Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-253-2012.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/253/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Márie Trubanovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky E.. U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. J. XX/XX, XXX XX T. T., právne zastúpená spoločnosťou Kubinec & Partners advokátska kancelária, s. r. o., Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica 1, proti odporkyni R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. J. XX/XX, XXX XX T. T. 1, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie ul. Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/147/2006-856 z 13. 06. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala ochrany osobnosti. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na samostatné rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala ochrany osobnosti proti urážlivým výrokom odporkyne smerujúcim voči osobe navrhovateľky a jej rodinným príslušníkom. Požadovala, aby sa odporkyňa zdržala hanlivých vyjadrení a aby sa ospravedlnila. Rovnako žiadala poskytnúť finančnú satisfakciu za ujmu spôsobenú na osobnostných právach vo výške 3.319,40 EUR. Právne návrh zdôvodnila odkazom na ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pretože v dôsledku negatívnych vyjadrení odporkyne voči navrhovateľke bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Okresný súd po doplnení dokazovania dospel k názoru, že vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi a navrhovateľkou neboli výrokmi odporkyne narušené a rovnako neboli negatívne dotknuté ani vzťahy pracovníkov SBD voči navrhovateľke. Odporkyňa mala právo žiadať súd o poskytnutie právnej ochrany, preto aj jej tvrdenia v súdnych konaniach nemohli privodiť navrhovateľke ujmu na osobnostných právach. Nebolo preukázané, že by verbálne a písomné útoky odporkyne mali negatívne následky na postavenie navrhovateľky.
Proti rozsudku okresného súdu sa odvolala navrhovateľka, ktorá navrhla, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel jej návrhu na ochranu osobnosti. Uviedla, že okresný súd jej neumožnil oboznámiť obsah zvukových nahrávok, ktoré preukazujú zásah do jej práva na ochranu osobnosti. Odporkyňa naďalej pokračuje v negatívnom správaní a na súd zasielala hanlivé vyjadrenia voči navrhovateľke. Odvolacie dôvody doplnila prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní z 26. 07. 2012. Uviedla, že v konaní bolo preukázané zasielanie listov odporkyňou rodinným príslušníkom, na štátne orgány, v ktorých bola navrhovateľka osočovaná z duševnej poruchy, vandalizmu, kontaktov s ŠTB, čo zodpovedá neoprávnenému zásahu do práva podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby má charakter ohrozovacieho skutku a nevyžaduje vyvolanie následkov ohrozenia, ani zavinenie, pretože ide o objektívny druh zodpovednosti. Postačuje,
že odporkyňa sa dopustila zásahu do osobnosti fyzickej osoby (navrhovateľky) a zásah bol objektívne spôsobilý narušiť jej osobnostné práva. Príčinná súvislosť je daná vzťahom neoprávneného zásahu a jeho objektívnou spôsobilosťou privodiť ujmu na osobnostných právach tretej osoby. V danej veci boli naplnené predpoklady zodpovednosti odporkyne za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky. Bolo preukázané prednesenie výrokov, ich urážlivosť a spôsobilosť privodiť navrhovateľke nemajetkovú ujmu. Neoprávnené zásahy do osobnostných práv navrhovateľky naďalej trvajú, preto je návrh dôvodný aj v rozsahu zdržania sa protiprávneho konania. Vzhľadom na povahu útokov do osobnostných práv navrhovateľky, okruh ich pôsobenia, intenzitu, opakovanie a trvanie ide o zásah mimoriadne intenzívny a značný, preto okrem morálnej satisfakcie je opodstatnená aj peňažná satisfakcia. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v celom rozsahu a vyhovel návrhu.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny.
Fyzická osoba má právo podľa § 11 OZ na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosť učinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že navrhovateľka sa obrátila na okresný súd s návrhom domáhajúc sa ochrany osobnosti. Žiadala, aby jej súd rozhodnutím poskytol ochranu z dôvodu urážlivých vyjadrení, ktoré odporkyňa vznášala proti jej osobe a voči jej príbuzným. Konkrétne žiadala, aby, aby okresný súd odporkyni uložil povinnosť zdržať sa hanlivých vyjadrení a aby jej uložil povinnosť na vlastné náklady sa ospravedlniť za urážlivé výroky, ktoré boli obsahom listov z 29. 06. 2005, 10. 11. 2005, 12. 01. 2006, 20. 02. 2006, adresovaných bratovi navrhovateľky, za výroky obsiahnuté vo vyjadrení odporcu k návrhu z 20. 06. 2005, za výroky na lístku od odporcu v schránke z 12. 01. 2006, 14. 01. 2006, v liste adresovanom SBD v Banskej Bystrici, výroky odporcu na verejnosti dňa 18. 04. 2004, 31. 05. 2005, 03. 11. 2005, 28. 06. 2005, 29. 06. 2005, 12. 01. 2006, za list vytvorený odporkyňou ako list navrhovateľky, za výroky vo vyjadrení z 06. 03. 2006 a 21. 07. 2003. Navrhovateľka žiadala aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.319,40 EUR z dôvodu, že konaním odporkyne na jej osobnostných právach bola spôsobená závažná ujma najmä s ohľadom na intenzitu a trvanie neoprávneného zásahu. Podaním z 29. 06. 2009 návrh zobrala čiastočne späť a požadovala, aby okresný súd odporkyňu zaviazal zaplatiť jej nemajetkovú ujmu v sume 1.659,70 EUR. Okresný súd pôvodne rozsudkom č. k. 7C/147/2006-521 z 16. 07. 2010 vyhovel návrhu a odporkyni uložil povinnosť navrhovateľke sa ospravedlniť za nepravdivé a urážlivé výroky o jej zlom duševnom zdraví, zlej pracovnej morálke, o minulej spolupráci so Štátnou bezpečnostnou službou v konkrétnom rozsahu za jednotlivé tvrdenia tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku zo 16. 07. 2010, vo zvyšku návrh zamietol. V časti 1.659,70 EUR konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou. Na základe odvolania oboch účastníčok konania krajský súd rozsudok okresného súdu z 16. 07. 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že sa okresný súd nezaoberal zákonnou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 13 OZ, keď neskúmal príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby, ako objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu a vznikom nemajetkovej ujmy. Dôvodom zrušujúceho uznesenia krajského súdu bol nedostatočne zistený skutkový stav veci a jej nesprávne právne posúdenie. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia okresný súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predchádzajúcich konaní, ktoré v minulosti prebiehali medzi účastníčkami konania (konania vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12C/122/03, sp. zn. 18C/10/2003, sp. zn. 17C/93/2005, sp. zn. 7C/142/20005, sp. zn. 19C/37/2006), zabezpečil si vyjadrenie navrhovateľky (č. l. 607) a vykonal výsluchy svedkov O.. D. B., A. I., I. J. a brata navrhovateľky E. E.. Návrh zamietol napadnutým rozsudkom z 13. 06. 2012, pretože nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zásahom do osobnosti navrhovateľky ako objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy
na základe výrokov, ktoré boli obsahom listov adresovaných bratovi navrhovateľky dňa 10. 11. 2005, 10. 09. 2005, 12. 01. 2006 a 20. 02. 2006, resp. v liste adresovanom SBD Banská Bystrica. Mal za to, že navrhovateľke pri výroku (obsiahnutom v liste SBD) „... je zamestnaná v ŠTB a udáva ľudí...“ už bola poskytnutá právna ochrana v súdnom konaní 12C/122/2003 a to zadosťučinenie vo forme písomného ospravedlnenia uloženého odporkyni a povinnosť zdržať sa ústnych a písomných znevažujúcich vyjadrení. Ostatné výroky obsiahnuté v liste SBD neboli spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu a zasiahnuť do osobnosti navrhovateľky. Výroky, ktoré sú obsahom vyjadrenia z 20. 06. 2005, 06. 03. 2006, 21. 07. 2003 sa nemohli dotknúť práva navrhovateľky na ochranu osobnosti, pretože súviseli s objektívnym právom odporkyne, ktoré uplatňovala v súdnom konaní. Výroky uvedené na lístkoch vhodených do schránky navrhovateľky z dňa 12. 01. 2006, 14. 04. 2006, resp. výroky, ktoré mali byť vykrikované odporkyňou na verejnosti dňa 31. 05. 2005, 28. 06. 2005, 29.06.2005, 03.11.2005, 18.09.2004, 12.01.2006 a uvedené v liste vytvorenom odporkyňou ako list navrhovateľky, neboli objektívne spôsobilé navrhovateľke privodiť ujmu na osobnostných právach, resp. ich existencia je sporná. Rovnako nebolo preukázané, že odporkyňa sa naďalej negatívne vyjadruje o navrhovateľke, preto okresný súd návrh aj v tejto časti zamietol. Navrhovateľka s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasila, pretože k neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv došlo a pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov neoprávneného zásahu. Odporkyňa pokračuje v negatívnych vyjadreniach proti navrhovateľke a len peňažná satisfakcia môže kompenzovať nedostatok verejného ospravedlnia.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, pretože predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti na strane odporkyne za výroky prednesené na adresu navrhovateľky neboli naplnené. Nebol dôvod súdnym rozhodnutím chrániť osobnosť navrhovateľky a ukladať občianskoprávne sankcie odporkyni. Krajský súd k veci uvádza, že Občiansky zákonník zabezpečuje ochranu osobnosti ako celku každej fyzickej osobe pre celú oblasť občianskeho práva formou všeobecnej úpravy a zároveň v ustanovení § 11 OZ výslovne (príkladmo) uvádza niektoré typické hodnoty osobnosti fyzickej osoby, ktorých ochranu je potrebné v oblasti občianskeho práva zaistiť pred inými subjektami s rovnakým právnym postavením. Zákon neupravuje výslovne výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov, podáva len znaky správania, ktoré zasahuje do osobnosti fyzickej osoby. Medzi tieto zákonné znaky patrí neoprávnenosť zásahu do osobnosti fyzickej osoby, objektívna spôsobilosť neoprávneného zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú tieto zákonné znaky v konkrétnom prípade naplnené, fyzická osoba má právo podľa § 13 ods. 1 OZ žiadať, aby sa od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti upustilo, aby sa odstránili následky zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Z uvedeného právneho rámca bolo treba vychádzať v danej veci, čo krajský súd napokon už konštatoval aj v zrušujúcom uznesení už z 06.10.2010. Len dôsledným zisťovaním existencie vyššie uvedených zákonných znakov v správaní odporkyne z hľadiska konkrétnych výrokov, ktoré adresovala navrhovateľke a ich vyhodnotením, mohol okresný súd dospieť k správnemu záveru o občianskoprávnej zodpovednosti odporkyne za spôsobenie nemajetkovej ujmy v dôsledku neoprávnených zásahov do osobnostných práv navrhovateľky. Ako prvé bolo opodstatnené, aby súd zisťoval, či vôbec došlo k zásahu do osobnosti navrhovateľky konkrétnymi výrokmi. Ak bola preukázaná existencia konkrétneho výroku odporkyne bolo možné ustáliť, či sa jedná o neoprávnený výrok. V konaní nebola preukázaná existencia výrokov, ktoré mala odporkyňa proti navrhovateľke vznášať na verejnosti dňa 18.09.2004, 31.05.2005, 28.06.2005, 29.06.2005, 03.11.2005, 12.01.2006. V uvedenom rozsahu nebol dôvod uvažovať o zodpovednosti odporkyne za porušenie osobnostných práv.
Neoprávneným zásahom do osobnostného práva je každé nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie, ktoré zasahuje do osobnosti fyzickej osoby. Za neoprávnený zásah možno považovať aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry fyzickej osoby alebo ktoré je spôsobilé ohroziť jej vážnosť.
Nebolo sporným, že zo strany odporkyne došlo k zásahom do osobnosti navrhovateľky, ktoré spočívali v zasielaniu listov a vyjadrení na adresu navrhovateľky, jej príbuzným a na rôzne inštitúcie a orgány. Obsahom uvedených listov a vyjadrení sú výroky, ktoré navrhovateľku označujú za duševne chorú, obviňujú z vyvolávania konfliktov, podporovania vandalizmu, stykov so Štátnou bezpečnostnou službou. Uvedené vyjadrenia odporkyne nesú znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, pretože ich pravdivosť odporkyňa nepreukázala a ide o výroky, ktoré sa vzťahujú k osobnosti navrhovateľky. Neoprávnenosť zásahu je však vylúčená pri výrokoch prednesených
odporkyňou v rámci súdneho konania z dôvodu výkonu jej subjektívneho práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Výroky, ktoré sú súčasťou návrhu odporkyne z 20.06.2005, o ktorom sa na okresnom súde viedlo konanie pod sp. zn. 7C/142/2005 nemohli do osobnosti navrhovateľky zasiahnuť. Uplatnenie subjektívneho práva odporkyňou zakladá okolnosť, ktorá vylučuje neoprávnenosť zásahu.
Na tomto základe sa krajský súd zaoberal tým, či výroky, ktoré nesú znaky neoprávneného zásahu, boli aj objektívne spôsobilé negatívne dopadnúť na osobnosť navrhovateľky. Je mylný názor, že neoprávnenosťou zásahov je naplnená súčasne podmienka ich objektívnej spôsobilosti privodiť navrhovateľke ujmu. Navrhovateľka nesprávne stotožnila pojem „objektívna spôsobilosť“ zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby s kategóriu konkrétnej objektívnej ujmy vyvolanej neoprávneným zásahom. Znak objektívnej spôsobilosti výroku (zásahu) zasiahnuť do chránených osobnostných práv je daný vtedy, ak ide o konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov a nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej postavenia alebo uplatenia v spoločnosti. V predmetnej veci tento zákonný znak bolo potrebné vykladať aj s dôrazom na vzťahy účastníčok konania a vzájomné porušovanie osobnostných práv oboma účastníčkami, ktoré správanie opodstatnene znižovalo spôsobilosť neoprávneného zásahu privodiť ujmu na osobnostných právach navrhovateľky aj vo vzťahu k tým výrokom, ktoré sú predmetom tohto konania. Do osobnosti navrhovateľky objektívne neboli spôsobilé zasiahnuť výroky, ktoré boli uvedené na lístkoch vhodených do schránky navrhovateľky z 12.01.2006 a 14.01.2006, ani výroky v liste „G.“. Zásahy, ktoré boli navrhovateľke adresované uvedeným spôsobom boli realizované za okolností, ktorými nemohla byť dotknutá jej osobnosť. Lístky s hanlivými výrokmi sa dostali do osobnej dispozície navrhovateľky, neboli zverejnené a vzhľadom na povahu výrokov a vzájomné vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou (vzájomné porušovanie osobnostných práv a oslabovanie práva na ochranu osobnosti) nemohli znížiť vážnosť a dôstojnosť navrhovateľky v spoločnosti. Uvedené neoprávnené zásahy neboli objektívne spôsobilé vyvolať negatívny následok na osobnostných právach navrhovateľky.
V predmetnej veci nie je naplnený znak príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľky, za ktorý navrhovateľka považovala výroky odporkyne obsiahnuté v listoch adresovaných jej bratovi (29.06.2005, 10.11.2005, 12.01.2006, 20.02.2006) v liste adresovanom SBD B. Bystrica z 16.08.2004) a porušením resp. ohrozením jej osobnostných práv. Vzťah príčinnej súvislosti je daný vtedy, ak je medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby a vzniknutou nemajetkovou ujmou vzťah príčiny a následku. V konaní bolo preukázané, že výroky odporkyne, obsiahnuté v listoch adresovaných bratovi navrhovateľky a na SBD Banská Bystrica nevyvolali u navrhovateľky žiadnu nemajetkovú ujmu na jej osobnostných právach. Svedok E. E. (brat navrhovateľky) výslovne uviedol, že predmetné listy nezmenili jeho vzťah k sestre (navrhovateľke). Rovnako výroky, ktoré boli obsahom listu adresovaného na SBD Banská Bystrica nemali vplyv na vzťah zamestnancov bytového družstva k navrhovateľke ani negatívne neovplyvnili ich postoj k navrhovateľke. Je evidentné, že k vzniku nemajetkovej ujmy spočívajúcej v ohrození osobnostných práv navrhovateľky (poškodení rodinných vzťahov, zníženie vážnosti v spoločnosti) konaním odporkyne spočívajúcom v zasielaní listov nedošlo. Atribútom vzťahu príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorom príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. V danom prípade následok spočívajúci vo vyvolaní nemajetkovej ujmy na osobnostných právach navrhovateľky nenastal, preto nemôže existovať príčinný vzťah (kauzálny nexus) medzi správaním odporkyne a ohrozením osobnostných práv navrhovateľky, ako podmienka občianskoprávnej zodpovednosti a uloženia sankcie v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Krajský súd za opodstatnené nepovažoval ani ostatné odvolacie námietky. Nebol dôvod, aby súd poskytol právnu ochranu navrhovateľke pre výrok, ktorý je obsahom listu adresovaného odporkyňou na SBD Banská Bystrica z 16.08.2004 v znení „... je zamestnaná na ŠTB a udáva ľudí...“. Navrhovateľke bola poskytnutá právna ochrana prostredníctvom rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 12C/122/2003-543 z 28.11.2007 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 14Co/34/2011-669 z 25.10.2011 Predpokladom pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je existencia závažnej ujmy, ktorá sa posudzuje s ohľadom na intenzitu zásahu, jeho trvanie, dopad a dôsledky, za predpokladu, že nie je postačujúce nemateriálne zadosťučinenie. Uvedené podmienky pre priznanie peňažnej satisfakcie neboli splnené. V konaní bolo preukázané, že zo strany odporkyne došlo k posielaniu listov a vyjadrení na adresu navrhovateľky, ktorých obsahom boli aj výroky, ktoré
napĺňali znaky neoprávneného zásahu, avšak nemali objektívnu spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť navrhovateľky. V časti návrhu kde súd dospel k záveru, že výroky, ktoré boli obsahom listov zasielaných bratovi navrhovateľky a na SBD Banská Bystrica boli neoprávnené a objektívne spôsobilé negatívne zasiahnuť do osobnosti navrhovateľky, na osobnostných právach navrhovateľky nespôsobili žiadnu ujmu. Neboli teda naplnené zákonné znaky správania odporkyne zasahujúceho do osobnosti navrhovateľky, zakladajúce právo podľa § 13 ods. 1 OZ. Keďže dôvod na prisúdenie morálnej satisfakcie nebol daný, potom návrh nemohol byť dôvodný ani v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.659,70 EUR.
Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.