doma. Družinu už nenavštevuje, záujmové krúžky nenavštevuje. Cestovné MHD je vo výške 0,66 € na jeden deň. Mal. X. je zdravým dieťaťom. Výdaje na mal. X. sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Pokiaľ ide o záujem otca o mal. X. od 8/2012 sa videli asi 6 krát tak na hodinu. Otec mu kupuje darčeky k sviatkom.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že podľa ich názoru podstatná zmena pomerov na strane mal. nenastala. Je v záujme mal. aby výživné nebolo znížené a bolo ponechané v pôvodnej výške.
Z potvrdenia o príjme mal súd preukázané, že otec je od 01.12.2011 zamestnaný v spoločnosti R. M. M.. M..L..T.., M., kde jeho priemerný mesačný príjem činí 655,12 eur netto.
Z potvrdenia o príjme mal súd preukázané, že matka je od 01.08.2006 zamestnaná v spoločnosti B. B. M..L..T.., M., kde jej priemerný mesačný príjem činí 566,33 eur netto.
Z potvrdenia ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že matka za obdobie posledných 12 mesiacov nebola a nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase od 21.12.2010 do 16.01.2011, vyradený bol z dôvodu nástupu do zamestnania v X. M. M..L..T.. K.. Otec nie je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi ani iných sociálnych dávok.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec ani matka za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Z fotokópie sobášneho listu súd zistil, že otec dňa XX.XX.XXXX uzatvoril manželstvo. Z fotokópie rodného listu súd zistil, že otcovi sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra L. E..
Z potvrdenia ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka mal. L. E. poberala prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur mesačne, za február 2013 vo výške 23,10 eur.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otcova manželka poberá materskú vo výške 346,90 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zníženie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný. Súd má za to, že nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na mal. dieťa, resp. zníženie výživného tak, ako to navrhoval otec mal. dieťaťa. O výživnom súd naposledy rozhodol rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/97/2012-55 zo dňa 08.08.2012, teda od poslednej úpravy výživného uplynul extrémne krátky čas, otec podal návrh už po necelých 3 mesiacoch od poslednej úpravy výživného a ku dňu rozhodnutia uplynulo len 7 mesiacov. Na strane maloletého dieťaťa neprišlo k žiadnej výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletý X. ukončil 1. ročník ZŠ v Skalici, v súčasnosti maloletý navštevuje 2. ročník ZŠ, i naďalej je zdravým dieťaťom. Súd sa ďalej zaoberal, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Na strane matky taktiež nenastala výraznejšia zmena pomerov. Pri poslednej úprave výživného bola zamestnaná v spoločnosti B. B. M..L..T.., kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 515,54 eur. Matka v záujme dosahovania vyššieho príjmu taktiež pracovala v spoločnosti X., M..L..T.. na dohodu o pracovnej činnosti, na dobu určitú od 02.07.2012 do 31.12.2012, kde mala odpracovať 10 hodín týždenne a jej dohodnutá odmena bola 2,70 eur za hodinu brutto. Matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti B. B. M..L..T.., M., kde jej čistý mesačný príjem činí 566,33 eur, čo je nárast v jej príjmoch o 50,79 eur mesačne, avšak matka už nepracuje pre spoločnosť X., M..L..T.. na dohodu o pracovnej činnosti. Matka aj v súčasnosti býval v 2-izbovom byte spoločne s dvomi deťmi a matkou, ktorá je invalidná dôchodkyňa. Pokiaľ ide o pomery na strane otca mal. dieťaťa v čase poslednej úpravy výživného býval v dome v spoločnej domácnosti so svojou družkou a jej rodičmi. Otec s družkou očakávali narodenie dieťaťa, družka bola v tom čase v 8. mesiaci tehotenstva. Družka už v čase poslednej úpravy výživného bola PN z dôvodu rizikového tehotenstva. Otec pracoval v spoločnosti R. M. M.. M..L..T.., kde jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 565,29 eur netto. V súčasnosti otec aj naďalej pracuje v spoločnosti R. M. M.. M..L..T.., kde jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 655,60 eur netto, čo je nárast v jeho príjmoch priemerne o 90,31 eur mesačne. Otcovi dňa XX.X.XXXX pribudla jedna vyživovacia povinnosť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že očakávané narodenia mal. dieťaťa a s tým súvisiace zvýšené výdaje spojené s tehotenstvom a pôrodom boli zohľadnené v prechádzajúcom rozhodnutí, keď družka bola už v 8. mesiaci tehotenstva a bola PN. Aj z tohto dôvodu nebolo v tom čase stanovené vyššie výživné v pôvodnom rozhodnutí tak, ako je to odôvodnené v rozsudku OS Skalica č.k. 6P/97/2012-55 zo dňa 08.08.2012. Otcovi síce na jednej strane pribudla jedna vyživovacia povinnosť, no na strane druhej u otca nastal aj nárast v jeho príjmoch priemerne o 90,31 eur mesačne. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca i naďalej platiť výživné na maloletého v stanovenej výške. Naposledy určené výživné sa nevymyká ani súdnej praxi, keď výživné má predstavovať 25-30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Samozrejme na mal. X., ktorý je vekovo starší a ktorý už navštevuje 2. ročník základnej školy musí pripadať väčšia časť výživného, ako na mal. L. E.. Súd je na základe uvedeného toho názoru, že od poslednej úpravy výživného na mal. X. neprišlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Je potrebné si taktiež uvedomiť, že výživné má podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní neboli výdaje rodičov rozhodujúcimi. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletého, o ich domácnosť a v poskytovaní starostlivosti maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).