Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-106-2023.pdf
PDF · 91.91 KB
Case nature
Subarea
9Co/106/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: žalobcov: 1/ Mgr. P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, 2/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, proti žalovanému: M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 4C/20/2023-28 zo dňa 16.3.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobcami 1/, 2/ z a m i e t a .
Žalovanému vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/ p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančný súd žalovanému ako výlučnému vlastníkovi parciel KN-C parc. č. 301/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2 a KN-C parc. č. 301/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, v kat. úz. P., obec P. zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, uložil povinnosť umožniť žalobcovi v rade 1/ a žalobkyni v rade 2/ prechod pešo a motorovými vozidlami k rodinnému domu č.s. XXX postavenom na KN-C parc. č. 299 v kat. úz. P., obec P. zapísanom na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor a zároveň vo výroku II. žalobcov poučil o možnosti podať do 30 dní od právoplatnosti uznesenia na príslušný súd žalobu o zriadenie vecného bremena za odplatu k nehnuteľnosti - pozemku parciel KN-C parc. č. 301/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2 a KN-C parc. č. 301/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, v kat. úz. P., obec P. zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok. Vo výroku III. žalobcovi a žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.
2. V odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na aktuálne platnú právnu úpravu a uviedol, že na podklade skutočností popisovaných a podložených žalobcami považoval za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným ako vlastníkov susedných pozemkov. Z predloženej katastrálnej mapy mal za preukázané, že prístupová cesta k stavbe žalobcov vedie cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný tým, že prístupovú cestu uzavrel rampou, zamedzil prístup žalobcom k nehnuteľnosti v ich vlastníctve, čím žalobcovia osvedčili dôvodnosť nároku, ako i hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy. Zároveň poznamenal, že neodkladné opatrenie má dočasný charakter, upravuje vzťahy medzi stranami len do času, kým sa právoplatne nerozhodne vo veci samej. Za osvedčené považoval, že prístupová cesta slúžila žalobcom, resp. ich právnym predchodcom ako užívateľom nehnuteľností už od začatia užívania rodinného domu v roku 1980. Ide o jedinú prístupovú
cestu k ich nehnuteľnosti. Povolenie prechodu pešo a osobným motorovým vozidlom cez pozemok žalovaného nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného. Zároveň podľa § 336 ods. 1, 2 CSP poučil žalobcov o povinnosti podať do 30-dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti žalovanému na príslušný súd žalobu o zriadenie vecného bremena za odplatu k nehnuteľnosti pozemku parciel KN-C parc. č. 301/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2 a KN-C parc. č. 301/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, v kat. úz. P., obec P. zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a úspech žalobcov v štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia.
3. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Namietal, že uznesenie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP). Uviedol, že z katastrálnej mapy predloženej žalobcami sa síce mohlo javiť, že jediný prístup k stavbe rodinného domu žalobcov vedie cez parcely žalovaného, avšak súd neskúmal, či toto tvrdenie je pravdivé a či so zreteľom na všetky okolnosti prípadu je i nanajvýš pravdepodobné. Súd nevzal do úvahy, že pozemky, na ktorých je vybudovaná cesta na parc. č. 301/4 a č. 301/7 sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, historicky nikdy neboli oficiálnou a legálnou prístupovou cestou k stavbe žalobcov. Tvrdenie žalobcov o tom, že predmetné pozemky využívali už ich právni predchodcovia na prístup k stavbe rodinného domu od roku 1980 do roku 2019 žalobcovia neosvedčili a naviac, uvedené tvrdenie je absolútne nepravdivé. Žalovaný nikdy nesúhlasil s prechodom cez jeho pozemok žalobcami, vyslovene ich opakovane žiadal, aby od tohto konania upustili. Za tým účelom opakovane volal príslušníkov PZ. Samotní žalobcovia v návrhu v bode 5. uviedli, že jeden z prístupov k RD žalobcov bol z hlavnej cesty na KN-C parc. č. 482/1 bez LV (v registri KN-E vedená ako parc. č. 1889 na LV č. XXXX vo vlastníctve Obce Jasenové), kde bolo RD žalobcov pridelené aj súpisné číslo a tiež cez parc. č. XXX bez LV vedená ako spôsob užívania 22 pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - miestna a účelová komunikácia. Práve prístup cez parcelu KN-C parc. č. 287 žalobcovia využívajú dlhodobo, a to tak, že na nej odparkujú svoje autá a následne idú pár metrov pešo k svojej nehnuteľnosti po 1,5m širokom a niekoľko metrov dlhom páse, ktorý vedie po okraji pozemkov susediacich k pozemku žalobcov a následne cez pozemok žalobcov parc. č. 299 až k ich bráne. Prechod žalobcov cez tento 1,5m široký a niekoľko metrov dlhý pás nie je rampou žalovaného nijak zamedzený. Žalobcovia tak dlhodobo využívajú na prístup k svojej stavbe RD časť svojho pozemku parc. č. 299 a tiež časť susediacich pozemkov parc. č. 296, 293 a 290/1, v čom im nikto nebráni. Stavebný zákon požaduje, aby každá stavba bola prístupná z cesty miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, z čoho vyplýva, že keď v roku 1973 bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby a v roku 1980 bolo vydané rozhodnutie o povolení užívať stavbu, tak v tom čase musela existovať prístupová cesta k stavbe a tá určite neviedla cez parc. KN-C parc. č. 301/4 a 301/7 - vtedy ešte ako parcela v KN-C č. 301 vo vlastníctve manželky žalovaného, nakoľko na nej približne až do roku 2006 bol trvalý trávnatý porast a neexistovala na tej parcele žiadna cesta. Ďalej uviedol, že v 80-tych rokoch počas výstavby RD žalovaný prejavil záujem o vybudovanie obecnej cesty, ktorá by viedla okolo parcely p. F. st. (otca žalobcu v rade 1/) až k rodinnému domu žalovaného. Na tento zámer bolo nutné, aby s aktivitou súhlasili oba rodinné domy, otec žalobcu v rade 1/ túto možnosť odmietol, čím nedal žalovanému v budúcnosti inú možnosť, ako si vytvoriť súkromnú prístupovú komunikáciu k svojmu domu. Žalovaný, resp. jeho rodina, po postavení rodinného domu na parc. č. 316 využívala prístup cez parc. č. 315 (ktorú vlastnili rodičia manželky žalovaného). Obdobne tomu bolo aj v prípade otca žalobcu v rade 1/, ktorý na prístup k svojmu rodinnému domu využíval parcely jeho rodinných príslušníkov, smerujúce k hlavnej obecnej ceste na parc. č. 482/1. Iná prístupová možnosť ani nebola využívaná jednou alebo druhou rodinou. V roku 1997 prebehli na časti parc. č. 301/1 stavebné úpravy - navozenie štrku a asfaltovanie, všetko hradené zo súkromných zdrojov žalovaného, aktivita bola neskôr prešetrovaná ako priestupok. Okolo roku 2006 došlo k zmene účelu vybratých častí geometrického plánu z trvalo trávnatých porastov na zastavané plochy a nádvoria, vytvoreniu nových parciel. Žalovaný otca žalobcu v rade 1/ zakaždým upozorňoval, aby od využívania prístupovej komunikácie po jeho pozemkoch upustil. Tento zákaz a upozornenia žalovaného opakovane ignoroval. V roku 2020 došlo k rekonštrukcii prístupovej komunikácie žalovaného k jeho domu, ku ktorej po udaní od otca žalobcu v rade 1/ boli dodatočne spracované potrebné dokumentácie. Uviedol, že v decembri 2022 vznikol susedský spor z dôvodu poškodenia časti prístupovej komunikácie pri využívaní nákladného vozidla otcom žalobcu v rade 1/. V roku 2023 došlo k oficiálnemu oznámeniu na polícii od žalovaného o neoprávnenom využívaní prístupovej komunikácie otcom žalobcu v rade 1/. Preto bol žalovaný nútený ochrániť svoj pozemok automatickou závorou, ktorá zamedzuje vstup cudzím osobám na
súkromnú prístupovú komunikáciu žalovaného. Ďalej podotkol, že nikto z majiteľov okolitých susedných parciel si na súkromnú prístupovú komunikáciu žalovaného nikdy žiadnym spôsobom nenárokoval. Za absolútne nepravdivé označil tvrdenie žalobcov o tom, že v dôsledku spustenia závory im bol absolútne znemožnený jediný prístup k rodinnému domu. Naviac ani ust. § 150o ods. 3 OZ nezabezpečuje právo na prístup vlastníka až k stavbe a navyše, prístup žalobcov ako vlastníkov k stavbe možno zabezpečiť i inak cez priľahlé pozemky parc. č. 298/3 a 297/1, ktoré patria sestre žalobcu v rade 1/ a cez ktoré pôvodne viedol prístup k stavbe žalobcov a ich právnych predchodcov z hlavnej cesty na parc. č. 482/1. Na podklade uvedeného navrhoval uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietnuť.
4. Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhovali uznesenie prvoinštančného súdu ako správne potvrdiť. Zastali názor, že skutkové tvrdenia žalovaného, uvedené v odvolaní budú predmetom dokazovania vo veci samej. Z výpisov z listov vlastníctva, z katastrálnej mapy bolo osvedčené, že žalobcovia nemajú zabezpečený iný prístup k svojmu rodinnému domu, čo vyplýva z fotodokumentácie predloženej žalobcami a žalovaným. Nevyhnutnosť neodkladného opatrenia preukázali tým, že uvedenú prístupovú komunikáciu žalovaného využívajú od roku 1980 denne k svojmu rodinnému domu na prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobkyňa 2/ je zdravotne ťažko postihnutá. Rodičia žalobcu v rade 1/ sú vo veku otec 78 rokov a matka 72 rokov.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na názore o tom, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli. Právne vzťahy strán sporu nevyžadujú rýchlu a efektívnu ochranu súdom. Uviedol, že žalobcovia sa nevyjadrili k tvrdeniu žalovaného, že prechod cez súkromnú cestu žalovaného nie je ich jediným prístupom k nehnuteľnosti. Nevyjadrili sa k tvrdeniam žalovaného, že prístup k stavbe žalobcov nikdy nerušene neviedol cez pozemky žalovaného parc. č. 301/4 a č. 301/7. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 6.9.2018, sp.zn. II. ÚS 202/2018. Žalobcovia opakovane nerešpektovali zákaz využívania súkromnej prístupovej cesty žalovaného, preto bol nútený na začiatku cesty osadiť rampu. Zotrval na odvolacom návrhu.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný žalobcami 1/, 2/ zamietol.
7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd na základe skutočností, ako boli osvedčené žalobcami, v štádiu rozhodovania o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vyvodil nesprávny právny záver.
8. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre jeho nariadenie je osvedčenie, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý je porušovaný alebo ohrozený a osvedčenie skutočnosti, umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku.
9. Žalobcovia v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovali na to, že žalovaný je výlučným vlastníkom parc. KN-C parc. č. 301/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68m2 (spôsob užívania pozemku 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - miestna účelová komunikácia) a KN-C parc. č. 301/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39m2 (spôsob užívania pozemku 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - miestna účelová komunikácia) v kat. území P., Obec P., zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor. Ďalej uviedli, že predmetné pozemky využívali od roku 1980 až do roku 2019, keď nadobudol vlastníctvo k pozemkom žalovaný nerušene. Ochrany sa domáhali z dôvodu, že žalovaný na sporných pozemkoch osadil rampu a touto im bráni v prechode a prejazde po nich.
10. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobcovia predložili rozhodnutia o prípustnosti stavby ich rodinného domu, rozhodnutie o povolení užívať budovu, výpisy z príslušných listov vlastníctva, katastrálnu mapu a ortofotomapu.
11. Vo väzbe na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobcovia neosvedčili jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi a ani to, že im nenariadením neodkladného opatrenia hrozí vznik bezprostrednej ujmy alebo inej škody. Iba samotná skutočnosť, že pozemky žalovaného KN-C 301/4 a 301/7 zastavaná plocha a nádvorie sú vedené na LV ako spôsob užívania pozemku 22, ako pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba - miestna a účelová komunikácia, sama osebe neznamená, že sú prístupné pre verejnosť a bez oprávnenia žalovaného a jeho súhlasu s využívaním pozemkov i inými osobami.
12. Žalobcovia síce v podanom návrhu argumentujú, že jediná prístupová cesta k ich rodinnému domu vedie cez sporné pozemky žalovaného, avšak nepreukázali, resp. neosvedčili, že tieto využívajú s jeho súhlasom a že by medzi nimi existoval právny vzťah, ktorý je konaním žalovaného ohrozený, resp. konaním žalovaného porušovaný. Pokiaľ i tvrdia, že predmetné pozemky využívali k prejazdu aj prechodu prakticky od roku 1980, nepredložili jediný dôkaz o tom, že tak robili oprávnene a so súhlasom vlastníka.
13. Pokiaľ žalobcovia nedisponujú akýmkoľvek právnym dôvodom, ktorý by ich oprávňoval v užívaní pozemkov žalovaného, nimi požadovaným spôsobom, neprimerane by nariadením neodkladného opatrenia zasiahol súd do vlastníckeho práva žalovaného, pokiaľ by hoc len dočasne zriadil vecné bremeno prechodu a prejazdu bez náhrady. Tým by v podstate v neprospech žalovaného založil stav v zmysle ust. § 151o ods. 3 OZ, bez vykonania náležitého dokazovania a zistenia všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré je potrebné v takomto prípade skúmať a ustáliť.
14. Za podstatné v tejto súvislosti odvolací súd považuje i to, že pre zriadenie práva cesty podľa tohto zákonného ustanovenia nepostačuje iba tvrdenie, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Všeobecne totiž možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/3903/2008, sp.zn. 22Cdo/2854/2010).
15. Za nie bez významu tiež odvolací súd považoval, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pokiaľ súd ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovie. Len samotná skutočnosť, že žalobkyňa v rade 2/ je ťažko zdravotne postihnutá a rodičia žalobcu sú osoby v dôchodkovom veku, pre vyslovenie takéhoto predpokladu nepostačuje. Žalobcovia netvrdili ani nepreukázali, že by žalobkyňa v rade 2/, resp. rodičia žalobcu boli držiteľmi vodičského oprávnenia a majiteľmi motorového vozidla, teda, že by pozemky žalovaného nevyhnutne na prejazd potrebovali. Rodičia žalobcu 1/ nie sú ani účastníkmi tohto konania.
16. V kontexte uvedeného odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zmenil, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný zo strany žalobcov, ako nedôvodný zamietol.
17. Žalovaný bol v konaní úspešný, odvolací súd mu vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/ priznal nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)